Preskočiť na obsah

Emisie skleníkových plynov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 11:07, 31. júl 2024, ktorú vytvoril InternetArchiveBot (diskusia | príspevky) (Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5)
(rozdiel) ← Staršia verzia | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)

Emisie skleníkových plynov z ľudskej činnosti posilňujú skleníkový efekt. Fosílne palivá ako uhlie, ropa či zemný plyn sú najväčším zdrojom prispievajúcim ku globálnej zmene klímy, pretože predstavujú viac ako 75% globálnych emisií skleníkových plynov a takmer 90% všetkých emisií oxidu uhličitého.

Emisie skleníkových plynov pokrývajú Zem a zachytávajú slnečné teplo, a to vedie ku globálnemu otepľovaniu a zmene klímy. Svet sa v súčasnosti otepľuje rýchlejšie ako kedykoľvek v histórii. Vyššie teploty v priebehu času menia charakter počasia a narúšajú obvyklú rovnováhu v prírode. To predstavuje mnohé riziká pre človeka a všetky ostatné formy života na Zemi.[1]

Európska únia (EÚ) uviedla, že v rokoch 1990 až 2020 sa jej podarilo znížiť emisie skleníkových plynov v rôznych odvetviach o viac ako 1,5 miliardy ton oxidu uhličitého. Podľa Eurostatu, ktorý údaje zverejnil, ide o pokles emisií o 32%.[2] K najväčšiemu absolútnemu poklesu emisií (-657 mil. ton CO2) došlo v oblasti spaľovania palív v energetických odvetviach, ktoré vyrábajú najmä elektrickú energiu, teplo a odvodené palivá, ďalej vo výrobných odvetviach a stavebníctve (-322 mil. ton) a v domácnostiach, obchode, inštitúciách a ostatných odvetviach (-215 mil. ton). Z hľadiska relatívnej zmeny tieto tri odvetvia zaznamenali v roku 2020 pokles emisií o 46%, 44% a 29% v porovnaní s rokom 1990.[3]

V roku 2019 Slovensko emitovalo 37 miliónov ton ekvivalentu CO2, čo predstavuje 0,07% z celosvetových emisií.[4]

Emisie podľa typu skleníkového plynu

[upraviť | upraviť zdroj]
Rozdelenie emisií podľa typu skleníkového plynu

Využívanie fosílnych palív je hlavným zdrojom CO2,[5] ich spaľovaním sa dostáva do atmosféry, rovnako aj spaľovaním tuhého odpadu, stromov a iných biologických materiálov, a tiež v dôsledku niektorých chemických reakcií (napr. pri výrobe cementu). Oxid uhličitý sa z atmosféry odstraňuje absorpciou rastlín v rámci biologického cyklu uhlíka.[6]

Poľnohospodárske činnosti, nakladanie s odpadmi, využívanie energie a spaľovanie biomasy prispievajú k emisiám CH4.

Hlavným zdrojom emisií N2O sú poľnohospodárske činnosti, napríklad používanie hnojív. Spaľovanie fosílnych palív tiež produkuje N2O.

  • Fluórované plyny (F-plyny)

Priemyselné procesy, chladenie a používanie rôznych spotrebiteľských výrobkov prispievajú k emisiám F-plynov, ktoré zahŕňajú fluórované uhľovodíky (HFC), perfluórované uhľovodíky (PFC) a hexafluorid síry (SF6).[7]

Únik vodíka prispieva k nepriamemu globálnemu otepľovaniu.[8] Keď sa vodík v atmosfére oxiduje, výsledkom je zvýšenie koncentrácie skleníkových plynov v troposfére aj stratosfére.[9] Zatiaľ čo sivý vodík nepriamo prispieva ku globálnemu otepľovaniu, zelený vodík má opačný účinok. Zelený vodík vo forme vodíkových palivových článkov môže znížiť emisie skleníkových plynov z osobných a nákladných automobilov tým, že nahradí fosílne palivá, ako je benzín a nafta.[10]

