30.4.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 128/8

(1)

Voľný pohyb pracovníkov je základnou slobodou občanov Únie a jedným z pilierov vnútorného trhu v Únii zakotvenom v článku 45 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Jeho implementácia je ďalej rozvinutá v práve Únie, ktorého cieľom je zaručiť úplný výkon práv udelených občanom Únie a ich rodinným príslušníkom. „Ich rodinní príslušníci“ by sa mali chápať v zmysle vymedzenia uvedeného v článku 2 bode 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES (3), ktorá sa uplatňuje aj na rodinných príslušníkov cezhraničných pracovníkov.

(2)

Voľný pohyb pracovníkov je tiež kľúčovým prvkom v rozvoji skutočného trhu práce Únie, ktorým sa uľahčuje pohyb pracovníkov do oblastí s nedostatkom pracovných síl alebo s početnejšími pracovnými príležitosťami, na základe čoho sa pomáha väčšiemu počtu ľudí nájsť si pracovné miesta, ktoré lepšie zodpovedajú ich zručnostiam, a zdolávať prekážky na trhu práce.

(3)

Voľný pohyb pracovníkov dáva každému občanovi Únie nezávisle od jeho miesta pobytu právo slobodne odísť do iného členského štátu s cieľom pracovať v ňom a/alebo sa v ňom usadiť na účely práce. Chráni ich pred diskrimináciou na základe štátnej príslušnosti, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, podmienky zamestnania a pracovné podmienky, predovšetkým odmeňovanie, prepustenie a daňové a sociálne výhody, tým, že zabezpečuje, aby sa s nimi podľa vnútroštátneho práva, praxe a kolektívnych zmlúv zaobchádzalo rovnako ako so štátnymi príslušníkmi daného členského štátu. Uvedené práva by mali požívať bez diskriminácie všetci občania Únie, ktorí vykonávajú svoje právo na voľný pohyb, vrátane stálych, sezónnych a cezhraničných pracovníkov. Voľný pohyb pracovníkov je potrebné odlišovať od slobody poskytovať služby, ktorá zahŕňa aj právo podnikov poskytovať služby v inom členskom štáte, pričom na tento účel môžu podniky dočasne vysielať svojich vlastných pracovníkov do iného členského štátu, aby títo pracovníci v danom členskom štáte vykonávali činnosti potrebné na poskytovanie služieb.

(4)

Pokiaľ ide o pracovníkov Únie a ich rodinných príslušníkov vykonávajúcich svoje právo na voľný pohyb, v článku 45 ZFEÚ sa im udeľujú podstatné práva súvisiace s výkonom tejto základnej slobody, ktoré sa ďalej konkretizujú v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011 (4).

(5)

Účinný výkon slobody pohybu pracovníkov však stále predstavuje veľkú výzvu a mnohí pracovníci Únie si veľmi často svoje práva na voľný pohyb neuvedomujú. Vzhľadom na – okrem iného – ich potenciálne zraniteľnejšie postavenie, pracovníci Únie môžu byť ešte stále pri presťahovaní do iného členského štátu vystavení neodôvodneným obmedzeniam alebo prekážkam na výkon ich práva na voľný pohyb, ako je napríklad neuznanie kvalifikácií, diskriminácia na základe štátnej príslušnosti a zneužívanie. Z tohto dôvodu existuje rozdiel medzi právnymi predpismi a ich uplatňovaním v praxi, ktorý je potrebné riešiť.

(6)

Komisia v júli 2010 vo svojom oznámení s názvom Potvrdenie významu voľného pohybu pracovníkov: práva a významné trendy uviedla, že preskúma možnosti riešenia nových potrieb a výziev, najmä vzhľadom na nové typy mobility, s ktorými sú konfrontovaní pracovníci Únie a ich rodinní príslušníci. Rovnako oznámila, že v kontexte novej stratégie pre vnútorný trh zváži možnosti presadzovania a podpory mechanizmov účinnej implementácie zásady rovnakého zaobchádzania, pokiaľ ide o pracovníkov Únie a ich rodinných príslušníkov pri výkone ich práva na voľný pohyb. Komisia taktiež zhrnula vývoj v oblasti právnych predpisov a judikatúry, a to najmä pokiaľ ide o osobný rozsah pôsobnosti práva Únie vzťahujúceho sa na voľný pohyb pracovníkov a podstatu práv, ktoré požívajú pracovníci Únie a ich rodinní príslušníci.

