Preskočiť na obsah

Jevgenij Viktorovič Prigožin

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Jevgenij Prigožin)
Jevgenij Viktorovič Prigožin
ruský oligarcha, veliteľ Wagnerovej skupiny
Jevgenij Viktorovič Prigožin
Narodenie1. jún 1961
Leningrad, Sovietsky zväz
Úmrtie23. august 2023 (62 rokov)
Tverská oblasť, Rusko
Štátna príslušnosťZSSR, Rusko
Profesiaoligarcha, velitel Wagnerovy skupiny
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Jevgenij Viktorovič Prigožin

Jevgenij Viktorovič Prigožin (rus. Евгений Викторович Пригожин; * 1. jún 1961, Leningrad – † 23. august 2023, Tverská oblasť) bol ruský oligarcha z okruhu Vladimira Putina, prezývaný Putinov šéfkuchár. Vlastnil sieť reštaurácií, cateringovú firmu Concord Catering a firmu Concord Management Consulting. Jej prostredníctvom riadil Agentúru pre výskum internetu, ktorá vedie informačnú vojnu proti Západu. Velil súkromnej vojenskej Wagnerovej skupine.

V marci 2021 ho FBI zariadila na zoznam najhľadanejších zločincov a vypísala odmenu 250 000 dolárov na jeho dolapenie a zatknutie. Európska únia ho v roku 2020 potrestala zmrazením majetku za porušovanie zbraňového embarga v LíbyiVšeobecný súd Európskej únie potvrdil, že sú dostatočné dôkazy o Prigožinovom prepojení so žoldnierskou Wagnerovou skupinou. V rokoch 2022 a 2023 sa aktívne zapojil do vojny na Ukrajine ako veliteľ „Wagnerovcov“, pričom opakovane kritizoval ruské vojenské velenie za zatajovanie informácií, zámerne zlé zásobovanie jeho vojakov a celkovú neschopnosť.

Po predčasne ukončenej vojenskej vzbure v Rusku 24. júna 2023 sa uchýlil do Bieloruska. Podľa zoznamu pasažierov sa spolu s Dmitrijom Utkinom nachádzal v lietadle, ktoré havarovalo v Tverskej oblasti 23. augusta 2023. Podľa správy vydanej ruským vyšetrovacím úradom bolo jeho telo identifikované testom DNA.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Mladosť a raná kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]
Prigožin (v pozadí) hostil prezidenta Putina a amerického prezidenta George W. Busha vo svojej reštaurácii v Petrohrade 25. mája 2002

Narodil sa 1. júna 1961 v Leningrade (dnes Petrohrad) v Sovietskom zväze, kde aj vyrastal.[1] Jeho otec zomrel skoro, a tak jeho matka Violetta Prigožinová podporovala jeho a jeho chorú babičku prácou v miestnej nemocnici. Prigožinov otec aj jeho nevlastný otec boli židovského pôvodu.[2] Prigožin mal dve dcéry a syna. Až do ruskej invázie na Ukrajinu sa jeho rodina voľne pohybovala po Európskej únii a viedla luxusný život. V roku 1977 absolvoval športovú internátnu školu č. 62 (v súčasnosti Vysoká škola olympijskej zálohy č. 1). Venoval sa bežeckému lyžovaniu, ktorému ho učil aj jeho nevlastný otec, lyžiarsky tréner Samuil Fridmanovič Žarkoj. V 18 rokoch bol prvýkrát podmienečne odsúdený za krádež a roku 1981 dostal trest 12 rokov väzenia za lúpež v organizovanej skupine, podvod a zapojenie neplnoletých do prostitúcie. Vo väzení strávil 9 rokov.

Po prepustení roku 1990 začal podnikať so svojím nevlastným otcom, najprv v stánkoch s rýchlym občerstvením. So svojim spolužiakom z učilišťa Borisom Spektorom založil sieť supermarketov Kontrast, v ktorej držal 15 % podiel. Keď výnosy z tohto podnikania začali klesať, založil spolu s riaditeľom reťazca Kontrast Cyrilom Ziminovom roku 1995 jednu z prvých luxusných reštaurácií v Petrohrade, Staraja tamožnja.

