Mesiace Saturna

kwisjeiowojriejfwieFotomontáž niekoľkých mesiacov Saturnu

Saturnove prstence, Titan, Enceladus

Skupina nepravidelných satelitov

Saturnove mesiace sú prirodzené satelity planéty Saturn. Na základe charakteru obežných dráh sú Saturnove satelity rozdeľované do niekoľkých skupín, zvyčajne nazývaných rodinami.pica vagini

Pastierske mesiace

Tieto mesiace obiehajú vo vnútri a pri okraji jednotlivých prstencov Saturnu v rovnakom zmysle, ako sa otáča planéta okolo svojej osi (tzv. priame alebo prográdne dráhy). Ich gravitačný vplyv je zodpovedný jednak za vytváranie ostrých okrajov prstencov (zaháňajú zblúdilé čiastočky prstencov naspäť ako pastieri ovce do stáda, odtiaľ ich názov), za vznik delenia prstencov (medzier v prstencoch) a vytváranie gravitačných vĺn v štruktúre prstencov. Ich rotácia okolo osi je viazaná. Do tejto rodiny patria mesiace Pan, Atlas, Prometheus, Pandora, Epimetheus a Janus a doteraz nepotvrdené a nepomenované mesiace S/2004 S4, S/2004 S3 a S/2005 S1.

Rodina vnútorných mesiacov

Táto skupina mesiacov obieha v Saturnovom veľmi riedkom prstenci E. Pohybujú sa po stabilných prográdnych kruhových dráhach s malým sklonom k Saturnovmu rovníku. Jej členmi sú relatívne veľké mesiace Mimas, Enceladus, Tethys a Dione a veľmi malé objekty Methone a Pallene.

Koorbitálne mesiace

Pod týmto pojmom sa rozumejú skupiny mesiacov obiehajúcich po identických dráhach, ktoré sú tvorené jedným veľkým mesiacom a dvoma drobnými telesami, nachádzajúcimi sa v Lagrangeových bodoch L4 a L5. Pohybujú sa po stabilných prográdnych kruhových dráhach s malým sklonom k Saturnovmu rovníku. Ich rotácia okolo osi je viazaná. V Saturnovom systéme ide o dve rodiny:

Rodina Tethys

Tvoria ju ako riadiace teleso mesiac Tethys a ako podriadené telesá Telesto a Calypso.

Rodina Dione

Tvoria ju ako riadiace teleso mesiac Dione a ako podriadené telesá Polydeuces a Helene.

Rodina vonkajších veľkých mesiacov

Titan zo sondy Cassini

Rhea zo sondy Cassini

Japetus na mozaike snímok zo sondy Cassini

Všetky tieto objekty obiehajú mimo prstenca E. Skupinu tvoria mesiace Rhea, Hyperion, Titan a Japetus. Titan je v dráhovej rezonancii 3:4 s Hyperionom. Titan, Rhea a Japetus sú (v tomto poradí), tri najväčšie mesiace Saturna a majú približne guľatý tvar. Hyperion je od nich oveľa menší s nepravidelným tvarom.

Titan

Titan je najväčší a najhustejší z dosiaľ známych mesiacov Saturna. So svojim priemerom 5 150 km je väčší ako planéta Merkúr. Je jediným známym mesiacom s hustou a nepriehľadnou atmosférou, ktorá bráni priamemu pohľadu na jeho povrch. O povrchu vedci nemali presné predstavy až do pristátia kozmickej sondy (sonda Huygens) začiatkom roku 2005. Po jej pristátí sa Titan stal jediným mesiacom cudzej planéty, na ktorom pristála kozmická sonda. Atmosféra pozostáva najmä z dusíka, o ktorom sa predpokladá, že by mohol byť sopečného pôvodu. Okrem hustej atmosféry je unikátny tým, že v jeho atmosfére aj na jeho povrchu sa nachádza veľké množstvo rôznych organických molekúl.

