Astrovaté
| Astrovaté | |
 Astra alpínska – rozkvitnuté úbory zložené z jazykovitých a rúrkovitých kvetov. | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Asteroideae Lindl.[1][2], 1829[1][2] | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Astrovaté[2] (lat. Asteroideae)[2] je podčeľaď rastlín z čeľade astrovité (Asteraceae). Charakterizuje ju neprítomnosť mliečnic (vylučovacích pletív) a úbory s lúčovitými (môžu však druhotne chýbať) a rúrkovitými kvetmi.[3]
Lúčovité (jazykovité) kvety vyrastajú po obvode a tvoria lúč. Kvety sú súmerné, samičie alebo neplodné (sterilné). Koruna je podlhovastá, niekedy nápadne veľká. Celý úbor tak imituje jednoduchý kvet. Rúrkovité kvety sa nachádzajú v strede súkvetia a vytvárajú terč. Kvety sú pravidelné a väčšinou obojpohlavné. Koruna je úzko rúrkovitá, päťpočetná, zrastená. Peľnice sú zrastené do rúrky, cez ktorú prerastá čnelka dvojdielnou bliznou. Plodmi sú nažky, často s chocholcom alebo bez neho.[2][3][4][5]
Rody a druhy zastúpené na Slovensku sa vyskytujú jednak ako významné hospodárske plodiny, okrasné rastliny, pôvodné divorastúce druhy ale aj ako invázne rastliny. Rozšírené sú kozmopolitne. Do podčeľade patrí 1 135 rodov a okolo 14 200 druhov.[3]
Tribusy a rody zastúpené na Slovensku
[upraviť | upraviť zdroj]Rastliny z podčeľade astrovaté sú podľa súčasnej koncepcie začlenené do týchto tribusov a rodov:[2][3][4][5]
Anthemideae
[upraviť | upraviť zdroj]Sú to byliny alebo polokry, zvyčajne aromatické. Listy sú striedavé, vzácne protistojné alebo nakopené v ružiciach, čepeľ je zväčša perovito delená. Úbory sú lúčovité (vzácne terčovité), jednotlivé alebo v zložených chocholíkovitých alebo metlinovitých súkvetiach. Zákrov je trojradový až viacradový, zákrovné listene sú nerovnako dlhé. Lúčovité kvety sú zväčša piestikovité, plodné, zriedkavo neplodné, biele, žlté, modré až fialové, ružové alebo purpurové. Rúrkovité kvety sú obojpohlavné alebo funkčne tyčinkové, väčšinou žlté. Nažky sú rôzneho tvaru, z lúčovitých kvetov niekedy odlišné od nažiek z rúrkovitých kvetov, sú oblé alebo hranaté až rebrovité, na vrchole bez chocholca.[2]
Taxonomická poznámka: V starších prácach bol v rámci rodu Anthemis vyčleňovaný podrod alebo sekcia Cota. Na základe molekulárnych analýz sa tento vyčlenil ako samostatný rod.[2]
- anacyklus (Anacyclus)
- chryzantéma (Chrysanthemum)
- chryzantémovka (Argyranthemum) – príbuzná s rodom Glebionis
- chryzantémovka (Glebionis)
- ismélia (Ismelia)
- koleostefus (Coleostephus)
- králik (Leucanthemella)
- margaréta (Leucanthemum)
- margarétka (Leucanthemopsis)
- palina (Artemisia)
- paruman (Chamaemelum)
- parumanček (Tripleurospermum)
- rebríček (Achillea)
- ruman (Anthemis)
- ruman (Cota) – vyčlenený z rodu Anthemis
- rumanček (Matricaria)
- santolina (Santolina)
- vratič/marolist/rimbaba (Tanacetum)
Astereae
[upraviť | upraviť zdroj]Tento tribus zastupuje len byliny. Listy sú striedavé, niekedy len v prízemných ružiciach, čepeľ je celistvá alebo vzácne perovito delená. Úbory sú lúčovité (vzácne terčovité), jednotlivé alebo v rôzne zložených chocholíkovitých alebo metlinovitých súkvetiach. Zákrov je spravidla viacradový. Lúčovité kvety sú často piestikovité, plodné, početné, rôzne sfarbené. Rúrkovité kvety sú obojpohlavné alebo funkčne tyčinkové, zväčša žlté. Plodmi sú rebrovité nažky, niekedy sploštené a krídlaté, holé alebo chlpaté. Chocholec je je chlpový, štetinovitý alebo vzácne chýba.[2]
Taxonomická poznámka: Zo široko chápaného rodu Aster sa najnovšie vyčlenili samostatné rody Eurybia, Galatella, Symphyotrichum a Tripolium. Poňatie rodu Aster je preto oproti chápaniu v minulosti oveľa užšie. [2]