(7)

Komisia vo svojej správe o občianstve EÚ za rok 2010 s názvom Odstránenie prekážok vykonávania práv občanov EÚ z 27. októbra 2010 označila odlišné a nesprávne uplatňovanie práva Únie v oblasti práva na voľný pohyb za jednu z hlavných prekážok, ktorej občania Únie čelia pri účinnom výkone svojich práv v zmysle práva Únie. Komisia preto oznámila, že má v úmysle prijať opatrenia na uľahčenie voľného pohybu občanov EÚ a ich rodinných príslušníkov, ktorí sú občanmi tretích krajín, prísnym presadzovaním predpisov EÚ vrátane tých, ktoré sa týkajú nediskriminácie, a to propagáciou osvedčených postupov a prehlbovaním znalosti predpisov EÚ a intenzívnejším šírením informácií smerom k občanom EÚ o ich právach v súvislosti s voľným pohybom (opatrenie 15 správy o občianstve EÚ za rok 2010). Okrem toho, Komisia vyzdvihla v správe o občianstve EÚ za rok 2013 s názvom Občania EÚ: vaše práva, vaša budúcnosť potrebu odstrániť administratívne prekážky a zjednodušiť postupy pre občanov Únie, ktorí žijú, pracujú a cestujú v ostatných členských štátoch.

(8)

Komisia v oznámení s názvom Smerom k oživeniu hospodárstva sprevádzanému tvorbou veľkého počtu pracovných miest z 18. apríla 2012 (balík zamestnanosti) uviedla, že má v úmysle predložiť legislatívny návrh (informácie a poradenstvo) s cieľom podporiť mobilných pracovníkov pri výkone ich práv vyplývajúcich zo ZFEÚ a z nariadenia (EÚ) č. 492/2011 a naliehavo vyzvala členské štáty, aby: zvyšovali informovanosť občanov o ich právach vyplývajúcich z právnych predpisov Únie týkajúcich sa antidiskriminácie, rodovej rovnosti a voľného pohybu pracovníkov, zlepšovali prístup k týmto právam a otvárali a umožňovali prístup občanov Únie k pracovným miestam vo verejnom sektore v súlade s právom Únie tak, ako ho vykladá Súdny dvor Európskej únie. V tejto súvislosti sa podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora má obmedzenie prístupu k určitým pracovným miestam vo verejnej službe len na vlastných štátnych príslušníkov členského štátu vykladať reštriktívne a tak, že sa vzťahuje len na pracovné miesta, ktoré zahŕňajú priamu alebo nepriamu účasť na výkone právomocí vyplývajúcich z verejného práva a funkcií zriadených na ochranu všeobecných záujmov štátu alebo iných verejných orgánov.

(9)

Primerané a účinné uplatňovanie a presadzovanie článku 45 ZFEÚ a nariadenia (EÚ) č. 492/2011, ako aj povedomie o právach, sú kľúčovými prvkami ochrany práv pracovníkov Únie a ich rodinných príslušníkov a rovnakého zaobchádzania s nimi, zatiaľ čo nedostatočné presadzovanie oslabuje účinnosť predpisov Únie platných v tejto oblasti a ohrozuje práva a ochranu pracovníkov Únie a ich rodinných príslušníkov.

(10)

Účinnejšie a jednotnejšie uplatňovanie práv udelených v predpisoch Únie týkajúcich sa voľného pohybu pracovníkov je potrebné aj v záujme riadneho fungovania vnútorného trhu.

(11)

Uplatňovanie a monitorovanie predpisov Únie týkajúcich sa voľného pohybu pracovníkov by sa malo zlepšiť s cieľom zabezpečiť, aby boli pracovníci Únie a ich rodinní príslušníci, ako aj zamestnávatelia, orgány verejnej moci a iné dotknuté osoby lepšie informovaní o právach a povinnostiach súvisiacich s voľným pohybom, s cieľom pomáhať pracovníkom Únie a ich rodinným príslušníkom a chrániť ich pri výkone týchto práv a zároveň bojovať proti tomu, aby orgány verejnej moci a verejní či súkromní zamestnávatelia uvedené predpisy obchádzali. V tejto súvislosti môžu členské štáty zohľadniť aj účinky zvýšenej mobility, akými sú napríklad „únik mozgov“ alebo „únik mládeže“.