Čierny uhlík sa nepovažuje za skleníkový plyn, ale faktor ovplyvňujúci klímu. Vzniká pri neúplnom spaľovaní fosílnych palív, biopalív a biomasy. Čierny uhlík môže absorbovať slnečné svetlo a znižovať alebo, keď sa usadzuje na snehu a ľade. Nepriame zahrievanie môže byť spôsobené interakciou s mrakmi.[11] Čierny uhlík zostáva v atmosfére len niekoľko dní až týždňov.[12] Emisie možno zmierniť modernizáciou koksárenských pecí, inštaláciou filtrov pevných častíc na naftových motoroch, obmedzením bežného spaľovania a minimalizáciou otvoreného spaľovania biomasy.

Rozdelenie emisií podľa sektorov

[upraviť | upraviť zdroj]

Celosvetové emisie skleníkových plynov možno priradiť rôznym odvetviam hospodárstva. Poskytuje obraz o vplyve rôznych druhov hospodárskej činnosti k zmene klímy a pomáha pochopiť zmeny potrebné na zmiernenie zmeny klímy.

Emisie skleníkových plynov možno rozdeliť na tie, ktoré vznikajú pri spaľovaní palív na výrobu energie, a tie, ktoré vznikajú pri iných procesoch. Približne dve tretiny emisií skleníkových plynov vznikajú pri spaľovaní palív.[13]

Výroba elektrickej energie

[upraviť | upraviť zdroj]

Najväčším producentom emisií sú uhoľné elektrárne, ktoré v roku 2018 vyprodukovali viac ako 20% celosvetových emisií skleníkových plynov.[14] Pozoruhodné je, že len 5% svetových elektrární zodpovedá za takmer tri štvrtiny emisií uhlíka z výroby elektrickej energie na základe inventarizácie viac ako 29 000 elektrární na fosílne palivá v 221 krajinách.[15] V správe IPCC z roku 2022 sa uvádza, že všeobecné poskytovanie moderných energetických služieb by zvýšilo emisie skleníkových plynov najviac o niekoľko percent. Toto mierne zvýšenie znamená, že dodatočný dopyt po energii, ktorý vyplýva z podpory dôstojnej životnej úrovne pre všetkých, by bol oveľa nižší ako súčasná priemerná spotreba energie.[16]

Poľnohospodárstvo, lesníctvo a využívanie pôdy

[upraviť | upraviť zdroj]

Poľnohospodárstvo prispieva k zmene klímy prostredníctvom emisií skleníkových plynov a premenou nepoľnohospodárskej pôdy, ako sú lesy, na poľnohospodársku pôdu.[17][18] Sektor poľnohospodárstva, lesníctva a využívania pôdy sa podieľa na globálnych emisiách skleníkových plynov 13% až 21%.[19] Emisie NO a CH3 tvoria viac ako polovicu celkových emisií skleníkových plynov z poľnohospodárstva.[20] Chov zvierat patrí medzi hlavné zdroje emisií skleníkových plynov.[21]

Poľnohospodársky potravinový systém je zodpovedný za značné množstvo emisií skleníkových plynov.[22][23] Okrem toho, že je významným využívateľom pôdy a spotrebiteľom fosílnych palív, poľnohospodárstvo priamo prispieva k emisiám skleníkových plynov prostredníctvom produkcie ryže a chovu hospodárskych zvierat.[24]

Okrem toho sa CO2 v skutočnosti opätovne uvoľňuje do atmosféry dýchaním rastlín a pôdy v neskorších fázach rastu plodín, čo spôsobuje viac emisií skleníkových plynov.[25] Množstvo skleníkových plynov vyprodukovaných pri výrobe a používaní dusíkatých hnojív sa odhaduje na približne 5% antropogénnych emisií skleníkových plynov. Najdôležitejším spôsobom, ako znížiť emisie z neho, je používať menej hnojív a zároveň zvýšiť účinnosť ich používania.[26]