Roku 1997 kúpil a rekonštruoval starú loď a vytvoril z nej reštauráciu Nový ostrov, ktorá sa stala jedným z najmódnejších miest v Petrohrade. V lete 2001 tu večeral Vladimir Putin s francúzskym prezidentom Jacquesom Chiracom a Prigožin ich osobne obsluhoval. Roku 2002 sa tu Putin stretol s americkým prezidentom Georgom Bushom a o rok neskôr na lodi Putin oslavoval svoje narodeniny. Prigožin od tej doby podnikal samostatne v odbore VIP služieb a zaisťoval napr. hostinu pri prezidentskej inaugurácii Dmitrija Medvedeva roku 2008. Od roku 2009 Prigožin vlastnil jedinú súkromnú reštauráciu v budove ruského parlamentu.

Roku 2010 sa Putin osobne zúčastnil otvorenia Prigožinovej továrne na predmestí Petrohradu Konkord – kulinarnaja linija na hotové jedlá pre školy. Na jej výstavbu poskytla pôžičku vo výške 43 mil. dolárov štátna Vnešekonombank (ktorá oi. slúži na krytie finančných operácií ruských výzvedných služieb v zahraničí),[3] keď celkové náklady predstavovali 53 mil. dolárov. Proti kvalite školských jedál dodávaných z tejto výrobne opakovane protestovali rodičia detí a od roku 2013 je továreň údajne prázdna.

Prigožin presunul svoje podnikanie do Moskvy, kde jeho firma tiež získavala verejné zákazky na dodávanie jedál do škôl. V roku 2015 dodával jedlo do 90 % moskovských škôl a škôlok. V roku 2012 tiež začal dodávať jedlo pre ruskú armádu, postupne aj tu jeho firmy dosiahli 90 % podiel na dodávkach.

Wagnerova skupina

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Všeobecného súdu Európskej únie sú dostatočné dôkazy o Prigožinovom spojení so žoldnierskou Wagnerovou skupinou. V Prigožinovej firme LLC Concord Management and Consulting sa podľa agentúry SPARK-Interfax v roku 2017 stal generálnym riaditeľom Dmitrij Utkin, do tej doby známy ako veliteľ Wagnerovej skupiny. To je súkromná bezpečnostná a polovojenská organizácia, ktorá sa účastnila bojov v Sýrii a v separatistických regiónoch na východnej Ukrajine. Utkin, ktorého bojové meno „Vagner“ je odvodené od mena nemeckého skladateľa Richarda Wagnera, bol do roku 2013 veliteľom brigády špeciálnych síl ruskej tajnej služby GRU a potom vedúcim Prigožinovej ochranky v Petrohrade.

Dňa 26. septembra 2022 sa Prigožin vo vyhlásení vydanom jeho cateringovou spoločnosťou Concord k založeniu Wagnerovej skupiny verejne priznal.

Wagnerova skupina zohrala významnú úlohu počas ruskej invázie na Ukrajinu. S časom stúpalo napätie medzi Prigožinom a vedením ruskej armády, ktoré Prigožin za spôsob vedenia vojny opakovane ostro kritizoval. Ministra obrany Sergeja Šojgua a náčelníka generálneho štábu Valerija Gerasimova obviňoval z toho, že Wagnerovcom dodávajú podstatne menej munície, než jednotka potrebuje. Bol presvedčený, že ide z ich strany o snahu skupinu zničiť, čo prirovnal k zrade vlasti. Počas bitky o Bachmut, kedy Wagnerovci kvôli nedostatku munície utrpeli vysoké straty, Prigožin na adresu Šojgua a Gerasimova prešiel k sprostým nadávkam.

Kritizoval tiež skutočnosť, že zatiaľ čo ruskí vojaci vo vojne umierajú, vysoko postavení politici a ich deti žijú luxusný život. „Raňajkujete, obedujete a večeriate zo zlatých tanierov a posielate svoje dcéry, vnučky a ich šteňatá na dovolenku do Dubaja, bez akejkoľvek hanby, zatiaľ čo ruskí vojaci umierajú na fronte“, povedal Prigožin. Jeho vyjadrenie prišlo po tom, čo prázdniny v Dubaji strávila dcéra Sergeja Šojgua a deti niektorých politikov išli na dovolenku na Západ.[4]

