Wikipédia

Air France

Air France (formálne: Société Air France, S.A.), vystupuje pod značkou AIRFRANCE, je francúzsky národný letecký dopravca so sídlom v Paríži. Je dcérskou spoločnosťou Air France-KLM Group. Domovským letiskom Air France je Letisko Charlesa de Gaulla v Paríži, odkiaľ je spoločnosťou denne odbavených približne 1 700 letov do 211 destinácií. V roku 2015 spoločnosť prepravila 46 803 000 cestujúcich a v roku 2016 pre Air France pracovalo 84 602 zamestnancov.

Société Air France, S.A.
IATA
AF		ICAO
AFR		Volací znak
AIRFRANS
Založená7. októbra 1933
Hlavné letiská
Sekundárne letiská
Vernostný programFlying Blue
Salónik
  • Air France Lounge
  • Arrivals Lounge
  • Departures Lounge
  • Première Lounge
  • Salon Air France
  • SkyTeam Lounge
AlianciaSkyTeam
Veľkosť flotily212
Destinácie211
Sloganfranc. La France est dans l'air
angl. France is in the air
Francúzsko je vo vzduchu
Materská spoločnosťAir France-KLM
SídloRoissypôle, Letisko Charlesa de Gaulla, Tremblay-en-France, Francúzsko
VedenieAnne Rigail (CEO)
Počet zamestnancov84 602 (v roku 2016)
Webová stránkawww.airfrance.com

V súčasnosti je väčšinovým vlastníkom spoločnosti stále francúzsky štát, ktorý však svoj podiel postupne predáva. Air France je zakladajúcim členom aliancie SkyTeam. V roku 2004 Air France prevzali kontrolu nad holandskou leteckou spoločnosťou KLM, čím vznikla najväčšia letecká spoločnosť na svete z hľadiska tržieb s názvom Air France-KLM. Vlastnícky podiel štátu sa po zlúčení leteckých spoločností zmenšil na 44%. Medzi dcérske spoločnosti Air France patrí regionálna Air France Hop a nízkonákladová Transavia France.

História

upraviť

Air France vznikli 7. októbra 1933 zlúčením spoločností Air Orient, Air Union, Compagnie Générale Aéropostale, Compagnie Internationale de Navigation aérienne (CIDNA) a Société Générale des Transports aériens (SGTA). SGTA, ktorá vznikla v roku 1919 ako Lignes Aériennes Farman, bola prvým komerčným leteckým dopravcom vo Francúzsku. Spoločnosť CIDNA viedla od 20. rokov 20. storočia linku z Paríža do juhovýchodnej Európy cez Prahu, kde mala technickú základňu. V tejto spoločnosti mala Československá republika významnú kapitálovú účasť. Po vzniku Air France lietali na základe dohody u spoločnosti aj česko-slovenskí piloti.

 
Douglas DC-3 (F-BAXP) v službách Air France na letisku v Manchestri, 6. júl 1952

Počas druhej svetovej vojny sa spoločnosť Air France premiestnila do Casablancy v Maroku. Dňa 26. júna 1945 boli všetci francúzski leteckí dopravcovia znárodnení a 29. decembra toho istého roku bol vydaný dekrét, na základe ktorého boli Air France splnomocnené prevádzkovať všetky letecké linky na území Francúzska. Dňa 1. januára 1946 bola spoločnosť obnovená pod názvom Société Nationale Air France. Od tohto roku sa tiež na palubách lietadiel Air France začali objavovať stevardky. Na pravidelných linkách po Európe spoločnosť vtedy lietala s typom Douglas DC-3. Dňa 1. júla 1946 Air France otvorili linku z Paríža do New Yorku s technickými medzipristátiami na doplnenie paliva v írskom Shannone a kanadskom Gandere, na ktorú nasadili lietadlá Douglas DC-4. V rokoch 1947 až 1965 spoločnosť prevádzkovala lietadlá Lockheed Constellation na prepravu cestujúcich a nákladu po celom svete.[1]

