Jello Biafra

Štvorica nebezpečných magorov počas veľkého výpadku prúdu utečie z blázinca a vydávajú sa na krvavú cestu, ale hlavne sa chcú "pomstiť" novému cvokárovi, o ktorom si myslia že zabil ich obľúbeného lekára. Film disponuje hustou atmosférou a zvláštny je aj tým, že v rámci subžánru slasher tu nie je vrah len jeden, ale rovno štyria. Hlavnú úlohu si tu strihol Dwight Schultz, predstaviteľ H.M. Murdocka z legendárneho seriálu A-Team a z vraždiacich magorov tu najviac vyniká skvelý Martin Landau, ktorý sa na roli pošukov snáď priamo špecializoval. Zub času sa na filme síce podpísal, ale aj tak je Alone in the Dark vydarená záležitosť, ktorú by si nemal nechať ujsť žiadny hororový fanda.

Rockový hudobník Eric Draven bol zavraždený spoločne so svojou snúbenicou Shelley. Po roku však vďaka magickej Vrane vstáva z mŕtvych a vydáva sa na krvavú pomstu gangu sadistov a podpaľačov. Režisér Alex Proyas film obdaril unikátnou gotickou atmosférou, ktorú dotvára aj soundtrack zložený z post-punkových kapiel. Celkovo si film ide svojim vlastným štýlom a prestrelky či bitky sú efektívne natočené. Smutným faktom je, že Brandon Lee pri natáčaní tragicky zahynul a na konci filmu som si uvedomil, že Hollywood stratil talentovaného herca. The Crow odteraz patrí medzi moje filmové srdcovky a kedykoľvek sa k tomuto filmu rád vrátim.

Po skončení vietnamskej vojny zostali stovky zajatých amerických vojakov v zajateckých táboroch. Lenže Vietnamci nepočítali, že USA majú v zálohe muža, ktorý napočítal dvakrát do nekonečna a dokonca vypil vodu z kohútika na ex. Chuck Norris v povinnej akčnej klasike 80. rokov sa vydává na záchranu amerických GIs a je to vydarená akčná jazda, ktorú si určite radi pripomenú všetci pamätníci starých videokaziet.

Režisér Mike Flanagan je bez výhrady jedným z najväčších hororových talentov súčasnosti. Mám veľmi rád jeho mrazivý horor Oculus, adaptáciu Kingovej knihy Geraldova hra či ďalšiu netflixovku Hush. V tomto horore sa však majster tesár uťal a mám trochu aj rozpaky ho ako horor označiť pretože skorej pripomína rodinnú drámu s obalom mysteriózna. Príbeh o osirelom chlapcovi, ktorého sny sa menia v realitu je originálny, lenže keď príde na scénu hlavný bubák, tak sa nedarí navodiť správnu hororovú atmosféru a aj mnohé načaté nápady sa žiaľ nepodarilo dotiahnuť do konca. Záver tento dojem len podtrhuje.

V období brutálneho stalinského teroru natočený vojnový film o boľševickom vodcovi Čapajevovi, ktorý bojoval v ruskej občianskej vojne, je názornou ukážkou toho, ako mal podľa sovietskej propagandy vyzerať model správneho krasnoarmejca. Vasili Ivanovič Čapajev bol legendárny vodca RKKA v ruskej občianskej vojne a film ho zobrazuje ako húževnatého bojovníka, ktorý sa nikdy nezľakol presily no a samozrejme jeho verní taváršči by išli za ním aj do pekla, len aby červená revolúcia zvíťazila. Nutno ale dodať, že film je natočený veľmi zručne a aj po 90 rokoch tu niektoré masové scény s komparzistami stoja za pozornosť. V rámci doplnenia môjho filmového vzdelania som rád, že som mal možnosť tento film vidieť.

Barkerov Hellraiser z roku 1987 a následné pokračovanie s názvom Hellbound, patria medzi moje najväčšie hororové srdcovky. Sú to bez výhrady hororové klasiky (nielen) osemdesiatych rokov. Zbožňujem na nich tú temnú, gotickú atmosféru aj vydarené gore efekty a samozrejme partičku zohavených Cenobitov na čele s Pinheadom v podaní Douga Bradleyho. Následné pokračovania potom už išli s kvalitou postupne dolu a po štvrtom diele s podtitulom Bloodline už ani nešli do kinodistribúcie, ale rovno na video. Mal som veľké obavy ako dopadne avízovaný remake a dostal som sa k tomuto filmu až teraz po dvoch rokoch od zverejnenia na stremovacej službe Hulu. Kupodivu som bol prekvapený, že tvorcovia tu nekopírujú otrocky pôvodný film, ale prišli so zbrusu novým príbehom. Nový Pinhead v podaní transgender Jamie Clayton má svoju temnú auru a svojmu predobrazu rozhodne hanbu nerobí. Atmosféra je veľmi hustá a tvorcovia tu pridali početné odkazy na pôvodné dva diely. Výhrady mám snáď len k hlavným protagonistom, ale od hororu sa veľké herecké výkony očakávať nedajú. Na škodu je tu aj dvojhodinová dĺžka, ale inak sa jedná o poctivo odvedené hororové remeslo. Nie je náhodou, že si ho tentoraz samotný Clive Barker producentsky zastrešil.

Malinký zapadákov v Georgii sa stáva lákavým cieľom stoviek tisíc mäsožravých červov, ktorých vyhnal zo zeme spadnutý drôt elektrického vedenia. Triková stránka je na svoju dobu obstojná, lenže trvá neuveriteľnú hodinu než sa začne niečo poriadne diať. Inak je to uťahaná nuda bez poriadneho spádu. Z plejády sedemdesiatkových natural hororov je tento jeden z tých menej vydarených.

Cyril Riley, austrálsky DJ s červeným klobúčikom, mastným mullet účesom a pedo fúzkami, je v súčastnosti profesionálnym przniteľom známych hitov. Okrem totálne zfušovaného coveru piesne Sound of Silence od Simona a Garfunkela, urobil cover na legendárny duet Chrisa Normana a Suzi Quatro. No a je to nepočúvatelná kolotočárska odrhovačka, ku ktorej bol bohužiaľ natočený totálne ujetý klip, kde samotný Cyril chodí po viktoriánskom panstve a stretáva drogami povzbudené služobníctvo. Nepozerateľná hlúposť, vhodná jedine pre TV Óčko.

"Ptáci už se probouzejí – začíná svítat. Jdu s hlavou vztyčenou – musí se umět i prohrát. To není hanba. I nepřítel nepozbyde úcty, je-li pravdivý a čestný. V boji se padá, a co je jiného život než boj. Buďte zdrávi! Jsem jen a jen Vaše Milada."

Cover komerčnej shitovky od Meghan Trainor, tentoraz v podaní Ewušky Farnej. Téma zostáva rovnaká a síce oslava vlastnej tučnoty. Hlúpe, triviálne a maximálne trápne. Malo sa to skorej volať "boky jako kredenc".