Asteria (dcéra Koia)
Asteria (starogr: Ἀστερία, romanizované: Astería, „z hviezd, hviezdna") je gréckej mytológii dcérou Titanov Koia a Foibé a sestrou Léto.[1] Podľa Hésioda mala od Titana Persesa jediné dieťa, dcéru Hekaté, bohyňu čarodejnícu.[2]
Asteria je pozoruhodná tým, že ju prenasledoval boh Zeus, ktorý po nej túžil. Aby unikla jemu a jeho dvoreniu, premenila sa na vtáka a potom na putujúci ostrov. Keď jej sestra Léto, s ktorou čakal Zeus potomkov, začala rodiť, Asteria bola jediným miestom na zemi, ktoré ju bolo ochotné prijať, a vzoprela sa tak príkazu Héry, ktorá vykázala Léto. Po tom, čo sa na nej narodili Apolón a Artemis, dostal ostrov meno Dilos a Apolón ho upevnil na mieste, čím sa stal zemou, ktorá bola zasvätená jemu.
Mytológia
[upraviť | upraviť zdroj]Asteria sa vydala za Persesa, svojho prvého bratranca, a porodila im jediné dieťa Hekaté. Zrejme sa pridala k ostatným bohom počas gigantomachie, pretože na vlyse Gigantomachie na Pergamonskom oltári je Asteria vyobrazená v boji proti obrom vedľa svojej matky Foibé.[3]
Asteria bola obyvateľkou Olympu a podobne ako jej sestra Léto bola Diovou milenkou. Po tom, čo Zeus splodil s Léto potomkov, jeho pozornosť upútala jej sestra Asteria.[4] Aby unikla milostným návrhom boha, ktorý ju prenasledoval v podobe orla, premenila sa na prepelicu (ortux) a vrhla sa do Egejského mora. Práve tam sa Asteria premenila na ostrov Asteria (ostrov, ktorý spadol z neba ako hviezda) alebo na „ostrov prepelíc" Ortygia, ktorý sa potom stotožnil s ostrovom Dilos a ktorý bol jediným miestom na zemi, kde našla útočisko Léto, keď ju, tehotnú s Diovými deťmi, prenasledovala pomstychtivá Héra.[5] Podľa Hygina Léto na Diov príkaz odniesol severný vietor Boreas na plávajúci ostrov v čase, keď ju prenasledoval Pytón, a tam, držiac sa olivy, porodila Apolóna a Artemidu.[6]
Héra, napriek tomu, že bola rozzúrená, že sa jej Asteria vzoprela a dovolila Léto porodiť, Asterii neublížila, z úcty k nej, že sa nevyspala s Diom, keď ju prenasledoval, a namiesto toho dala prednosť moru pred ním.
Inú verziu pridal básnik Nonnus, ktorý rozprával, že po tom, čo Asteriu prenasledoval Zeus, ale premenila sa na prepelicu a skočila do mora, sa prenasledovania ujal Poseidón. V šialenstve svojej vášne prenasledoval cudnú bohyňu sem a tam po mori, a tak sa premenila na opustený ostrov Dilos s pomocou svojho synovca Apollóna, ktorý ju nehybne zakorenil vo vlnách.[7]
Príbeh Asterie utekajúcej pred Zeusom ako pôvodcu Dilosu pravdepodobne zaviedol Kallimachos z Kyrény, keďže v Homérovom Hymne na Apollóna nič v rozhovore medzi Léto a Dilosom nenaznačuje spomenutú minulosť ostrova, nieto ešte, že by boli sestrami.[8]
Rodostrom
[upraviť | upraviť zdroj]Rodostrom Titanov
[upraviť | upraviť zdroj]Najbližšia rodina podľa Hésiodovej Teogónie.[9]
Rodostrom vetvy Krios a Eurybia
[upraviť | upraviť zdroj]| Pontos | Gaia | Ouranos | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Eurybia | Krios | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Astraios | Éós | Perses | Asteria | Pallas | Styx | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Boreas | Astraia | Hekaté | Zelos | Kratos | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Notos | Fosforos | Nike | Bié | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Euros | Hviezdy | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Zefyros | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Hésiodos, Teogónia 404;
- ↑ Apollodóros, 1.2.4
- ↑ Lexicon Iconographicum Mythologiae Classicae 617 (Asteria 1)
- ↑ Servius, Commentary on Virgil's Aeneid 3.73
- ↑ Kallimachos z Kyrény, Hymns in Delos 37
- ↑ Hyginus, Fabulae 53.
- ↑ Nonnos, Dionysiaca.
- ↑ Mineur, W. H. (2018). Hymn to Delos: Introduction and commentary by W.H. Mineur. Brill Publishers, S. 72. ISBN 978-90-04-07230-5.
- ↑ Hésiodos, Theogónia 132–138
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Asteria (Titaness) na anglickej Wikipédii.