V 50. rokoch 20. storočia Air France prevádzkovali najdlhšiu sieť liniek na svete. V roku 1952 spoločnosť presúva svoju operačnú a technickú základňu do nového Južného terminálu na letisku Paríž-Orly. V auguste 1953 Air France začali lietať s prúdovým dopravným lietadlom de Havilland Comet 1A na linke Paríž – Rím – Bejrút, čím vstúpili do prúdovej éry. Dobré meno tohto typu lietadla však poškodili vážne nehody u spoločnosti BOAC v roku 1954 spôsobené únavou materiálu v tlakovej kabíne, najmä u obdĺžnikových okien, ktoré boli príčinou náhleho poklesu tlaku. Preto boli tieto verzie ihneď stiahnuté z prevádzky a náhradou bolo spoľahlivé lietadlo Comet 4 s okrúhlymi oknami, ktoré však už Air France nezakúpili.

Air France natrvalo vstúpili do prúdovej éry v roku 1960, kedy do flotily zaradili prúdové dopravné lietadlá Sud-Aviation SE 210 Caravelle a Boeing 707.[2] Dňa 1. februára 1963 francúzska vláda formalizovala rozdelenie liniek medzi Air France a ich konkurentmi zo súkromného sektora. Air France sa mali stiahnuť zo západnej Afriky (okrem Senegalu), strednej Afriky (okrem Burundi a Rwandy), južnej Afriky (vrátane Juhoafrickej republiky), Líbye v severnej Afrike, Bahrajnu a Ománu na Blízkom východe, Srí Lanky v južnej Ázii, Indonézie, Malajzie a Singapuru v juhovýchodnej Ázii, Austrálie, Nového Zélandu a tiež aj Novej Kaledónie a Tahiti. Tieto linky boli pridelené spoločnosti Union de Transports Aériens (UTA), novej francúzskej súkromnej leteckej spoločnosti, ktorá vznikla zlúčením dopravcov TAI a UAT. UTA tiež získala exkluzívne práva lietať medzi Japonskom, Novou Kaledóniou a Novým Zélandom, Južnou Afrikou a ostrovom Réunion v Indickom oceáne, a tiež aj Los Angeles a Tahiti.[2][3]

 
Boeing 747-128 (F-BPVC) spoločnosti Air France na Letisku Charlesa de Gaulla v Paríži, september 1977
 
Airbus A300B2-101 (F-BVGA) spoločnosti Air France pristáva na letisku Heathrow v Londýne, 11. december 1976

V roku 1970 boli Air France jednou z prvých leteckých spoločností, ktoré uviedli do prevádzky širokotrupé dopravné lietadlo Boeing 747-100, vtedy najväčšie lietadlo sveta určené na komerčnú prepravu osôb. Od roku 1974 začali Air France presúvať väčšinu svojich operácií na Letisko Charlesa de Gaulla v Paríži. Do začiatku 80. rokov Air France lietali z letiska Orly iba na Korziku, Martinik, Guadeloupe, prevádzkovali väčšinu liniek do Francúzskej Guyany, na ostrov Réunion, do regiónu Maghreb, východnej Európy (okrem ZSSR), južnej Európy (okrem Grécka a Talianska) a jednu dennú linku do New Yorku-JFK. V roku 1974 sa Air France tiež stali prvou leteckou spoločnosťou na svete, ktorá uviedla do prevádzky lietadlo Airbus A300, prvé komerčné dopravné lietadlo spoločnosti Airbus Industrie.[4] V sedemdesiatych rokoch sa uskutočnila ďalšia výnimočná udalosť pre spoločnosť, keď 21. januára 1976 Air France nasadili do pravidelnej letovej prevádzky prvé a jediné plnohodnotné nadzvukové dopravné lietadlo Concorde (sovietsky Tu-144 bol po necelých troch rokoch a 55. uskutočnených letoch s cestujúcimi stiahnutý z prevádzky). Nadzvukový inauguračný let Concordu (F-BVFA) u Air France sa uskutočnil po trase Paríž-Charles de Gaulle – Dakar – Rio de Janeiro-Galeão. Úvodný let na linke Paríž-Charles de Gaulle – Washington-Dulles uskutočnil 24. mája 1976 tiež Concorde s imatrikulačnou značkou F-BVFA. Na linke do New Yorku-JFK Air France prvýkrát nasadili Concorde 22. novembra 1977. Let z Paríža do New Yorku trval 3 hodiny a 23 minút pri približne dvojnásobnej rýchlosti zvuku. Schválenie letov Concordu do Spojených štátov bolo spočiatku odopreté z dôvodu protestov proti nadmernej hlučnosti lietadla.[5]

