Uhorská koruna (klenot)
Uhorská koruna (iné názvy: svätoštefanská koruna, koruna svätého Štefana, najmä v Maďarsku svätá koruna) je koruna uhorských kráľov.
Známa je pod menom svätoštefanská, pretože sa jej pripisuje legenda, že prvá hlava, na ktorú bola pri korunovácii nasadená, bola hlava prvého uhorského kráľa sv. Štefana. No na základe vedeckých štúdií bolo zistené, že túto korunu pri uvedenej korunovácii vôbec nepoužili a koruna v podobe, v akej ju poznáme dnes pochádza z omnoho neskoršieho obdobia. V skutočnosti je koruna poskladaná zo starších, už nepotrebných šperkov a prvý raz bola použitá pri korunovácii kráľa Štefana V. no i tu vznikajú pochybnosti o jej pôvode.
Vzhľad
[upraviť | upraviť zdroj]
Koruna sa skladá z dvoch navzájom odlišných častí. Na dolnej, tvorenej emailovými platničkami zachytávajúcimi postavy Ježiša Krista a svätých, sú nápisy uvedené v gréckom jazyku. Preto sa pre túto časť ujalo pomenovanie grécka koruna (corona graeca). Je to vlastne čelenka, ktorá dosadá na hlavu. Je zhotovená zo zlata, ozdobeného perlami, polodrahokamami a emailovými platničkami. Na nich sú zobrazení svätci sv. Juraj, sv. Demeter, sv. Kozma a Damián, archanjeli Gabriel a Michal a uhorský kráľ Gejza I. Okrem samotnej čelenky je súčasťou dolnej časti koruny osem štítkov (striedavo trojuholníkového a polkruhového tvaru) pripevnených po hornom obvode čelenky, vyplnených geometricky členenými ornamentami na zelenom emaile. V strede medzi štítmi je polkruhová zlatá doštička s postavou žehnajúceho Krista Svetovládcu sediaceho na tróne uprostred dvoch cyprusov. Na protipóle doštičky s Kristom je rovnako zlatá doštička, zachytávajúca poprsie byzantského cisára Michaela Dukasa. Celá tzv. grécka koruna je ozdobená perlovým lemovaním po celom obvode na spodnej i vrchnej časti. Po stranách z koruny visí šesť zlatých retiazok; na každej z nich sú zavesené do trojlístka usporiadané drahokamy.
Vrchná časť koruny, zhotovená zo zlatého plechu a tvoriaca kríž nad temenom hlavy panovníka dostala podľa nápisov písaných v latinčine pomenovanie latinská (corona latina). Na ramenách kríža sú platničky s vyobrazením postáv ôsmich apoštolov: Jána, Bartolomeja, Filipa, Tomáša, Jakuba, Pavla, Petra a Ondreja. Fakt, že podobizne zvyšných štyroch apoštolov na korune chýbajú privádza k domnienke, že i táto časť bola narýchlo poskladaná a jednotlivé tabuľky boli pôvodne súčasťou nejakého iného predmetu, napr. väzby bohoslužobnej knihy a pri tvorbe koruny sa všetky nepoužili. Vnútorná časť celej koruny je vyplnená červeným brokátom.
Podľa zvyklosti korunu používali výhradne pri korunovácii kráľa a kráľovnej, potom ju s ostatnými insígniami ešte v deň korunovácie, nanajvýš v priebehu niekoľkých dni po jej starostlivom skontrolovaní, uložili späť do debny. Následne na zámku umiestnili tabuľu obdĺžnikového tvaru alebo kus súkna, ktorého okraje zapečatili mnohými pečaťami, takže zámka sa dala odomknúť len po ich rozlomení.
História
[upraviť | upraviť zdroj]
Počas svojej histórie mala koruna pohnutý osud. Stávala sa predmetom koristi či zberateľských túžob. Napr. cisár a kráľ Rudolf II. Habsburský, keď si v r. 1583 za svoje sídlo zvolil Prahu, dal do klenotnice na Pražskom hrade umiestniť i uhorskú korunu. Tú spolu s ostatnými korunovačnými insígniami považoval iba za akúsi zberateľskú kuriozitu. Koruna v Prahe ostala až do roku 1608. Sedmohradské knieža Gabriel Betlen počas stavovského povstania v r. 1619 – 1621 obsadil Bratislavu a zmocnil sa korunovačných klenotov, vrátane koruny. Dal ich preniesť do Zvolena, odkiaľ sa potom dostali do Košíc.
Za tureckej okupácie Uhorska v 17. storočí dal cisár Leopold I., v obave o ich bezpečnosť, previesť korunovačné klenoty z Bratislavského hradu najskôr do Viedne, potom do Linza a nakoniec do opevneného Passau. Keď pominulo turecké nebezpečenstvo, klenoty previezli naspäť do Bratislavy, ktorá sa opäť stala sídlom uhorskej koruny.
V roku 1784 dal cisár Jozef II. Habsburský (za uhorského kráľa sa korunovať nedal) odviezť korunovačné klenoty z Bratislavy a uložiť ich do kráľovskej pokladnice vo Viedni.
Od roku 1945 bola koruna uložená v United States Gold Reserve v americkom meste Fort Knox. Počas úradovania amerického prezidenta Jimmyho Cartera sa vrátila ako bývalá vojnová korisť na územie Uhorska. Z rúk amerického štátneho sekretára Cyrusa Vancea ju 6. januára 1978 v budapeštianskom parlamente spoločne prijali najvyšší štátni činitelia Maďarska a ostrihomský arcibiskup kardinál Lékai.
Originál svätoštefanskej koruny sa dnes nachádza v Parlamente v Budapešti. Existujú však jej kópie, ktoré sú príležitostne vystavované pri rozličných udalostiach.
Naklonený krížik
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchole koruny je umiestnený malý zlatý krížik. Je šikmo naklonený. Toto naklonenie podľa historických zápisov vzniklo pri korunovácii prvej manželky cisára, českého a uhorského kráľa Ferdinanda III. Habsburského Márie Anny Španielskej 14. februára 1638. Pri prípravách na akt korunovácie nastali problémy s vyťahovaním koruny zo schránky a z medeného puzdra, ktoré korunu chránili pri preprave. Aby korunu zaseknutú v puzdre vôbec dostali von, museli použiť páčidlá a následkom silného tlaku sa na korune ohol krížik.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]
Externý zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Štefan Holčík: Korunovačné slávnosti Bratislava 1563 - 1830, Bratislava 1986
- Dejiny grécko-katolíckeho Podkarpatska