- astra (Aster)
- astra (Eurybia) – vyčlenený z rodu Aster
- astra (Symphyotrichum) – vyčlenený z rodu Aster
- astra (Tripolium) – vyčlenený z rodu Aster
- astra (syn. hviezdovec, zlatovlások) (Galatella) – vyčlenený z rodu Aster
- astrovka (Callistephus)
- grindélia (Grindelia)
- krátkochĺpok (Brachyscome)
- sedmokráska (Bellis)
- stokráska (Bellidiastrum)
- turica (syn. hviezdnik) (Erigeron)
- zlatobyľ (Euthamia) – vyčlenený z rodu Solidago
- zlatobyľ (Solidago)
Bahieae
[upraviť | upraviť zdroj]- škúria (Schkuhria)
Calenduleae
[upraviť | upraviť zdroj]Tribus zastupuje len byliny. Listy sú väčšinou striedavé, čepeľ je celistvá. Úbory sú lúčovité, jednotlivé alebo v zložených chocholíkovitých súkvetiach. Zákrov je jednoradový až viacradový. Lúčovité kvety sú piestikovité alebo obojpohlavné, plodné, žlté alebo oranžové. Rúrkovité kvety sú obojpohlavné, funkčne tyčinkové, neplodné, žlté, oranžové alebo hnedé. Nažky sú zvyčajne veľké, na povrchu s hrboľčekmi až krídlaté, bez chocholca. U nás je zastúpený dvoma nepôvodnými rodmi.[2]
- dvojtvárnik (Dimorphotheca)
- nechtík (Calendula)
Coreopsideae
[upraviť | upraviť zdroj]- dvojzub (Bidens)
- georgína (Dahlia)
- krásnoočko (Coreopsis)
- krasuľka (Cosmos)
Eupatorieae
[upraviť | upraviť zdroj]Zastupuje jednoročné, dvojročné alebo trváce byliny, polokry, kry i stromy. Listy sú zvyčajne byľové, niekedy len prízemné alebo prízemné aj byľové. Zvyčajne sú protistojné, niekedy v praslenoch alebo striedavé, stopkaté, niekedy sediace. Čepeľ je celistvookrajová, zubatá alebo laločnatá. Lúčovité kvety chýbajú. Rúrkovité kvety sú obojpohlavné, plodné, biele, okrovožlté alebo ružové až fialové. Nažky sú zvyčajne rovnaké, zvyčajne valcovité až vretenovité, niekedy sploštené, často 10-rebrové, lysé alebo chlpaté. Chocholec je zvyčajne trvalý, s jemnými až drsnými štetinami.[6]
Gnaphalieae
[upraviť | upraviť zdroj]Tribus zastupuje jednoročné, dvojročné alebo trváce, sivo až bielo vlnaté alebo plstnaté byliny. Listy sú striedavé alebo zriedkavo protistojné, čepeľ je celistvookrajová. Úbory sú terčovité, zväčša malé, s priemerom do 25 mm, jednotlivé alebo nakopené v guľovitých klbkách alebo krátkych strapcoch. Zákrov je dvojradový až viacradový, zákrovné listene sa škridlicovo prekrývajú. Okrajové kvety sú piestikovité, zväčša žlté alebo purpurové až biele. Stredové kvety sú obojpohlavné tyčinkové, žlté alebo ružové. Nažky sú vajcovité až obrátene vajcovité, často veľmi drobné, spravidla chlpaté. Chocholec je rôznotvarý, zväčša chlpový s pernatými lúčmi, niekedy chýba.[2]
- bielolist (Filago)
- bielolist (Logfia) – vyčlenený z rodu Filago
- piesočník (Ammobium)
- plesnivček (Gnaphalium)
- plesnivček (Laphangium) – vyčlenený z rodu Gnaphalium
- plesnivec (Leontopodium)
- plesňulka (Anaphalis)
- plešivec (Antennaria)
- plsťovka (Bombycilaena)
- slamienka (Rhodante)
- slamiha (Helichrysum)
Helenieae
[upraviť | upraviť zdroj]- kokarda (Gaillardia)
Heliantheae
[upraviť | upraviť zdroj]Zastupujú jednoročné, dvojročné alebo trváce byliny, polokry, kry alebo stromy. Listy sú zvyčajne byľové, niekedy prízemné alebo oboje, zvyčajne v špirále alebo čiastočne protistojné aj striedavé, zvyčajne stopkaté, niekedy sediace. Čepeľ je celistvookrajová alebo zúbkatá až perovitá alebo dlaňovitá. Lúčovité kvety sú zvyčajne v jednom alebo dvoch radoch, piestikové, najčastejšie žlté až oranžové, niekedy azúrové až červené. Rúrkovité kvety sú obojpohlavné, plodné, zvyčajne žlté až oranžové. Nažky sú najčastejšie rovnaké, zvyčajne valcovité, niekedy stlačené, hladké i hrboľaté, rebrovité alebo krídlaté. Chocholec je zvyčajne trváci, šupinatý, niekedy so štetinami.[7]
- ambrózia (Ambrosia)
- cínia (Zinnia)
- iva (Euphrosyne)
- rudbekia (Rudbeckia)
- silfia (Silphium)
- slnečnica (Helianthus)
- slnečníčka (Heliopsis)
- voškovník (Xanthium)
Inuleae
[upraviť | upraviť zdroj]Tribus zastupuje jednoročné alebo trváce rastliny. Listy sú prízemné alebo byľové (alebo oboje), striedavé aj protistojné, stopkaté alebo sediace. Čepeľ je celistvookrajová alebo zúbkatá až pílkovitá, zriedkavo perovito strihaná. Lúčovité kvety sú piestikové, plodné, zvyčajne žlté, niekedy červenkasté. Rúrkovité kvety sú obojpohlavné, plodné, zvyčajne žlté, niekedy červenkasté. Nažky sú zvyčajne rovnaké, elipsovité alebo valcovité, často rebrované. Chocholec je trvalý, šupinatý alebo so štetinami.[8]
- blšník (Pulicaria)
- ditrichia (Dittrichia)
- dvojzubec (Carpesium)
- oman (Inula)
- telekia (Telekia)
- volovec (Buphthalmum)
Madieae
[upraviť | upraviť zdroj]Millerieae
[upraviť | upraviť zdroj]- žltnica (Galinsoga)
Senecioneae
[upraviť | upraviť zdroj]Tribus zastupuje byliny alebo polokry. Listy sú zväčša striedavé, niekedy v prízemných ružiciach, vzácne protistojné, zvyčajne stopkaté. Úbory sú lúčovité, zriedka terčovité, jednotlivé alebo v zložených vrcholíkových súkvetiach. Lúčovité kvety sú piestikovité, plodné (niekedy redukované, neplodné) spravidla žlté, zriedkavo žltkasté, ružové alebo červenofialové, niekedy chýbajúce. Rúrkovité kvety sú zväčša obojpohlavné alebo niekedy funkčne tyčinkové, žlté, bledožlté, purpurové až ružové, zriedka biele. Nažky v úbore sú rovnaké, zvyčajne valcovité až hranolovité, vzácne sploštené, ryhované, s chocholcom, vzácne so zobáčikom. Chocholec je zväčša chlpový (s jednoduchými alebo drsnými, vzácne pernatými lúčmi).[2]
Taxonomická poznámka: V novšej koncepcii sa naši zástupcovia široko chápaného rodu Senecio s.l., začleňujú do dvoch samostatných rodov Senecio s.s. a Jacobea.[2]
- deväťsil (Petasites)
- jazyčník (Ligularia)
- kamzičník (Doronicum)
- mačucha (Adenostyles)
- podbeľ (Tussilago)
- podbelica (Homogyne)
- popolavec (Tephroseris)
- starček (Jacobaea) – vyčlenený z rodu Senecio
- starček (Senecio)
- starčekovec (Erechtites)
Tageteae
[upraviť | upraviť zdroj]- aksamietnica (Tagetes)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Loudon Encycl. Pl., p. 1074, 1829
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n Flóra Slovenska. Ed. Kornélia Goliašová, Iva Hodálová, Pavol Mereďa. 1. vyd. Zväzok VI/2, 1. časť. Bratislava : Veda, 2023. 799 s. ISBN 978-80-224-2000-6. S. 34-38, 41-59, 258-259, 276, 347, 510-511.
- ↑ a b c d Fylogenéza a morfológia cievnatých rastlín. Ed. Karol Mičieta, Eva Zahradníková, Michal Hrabovský, Jana Ščevková. 2. vyd. Bratislava : UK Bratislava , 2023. 339 s. ISBN 978-80-223-5575-9. S. 259-260.
- ↑ a b Botanika. Ed. Tibor Baranec, Ivan Ikrényi, Peter Štrba, Pavol Eliáš, Ľuba Ďurišová. 3. vyd. Nitra : SPU Nitra, 2021. 169 s. ISBN 978-80-552-2380-3. S. 138.
- ↑ a b Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín. Ed. Josef Dostál, Martin Červenka. 1. vyd. Zväzok II. Bratislava : SPN, 1992. 790 s. ISBN 80-08-00003-1. S. 1023-1098.
- ↑ Asteraceae tribe Eupatorieae [online]. The Flora of North America Association, [cit. 2024-12-13]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Asteraceae tribe Heliantheae [online]. The Flora of North America Association, [cit. 2024-12-13]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Asteraceae tribe Inuleae [online]. The Flora of North America Association, [cit. 2024-12-13]. Dostupné online. (po anglicky)