 
Concorde (F-BVFC) spoločnosti Air France na Letisku Charlesa de Gaulla v Paríži, 17. jún 1983

V roku 1983 Air France začali ako prvá európska letecká spoločnosť lietať s cestujúcimi do Kórejskej republiky.[6] V roku 1986 francúzska vláda upustila od politiky rozdelenia prepravných práv na pravidelné linky medzi spoločnosťami Air France, Air Inter a UTA. Tieto zmeny umožnili spoločnosti UTA otvoriť pravidelné linky do nových destinácií v oblasti pôsobenia Air France a konkurovať im na týchto linkách.[7][8][9] Paríž-Charles de Gaulle – San Francisco sa stala prvou linkou, na ktorej UTA konkurovala Air France. Air France odpovedali predĺžením niektorých letov Paríž-Charles de Gaulle – Los Angeles do Papeete, na Tahiti, kde konkurovali UTA na linke Los Angeles – Papeete. V roku 1988 sa Air France a Air Inter stali prvými leteckými spoločnosťami, ktoré nasadili lietadlá Airbus A320 na krátkych trasách.[10]

Dňa 12. januára 1990 boli operácie Air France, Air Inter a UTA zlúčené do rozšírených Air France.[2] Akvizícia UTA a Air Inter spoločnosťou Air France bola súčasťou vládneho plánu začiatkom 90. rokov 20. storočia s cieľom vytvoriť jednotného národného leteckého dopravcu s úsporami z rozsahu a globálnym dosahom na boj proti potenciálnym hrozbám liberalizácie vnútorného trhu leteckej dopravy EÚ.[11] V júni 1999 vytvorili Air France a Delta Air Lines dvojstranné transatlantické partnerstvo.

Po roku 2000 Air France prešli množstvom krízových udalostí, ktoré postihli sektor leteckej dopravy, ako napr. teroristické útoky 11. septembra 2001 a epidémia SARS v Ázii. Dňa 22. júna 2000 sa Air France stali zakladajúcim členom aliancie leteckých spoločností SkyTeam.[2] V roku 2004 došlo k zlúčeniu Air France a KLM, čím vznikli Air France-KLM, najväčšia letecká spoločnosť na svete z hľadiska tržieb.

Koncom roku 2015 Air France čelili finančnej kríze, ktorá sa ešte zhoršila štrajkom pilotov proti spoločnosti. Air France na štrajk odpovedali oznámením o zrušení približne 2 900 pracovných miest.[12] V decembri 2015 spoločnosť avizovala vyradenie svojho posledného lietadla typu Boeing 747-400 so špeciálnym scénickým letom 14. januára 2016. Air France prevádzkovali Boeingy 747 v niekoľkých verziách od roku 1970.[13] V januári 2017 Air France získali prvý Boeing 787-9 Dreamliner. V júli 2017 spoločnosť Air France-KLM uzavrela strategické partnerstvo s leteckými spoločnosťami Delta Air Lines, China Eastern Airlines a Virgin Atlantic Airways, čím sa upevnili už existujúce väzby medzi týmito dopravcami.[14] V roku 2018 Air France okrem iného oznámili, že od septembra toho istého roku rušia linky do Iránu z obavy, že tieto linky už nie sú komerčne životaschopné v dôsledku predefinovaných sankcií USA.[15]

Destinácie

upraviť

Air France v súčasnosti lietajú do 211 pravidelných a sezónnych destinácií v Európe, Ázii, Afrike, Severnej a Južnej Amerike.