Odlesňovanie je takisto hlavným zdrojom emisií skleníkových plynov. Štúdia ukazuje, že ročné emisie uhlíka z odlesňovania tropických lesov sa za posledné dve desaťročia zdvojnásobili a naďalej sa zvyšujú.[27][28] Zmena využívania pôdy, napr. výrub lesov na poľnohospodárske účely, môže ovplyvniť koncentráciu skleníkových plynov v atmosfére tým, že sa zmení množstvo C, ktoré sa uvoľňuje z atmosféry. [29]

Doprava

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Emisie dopravných prostriedkov

Emisie skleníkových plynov z dopravy pochádzajú predovšetkým zo spaľovania fosílnych palív v osobných a nákladných vozidlách, lodiach, vlakoch a lietadlách. Viac ako 94% paliva používaného v doprave je na báze ropy, čo zahŕňa predovšetkým benzín a naftu.[30]

Približne 3,5% celkových vplyvov človeka na klímu pochádza z odvetvia leteckej dopravy. Vplyv tohto sektora na klímu sa za posledných 20 rokov zdvojnásobil.[31] Viac ako štvrtina celosvetových emisií CO2 z dopravy pochádza z cestnej nákladnej dopravy,[32] preto mnohé krajiny ďalej obmedzujú emisie CO2 z nákladných vozidiel, aby pomohli obmedziť zmenu klímy.[33]

Výroba stavebných materiálov a stavebný priemysel

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2018 predstavovala výroba stavebných materiálov a údržba budov 39% emisií oxidu uhličitého z energie a emisií súvisiacich s procesmi. Výroba skla, cementu a ocele predstavovala 11% emisií súvisiacich s energiou a procesmi. [34] Celosvetový projektový a stavebný priemysel je zodpovedný za približne 39% emisií skleníkových plynov.[35]

Zníženie emisií skleníkových plynov

[upraviť | upraviť zdroj]

Ak chceme zastaviť zmenu klímy, musíme zastaviť zvyšovanie množstva skleníkových plynov, ako je oxid uhličitý. Spaľovanie fosílnych palív a výrub lesov, ktoré prirodzene odvádzajú oxid uhličitý z ovzdušia, spôsobili za posledných 150 rokov nárast množstva skleníkových plynov. Možnosti zníženia:

