Rambo159

Práve som dočítal v poradí už piaty diel tejto pacifickej hexalógie objasňujúcej celkom dosť podrobne situáciu na tichomorskom bojisku, o ktorom toho vieme máločo. A preto sem uvediem pár zaujímavostí týkajúcich sa Iwodžimskej operácie Detachment.

Význam Iwodžimy bol daný jej polohou - presne v polovici cesty medzi Japonskom a základňami amerického strategického letectva v súostroví Mariány.

Američania chceli ostrov získať najmä preto, aby na ňom dobudovali komplex letísk, z kt. by mohli vzlietať nálety proti Japonsku a aj ako záchranná stanica pre stovky bombardérov, kt. by vzhľadom na svoje poškodenie, nedostatok paliva a iným ťažkostiam nemohli dosiahnuť materské letiská.

Význam bitky pre Japonsko bol dvojaký - taktický, spočívajúci v pôsobení čo najväčších strát nepriateľovi a v zdržovaní jeho postupu k metropole a strategický, kt. hovorí o tom, že pragmaticky uvažujúci Američania si po krvavej bitke o Iwodžimu uvedomia, akú cenu by museli platiť pri útoku na japonské domáce ostrovy a budú preto menej tvrdí pri jednaniach o podmienkach ukončenia vojny.

5 týždňov trvali ťažké boje s fanatickým nepriateľom skrývajúcim sa v nekonečnej spleti jaskýň, podzemných tunelov, okopov, roklín a betónových bunkrov. O tvrdosti bojov svedčí aj skutočnosť, že z 21 000 japonských vojakov prežilo len 216, aj to boli väčšinou Kórejci, ktorí neboli nikdy tak fanaticky naladení ako Japonci. A americké straty na konci bitky (deň D+36) boli tiež enormné - bojová sila (len) divízie námornej pechoty bola znížená zo 100 na 30%, čiže z 18 000 chlapov padlo a zranilo sa 8162, skoro polovica!! Celkové straty od vylodenia do dňa D+36 činili 25 851 mužov - z toho 6821 padlo a 19 920 bolo zranených.

Posledná kapsa odporu sa nachádzala v severnej časti ostrova a nazývala sa "Rokle", ktorú neskôr Američania premenovali na "Údolie smrti" - takmer neprístupný terén rozoklaných skál a úbočí, kde sa držal generál Kuribajaši s poslednými vojakmi. Udržal sa tu 9 dní, ale pritom tých 9 dní bránil priestor o veľkosti len asi 150x150 metrov a posledné 2 dni už len 50x50 metrov! Kuribajaši napísal: "5 dní sme nejedli ani nepili. Ale náš bojový duch je stále nezlomený."

V deň D+34 Američania, ktorí konečne zostúpili do Údolia smrti, zavalovali vstupy do jaskýň, ničili posledné izolované hniezda odporu a posledných Japoncov zovreli do priestoru, ktorý už nebolo možné účinne brániť. V nedeľu 25. marca (deň D+35) v 10:45 vojaci troch útočných plukov 5. divízie zlomili v Údolí smrti posledný japonský odpor.