Fénix (súhvezdie)

	Fénix
	Mapa súhvezdia Fénix
Latinský názov	Phoenix
Skratka	Phe
Genitív	Phoenicis
Symbolické vyjadrenie	fénix
Rektascenzia	0h
Deklinácia	-50°
Plocha	469 štvorcových stupňov; Poradie: 37
Počet hviezd; (magnitúda < 3)	3
Najjasnejšia hviezda	Ankaa (α Phe) ; (Zdanl. magnitúda 2,39)
Meteorický roj	Phoenicinidy; Júlové Phoenicidy;
Susedné súhvezdia	Sochár; Žeriav; Tukan; Vodný had (iba roh); Eridanus; Pec;
	Viditeľné na zemepisnej šírke +33° a −90°; Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca November
	Astronomický portál; Hviezdny portál

Verzia tlače už nie je podporovaná a môže obsahovať chyby pri vykresľovaní. Prosím aktualizujte záložky vo svojom prehliadači a použite predvolenú funkciu pre tlač v prehliadači.

Fénix je jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie. Je to pomerne nenápadné súhvezdie. Pôvodne predstavuje vtáka Ibisa. Zaviedli ho holandskí moreplavci Pieter Dirkszoon Keyser a Frederick de Houtman. Johann Bayer ho v roku 1603 zobrazil vo svojom atlase Uranometria a pomohol tak k jeho rozšíreniu.

Je to súhvezdie južnej oblohy ležiace mimo Mliečnej cesty medzi Fomalhautom z Južnej ryby a Achernarom z Eridana. Zo severu ho ohraničuje Sochár. Dá sa povedať, že u nás vystupuje 1 stupeň nad obzor iba jeho severná časť Fénixa v jesenných mesiacoch. Tesne nad obzorom sa celé súhvezdie objavuje až v južných oblastiach Stredozemného mora. Obsahuje 40 hviezd zdanlivej jasnosti do 6 mag.

História

Je najväčšie z 12 súhvezdí, ktoré vznikli vďaka holandským astronómom Pieterovi Dirkszoonovi Keyserovi a Frederickovi de Houtmanovi. Napriek tomu, že ide o novodobé súhvezdie, pôvodne predstavoval ibisa alebo volavku. Ibisy aj volavky sa objavovali znenazdajky vždy po záplavách Nílu. Prilietali zo severu, no starovekí Egypťania sa domnievali, že sa rodia z vody sami samy od seba. Stali sa tak symbolmi nesmrteľnosti a základom mýtu o fénixovi, ktorý opakovane zhorel na popol, ale čoskoro opäť vstal a bol živý ako predtým. Takto žil fénix podľa legendy 500 rokov. Keď sa blížil jeho koniec, postavil si hniezdo zo škoricovníkovej kôry a v ňom sa zapálil. Tento cyklus smrti a znovuzrodenia sa pokladá okrem iného za alegóriu denného východu a západu Slnka.

Od Egypťanov prevzali mýtus o bájnom vtákovi Gréci a od nich Rimania. Bol nazývaný tiež slnečným alebo ohnivým vtákom. Arabi na jeho mieste videli čln, ktorý pristál na brehu rieky Eridanus. V stredoveku si zase v tomto súhvezdí predstavovali Orla.

Hviezdy

Hviezda	Meno	Hviezdna veľkosť
α Phe	Ankaa	2,39^m
β Phe	β Phe	3,32^m
γ Phe	γ Phe	3,41^m

Najjasnejšia hviezda, alfa Phoenicis, sa volá Ankaa. V arabčine má druhé meno Nair al Zaurak, znamenajúce „najjasnejšia v člne“, čo súvisí s arabskou predstavou súhvezdia ako člnu. Jej jasnosť je 2,39 mag a patrí do spektrálneho typu K0. Dosahuje povrchovú teplotu okolo 4 800 K. Už na pohľad je výrazne oranžová. Leží vo vzdialenosti 73 – 78 (starší odhad 93) svetelných rokov. Je to vizuálna aj spektroskopická dvojhviezda. Menšia zložka obehne väčšiu po eliptickej dráhe s veľkou polosou 2 AU za 3 849 dní.