Povrch Titanu je relatívne mladý, čo svedčí o komplexnej a neustále prebiehajúcej geologickej činnosti. Infračervený prieskum povrchu ukázal, že na povrchu mesiaca sú útvary, ktoré sa interpretujú ako oceány, ľadovce a pevniny. Vedci predpokladajú, že Titan je vybudovaný zrejme z rovnakých dielov kremičitanov a molekúl NH₃.H₂O a CH₄.H₂O. Povrchové teploty sa pohybujú okolo −179 °C (94 K). Už dávno sa predpokladala existencia jazier tekutých uhľovodíkov na povrchu Titanu, ale až v roku 2008 bola potvrdená na základe údajov zo sondy Cassini.

Rhea

Rhea má guľový tvar s priemerom 1 528 km, čo z nej robí druhý najväčší mesiac Saturna. Po prelete sondy Voyager 1, ktorá urobila snímky tohto mesiaca s rozlíšením 1 km astronómovia zistili, že povrch mesiaca pokrýva čistý biely ľad. Mesiac sa skladá zo zmesi vodného ľadu a kremičitých hornín s približne rovnakým zastúpením. Nedá sa vylúčiť, že Rhea má jadro z kameňa. Jej povrch je husto pokrytý impaktnými krátermi. Pretože Rhea nemá nijakú atmosféru, na kráteroch nie sú viditeľné žiadne stopy po erózii. Údaje zo sondy Cassini priniesli dôkazy o tom, že Rhea je ako jediný známy mesiac obklopená prstencom.

Japetus

Stredným priemerom 1 436 km sa Japetus radí na tretie miesto medzi Saturnovými mesiacmi. Jeho hustota je veľmi nízka, iba 1,27 g/cm³, takže možno predpokladať, že sa skladá prevažne z vodného ľadu s prímesou silikátových hornín. Jeho pologule majú odlišnú odrazivosť. Jedna z nich, Cassini Regio, je oveľa tmavšia ako druhá. Príčina tohto javu doteraz nie je uspokojivo vysvetlená. Na prelome rokov 2004 a 2005 zhotovila sonda Cassini veľa snímok Japeta, ktorých rozlíšenie je lepšie ako v prípade snímok sondy Voyager 2.

Kvôli svojej vzdialenej, sklonenej orbite je Japetus jediný veľký mesiac, z ktorého povrchu by boli prstence Saturna jasne viditeľné. Z ostatných veľkých mesiacov by z prstencov boli viditeľné iba ich okraje.

Rodina Inuitov

Tieto veľmi malé mesiace obiehajú planétu vo vzdialenosti 11 až 18 mil. km po dráhach so sklonom 45° až 50° k Saturnovmu rovníku. Pravdepodobne ide o planétky zachytené gravitačným poľom Saturna, ktoré však môžu opäť opustiť. Sú pomenované po eskimáckych (inuitských) bohoch. Rodinu tvoria mesiace Kiviuq, Ijiraq, Paaliaq a Siarnaq a doteraz nepotvrdený a nepomenovaný objekt S/2004 S11.

Rodina Nórov

Tieto väčšinou veľmi malé mesiace obiehajú planétu vo vzdialenostiach 13 až 21 mil. km po retrográdnych dráhach (obiehajú proti zmyslu rotácie planéty) so sklonom 147° až 176° k Saturnovmu rovníku. Pravdepodobne ide o planétky zachytené gravitačným poľom Saturna, ktoré však môžu opäť opustiť. S výnimkou najväčšieho člena Phoebe sú pomenované po bohoch severskej (nórskej) mytológie: Skathi, Mundilfari, Narvi, Suttungr, Thymr a Ymir. K skupine patrí tiež doteraz nepomenované objekty S/2004 S13, S/2004 S17, S/2004 S15, S/2004 S10, S/2004 S12, S/2004 S18, S/2004 S9, S/2004 S7, S/2004 S14, S/2004 S8 a S/2004 S16.

Skupina Galov

Tieto veľmi malé mesiace obiehajú planétu vo vzdialenosti 16 až 18 mil. km po priamych (prográdnych) dráhach so sklonom 33 až 35 k Saturnovmu rovníku. Pravdepodobne ide o planétky zachytené gravitačným poľom Saturna, ktoré však môžu opäť opustiť. Sú pomenované po galských bohoch: Albiorix, Erripao a Tarvos.