(12)

Aby sa zabezpečilo správne uplatňovanie zásadných predpisov Únie týkajúcich sa voľného pohybu pracovníkov a monitorovalo ich dodržiavanie, členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia na ochranu pracovníkov Únie a ich rodinných príslušníkov vykonávajúcich ich právo na voľný pohyb pred diskrimináciou na základe štátnej príslušnosti a pred akýmikoľvek neodôvodnenými obmedzeniami alebo prekážkami pri výkone tohto práva.

(13)

Na tento účel je vhodné ustanoviť osobitné predpisy na účinné presadzovanie a uľahčovanie lepšieho a jednotnejšieho uplatňovania zásadných predpisov, ktorými sa riadi sloboda pohybu pracovníkov podľa článku 45 ZFEÚ a nariadenia (EÚ) č. 492/2011. Pri presadzovaní tejto základnej slobody by sa mala zohľadniť zásada rovnosti medzi ženami a mužmi a zákaz diskriminácie pracovníkov Únie a ich rodinných príslušníkov z akéhokoľvek dôvodu uvedeného v článku 21 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“).

(14)

V uvedenom kontexte by sa pracovníkom Únie a ich rodinným príslušníkom, ktorí boli vystavení diskriminácii na základe štátnej príslušnosti alebo akémukoľvek neodôvodnenému obmedzeniu alebo prekážkam pri výkone svojho práva na voľný pohyb, mala zaručiť skutočná a účinná súdna ochrana. Ak členské štáty ustanovia ako prostriedok právnej nápravy správne konania, mali by zabezpečiť možnosť napadnúť akékoľvek správne rozhodnutie na súde v zmysle článku 47 charty. Pri zohľadnení práva na účinnú právnu ochranu by pracovníci Únie mali byť chránení pred akýmkoľvek nepriaznivým zaobchádzaním alebo následkom v dôsledku sťažnosti alebo konania s cieľom presadiť práva zaručené podľa tejto smernice.

(15)

S cieľom zabezpečiť účinnejšiu mieru ochrany je potrebné oprávniť aj združenia a právnické osoby vrátane sociálnych partnerov na to, aby vstupovali do konaní, a to buď v mene alebo na podporu ktorejkoľvek údajnej obete a s jej súhlasom – podľa toho, ako to určia členské štáty. Tým by nemali byť dotknuté vnútroštátne rokovacie poriadky v súvislosti so zastupovaním a s obranou pred súdom a ďalšie právomoci a kolektívne práva sociálnych partnerov, zástupcov zamestnancov a zamestnávateľov, ako sú napríklad tie, ktoré sa týkajú presadzovania kolektívnych zmlúv prípadne činností v kolektívnom záujme, na základe vnútroštátneho práva alebo praxe. Na účely zabezpečenia účinnej právnej ochrany a bez toho, aby boli dotknuté existujúce mechanizmy kolektívnej ochrany, ktoré sú dostupné pre sociálnych partnerov, a vnútroštátne právo alebo prax, sa členské štáty vyzývajú, aby preskúmali uplatňovanie spoločných zásad pre mechanizmy kolektívneho uplatňovania nárokov na prikázanie zdržania sa určitého konania a na náhradu škody.

(16)

V súlade s judikatúrou Súdneho dvora by vnútroštátne predpisy vzťahujúce sa na lehoty na presadenie práv podľa tejto smernice mali byť stanovené tak, aby nevznikal dôvod predpokladať, že by mohli výkon týchto práv v skutočnosti znemožniť, alebo neúmerne sťažiť.

(17)

Samotná ochrana pred diskrimináciou na základe štátnej príslušnosti by sa posilnila, keby v každom členskom štáte existovali účinné subjekty s vhodnými odbornými znalosťami a s právomocou presadzovať rovnaké zaobchádzanie, analyzovať problémy, ktorým čelia pracovníci Únie a ich rodinní príslušníci, skúmať možné riešenia a poskytovať im osobitnú pomoc. Právomoci týchto subjektov by okrem iného mali zahŕňať poskytovanie nezávislej právnej a/alebo inej pomoci pracovníkom a ich rodinným príslušníkom, ako sú napríklad poskytovanie právneho poradenstva o uplatňovaní relevantných predpisov Únie a vnútroštátnych predpisov vo vzťahu k nim, poskytovanie informácií o postupoch podávania sťažností a pomoci pri ochrane práv pracovníkov a ich rodinných príslušníkov. Môže zahŕňať aj pomoc v súdnych konaniach.

