Gniezno
| Gniezno | ||
| mesto | ||
 | ||
|
||
| Štát |  Poľsko
| |
|---|---|---|
| Vojvodstvo | Veľkopoľské | |
| Súradnice | 52°32′S 17°36′V / 52,533°S 17,600°V | |
| Rozloha | 49,00 km² (4 900 ha) | |
| Obyvateľstvo | 70 080 (2006) | |
| Hustota | 1 430,2 obyv./km² | |
| Založenie | 8. storočie | |
| - mestské práva | 1239 | |
| Primátor | Jacek Kowalski | |
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | |
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | |
| PSČ | 62-200 až 62-210 | |
| Telefónna predvoľba | +48 61 | |
| EČV | PGN | |
  Poloha mesta v rámci Poľska
| ||
| Wikimedia Commons: Gniezno | ||
| Webová stránka: http://www.gniezno.home.pl | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Gniezno (hist. slovenský názov Hnezdno; nem. Gnesen) je jedno z najstarších poľských miest, nachádzajúce sa v západnom Poľsku. Bolo založené v 8. storočí a stalo sa prvým historickým hlavným mestom Poľska (do roku 1038). Rozkladá sa uprostred jazier Jelonek, Świętokrzyskie a Winiary.
Je najstaršou cirkevnou metropolou Poľska, sídli v ňom Gnieznianska arcidiecéza.
Legenda
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa legendy traja bratia Lech, Čech a Rus hľadali miesto, kde by sa mohli usadiť. Našli pahorok, na ktorom stál starý dub, na ktorom sedel biely orol. Lech sa tu rozhodol usadiť. Okolo duba vybudoval svoj hrad, nazval ho Gniezno podľa orlieho hniezda a bieleho orla prijal za svoj znak. Zostávajúci bratia potom putovali ďalej, Čech na juh a Rus na východ.
História
[upraviť | upraviť zdroj]
Od konca 8. storočia tu stálo obranné hradisko kmeňa Poľanov na návrší Lecha. V polovici 10. storočia v čase Meška I. bolo rozšírené a stalo sa hlavným mestom poľského štátu. V Gniezne bola roku 977 pochovaná přemyslovská kňažná Doubravka (manželka Meška I., českého pôvodu) a roku 999 svätý Vojtech po jeho mučeníckej smrti v Prusku v roku 997. V roku 1000 sa pri jeho hrobe stretol na svojej púti nemecký cisár Oto III. s poľským kniežaťom Boleslavom I. Chrabrým - toto stretnutie je známe ako Gnieznský zjazd. Pri tejto príležitosti tu bolo založené arcibiskupstvo, ktorému boli podriadené ďalšie novo založené poľské biskupstvá (Krakov, Vratislav a Kołobrzeg). V roku 1025 sa v Gniezne konala korunovácia Boleslava chrabrého ako prvého poľského kráľa. V roku 1039 dobyl mesto české knieža Břetislav I., ktorý ho pritom vypálil a katedrálu vylúpil. Následkom toho poľský knieža Kazimír I. Obnoviteľ preniesol svoje sídlo do Krakova.
Gniezno získalo mestské práva v roku 1239. V roku 1300 sa v tunajšej katedrále uskutočnila korunovácia Václava II. ako poľského kráľa. Bola to posledná kráľovská korunovácia v Gniezne, všetky ďalšie korunovácie až do 18. storočia sa už odohrávali v Krakove. V roku 1331 bolo mesto obsadené a zničené križiakmi. Ďalší rozvoj zažilo mesto za kráľa Kazimíra III. Veľkého. Roku 1419 získali gnieznskí arcibiskupi titul poľského prímasa. Mesto bolo naďalej významným centrom obchodu, remesiel a umenia, ale následkom vpádov cudzích vojsk, požiarov a epidémií chorôb postupne strácalo svoj význam.
Roku 1793 následkom delenia Poľska pripadlo Gniezno Prusku. V roku 1918 bolo jedným z hlavných stredísk Veľkopoľského povstania a roku 1919 sa stalo súčasťou obnoveného poľského štátu. V rokoch 1939 – 1945 bolo mesto okupované hitlerovským Nemeckom a v roku 1945 utrpelo ťažké straty pri dobývaní Červenou armádou. V roku 1997 sa tu uskutočnili veľkolepé oslavy 1000 rokov od smrti svätého Vojtecha za účasti pápeža Jána Pavla II. a prezidentov 7 stredoeurópskych krajín (Poľska, Nemecka, Česka, Slovenska, Maďarska, Ukrajiny a Litvy). Podobné stretnutie sa tu konalo aj v roku 2000 ako pripomienka 1000 rokov od gniezdnského zjazdu za účasti 5 prezidentov krajín strednej Európy.
Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Najvýznamnejšou pamiatkou je katedrála Nanebovzatia Panny Márie (pôvodne z 11. storočia, v 14. storočí obnovená goticky, barokové úpravy v 17. storočí). Vnútri sa nachádza strieborný relikviár - náhrobok svätého Vojtecha zo 17. storočia a tzv. Gnieznské dvere (románske z doby okolo roku 1175).
- V meste je rad ďalších starobylých kostolov: sv. Juraja (12. storočie), sv. Jána (14. stor.) s kláštorom johanitov, sv. Trojice (15. stor.), Františkánsky (13. stor.), sv. Michala (15. stor.), sv. Vavrinca (16. stor.), sv. Petra (17. stor.).
Gniezno sa nachádza na tradičnej Piastovskej ceste, vedúcej z Poznane cez Ostrów Lednicki, Gniezno, Trzemeszno, Mogilno, Strzelno, Kruszwica, Inowrocław, Biskupin, Giecz - jedná sa napospol o historicky významné miesta, spojené s počiatkami poľského štátu. V Gniezne začína aj jedna z vetiev pútnickej cesty sv. Jakuba, ktorá vedie ďalej cez Poznaň, Głogów (v Sliezsku) a Prahu do španielskej Compostely.
Priemysel a doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Mesto je v súčasnosti strediskom priemyslu potravinárskeho, textilného, obuvníckeho, elektrotechnického, strojárskeho a stavebných hmôt. Prechádzajú ním tiež významné dopravné trasy: hlavná železničná trať v smere Poznaň – Inowrocław, po ktorej jazdia okrem iného rýchliky, spájajúce Vratislav a Gdaňsk a vedľajšia železnica do Jarocina; na lokálke v smere Nakło nad Notecią je osobná doprava zastavená. Cesta č. 5/E261 spája mesto s Poznaňou a Bydgoszczou.
Partnerské mestá
[upraviť | upraviť zdroj]
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gniezno
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hnězdno na českej Wikipédii.