  • Menšia spotreba elektrickej energie.
  • Výroba elektrickej energie bez emisií.
  • Zmenšenie stopy potravín.
  • Cestovanie bez produkcie skleníkových plynov.
  • Znižovanie emisií z priemyslu.[36]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ https://www.un.org/en/climatechange/science/causes-effects-climate-change
  2. ↑ https://www.weforum.org/agenda/2022/09/eu-greenhouse-gas-emissions-transport/
  3. ↑ https://ec.europa.eu/eurostat/en/web/products-eurostat-news/-/ddn-20220823-1
  4. ↑ https://www.climatewatchdata.org/countries/SVK?end_year=2019&start_year=1990
  5. ↑ https://www.epa.gov/ghgemissions/global-greenhouse-gas-emissions-data
  6. ↑ https://www.epa.gov/ghgemissions/overview-greenhouse-gases
  7. ↑ https://www.epa.gov/ghgemissions/global-greenhouse-gas-emissions-data
  8. ↑ https://www.rechargenews.com/energy-transition/hydrogen-twice-as-powerful-a-greenhouse-gas-as-previously-thought-uk-government-study/2-1-1200115
  9. ↑ Ocko, I. B., & Hamburg, S. P. (2022). Climate consequences of hydrogen emissions. Atmospheric Chemistry and Physics, 22(14), 9349-9368.
  10. ↑ Lao, J., Song, H., Wang, C., & Zhou, Y. (2023). Research on atmospheric pollutant and greenhouse gas emission reductions of trucks by substituting fuel oil with green hydrogen: a case study. International Journal of Hydrogen Energy, 48(30), 11555-11566.
  11. ↑ Bond, T. C., Doherty, S. J., Fahey, D. W., Forster, P. M., Berntsen, T., DeAngelo, B. J., ... & Zender, C. S. (2013). Bounding the role of black carbon in the climate system: A scientific assessment. Journal of geophysical research: Atmospheres, 118(11), 5380-5552.
  12. ↑ Ramanathan, V., & Carmichael, G. (2008). Global and regional climate changes due to black carbon. Nature geoscience, 1(4), 221-227.
  13. ↑ https://www.climatewatchdata.org/ghg-emissions?breakBy=sector&chartType=area&sectors=846,849,845,848,847,853,850,855,854,852,851
  14. ↑ https://web.archive.org/web/20190812215445/https://www.iea.org/geco/emissions/
  15. ↑ Grant, D., Zelinka, D., & Mitova, S. (2021). Reducing CO2 emissions by targeting the world’s hyper-polluting power plants. Environmental Research Letters, 16(9), 094022
  16. ↑ https://www.ipcc.ch/report/ar6/wg3/
  17. ↑ https://web.archive.org/web/20141212075812/http://www.fao.org/cfs/cfs-hlpe/reports/hlpe-food-security-and-climate-change-report-elaboration-process/en/
  18. ↑ Sarkodie, S. A., Ntiamoah, E. B., & Li, D. (2019, August) Panel heterogeneous distribution analysis of trade and modernized agriculture on CO2 emissions: the role of renewable and fossil fuel energy consumption. In Natural resources forum (Vol. 43, No. 3, pp. 135-153). Oxford, UK: Blackwell Publishing Ltd.
  19. ↑ https://www.ipcc.ch/report/ar6/wg3/downloads/report/IPCC_AR6_WGIII_Chapter07.pdf
  20. ↑ https://www.fao.org/3/cb3808en/cb3808en.pdf
  21. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2023-05-09]. Dostupné online. Archivované 2023-01-30 z originálu.
  22. ↑ Friel, S., Dangour, A. D., Garnett, T., Lock, K., Chalabi, Z., Roberts, I., ... & Haines, A. (2009). Public health benefits of strategies to reduce greenhouse-gas emissions: food and agriculture. The Lancet, 374(9706), 2016-2025.
  23. ↑ https://web.archive.org/web/20120416214231/http://www.feu-us.org/images/The_Food_Gap.pdf
  24. ↑ Steinfeld, H., Gerber, P., Wassenaar, T. D., Castel, V., Rosales, M., Rosales, M., & de Haan, C. (2006). Livestock's long shadow: environmental issues and options. Food & Agriculture Org.
  25. ↑ Sharma, G. D., Shah, M. I., Shahzad, U., Jain, M., & Chopra, R. (2021). Exploring the nexus between agriculture and greenhouse gas emissions in BIMSTEC region: The role of renewable energy and human capital as moderators. Journal of Environmental Management, 297, 113316.
  26. ↑ https://www.sciencedaily.com/releases/2023/02/230209114736.htm
  27. ↑ Feng, Y., Zeng, Z., Searchinger, T. D., Ziegler, A. D., Wu, J., Wang, D., ... & Zheng, C. (2022). Doubling of annual forest carbon loss over the tropics during the early twenty-first century. Nature Sustainability, 5(5), 444-451.
  28. ↑ https://www.theguardian.com/environment/2022/feb/28/deforestation-emissions-far-higher-than-previously-thought-study-finds-aoe
  29. ↑ https://web.archive.org/web/20100503041746/http://www.ipcc.ch/publications_and_data/ar4/wg3/en/annex1sglossary-j-p.html
  30. ↑ https://www.epa.gov/ghgemissions/sources-greenhouse-gas-emissions
  31. ↑ https://www.ecowatch.com/aviation-emissions-global-warming-2647461303.html
  32. ↑ https://ourworldindata.org/co2-emissions-from-transport
  33. ↑ https://www.reuters.com/article/us-eu-autos-emissions/eu-countries-agree-to-30-percent-cut-in-truck-co2-emissions-idUSKCN1OJ1ZC
  34. ↑ https://www.annualreviews.org/doi/10.1146/annurev-environ-012420-045843
  35. ↑ https://archive.curbed.com/2019/9/19/20874234/buildings-carbon-emissions-climate-change
  36. ↑ https://scied.ucar.edu/learning-zone/climate-solutions/reduce-greenhouse-gases
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Emisie_skleníkových_plynov&oldid=7891922“