Codeshare

upraviť

Air France majú tzv. codeshare dohodu a v súčasnosti prevádzkujú spoločné lety so spoločnosťami:

Flotila

upraviť
 
Turistická trieda na palube Boeingu 777-300ER spoločnosti Air France
 
Premium Economy trieda na palube Boeingu 777-300ER
 
Obchodná trieda v Boeingu 787-9
 
Sedadlá La Première triedy v Boeingu 777-300ER
 
Večera podávaná v obchodnej triede na palube Boeingu 777-300ER počas letu New York-JFK – Paríž-Charles de Gaulle

Súčasná flotila

upraviť

Flotila Air France pozostávala v júni 2022 z nasledujúcich lietadiel:[23]

Flotila osobných dopravných lietadiel Air France
Lietadlo V prevádzke Fotografia Objednávky Počet sedadiel Poznámky
F J W Y Spolu
Airbus A220-300 9   51[24] — 20 — 128 148 Náhrada za lietadlá Airbus A318 a A319.
Airbus A318-100 12   — — 18 — 113 131 Air France sú najväčším prevádzkovateľom lietadiel A318.
Stroje budú vyradené a nahradia ich Airbusy A220-300.[25]
Airbus A319-100 25   — — 20 — 122 142 Budú vyradené a nahradia ich Airbusy A220-300.[25]
123 143
Airbus A320-200 41   — — 20 — 154 174 Dve lietadlá sú vo farbách aliancie SkyTeam.
18 160 178
Airbus A321-100 5   — — 20 — 182 202
Airbus A321-200 14   — — 20 — 182 202 Jedno lietadlo je vo farbách SkyTeam.
Airbus A330-200 15   — — 36 21 167 224
Airbus A350-900 17   21[26][27] — 34 24 266 324[28] Náhrada za staršie Boeingy 777-200ER.[29]
Boeing 777-200ER 19   — — 40 24 216 280 Staršie lietadlá budú vyradené a nahradené Airbusmi A350-900.
28 260 312
Boeing 777-300ER 43   — 4 58 28 206 296 Celosvetovo prvý používateľ.
Tri lietadlá sú vo farbách SkyTeam.[30]
— 42 24 315 381
14 28 430 472[31]
Boeing 787-9 10   — — 30 21 228 279 [32]
Flotila Air France Cargo
Airbus A350F — 4 nákladný Dodávky lietadiel majú začať v roku 2025.
Nahradia Boeingy 777F.
Boeing 777F 2   — nákladný V roku 2025 budú vyradené a nahradené Airbusmi A350F.
Spolu 212 76