Beta Phoenicis s magnitúdou 3,3 (podľa iného zdroja 4,0) má fyzického sprievodcu s jasnosťou 4,1 – 4,2. Podľa ďalšieho zdroja sú zložky rovnako jasné žlté obry. Ich uhlová vzdialenosť je malá, iba 1,3″ – 1,4″, takže ich dokážeme rozlíšiť ďalekohľadom s priemerom objektívu aspoň 10 cm.

Gama Phoenicis má tiež spektroskopického sprievodcu. Obehne ju raz za 193,8 dňa.

Zákrytovou premennou dvojhviezdou typu Algol je hviezda zéta A Phoenicis. Leží zdanlivo neďaleko hviezdy Achernar zo súhvezdia Eridanus. V perióde 1,67 dňa jej jasnosť kolíše od 3,9 do 4,4 magnitúd. Tieto zmeny sa dajú sledovať aj voľným okom. Obe zložky sú horúce hviezdy typu B. Okrem toho má optických sprievodcov; jedného vo vzdialenosti 6,4 sekúnd s jasnosťou 8 magnitúd – ten sa dá nájsť pomocou ďalekohľadu s priemerom objektívu aspoň 7 cm. Ďalšia hviezda, ktorá sa však nedá nájsť amatérskym ďalekohľadom, má magnitúdu 7 a nachádza sa v odstupe len 0,8″ od hlavnej zložky.

Éta Phoenicis s jasnosťou 4,5 mag má vo vzdialenosti asi 19,8″ sprievodcu 11. magnitúdy. Vidieť sa dá ďalekohľadom s priemerom objektívu vyše 10 cm. Pre ďalekohľad s priemerom objektívu vyše 8 cm je dobre rozlíšiteľnou dvojhviezdou tiež théta Phe. Hlavná zložka má jasnosť 6 magnitúd a jej sprievodca v odstupe 13,2″ má jasnosť 10 magnitúd.

Objekty

Vo Fénixovi sa nenachádzajú nijaké jasnejšie hviezdokopy alebo hmloviny, ktoré by sa dali pozorovať menšími ďalekohľadmi. Obsahuje síce množstvo galaxií, no všetky sú veľmi slabé. Jasnosť najjasnejších z nich sa pohybuje okolo 12. magnitúdy.

Poloha

Stredoeurópania uvidia z Fénixa skutočne len málo. Alfa, beta aj gama Phe zostávajú trvale mimo ich dohľadu. Aj pre obyvateľov južnej Európy vystupujú najjasnejšie hviezdy súhvezdia len tesne nad obzor, a to v októbri až novembri. Trojuholník, ktorý vytvárajú hviezdy alfa, beta a gama, je pomerne výrazný.

Zdroje

PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Fénix, s. 485 – 486.

HERMANN, Joachim. Hviezdy. Redakcia PhDr. Anna Lackovičová, Viera Fabianová, Elena Benková,; preklad Ing. Květoslav Spiller; ilustrácie Sabine Ramona Herrmannová-Ikramová. [s.l.] : Ikar, 1998. 287 s. (Sprievodca prírodou.) ISBN 80-7118-475-6.

KLEZCEK, Josip. Velká encyklopedie vesmíru. Redakcia Jitka Zykánová. prvé. vyd. Praha : Academia, © 2002. (2480.) ISBN 80-200-0906-X. (česky)

MOORE, Patrick. Hviezdy a planéty. Redakcia Katarína Bobríková, Ladislav Donauer; preklad Igor Kapišinský a Zdena Kapišinská. Prvé slovenské vydanie. revidované a rozšírené vydanie vyd. Bratislava : Slovart, 2001. 256 s. ISBN 80-7145-341-2.

KALER, Jim. STARS. Dostupné online. (anglicky)

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Fénix (súhvezdie),

Externé odkazy