Bronisław Malinowski
Bronisław Kasper Malinowski | |
poľský antropológ, etnológ a religionista | |
Narodenie | 7. apríl 1884 Krakov, Poľsko |
---|---|
Úmrtie | 16. máj 1942 (58 rokov) New Haven, Connecticut, USA |
Odkazy | |
Projekt Gutenberg | Bronisław Malinowski (plné texty diel autora) |
Commons | Bronisław Malinowski |
Bronisław Kasper Malinowski (* 7. apríl 1884, Krakov, Poľsko – † 16. máj 1942, New Haven, Connecticut, USA) bol anglický etnológ a sociológ poľského pôvodu, zaoberal sa najmä spoločnosťou Novej Guiney a Melanézie. Je zakladateľ funkcionalizmu.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Bol jednou z najkontroverznejších postáv antropológie. Narodil sa v Krakove v poľskej aristokratickej rodine ako syn významného profesora slovanských jazykov. Študoval na Jagellonskej univerzite v Krakove matematiku a fyziku a v roku 1908 získal doktorát. Jeho dizertačná práca O principe ekonomie myslenia bola ovplyvnená pozitivizmom Richarda Avenaria a Ernsta Macha. Zdravotné problémy údajne prinútili obrátiť pozornosť na iný odbor. Po prečítaní Frazera sa rozhodol študovať v Londýne antropológiu.[1] Stal sa profesorom na London School of Economics. Jeho semináre boli populárne a jeho študenti sa stali významnými vedcami (R. Firth, E. Leach...)
Pred vojnou odišiel do USA, vystupoval proti Hitlerovi a bránil rodné Poľsko. Po dve desaťročia bol jedným z najvýznamnejších antropológov, mal množstvo prívržencov aj odporcov (v bývalej ČSSR tiež nebol veľmi uznávaný).
Hlavné myšlienky
[upraviť | upraviť zdroj]Pri štúdiu kultúry presadzoval komplexný prístup, venoval sa skúmaniu mágie a mytológie, pričom ale odmietal ich symbolické interpretácie a presadzoval pragmatické. Ďalej sa venoval aj politickej organizácii, právu, sexuálnemu životu, rodine, príbuzenským vzťahom a hospodárskym systémom. Ako jeden z prvých tvrdil, že získané poznatky treba využívať v praxi - aplikovaná antropológia. Jeho poznatky sa, žiaľ, využívali v prospech kolonializmu.
Zaviedol a presadil myšlienku, že základom antropologickej vedy sú empirické poznatky a terénny výskum. Jeho požiadavka skúmania kultúry zvnútra sa stala základnou požiadavkou modernej antropológie. Aj vďaka nemu má antropológia poznatky z iných kultúr, ktorých poznaním sa veda zbavovala europocentrizmu. Výrazne ovplyvnil britskú sociálnu antropológiu, ktorá je dodnes v podstate funkcionalistická, vplyv mal aj na americkú kultúrnu antropológiu. Vytvoril základy modernej antropológie a dal jej súčasný status.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Budil I. Mýtus, jazyk a kultúrní antropologie. Praha: Triton, 2003. s. 200.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.