Štefan VIII.
Štefan VIII. (IX.) (lat. Stephanus Octavus (Nonus)) (* ?, Rím – † október 942, Rím) bol 127. rímskym pápežom od 14. júla 939 do svojej smrti v októbri 942.[1]
| Štefan VIII. (IX.) | ||||||||
| rímsky biskup | ||||||||
.png) | ||||||||
| Funkcie a tituly | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Pontifikát | ||||||||
| 14. júl 939 – október 942 | ||||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Rodné meno | ? | |||||||
| Narodenie | ? Rím | |||||||
| Úmrtie | október 942 Rím | |||||||
| Svätenia | ||||||||
| Cirkev | rímskokatolícka | |||||||
| Pápež | ||||||||
| Voľba | 14. júl 939 | |||||||
| Odkazy | ||||||||
 Štefan VIII. | ||||||||
 Kompletný zoznam pápežov | ||||||||
Narodil sa v Ríme, hoci neskoršie zdroje uvádzajú, že mal nemecký pôvod a že ho na pápežský stolec dosadil nemecký kráľ Otto I. Pred zvolením dňa 14. júla v roku 939 bol rektorom Baziliky svätých Silvestra a Martina.[2] Podobne ako jeho predchodca, aj on vďačil za zvolenie Alberichovi II., vládcovi Ríma, ktorý v rokoch 932 – 954 sám menoval pápežov.
Pontifikát
upraviťPodľa historických prameňov bol pápež Štefan vzdelaný, bezúhonný v súkromnom živote a svoju verejnú činnosť zasvätil zmiereniu medzi jednotlivými znepriatelenými skupinami. V Ríme a pápežskom štáte, ktoré úplne podliehalo Alberichovi,[3] nemal priestor na nejakú nezávislú činnosť a obmedzil sa na bežnú administratívnu činnosť, aj keď podporoval hnutie šíriace sa z Cluny v Burgundsku za reformovanie kláštorov v Ríme a strednej Itálii, napĺňal tak len jeden z Alberichových najhlbších záujmov.[3] V politickej sfére však zasiahol začiatkom roka 942 v prospech Ľudovíta IV., ktorý bol korunovaný v roku 936 za kráľa Francúzska, no musel čeliť hrozivej vzbure.[4] Štefan vyslal do Francúzska biskupa Damaza ako pápežského legáta, ktorý naliehal na šľachtu a ľud Francúzska a Burgundska, aby pod trestom exkomunikácie uznali Ľudovíta za kráľa a vzdali sa svojho nepriateľského postoja voči nemu.[5] Neskôr v tom istom roku poslal pálium arcibiskupovi Hugovi z Reims a po niekoľkých rokoch zosadenia ho dosadil do úradu.[6] Toto zmierlivé gesto pomohlo utíšiť odpor voči Ľudovítovi.[7]
V posledných mesiacoch života sa dostal do konfliktu s Alberichom. Podľa všetkého jeho prívrženci pápeža uväznili a surovo zohavili, takže sa už viac neodvážil objaviť na verejnosti.[3]. Je pochovaný vo vatikánskych hrobkách.
Referencie
upraviť- ↑ FISCHER-WOLLPERT, Rudolf. Leksykon papieży. Kraków : Znak, 1996. ISBN 83-7006-437-X. S. 61.
- ↑ Mann, pg. 213
- ↑ a b c KELLY, John N. D.. Encyklopedia papieży. Warszawa : Państwowy Instytut Wydawniczy, 1997. ISBN 83-06-02633-0. S. 174-175.
- ↑ Mann, pgs. 213-214
- ↑ Mann, pg. 214
- ↑ DeCormenin, Louis Marie; Gihon, James L., A Complete History of the Popes of Rome, from Saint Peter, the First Bishop to Pius the Ninth (1857), pg. 290
- ↑ Mann, pgs. 214-215
Literatúra
upraviť- Mann, Horace K., The Lives of the Popes in the Early Middle Ages, Vol. IV: The Popes in the Days of Feudal Anarchy, 891-999
Pozri aj
upraviť
| Predchodca: Lev VII. |
|
Pápež Štefan VIII. (zoznam) |
|
Nástupca: Marinus II. |