curunir

,,To je divoká ruža?"  ,,Áno, bude kvitnúť na jar, v apríli. Môj otec nevravel apríl, on vravel germinal."

 

Zolov slávny román vstúpil do môjho povedomia ešte v čase, ktorý by som chcel tak rád vrátiť späť a patrí k mojim vysnívaným túžbam. O tom možno niekedy inokedy... Ako som uviedol v komentári na filmovú verziu z roku 1993, podarilo sa mi túto snímku vidieť až na druhý krát, za čo vďačím skorej repríze.  Po jej zhliadnutí som ňou ostal natoľko zasiahnutý, že po knižnej predlohe som musel siahnuť hneď, ako mi to bude umožnené.  To sa stalo 29. apríla 2015, kedy sa mi v záverečný deň Bratislavskej burzy kníh podarilo v jednej zo škatúľ zostatkového tovaru na líci zošednutej, už od pohľadu starej knihy objaviť červeným písmom vytlačené slová: ÉMILE ZOLA - GERMINAL.  Túto publikáciu, ktorá  bola v roku svojho vydania 1950 v počte 7 500 exemplárov dostupná čitateľovi za 139 Kčs (!), som si odniesol domov za symbolických 50 centov. Čítanie mohlo začať...

Zola patrí v literatúre medzi najväčších predstaviteľov naturalizmu a v románe je to cítiť v každej jednej kapitole, prakticky skoro na každej stránke.  Na vyše 480 stranách venoval autor prvých viac než sto strán opisu jedného dňa nielen ťažkej (a slabo platenej) v baníckej kolónie, ale aj priam neuveriteľne biednych pomerov rodiny Maheudovcov, ktorej členovia patria medzi hlavných hrdinov rozprávania.  Naturalizmus diela je, aj po vyše 140 rokoch od jeho vydania (prvé vydanie bolo v r. 1885), úžasný a pri opise hladu, špiny, chorôb  z povolania a ich predispozcií si iba ťažko predstaviť, ako muselo pôsobiť na vtedajších čitateľov. Po prečítaní knihy a po zhliadnutí koprodukčnej verzie z roku 1963 môžem porovnať rozdiely oboch filmových verzií oproti ich predlohe, to, v čom sa líšia i kde sú ich spoločné atribúty nemenné.      (.......................)