Dňa 23. júna 2023 Prigožin vyhlásil, že zdôvodnenie ruskej invázie na Ukrajinu bolo založené na klamstvách. Obvinil ruské ministerstvo obrany pod vedením Šojgua z oklamania ruskej verejnosti a prezidenta Putina tvrdením, že došlo k „šialenej agresii z Ukrajiny a že na nás plánovali zaútočiť s celým NATO“. Prigožin ďalej vyhlásil, že ruské vojenské velenie zámerne zatajuje počty vojakov zabitých na Ukrajine a uviedol, že ruské straty, vrátane zabitých, nezvestných a zranených, dosahujú niekedy až tisíc mužov denne. Obvinil ministra obrany Šojgua, že „zabil tisíce najschopnejších ruských vojakov v prvých dňoch vojny“ a tisíce ďalších použil ako „potravu pre delá“.[5]

Ruské ministerstvo obrany v reakcii na Prigožinove výroky už skôr varovalo pred vytváraním rozkolov, ktoré slúžia nepriateľovi.[4]

Vojenská vzbura

[upraviť | upraviť zdroj]

Pod Prigožinovým vedením začala Wagnerova skupina v noci z 23. na 24. júna 2023 obsadzovať veliteľské stanovištia vo VoronežiRostove na Done a vyhlásila boj proti ministerstvu obrany. Ruský prezident Putin to označil za vzburu.[6] V popoludňajších hodinách 24. júna došlo za sprostredkovanie bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka k podpísaniu dohody o zmiernom urovnaní konfliktu. Wagnerova skupina sa zastavila 200 kilometrov pred Moskvou a zaviazala sa stiahnuť späť na základne.

Okolo 20. augusta 2023 sa Prigožin zdržiaval v Afrike. Následne sa cez Moskvu vracal do Petrohradu, na let využil služby súkromného dopravcu. V lietadle Embraer Legacy 600 cestoval spoločne s Dmitrijom Utkinom, ďalšími piatimi cestujúcimi a trojčlennou posádkou. Lietadlo explodovalo a zrútilo sa približne 100 km od Moskvy v Tverskej oblasti.

Po tomto incidente sa objavili rôzne špekulácie o skutočnej podstate havárie lietadla (výbušnina na palube, zostrelenie raketou protivzdušnej obrany, totožnosť obetí – či bol Prigožin na palube vôbec prítomný) aj o motívoch (pomsta ruského velenia za ozbrojený júnový puč). Prigožinova totožnosť bola podľa ruských zdrojov overená testom DNA. Dňa 24. augusta vyjadril prezident Putin sústrasť rodine.[7]

Prigožina pochovali 29. augusta na Porochovskom cintoríne v Petrohrade do hrobu, kde sú pochovaní aj jeho otec a otčim. Obrad prebehol bez účasti verejnosti a akejkoľvek politickej či vojenskej reprezentácie.[8]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Prigozhin [online]. . Dostupné online. Archivované 2022-02-10 z originálu. (po anglicky)
  2. Mercenary-linked Putin ally lashes 'dying-out Western civilization' [online]. . Dostupné online. Archivované 2023-03-28 z originálu. (po anglicky)
  3. GRAFF, Garrett M.. Inside the Mueller Indictment: A Russian Novel of Intrigue [online]. wired.com, 2018-02-20, [cit. 2024-04-08]. Dostupné online.
  4. a b Prigožin obvinil Šojgua ze zrady. Napomáháte nepříteli, reagovalo ministerstvo [online]. iDNES.cz, 2023-02-22. Dostupné online.
  5. Wagner Chief Says Russia’s Invasion of Ukraine Unjustified [online]. The Moscow Times, 2023-06-23. Dostupné online.
  6. Je to rána do zad, řekl Putin ke vzpouře wagnerovců. Vyzval k tvrdé reakci [online]. Novinky.cz, 2023-06-24. Dostupné online.
  7. HAVLICKÁ, Kateřina; ČTK. Byl to talentovaný podnikatel, řekl Putin o Prigožinovi a kondoloval rodině. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2023-08-24. Dostupné online [cit. 2024-04-08].
  8. ČTK, iDNES.cz. Nic pompézního. Prigožina pohřbili v Petrohradu, obřad byl soukromý. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2023-08-29. Dostupné online [cit. 2024-04-08].