Zoznam mesiacov

Meno	Označenie		Elementy dráhy				Rozmer (km)	Magnitúda	Rok objavu	Objaviteľ
	definit.	predbežné	veľká polos (103 km)	výstrednosť	Sklon dráhy (°)	doba obehu (dni)
Pan	XVIII	S/1981 S13	133,6	0,000	0,000	0,575	25,6	19	1990	M. Showalter / Voyager 2
Daphnis	XXXV	S/2005 S1	136,5	0,000	0,000	0,590	7		2005	C. C. Porco et al. / Cassini
Atlas	XV	S/1980 S28	137,7	0,000	0,300	0,602	18,5×17,2×13,5 (16)	18,5	1980	R. Terrile / Voyager 1
Prometheus	XVI	S/1980 S27	139,4	0,002	0,000	0,613	74×50×34 (50)	15,5		S. A. Collins / Voyager 1
Pandora	XVII	S/1980 S26	141,7	0,004	0,000	0,628	55×44×31 (42)	16
Epimetheus	XI	S/1980 S3	151,4	0,009	0,340	0,694	69×55×55 (59)	15		J. Fountain, S. Larson, H. Reitsema, B. Smith / Voyager 1
Janus	X	S/1980 S1	151,5	0,007	0,140	0,695	97×95×77 (89)	14	1966	A. Dollfus
Mimas	I		185,5	0,020	1,530	0,942	209×196×191 (199)	12,5	1789	W. Herschel
Methone	XXXII	S/2004 S1	194,3	0,001	0,018	1,010	3		2004	C. C. Porco et al. / Cassini
Pallene	XXXIII	S/2004 S2	212,3	0,004	0,181	1,140	4
Enceladus	II		238,0	0,004	0,000	1,370	256×247×245 (249)	11,5	1789	W. Herschel
Telesto	XIII	S/1980 S13	294,7	0,001	1,158	1,888	15×12,5×7,5 (11)	18	1980	B. Smith, H. Reitsema, S. Larson, J. Fountain / Voyager 1
Tethys	III			0,000	0,168	1,888	536×528×526 (530)	10	1684	G. D. Cassini
Calypso	XIV	S/1980 S25		0,018	0,171	1,888	15×8×8 (10)	18,5	1980	D. Pascu, K. Seidelmann, W. Baum, D. Currie
Polydeuces	XXXIV	S/2004 S5	377,4	0,018	0,171	2,740	4		2004	C. C. Porco et al. / Cassini
Dione	IV			0,002	0,020	2,737	1120	10	1684	G. D. Cassini
Helene	XII	S/1980 S6		0,005	0,000	2,737	18×16×15 (16)	18	1980	P. Laques, J. Lecacheux
Rhea	V		527,0	0,001	0,350	4,52	1528	9	1672	G. D. Cassini
Titan	VI		1 221,8	0,029	0,330	15,95	5150	8	1655	C. Huygens
Hyperion	VII		1 481,1	0,104	0,430	21,28	185×140×113 (143)	14	1848	W. Bond, W. Lassell
Japetus	VIII		3 561,3	0,028	14,720	79,3	1436	10,5	1671	G. D. Cassini
Kiviuq	XXIV	S/2000 S5	11 370,0	0,330	48,700	449,0	7	22,0	2000	B. Gladman
Ijiraq	XXII	S/2000 S6	11 440,0	0,320	49,100	451,0	5	22,6		J. J. Kavelaars, B. Gladman
Phoebe	IX		12 952,0	0,163	175,300	550,5	115×110×105 (110)	16	1898	W. Pickering
Paaliaq	XX	S/2000 S2	15 200,0	0,360	47,200	687,0	10	21,3	2000	B. Gladman
Skathi	XXVII	S/2000 S8	15 650,0	0,270	148,500	729,0	3	23,6		J. J. Kavelaars, B. Gladman
Albiorix	XXVI	S/2000 S11	16 390,0	0,480	34,000	738,0	13	20,5		M. Holman, T. B. Spahr
		S/2004 S11	16 950,0	0,336	41,000	822,0	3	24,1	2005	D. Jewitt, S. Sheppard, J. Kleyna
Erriapo	XXVIII	S/2000 S10	17 610,0	0,470	33,500	871,0	4	23,0	2000	J. J. Kavelaars, B. Gladman
Skoll	XLVII	S/2006 S8	17 665,0	0,464	161,200	878,3	6	24,5	2006
Siarnaq	XXIX	S/2000 S3	18 160,0	0,290	45,600	893,0	16	20,1	2000	B. Gladman, J. J. Kavelaars
Tarvos	XXI	S/2000 S4	18 240,0	0,540	34,900	926,0	7	22,1	2000	J. J. Kavelaars, B. Gladman
		S/2004 S13	18 450,0	0,273	167,400	906,0	3	24,5	2005	D. Jewitt, S. Sheppard, J. Kleyna
		S/2004 S17	18 600,0	0,259	166,600	986,0	2	25,2
Mundilfari	XXV	S/2000 S9	18 710,0	0,210	169,400	951,0	3	23,8	2000	B. Gladman, J. J. Kavelaars
Narvi	XXXI	S/2003 S1	18 720,0	0,350	134,600	956,0	3	23,8	2003	S. S. Sheppard
		S/2004 S15	18 750,0	0,180	156,900	1008,0	3	24,2	2005	D. Jewitt, S. Sheppard, J. Kleyna
		S/2004 S10	19 350,0	0,241	167,000	1026,0	3	24,4
Suttungr	XXIII	S/2000 S12	19 470,0	0,110	175,800	1017,0	3	23,9	2000	B. Gladman, J. J. Kavelaars
		S/2004 S12	19 650,0	0,401	164,000	1048,0	3	24,8	2005	D. Jewitt, S. Sheppard, J. Kleyna
		S/2004 S18	19 650,0	0,795	147,400	1052,0	3	23,8
		S/2004 S9	19 800,0	0,235	157,600	1077,0	3	24,7
		S/2004 S7	19 800,0	0,580	165,100	1103,0	3	24,5
		S/2004 S14	19 950,0	0,292	162,700	1081,0	3	24,4
Thrymr	XXX	S/2000 S7	20 470,0	0,470	175,000	1089,0	3	23,9	2000	B. Gladman, J. J. Kavelaars
		S/2004 S8	22 200,0	0,213	168,000	1355,0	3	24,6	2005	D. Jewitt, S. Sheppard, J. Kleyna
		S/2004 S16	22 200,0	0,135	163,000	1271,0	2	25,0
Ymir	XIX	S/2000 S1	23 100,0	0,330	173,100	1312,0	8	21,7	2000	B. Gladman

