Mucholapka (rod)

Mucholapka (Dionaea) je rod rastlín. Jeho jediným druhom je druh mucholapka obyčajná alebo mucholapka podivná (Dionaea muscipula). Je to mäsožravá rastlina. Ako jediná suchozemská mäsožravá rastlina loví drobné živočíchy prudkým pohybom pascí.

História a rozšírenie

Mucholapku opísal vo svojom liste Linnéovi botanik John Ellis v roku 1769. Rastline dal meno "Dionaea". Dionaea rastie iba v malej oblasti severoamerického štátu Južná Karolína – v asi 120 km okolí mesta Charleston. Rastlina bola v Spojených štátoch už v minulom storočí tak známa, že ju bol zbierať ako darček dokonca aj vtedajší prezident Spojených štátov Thomas Jefferson. Bohužiaľ popularita a výnimočnosť mucholapkám veľmi neprospela a rastliny možno dnes v prírode nájsť len veľmi vzácne. Viac ako záujem zberateľov však mucholapke škodí ničenie jej prirodzených stanovísk – slatinísk, kde rastie v porastoch ostríc a vlhkomilných tráv spoločne s saraceniami, rosičkami a tučnicami.

Vzhľad

Táto mäsožravá rastlina sa podobá malej otvorenej tlame na jej okrajoch sú malé „zúbky“. Celá rastlina je hráškovo až tmavo zelená. Má také krátke listy väčšinou takmer rovnobežne s pôdou. Z jednej rastliny môže vyrásť až 6 tlamičiek oválneho tvaru, ktoré lovia neopatrný hmyz. Veľkosť a šírka stopky sa v priebehu roka mení. Zatiaľ čo v lete sú pasce veľké a stopka úzka, v zime sú pasce vďaka nedostatku potravy malé a menej funkčné a stopka je široká, aby bola jeho asimilačná plocha čo najviac využitá. Mucholapka má v kultúre mimoriadne vysokú variabilitu, ktorá je produktom umelého šľachtenia a zďaleka prevyšuje prirodzenú variabilitu na lokalitách. Pestujú sa rôzne formy ako celozelená, červená, drobnozubá forma alebo forma s deformovanými pascami. Kvety bielej farby sa tvoria na dlhých stvoloch.

Spôsob lovu

Loví drobný lezúci a lietavý hmyz a pavúkovce, napríklad mravce, pavúky, muchy, ale napríklad aj osy. Korisť láka na sladký nektár, ktorý produkuje na okrajoch pascí. Samotné pasce sú otvorené približne v 45˚ uhle a vyzerajú ako zelená zubatá tlama s hromadou tenkých dlhých zubov. Na vnútornej strane oboch „čeľustí“ sa nachádzajú obvykle tri na pohyb citlivé chĺpky vytvárajúce akúsi klietku zabraňujúcu úniku hmyzu. K tomu, aby pasca zaklapla, je treba v rozmedzí niekoľkých sekúnd opakovane podráždiť aspoň dva z nich. Rastlina tak spozná, že pravdepodobne ide o hmyz a zbytočne sa nevysiľuje sklápaním naprázdno pri náhodnom podráždení.

Vlastný pohyb pascí je na rastlinu veľmi rýchly, zovrie sa plynulým pohybom asi za pol sekundy (za vhodných podmienok aj rýchlejšie). Hmyz ho ale vníma naopak ako pomalý a neškodný a keď sa nad ním zovrú „zuby“ pasci, už neunikne. Po prudkom zovretí oboch polovíc „pascí“ ich zvieravý pohyb pomaly pokračuje ďalej a rastlina najprv chemickými receptormi zisťuje, či ulovila korisť. Pokiaľ áno, okraje pascí hermeticky priľnú k sebe a dovnútra je napustená tráviaca šťava. Pokiaľ nie, zbytočne sklapnutý list "pozná" svoj omyl (napr. kvapka vody, a iné) do dvoch dní a znovu sa roztvorí. Snaha hmyzu vyslobodiť sa v kombinácii so stálym tlakom čeľustí pasce zaistia, aby sa korisť dostala do optimálnej polohy.