(18)

Každý členský štát by mal sám rozhodnúť, či úlohy podľa tejto smernice majú plniť subjekty uvedené vyššie, alebo či sa tieto úlohy pridelia subjektom, ktoré existujú na národnej úrovni a sledujú podobné ciele, ako napríklad presadzovanie voľného pohybu osôb, implementáciu zásady rovnakého zaobchádzania alebo ochrany individuálnych práv. Ak sa členský štát rozhodne rozšíriť mandát subjektu, ktorý existuje, mal by zabezpečiť aj pridelenie dostatočných zdrojov tomuto existujúcemu subjektu na účinné a primerané plnenie jeho existujúcich a dodatočných úloh. Ak sú úlohy pridelené viac ako jednému subjektu, členské štáty by mali zabezpečiť ich primeranú koordináciu.

(19)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby jeden alebo viac týchto subjektov pôsobilo ako kontaktné miesto a aby spolupracovali a vymieňali si informácie, akými sú napríklad kontaktné údaje všetkých subjektov, prostriedky nápravy a kontaktné údaje združení, organizácií alebo iných právnických osôb, ktoré pracovníkom Únie a ich rodinným príslušníkom poskytujú informácie a služby, s rovnakými kontaktnými miestami v iných členských štátoch. Zoznam kontaktných miest by sa mal sprístupniť verejnosti.

(20)

Členské štáty by mali podporovať spoluprácu medzi subjektmi, ktoré sú určené podľa tejto smernice a existujúcimi informačnými a podpornými službami, ktoré poskytujú sociálni partneri, združenia, organizácie alebo iné relevantné právnické osoby, akými sú organizácie zodpovedné za koordinačné opatrenia podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 (5), a prípadne inšpektoráty práce.

(21)

Členské štáty by mali zabezpečiť podporu synergie s existujúcimi informačnými a podpornými nástrojmi na úrovni Únie a na daný účel by mali zabezpečiť, aby existujúce alebo novovytvorené subjekty úzko spolupracovali s existujúcimi informačnými a podpornými službami, ako sú Vaša Európa, SOLVIT, Enterprise Europe Network, miesta jednotného kontaktu a EURES, prípadne vrátane cezhraničných partnerstiev EURES.

(22)

Členské štáty by mali podporovať dialóg so sociálnymi partnermi a príslušnými mimovládnymi organizáciami na účely riešenia problému neodôvodnených obmedzení a prekážok v práve na voľný pohyb alebo rôznych foriem diskriminácie na základe štátnej príslušnosti, ako aj boja proti nim.

(23)

Členské štáty by mali stanoviť, akým spôsobom sa občanom Únie ako napríklad pracovníkom, študentom, čerstvým absolventom, ako aj zamestnávateľom, sociálnym partnerom a ďalším zainteresovaným stranám, môžu poskytovať ľahko dostupné, relevantné informácie o ustanoveniach tejto smernice a o relevantných ustanoveniach nariadenia (EÚ) č. 492/2011 vrátane informácií o subjektoch určených podľa tejto smernice a o dostupných prostriedkoch nápravy a ochrany. Členské štáty by mali prijať opatrenia na sprístupnenie týchto informácií vo viac ako jednom úradnom jazyku Únie, a to pri zohľadnení požiadaviek trhu práce. Tým by nemali byť dotknuté právne predpisy členských štátov o používaní jazykov. Tieto informácie by sa mohli poskytovať prostredníctvom individuálneho poradenstva a mali by byť ľahko dostupné aj prostredníctvom internetových stránok Vaša Európa a EURES.

(24)

S cieľom uľahčiť presadzovanie práv udelených podľa práva Únie by sa smernica Rady 91/533/EHS (6) mala dôsledne vykonávať a monitorovať.

(25)

Touto smernicou sa ustanovujú minimálne požiadavky, a tým sa členským štátom dáva možnosť zaviesť alebo zachovať priaznivejšie ustanovenia. Členské štáty majú takisto možnosť rozšíriť právomoci organizácií, ktorým boli pridelené úlohy súvisiace s ochranou pracovníkov Únie pred diskrimináciou na základe štátnej príslušnosti tak, aby zahŕňali aj právo na rovnaké zaobchádzanie bez diskriminácie na základe štátnej príslušnosti pre všetkých občanov Únie vykonávajúcich ich právo na voľný pohyb a ich rodinných príslušníkov, ako sa zakotvuje v článku 21 ZFEÚ a v smernici 2004/38/ES. Vykonávanie tejto smernice by nemalo slúžiť na odôvodnenie akéhokoľvek zhoršenia stavu, aký už existuje v každom členskom štáte.