Referencie

upraviť
  1. ↑ Marson, Peter. The Lockheed Constellation Series, Air-Britain (Historians) Ltd, 1982, ISBN 0-85130-100-2, s. 137 – 141.
  2. ↑ a b c d Air France (Airline, France) [online]. fotw.net, [cit. 2019-06-14]. Dostupné online. Archivované 2011-06-29 z originálu.
  3. ↑ Aeroplane – Airline of the Month: UTA – Five-star independent, č. 109, No. 2798, s. 4 – 6, Temple Press, Londýn, 3. jún 1965.
  4. ↑ Airliner Classic: Airbus A300 – the beginning for a giant [online]. key.aero, [cit. 2019-06-14]. Dostupné online. Archivované 2011-04-28 z originálu.
  5. ↑ Decades of Safe Flying Come to an End [online]. questia.com, [cit. 2019-06-14]. Dostupné online. Archivované 2020-07-26 z originálu.
  6. ↑ Air France Celebrates 25th Years in Korea [online]. koreatimes.co.kr, 2008-09-25, [cit. 2019-06-14]. Dostupné online.
  7. ↑ France - The Role of Competition Policy in Regulatory Reform [online]. oecd.org, [cit. 2019-06-14]. Dostupné online.
  8. ↑ COMPETITION LAW AND POLICY IN FRANCE [online]. oecd.org, [cit. 2019-06-14]. Dostupné online.
  9. ↑ FRANCE FROWNS ON COMPETITION [online]. joc.com, [cit. 2019-06-14]. Dostupné online. Archivované 2017-12-24 z originálu.
  10. ↑ Histoire de l'aéronautique [online]. aeroweb-fr.net, [cit. 2019-06-15]. Dostupné online.
  11. ↑ Pilot who found the right trajectory [online]. ft.com, [cit. 2019-06-15]. Dostupné online. Archivované 2011-06-09 z originálu.
  12. ↑ Air France to cut 2,900 jobs reports say [online]. bbc.com, [cit. 2019-06-15]. Dostupné online.
  13. ↑ Air France verabschiedet sich vom Jumbo [online]. aero.de, 2015-12-08, [cit. 2019-06-15]. Dostupné online.
  14. ↑ OSTROWER, Jon. Four huge airlines on three continents are creating a virtual super-airline [online]. money.cnn.com, [cit. 2019-06-15]. Dostupné online.
  15. ↑ British Airways, Air France halting flights to Iran from next month [online]. reuters.com, [cit. 2019-06-15]. Dostupné online.
  16. ↑ a b New codeshare agreement between Air France [online]. . Dostupné online.
  17. ↑ Air France-KLM signs codeshare agreement with Indigo Airlines [online]. 26 December 2021. Dostupné online.
  18. ↑ ITA Airways, accordo di codeshare con Air France [online]. 2021-12-09. Dostupné online. (Italian)
  19. ↑ QANTAS AND AIR FRANCE RENEW PARTNERSHIP TO OFFER CUSTOMERS MORE TRAVEL OPTIONS BETWEEN AUSTRALIA AND FRANCE [online]. . Dostupné online.
  20. ↑ Air France-KLM Signs Codeshare Agreement with Singapore Airlines and SilkAir [online]. 13 April 2017. Dostupné online.
  21. ↑ Singapore Airlines And SilkAir Sign Codeshare Agreement With Air France-KLM [online]. . Dostupné online. Archivované 2018-12-09 z originálu. (po anglicky)
  22. ↑ Air France/Widerøe begins codehare-service from July 2018 [online]. . Dostupné online.
  23. ↑ Air France Fleet Details and History [online]. planespotters.net, [cit. 2022-06-28]. Dostupné online.
  24. ↑ Evolution of the Air France-KLM fleet [online]. 30 July 2019, [cit. 2022-06-28]. Dostupné online. Archivované 2019-11-15 z originálu. (po anglicky)
  25. ↑ a b Air France's Fleet Plans: What Does The Future Hold? [online]. 2020-07-27. Dostupné online. (po anglicky)
  26. ↑ KAMINSKI-MORROW, David. Air France orders more A350s to replace A380 fleet [online]. 12 December 2019. Dostupné online.
  27. ↑ Air France-KLM Orders 10 More Airbus A350s [online]. 11 December 2019, [cit. 2019-12-11]. Dostupné online.
  28. ↑ Air France takes delivery of its first A350 XWB [online]. [Cit. 2019-10-06]. Dostupné online.
  29. ↑ GUBISCH, Michael. KLM to introduce A350 in 2020 [online]. London, UK: Flight Global, 6 January 2017. Dostupné online.
  30. ↑ Air France Fleet Details and History [online]. . Dostupné online.
  31. ↑ Boeing 777-300 map - 472 seats [online]. [Cit. 2022-06-28]. Dostupné online. Archivované 2021-01-23 z originálu.
  32. ↑ The Air France-KLM Group takes a next step in optimization of the long-haul fleet [online]. 28 June 2019, [cit. 2022-06-28]. Dostupné online. Archivované 2022-06-29 z originálu. (po anglicky)

Iné projekty

upraviť
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Air France

Externé odkazy

upraviť
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Air_France&oldid=7899096“