Preskočiť na obsah

Bronisław Malinowski

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bronisław Kasper Malinowski
poľský antropológ, etnológ a religionista
poľský antropológ, etnológ a religionista
Narodenie7. apríl 1884
Krakov, Poľsko
Úmrtie16. máj 1942 (58 rokov)
New Haven, Connecticut, USA
Odkazy
Projekt
Gutenberg
Bronisław Malinowski
(plné texty diel autora)
CommonsSpolupracuj na Commons Bronisław Malinowski

Bronisław Kasper Malinowski (* 7. apríl 1884, Krakov, Poľsko – † 16. máj 1942, New Haven, Connecticut, USA) bol anglický etnológ a sociológ poľského pôvodu, zaoberal sa najmä spoločnosťou Novej Guiney a Melanézie. Je zakladateľ funkcionalizmu.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Bol jednou z najkontroverznejších postáv antropológie. Narodil sa v Krakove v poľskej aristokratickej rodine ako syn významného profesora slovanských jazykov. Študoval na Jagellonskej univerzite v Krakove matematiku a fyziku a v roku 1908 získal doktorát. Jeho dizertačná práca O principe ekonomie myslenia bola ovplyvnená pozitivizmom Richarda Avenaria a Ernsta Macha. Zdravotné problémy údajne prinútili obrátiť pozornosť na iný odbor. Po prečítaní Frazera sa rozhodol študovať v Londýne antropológiu.[1] Stal sa profesorom na London School of Economics. Jeho semináre boli populárne a jeho študenti sa stali významnými vedcami (R. Firth, E. Leach...)

Pred vojnou odišiel do USA, vystupoval proti Hitlerovi a bránil rodné Poľsko. Po dve desaťročia bol jedným z najvýznamnejších antropológov, mal množstvo prívržencov aj odporcov (v bývalej ČSSR tiež nebol veľmi uznávaný).

Hlavné myšlienky

[upraviť | upraviť zdroj]

Pri štúdiu kultúry presadzoval komplexný prístup, venoval sa skúmaniu mágie a mytológie, pričom ale odmietal ich symbolické interpretácie a presadzoval pragmatické. Ďalej sa venoval aj politickej organizácii, právu, sexuálnemu životu, rodine, príbuzenským vzťahom a hospodárskym systémom. Ako jeden z prvých tvrdil, že získané poznatky treba využívať v praxi - aplikovaná antropológia. Jeho poznatky sa, žiaľ, využívali v prospech kolonializmu.

Zaviedol a presadil myšlienku, že základom antropologickej vedy sú empirické poznatky a terénny výskum. Jeho požiadavka skúmania kultúry zvnútra sa stala základnou požiadavkou modernej antropológie. Aj vďaka nemu má antropológia poznatky z iných kultúr, ktorých poznaním sa veda zbavovala europocentrizmu. Výrazne ovplyvnil britskú sociálnu antropológiu, ktorá je dodnes v podstate funkcionalistická, vplyv mal aj na americkú kultúrnu antropológiu. Vytvoril základy modernej antropológie a dal jej súčasný status.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Budil I. Mýtus, jazyk a kultúrní antropologie. Praha: Triton, 2003. s. 200.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.