(26)

Účinné vykonávanie tejto smernice znamená, že členské štáty by mali pri prijímaní vhodných opatrení v záujme dodržiavania svojich povinností v zmysle tejto smernice uvádzať odkaz na túto smernicu, alebo tento odkaz uvedú pri úradnom uverejnení vykonávacích opatrení.

(27)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(28)

Po uplynutí dostatočnej doby vykonávania tejto smernice by Komisia mala vypracovať správu o jej vykonávaní, v ktorej zhodnotí najmä možnosť predložiť akýkoľvek návrh, ktorý je potrebný na to, aby sa zaručilo lepšie presadzovanie práva Únie vzťahujúceho sa na voľný pohyb. V uvedenej správe by sa Komisia mala zamerať na prípadné ťažkosti, ktorým môžu čeliť mladí absolventi, ktorí sa uchádzajú o zamestnanie v celej Únii, ako aj osoby z tretích krajín, ktoré sú s pracovníkmi Únie v manželskom vzťahu.

(29)

V tejto smernici sa dodržiavajú základné práva a zásady uznané v charte, a to najmä sloboda zvoliť si povolanie a právo pracovať, právo na nediskrimináciu, najmä na základe štátnej príslušnosti, právo na kolektívne vyjednávanie a akcie, spravodlivé a primerané pracovné podmienky, právo na slobodu pohybu a pobytu a právo na účinný prostriedok nápravy a spravodlivý súdny proces. Táto smernica sa musí vykonávať v súlade s týmito právami a zásadami.

(30)

V tejto smernici sa rešpektujú rôzne modely trhu práce jednotlivých členských štátov vrátane modelov trhu práce regulovaných kolektívnymi zmluvami.

(31)

Keďže cieľ tejto smernice, a to zaviesť všeobecný spoločný rámec vhodných ustanovení, opatrení a mechanizmov potrebných na lepšie a jednotnejšie uplatňovanie a praktické presadzovanie práv súvisiacich s voľným pohybom pracovníkov, ktoré sa udeľujú v ZFEÚ a nariadením (EÚ) č. 492/2011, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,

a)

prístup k zamestnaniu;

b)

podmienky zamestnania a pracovné podmienky, najmä odmeňovanie, prepustenie, zdravie a bezpečnosť pri práci a, v prípade nezamestnanosti pracovníkov Únie, opätovné začlenenie do práce alebo zamestnania;

c)

prístup k sociálnym a daňovým výhodám;

d)

členstvo v odboroch a oprávnenosť stať sa členom orgánov zastupujúcich pracovníkov;

e)

prístup k odbornej príprave;

f)

prístup k bývaniu,

g)

prístup k vzdelávaniu, učňovskej a odbornej príprave pre deti pracovníkov Únie.

h)

pomoc poskytovanú úradmi práce.

a)

poskytovanie alebo zabezpečenie poskytovania nezávislej právnej a/alebo inej pomoci pracovníkom Únie a ich rodinným príslušníkom bez toho, aby boli dotknuté ich práva a práva združení, organizácií a ďalších právnych subjektov uvedených v článku 3;

b)

vykonávanie činností ako kontaktné miesto v styku s rovnakými kontaktnými miestami v iných členských štátoch na účely spolupráce a výmeny relevantných informácií;

c)

vedenie alebo zadávanie nezávislých prieskumov a analýz v súvislosti s neodôvodnenými obmedzeniami alebo prekážkami výkonu práva na voľný pohyb alebo s diskrimináciou na základe štátnej príslušnosti pracovníkov Únie a ich rodinných príslušníkov;

d)

zabezpečovanie uverejňovania nezávislých správ a vypracúvanie odporúčaní k akejkoľvek otázke súvisiacej s takýmito obmedzeniami a prekážkami alebo diskrimináciou;

e)

uverejňovanie relevantných informácií o uplatňovaní predpisov Únie vzťahujúcich sa na voľný pohyb pracovníkov na vnútroštátnej úrovni.