Preskočiť na obsah

Daniel Auteuil

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Daniel Auteuil
Herec na filmovom festivale v Cannes 2013, kde bol členom poroty, ktorej predsedal Steven Spielberg.
Narodenie 24. január 1950 (74 rokov)
Alžír, Alžírsko
Alma materCours Florent
Povolanieherec
Roky pôsobenia1970 – súč.
Národnosťfrancúzska, alžírska
Štát pôsobeniaFrancúzsko Francúzsko
ManželkaAnne Jousset (1978 – 1983), Emmanuelle Béart (1993 – 1995), Aude Ambroggi (2006 – súč.)
PriateľkaEmmanuelle Béart (1984 – 1993)
DcéraNelly Auteuil, Aurore Auteuil
OtecHenri Auteuil
MatkaYvonne Auteuil
Slovenský dabingDušan Szabó a Juraj Predmerský[1]
Český dabingLibor Hruška, Jiří Štěpnička, Jaromír Meduna, Ondřej Vetchý, Martin Sobotka, David Novotný a David Prachař[2][3]
Výška1,70 m

Daniel Auteuil (* 24. január 1950, Alžír, Alžírsko) je francúzsky herec, režisér a spisovateľ.[4][5] Je dvojnásobný držiteľ francúzskej filmovej ceny César.[6]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Daniel Auteuil študoval na Cours Florent. Po vyštudovaní sa chcel stať hercom.

Po svojom divadelnom debute v parížskom Théâtre National de Paris debutoval Daniel Auteuil vo filme L'Agression (1974) od Gérarda Pirèsa. Potom prešiel k školáckym rolám v dobromyseľných komédiách, ako Disciplína musí byť (1979), Nenapraviteľní (1980) a Nenapravitelní na prázdninách (1982) od Clauda Zidiho alebo Rien ne va plus (Už nič nejde) (1979) od Jeana-Michela Ribesa. Potom si zahral romantickejšiu postavu s Isabelle Adjani v Clara a šikovní chlapci (1981) od Jacquesa Monneta. V roku 1985 mu Claude Berri ponúkol rolu Ugolina v Jean od Floretty a v Manon od prameňa. Daniel Auteuil prostredníctvom tejto postavy odhaľuje vynikajúce schopnosti pre dramatické úlohy. Jeho výkon ocenili diváci aj kritici. Potom nasmeruje svoju kariéru k vážnejším úlohám, natáčaním s Michelom Devillem (Le Paltoquet, 1986), Claudom Sautetom (Srdce v zime, 1992) a André Téchiné (Moje obľúbené obdobie, 1993). V tragickej historickej dráme Kráľovná Margot (1994) od Patricea Chéreaua si zahral Henriho de Navarre, budúceho Henricha IV. Jeho účinkovanie vo filme Ôsmy deň (1996) režiséra Jaca Van Dormaela, kde nakrúcal po boku herca s Downovým syndrómom, bol ospevovaný na filmovom festivale v Cannes. Daniel Auteuil sa stáva ústrednou postavou francúzskej kinematografie. Ľahšiu rolu nachádza s postavou rytiera Lagardèra v populárnom filme Hrbáč (1997) od Philippa de Brocu.[7] V roku 1998 odišiel do Veľkej Británie natočiť film The Lost Son Chrisa Mengesa v angličtine. Vo filme taktiež hrá Nastassja Kinski, Ciarán Hinds a Bruce Greenwood. Film bol hitom u britského publika. Kariéra Daniela Auteuila sa naďalej mieša s rovnakým úspechom populárnej kinematografie a umeleckej kinematografie. Obracia sa rovnako vo filme KOndoMÉDIA (Francis Veber, 2001) ako vo filme Dievča na moste (Patrice Leconte, 1999), za ktorý opäť získal Césara za najlepší mužský herecký výkon. S P. Lecontom sa opäť obracia vo Prekliatie ostrova St. Pierre, kde stelesňuje strnulého, no veľmi láskavého kapitána v kanadskom chlade minulého storočia. Markíz de Sade vo filme Benoîta Jacquota taktiež hral rozčarovaného komunistu vo filme Petites coupés (Pascal Bonitzer, 2003) a stal sa aj rytierom vo filme Rencontre avec le dragon, idúc za svojím snom „mladého muža“: neustále sa meniacou identitou, pôvodom či profesiou. Po návrate ku komédii Jeden zostáva, druhý odchádza (Claude Berri, 2005) sa vracia do komornejšej kinematografie s filmom To Paint or Make Love (2005) od bratov Larrieuovcov, ale aj do trileru v Utajený (2005) od Michaela Hanekeho, čím si zachováva smer svojej zvedavosti a obozretnosti. Rok 2006 zostáva rokom úspechu; komédie Dablér (F. Veber) a Entente Cordiale (Vincent de Brus). V roku 2019 si zahral v oceňovanom filme Zažiť to znovu, režiséra Nicolasa Bedosa. Medzi jeho najnovší film patrí Nová hračka, jedná sa o reamake Veberovho filmu z roku 1976.[8]

Daniel Auteuil vedie skvelú divadelnú kariéru. Pracoval aj pre televíziu v telenovelách (Le Fargeot, 1974) a televíznych hrách. V roku 1985 si vyskúšal spev nahrávkou dvoch 45-iek, „Que la vie me pardonne“ a „Where she is?“.

Galéria

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Daniel Auteuil pri odovzdávaní Césara v roku 2000.
    Daniel Auteuil pri odovzdávaní Césara v roku 2000.
  • Daniel Auteuil na Parížskom knižnom veľtrhu v roku 2011.
    Daniel Auteuil na Parížskom knižnom veľtrhu v roku 2011.
  • Daniel Auteuil a Leïla Bekhti pri predpremiére filmu Pre zime (2013).
    Daniel Auteuil a Leïla Bekhti pri predpremiére filmu Pre zime (2013).
  • Daniel Auteuil pri autogramiáde 15. apríla 2023.
    Daniel Auteuil pri autogramiáde 15. apríla 2023.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ https://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?f=139&t=8594
  2. ↑ https://dabingforum.cz/viewtopic.php?f=51&t=3079
  3. ↑ https://www.dabdb.cz/osoba/3079-daniel-auteuil/
  4. ↑ Daniel AUTEUIL [online]. notreCinema.com, [cit. 2023-07-25]. Dostupné online. (po francúzsky)
  5. ↑ CINEFICHES - Daniel AUTEUIL [online]. cinefiches.edouardneveu.fr, [cit. 2023-07-25]. Dostupné online.
  6. ↑ TRAVERS, James. Biography and filmography of Daniel Auteuil [online]. frenchfilms.org, 2019-08-01, [cit. 2023-07-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. ↑ Box office Daniel AUTEUIL - BOX OFFICE STORY [online]. www.boxofficestory.com, [cit. 2023-07-25]. Dostupné online.
  8. ↑ "Le Nouveau jouet" : remake réussi du film de Francis Veber, avec Jamel Debbouze et Daniel Auteuil [online]. Franceinfo, 2022-10-18, [cit. 2023-07-25]. Dostupné online. (po francúzsky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Daniel_Auteuil&oldid=7849468“