Stanislav Párnický
Prof. Stanislav Párnický (* 11. apríl 1945, Piešťany – † 31. marec 2023, Bratislava)[1] bol slovenský filmový režisér, scenárista, herec a pedagóg.[1][2][3]
| Stanislav Párnický | |
| slovenský filmový režisér a pedagóg | |
| Narodenie | 11. apríl 1945 Piešťany, Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 31. marec 2023 (77 rokov) Bratislava, Slovensko |
| Alma mater | Vysoká škola múzických umení v Bratislave |
| Profesia | filmový režisér |
| Manželka | Zdena Studenková |
| Deti | Simona Párnická |
Životopis
upraviťNarodil sa 11. apríla 1945 v Piešťanoch. V roku 1967 doštudoval Vysokú školu múzických umení v Bratislave v odbore divadelná réžia. Po skončení štúdia na vysokej škole pôsobil v Divadle Slovenského národného povstania v Martine (dnes Slovenské komorné divadlo v Martine). Po jeho pôsobení v divadelnom prostredí sa na dlhé roky presunul do Slovenskej televízie, kde sa stal v priebehu sedemdesiatych rokov výraznou osobnosťou televíznej tvorby.
Jeho projekty pre televíziu ako Straty a nálezy, Americká tragédia, Chlapec z majera, Najatý klaun, Zbožňovaná, Pasca, Cukor, Hĺbkový rekord či O mužoch, ženách a deťoch vzbudili nielen záujem publika, ale boli odmenené aj na mnohých filmových festivaloch.[4]
Od roku 1985 sa venoval filmovej tvorbe na Kolibe v Bratislave. Tam vznikli snímky ako Kára plná bolesti, Južná pošta, Šípová Ruženka či … kone na betóne. Tieto filmy významne ovplyvnili filmovú tvorbu osemdesiatych a deväťdesiatych rokov.
Realizoval tiež niekoľko televíznych projektov, spolupracoval aj pri tvorbe televízneho seriálu Zborovňa a režisérsky sa ujal úspešného slovenského seriálu Ordinácia v ružovej záhrade.[4]
V roku 1990 sa podieľal na vzniku Filmovej a televíznej fakulty VŠMU v Bratislave. Bol prvým vedúcim Katedry filmovej a televíznej réžie a dekanom Filmovej a televíznej fakulty VŠMU. Svojím pôsobením na akademickej pôde sa výrazným spôsobom podieľal na formovaní novej režisérskej generácie. Medzi jeho najvýznamnejších študentov patria najvýraznejšie osobnosti súčasnej slovenskej strednej filmovej generácie, Martin Šulík, Mariana Čengel Solčanská, či Peter Bebjak.
Minister kultúry SR Marek Maďarič mu v apríli 2017 Cenu ministra kultúry za rok 2016 – za dlhodobý mimoriadne významný režijný prínos v oblasti audiovízie prostredníctvom veľkého počtu úspešných diel hranej filmovej a televíznej tvorby a za dlhoročné pedagogické pôsobenie, ktorým pomáhal formovať nové generácie audiovizuálnych tvorcov. Pri príležitosti 70. výročia založenia VŠMU získal v roku 2019 Pamätnú medailu za výnimočnú pedagogickú a umeleckú činnosť a za významný prínos v rozvoji Vysokej školy muzických umení.[5][6]
Osobný život
upraviťJe bývalým manželom Zdeny Studenkovej, s ktorou bol ženatý 14 rokov. Počas ich manželstva sa im narodila dcéra Simona.[7]
Ocenenia
upraviťTvorba (výber)
upraviťReferencie
upraviť- ↑ a b Zomrel významný režisér Stanislav Párnický, s ktorého tvorbou sme sa stretli aj v SND [online]. Bratislava: Slovenské národné divadlo, 2023-03-31, [cit. 2023-03-31]. Dostupné online.
- ↑ a b TASR. Zomrel slovenský režisér Stanislav Párnický. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2023-03-31. Dostupné online [cit. 2023-03-31].
- ↑ Stanislav Párnický (Slovensko) [online]. Bratislava: DAFilms Slovensko, [cit. 2023-03-31]. Dostupné online.
- ↑ a b Zoznam osobností : Stanislav Párnický. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia). Dostupné online [cit. 2023-03-31].
- ↑ a b Prof. Párnický Stanislav (1945) [online]. Piešťany: PIC – iešťanské informačné centrum, [cit. 2023-03-31]. Dostupné online.
- ↑ a b PUŠKÁŠ, Jozef. “Keď chceš robiť film, musíš voľačo riskovať, ak bude treba, tak aj vlastný život” [online]. Vysoká škola múzických umení : Medium, 2020-09-10, [cit. 2023-03-31]. Dostupné online.
- ↑ V seriálovej ordinácii reálny milostný trojuholník. Korzár (Košice: Petit Press), 2008-10-17. Dostupné online [cit. 2023-03-31].
- ↑ Stanislav Párnický [online]. Praha: Česko-Slovenská filmová databáze, [cit. 2023-03-31]. Dostupné online.