Alžbeta Uhorská (svätica)
| Svätá Alžbeta Uhorská | |
 Svätá Alžbeta kúpe chorého, scéna z hlavného oltára Dómu svätej Alžbety v Košiciach, 15. storočie | |
| Biografické údaje | |
|---|---|
| Narodenie | 7. júl 1207, Bratislava[1] alebo Sárospatak |
| Úmrtie | 17. november 1231 (24 rokov), Marburg |
| Uctievanie | |
| Atribúty | kniežací alebo obyčajný odev, dáva almužnu, umýva nohy chudobným, kôš s chlebom, misa s rybami, džbán s vínom, kôš ruží, model kostola, kniha, koruna |
| Patronát | nemocníc, zdravotných sestier, umierajúcich detí, bezdomovcov, svetlušiek (najmladších skautiek) a ďalších |
| Cirkev | 17. november - rímskokatolícka cirkev; 19. november - luteránska cirkev |
| Sviatok | 17. november[2][3] |
| Odkazy | |
 | Alžbeta Uhorská (multimediálne súbory na commons) |
Svätá Alžbeta Uhorská (Durínska) (* 7. júl 1207, Bratislava[1] alebo Sárospatak – † 17. november 1231, Marburg) je uhorská svätica katolíckej cirkvi. Je jej zasvätená najväčšia sakrálna stavba na Slovensku Dóm sv. Alžbety v Košiciach. Je patrónkou žobrákov, vdov a sirôt, chorých, prenasledovaných, núdznych, pekárov, čipkárov; charitatívnych organizácií[4]
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Sv. Alžbeta bola dcérou uhorského kráľa Ondreja II. a jeho manželky Gertrúdy, pochádzajúcej z Bavorska. V Prešporku (dnešnej Bratislave) prežila prvé štyri roky života. Z politických dôvodov bola už ako jednoročná zasnúbená s durínskym grófom Ľudovítom IV., ktorý mal v čase zásnub osem rokov. Do štyroch rokov žila sv. Alžbeta na rodičovskom kráľovskom uhorskom dvore, odkiaľ bola v 1211 prevezená do sídla svojho snúbenca na hrad Wartburg v Durínsku.
Po dovŕšení 14 rokov sa sv. Alžbeta zosobášila s Ľudovítom IV. Z toho manželstva pochádzajú tri deti - syn Hermann, neskorší nástupca Ľudovíta IV.; Sofia, neskoršia brabantská kňažná a Gertrúda, ktorá sa stala rehoľníčkou a je dodnes uctievaná ako blahoslavená.
Sv. Alžbeta užívala síce kniežací majetok, no nie pre seba, ale pre chudobných a chorých, pretože jej život bol zreteľne poznačený ideálmi jej súčasníka sv. Františka z Assisi. Grófovým príbuzným sa počínanie sv. Alžbety nepáčilo. Po tom čo Ľudovít IV. v roku 1227 zahynul v južnom Taliansku počas križiackej výpravy, príbuzní jej manžela proti sv. Alžbete tvrdo zakročili. Odňali jej deti, odmietli uznať jej dedičské nároky po manželovi a vyhnali ju z Wartburgu.
Sv. Alžbety sa ujal jej posledný spovedník, kazateľ Konrád z Marburgu. Ten pre ňu vymohol časť majetku z jej dedičského podielu. Sv. Alžbeta sa ho vzdala v prospech nemocnice v Marburgu, kde až do svojej smrti v roku 1231 slúžila chorým. Konrád z Marburgu navrhol vymenovanie za svätú pápežovi. Štyri roky po jej smrti ju pápež Gregor IX. vyhlásil za svätú.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b New advent - Catholic Encyclopedia, St. Elizabeth of Hungary, prístup 17.09.2011 (po anglicky)
- ↑ Františkánsky svetský rád, Sv. Alžbeta Uhorská, prístup 17.09.2011
- ↑ Spolok sv. Vojtecha, Sv. Alžbeta Uhorská, prístup 17.09.2011
- ↑ http://www.zivotopisysvatych.sk/alzbeta-uhorska-durinska/
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alžbeta Uhorská (svätica)
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]
|
Tento článok týkajúci sa svätca alebo svätice je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |