Zázrak na ľade

Záber zo zápasu

Zázrak na ľade (angl. Miracle on Ice) je označenie pre hokejový zápas, ktorý sa odohral na Zimných olympijských hrách v Lake Placid v roku 1980 medzi reprezentáciami Spojených štátov a Sovietskeho zväzu. Do stretnutia vstupovali ako veľkí favoriti hosťujúci Sovieti, ktorí získali prvenstvo na predošlých štyroch turnajoch pod piatimi kruhmi, a väčšina hráčov na súpiske bola ovenčená zlatom, či už z majstrovstiev sveta alebo predchádzajúcich olympiád. Američania poskladali mužstvo prevažne z amatérskych hráčov, študentov hrajúcich za svoje vysoké školy, iba štyria korčuliari na súpiske mali skúsenosti s profesionálnym hokejom, aj to iba v nižších zámorských ligách.

Napriek značnému nepomeru síl, Američania senzačne zvíťazili 4:3 a tento zápas prakticky rozhodol o tom, že zlatá medaila po dvadsiatich rokoch pripadla reprezentácii USA. Zápas je považovaný za najväčší americký športový moment dvadsiateho storočia. Pamätným sa stal aj výrok komentátora Ala Michaelsa, ktorý v posledných sekundách zápasu skríkol do mikrofónu: „Veríte na zázraky?“.

Reprezentácie

Zázrak na ľade

1. 2. 3. Skóre USA 2 0 2 4 Sovietsky zväz 2 1 0 3
Dátum	22. február 1980
Štadión	Olympic Center
Mesto	Lake Placid, New York, USA
Návštevnosť	8 500
Portál o ľadovom hokeji

Sovietsky zväz

Mužstvo ZSSR vstupovalo do turnaja ako jednoznačný favorit. Získalo zlatú medailu na štyroch predchádzajúcich olympijských turnajoch. Počas tohto obdobia odohrali Sovieti 29 zápasov pod piatimi kruhmi, prehrali jediný a na celkový počet 175 nastrieľaných gólov inkasovali iba 44.

Ako kapitán viedol tím Boris Michajlov a v útoku mu sekundovali ťahúni Valerij Charlamov, Vladimir Krutov, či Sergej Makarov. Medzi najspoľahlivejších obrancov tímu patril Viačeslav Fetisov a medzi troma tyčami stál Vladislav Tretiak, v tej dobe považovaný za najlepšieho brankára na svete. Trénerom tímu bol Viktor Tichonov.

Pár mesiacov pred štartom olympijských hier sa Sovietska reprezentácia zúčastnila turnaja o Pohár vyzývateľov, v ktorom sa postavila proti výberu hviezd NHL, ktoré rozdrvila v rozhodujúcom zápase 6:0 a potvrdila, že jej hráči patria medzi absolútnu špičku.

Spojené štáty

Najskúsenejším hráčom na súpiske bol útočník Buzz Schneider, ktorý si zahral už na predchádzajúcich olympijských hrách v Rakúsku. Pretože vtedajšie olympijské regule nedovoľovali štart profesionálnych hokejistov (Sovieti sa podľa pravidiel považovali za amatérov), osu amerického národného tímu tréner Herb Brooks poskladal z hráčov pôsobiacich prevažne vo vysokoškolskej lige. Až deväť hokejistov si vybral z Univerzity v Minnesote, ktorú sám trénoval (vrátane Roba McClanahana, Mikea Ramseyho a Phila Verchotu). Ďalší štyria hráči posilnili reprezentáciu z Univerzity v Bostone (Dave Silk, Jack O'Callahan, brankár Jim Craig a kapitán tímu Mike Eruzione). Pretože medzi hráčmi Minnesoty a Bostonu panovala nevraživosť, tréner Brooks dal každému členovi tímu vypracovať psychologický dotazník o tristo otázkach, aby posúdil ich mentálne rozpoloženie. Hráči, ktorí ho odmietli vypracovať, boli automatickí vylúčení z tímu.

Vekový priemer amerického tímu bol 21 rokov, bolo to najmladší tím, aký kedy Američania na turnaj pod piatimi kruhmi.

Vzájomný prípravný zápas

Tri dni pred otváracím ceremoniálom, 9. februára 1980, odohrali reprezentácie prípravný zápas v Madison Square Garden v New Yorku. Osemnásťtisíc divákov sledovalo, ako Sovietsky zväz poľahky rozobral Spojené štáty 10:3. Aby nepríjemností nebolo málo, Američanom sa zranil kľúčový obranca Jack O'Callahan. Tímový doktor mu oznámil, že zmešká celá skupinovú fázu. O'Callahan očakával, že ho v zostave nahradia zdravým náhradníkom, ale tréner Herb Brooks si ho v zostave ponechal.

Olympijský turnaj

USA

Domáce Spojené štáty odštartovali turnaj zápasom proti Švédsku. Proti Severanom prehrávali ešte minútu pred koncom 1:2, ale pri hre bez brankára sa Billymu Bakerovi podarilo dvadsaťsedem sekúnd pred koncom zápasu streliť vyrovnávajúci gól a tímy si rozdelili body za remízu. V nasledujúcom stretnutí sa Američania postarali o veľké prekvapenie, keď presvedčivým výsledkom 7:3 zdolali mužstvo Československa, v tej dobe považované za druhý najlepší mančaft na svete po Sovietoch.

Víťazstvo a remíza proti dvom najväčším favoritom skupiny posilnilo americké nádeje na postup do finálovej skupiny. Nasledovali tri stretnutia proti outsiderom turnaja, ktoré Američania podľa očakávania zvládli. Postupne zvíťazili nad Nórskom 5:1, Rumunskom 7:2 a Západným Nemeckom 4:2. Zo skupiny postúpili spoločne so Švédskom.

ZSSR

Sovieti podľa očakávania obsadili prvé miesto vo svojej skupine a vyhrali všetkých päť zápasov. Debakle uštedrili Japoncom a Holanďanom, ktorých deklasovali 16:0, respektíve 17:4. Poliakov zdolali 8:1, Fínov 4:2 a po urputnom boji porazili aj Kanadu, tesným výsledkom 6:4. Do finálovej fázy sa prebojovali spoločne s Fínskom.

Zázrak na ľade

Vývoj finálovej skupiny pred zápasom

Štyri postupujúce tímy zápolili o medaily vo finálovej skupine, v ktorej proti sebe hral každý s každým, iba zápas medzi mužstvami, ktoré postúpili z rovnakej základnej skupiny, sa neopakoval. Do záverečného súčtu sa počítal už ich predošlý vzájomný duel.

Pred štartom finálového turnaja patrila prvá priečka Sovietom, ktorí zdolali Fínsko, o druhé miesto sa delili Američania a Švédi, ktorí predtým remizovali.

Prvá tretina

O otvárací gól sa podľa očakávania postarali Sovieti. V desiatej minúte zápasu Vladimir Krutov tečoval strelu obrancu Alexeja Kasatonova a brankár Jim Craig už na zmenu trajektórie puku nestihol zareagovať. Vyrovnanie prišlo o necelých päť minút neskôr. Buzz Schneider sa na modrej čiare napriahol ku strele a na prekvapenie všetkých prítomných puk prepadol Tretiakovi lapačkou, nik neočakával, že by taký špičkový brankár pustil za chrbát strelu z takejto vzdialenosti.

Sovieti si zobrali vedenie naspäť v 18. minúte, presadil sa Sergej Makarov. Sovieti si následne vytvorili tlak, Američanom prakticky nedovolili opustiť obranné pásmo, ale Jim Craig už ďalší gól v prvej tretine neinkasoval.

V posledných sekundách prvej periódy sa hra držala v strednom pásme, a tak sa americký útočník odhodlal aspoň k propagačnej strele z veľkej vzdialenosti. Tretiak poskakujúci puk iba lenivo vykopol pred seba v domnení, že čoskoro ruch v hale pretne siréna a laxný prístup zúžitkoval Mark Johnson, ktorý sa predral cez dvoch obrancov v červenom v poslednej sekunde vyrovnal na 2:2.

Po góle vypukol na ľade zmätok. Časomiera sa zastavila a ciferník ukazoval 0:00, preto fínsky rozhodca Karl-Gustav Kaisla nariadil časomeračom, aby čas vrátili na jednu sekundu. Sovietski hokejisti, z ktorých sa veľká časť už pobrala do šatne, poslali na ľad na záverečné buly prvej tretiny iba troch korčuliarov.

Druhá tretina

Sovietsky tréner Viktor Tichonov sa rozhodol stiahnuť z hry brankára Vladislava Tretiaka po dvoch lacných inkasovaných góloch. V bránkovisku ho nahradil Vladimir Myškin. Tichonov neskôr povedal, že to bola najväčšia chyba v jeho trénerskej kariére. Kapitán amerického výberu Mike Eruzione sa zase k zmene v bránkovisku vyjadril, že im dodala nádej, pretože z Tretiaka mali prirodzený rešpekt.

Podľa predpokladov dianie na ľade ovládali Sovieti, ktorí v druhej dvadsaťminútovke prestrieľali Američanov 12:2 na strely a prakticky im nedali vydýchnuť. Napriek jednoznačnej prevahe sa im ale podarilo streliť jediný gól, keď v 23. minúte Alexandr Malcev zúžitkoval presilovú hru.

Tretia tretina

V 47. minúte zápasu dostal dvojminútový trest za sekanie Vladimir Krutov. Američania dostali príležitosť vrátiť sa do zápasu, už takmer polhodinu boli bez strely na bránu. Pokusy Ramsaya a Euruzonieho boli neúspešné a Sovietom sa podarilo puk vyhodiť až za Craigovu bránku. Do útočného pásma vyviezol puk Dave Silk, ktorý ho stihol prestrčiť na Marka Johnsona, kým ho Vasilij Pervuchin poslal k ľadu. Johnson sa napriahol k strele a prekonal Myškina, osem sekúnd pred koncom Krutovovho trestu. Američania veľmi rýchlo pridali ďalší gól, presne desať minút pred koncom zápasu sa kapitán tímu Mike Eruzione dostal ku puku, a tentokrát Myškina prekonal.

Sovieti, ktorí prvýkrát v zápase prehrávali, ešte v zbesilejšom tempe podnikali výpady do útočného pásma, Malcevova strela sa odrazila od tyčky. Napriek zvýšenej útočnej aktivite ZSSR, tréner USA Herb Brooks odmietal uzavrieť tím do defenzívnej ulity, a ďalej od svojich zverencov vyžadoval, aby útočili, Američania sa skutočne niekoľkokrát vymanili z dusivého tlaku v obrannej tretine a prepracovali sa ku niekoľkým streleckým pokusom.

V poslednej minúte Američania očakávali, kedy Sovieti odvolajú brankára, ale na ich prekvapenie, Myškin zostával v bránkovisku. Žiaden ďalší gól už nepadol a posledných desať sekúnd stretnutia odpočítavala burácajúca aréna. Zarovno s klaksónom poskákali všetci americkí hokejisti na ľadovú plochu, po ktorej sa zvíjali v objatiach. Tréner Herb Brooks sa rozbehol do útrob štadióna, kde sa rozplakal.

Záver turnaja

Aby Američania získali zlaté medaily, potrebovali zdolať Fínsko. Zápas sa niesol v rovnako dramatickom duchu ako duel so Sovietmi, po dvoch tretinách prehrávali 1:2 a v kabíne bolo dusno. Herb Brooks hráčom povedal, že ak ten zápas prehrajú, tú výčitku si zoberú do hrobu. Tvrdé slová padli na úrodnú pôdu, Američania zásluhou Verchotu, McClanahana a Johnsona otočili na konečných 4:2. Hokejový tím USA tak získal svoju prvú zlatú medailu od roku 1960.

Sovietsky zväz v poslednom zápase olympijského turnaja deklasoval Švédov 9:2 a zaistil si striebornú medailu. Švédom pripadol bronz.

Zaujímavosti

• Mike Eruzione hneď po turnaji ukončil profesionálnu kariéru, pretože cítil, že v hokejovom svete dosiahol všetko, po čom túžil.

• Obranca USA Ken Morrow sa hneď po olympiáde pripojil k tímu New York Islanders, ktorému pomohol získať prvý Stanleyho pohár. Morrow sa stal prvým hokejistom, ktorému sa podarilo vyhrať olympiádu a Stanley cup v jednej sezóne.
• Druhým členom víťazného amerického tímu, ktorý vyhral Stanley cup, bol útočník Neal Broten, ktorý to dokázal v roku 1995 ako hráč New Jersey Devils . Strieborný grál zdvihol nad hlavu aj ďalší pamätník Zázraku na ľade, Viačeslav Fetisov, a to hneď dvakrát. V rokoch 1997 a 1998 ako hráč Detroitu Red Wings.
• Traja hráči z amerického tímu odohrali v NHL cez tisíc zápasov, Neal Broten (1099), Mike Ramsay a Dave Christian (1009).