Z vnútornej strany čeľustí sa začnú uvoľňovať tráviace enzýmy, ktoré korisť za niekoľko dní (cca 7-10) rozloží, takže z nich zostane len tvrdý skelet (chitínová schránka hmyzu). Potom sa pasca opäť roztvorí a čaká na ďalší hmyz. Sklapnúť s korisťou pasca môže asi dvakrát alebo trikrát. Naprázdno asi šesťkrát (max. desaťkrát). Potom list aj s pascou odumrie.

Pestovanie rastliny

Mucholapka je asi najpestovanejšou mäsožravou rastlinou vôbec, no napriek tomu veľa začínajúcich pestovateľov o nej hovorí už iba v minulom čase. Pri dodržaní základných podmienok je však jej pestovanie bezproblémové. Dôležitou podmienkou je svetlo a správne zimovanie. Mucholapke sa snažíme dopriať maximálne množstvo svetla aj s priamym slnečným žiarením. Problémovým obdobím je najmä zima. Rastliny na konci jesene vytvoria ružice menších listov. V zime je potrebné umiestniť mucholapku do chladnejšej miestnosti. Substrát udržiavame stále vlhký, ale kvetináč by už nemal stáť vo vode. Ak nevieme zabezpečiť pokles teplôt, počas zimného obdobia môžeme mucholapku pestovať celoročne v bytových podmienkach avšak vtedy je maximálne osvetlenie nevyhnutnosťou. Najjednoduchší spôsob ako prísť o svoju mucholapku je vystaviť ju v zime teplu a nedostatku svetla.

Mucholapku pestujeme v polouzavretých nádobách (uhorková fľaša, akvárium, mini skleník), ktoré umiestnime na miesto s najviac svetlom (južná parapetná doska, balkón).

Stanovisko

Celoročne vlhké, často (najmä z jari) zaplavované rašelinisko. Vyžaduje vlhký vzduch a plné slnko, teploty na prirodzenom stanovisku sú v lete podobné teplotám stredoeurópskym, v zime sú o niečo vyššie, najčastejšie sa pohybujú medzi 5 až 10 °C, ale výnimkou nie sú ani slabšie mrazíky (pokiaľ listy zmrznú, vytvárajú sa na jar nové z prezimujúcich "cibúľ"). V domácich podmienkach je ideálna polouzavretá (dobre vetraná!) vitrína, alebo na priamom slnku v lete (je treba mierne zatieniť).

Rozmnožovanie

Vegetatívne: Najbežnejším spôsobom je delenie trsov. Dospelé rastlinky začnú časom tvoriť viac rastových vrcholov, ktoré sa dajú pri presádzaní oddeliť. Ďalšou možnosťou je množenie pomocou listov, ktoré je najlepšie robiť taktiež pri presádzaní. Odtrhneme list od hlavnej cibuľky, tak aby sa nepoškodil a pozostával aj z bledej zhrubnutej spodnej časti. Takýto list umiestnime buď na živý rašelinník alebo na bežný pestovateľský substrát a zabezpečíme vyššiu vzdušnú vlhkosť a dostatok rozptýleného svetla.

Generatívne: Mucholapky môžeme rozmnožovať aj pomocou semien, je to však omnoho zdĺhavejšie. Ak sú semiačka čerstvé, tak môžeme vysievať priamo na pestovateľský substrát a umiestnime výsev do bežných pestovateľských podmienok s miernym zvýšením vlhkosti. Semiačka klíčia väčšinou po 2-3 týždňoch. U starších semien musíme výsev najprv stratifikovať chladom (najlepšie v chladničke) najmenej 1 mesiac. Dopestovanie rastliny zo semiačka do dospelosti môže trvať aj 5 a viac rokov, kedy je nutné rastlinu viackrát presádzať.

Škodcovia

Rastlinky môžu napádať saví škodcovia ako vošky, puklice alebo roztoče. Nebezpečnejšie sú hubové choroby a rôzne plesne, ako napr. pleseň šedá. Ako prevenciu odstraňujeme staré zhnednuté a zožltnuté listy. Preventívne proti savým škodcom môže pôsobiť aj občasné osprchovanie rastlín.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mucholapka (rod)
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Mucholapka (rod)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mucholapka podivná na českej Wikipédii. Andrej Devečka www.masozraverastliny.sk Archivované 2012-05-04 na Wayback Machine