Preskočiť na obsah

Apoštolská administratúra

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Apoštolská administratúra označuje v kánonickom práve rímskokatolíckej cirkvi určitú časť cirkvi, ktorá doteraz nebola vymenovaná ako diecéza; jej ordinárom je preto apoštolský administrátor.

Definícia podľa Kódexu kánonického práva

[upraviť | upraviť zdroj]

Apoštolskú administratúru definuje kánon 371 § 2 Kódexu kánonického práva nasledujúcim spôsobom:

Apoštolská administratúra je určitý podiel Božieho ľudu, ktorý pre zvláštne a celkom vážne dôvody Najvyšší veľkňaz nezriaďuje ako diecézu a pastoračná starostlivosť o neho sa zveruje apoštolskému administrátorovi, ktorý ho má v mene Najvyššieho veľkňaza riadiť.
– CIC[1]

Apoštolské administratúry sú zvyčajne zriaďované v krajinách, kde je len malý počet veriacich, alebo ktoré sú z nejakého dôvodu problematické, napr. kvôli politickému prenasledovaniu cirkvi. Zriaďujú sa aj v prípade zmien štátnych hraníc, keď nová hranica nerešpektuje hranice diecéz. Takto bola v roku 1922 zriadená aj Trnavská apoštolská administratúra na území Ostrihomskej arcidiecézy, keď jej väčšia časť sa stala súčasťou ČSR a samotné sídlo Ostrihom súčasťou Maďarska.

Existujúce apoštolské administratúry

[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti (november 2022) existujú nasledujúce apoštolské administratúry:

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Apoštolská administratura na českej Wikipédii.