Meno	Označenie		Elementy dráhy				Rozmer (km)	Magnitúda	Rok objavu	Objaviteľ
	definit.	predbežné	veľká polos (103 km)	výstrednosť	Sklon dráhy (°)	doba obehu (dni)
Kari	XLV	S/2006 S2	22 118,0	0,478	156,300	1 233,6	7	23,9	2006
Surtur	XLVIII	S/2006 S7	22 707,0	0,451	177,500	1 297,7	6	24,8	2006
Loge	XLVI	S/2006 S5	23 065,0	0,187	167,900	1 312,0	6	24,6	2006
		S/2006 S1	18 981,1	0,130	154,200	970,0	6	24,6	2006
		S/2006 S3	21 132,0	0,471	150,800	1 142,0	6	24,6	2006
		S/2006 S4	18 105,0	0,374	172,700	905,0	6	24,4	2006
		S/2006 S6	18 600,0	0,192	162,900	942,0	6	24,7	2006
		S/2007 S1	17 920,0	0,107	49,860	895,0	7	23,9	2007
		S/2007 S2	16 560,0	0,218	176,700	800,0	6	24,4	2007
		S/2007 S3	20 518,5	0,130	177,200	1 100,0	5	24,9	2007

Poznámky: Magnitúda – je uvedená stredná hodnota magnitúdy (zdanlivej hviezdnej veľkosti) v opozícii Saturnu so Zemou. – Rozmer – je uvedený stredný priemer telesa (v prípade telies nepravidelného tvaru sú v zátvorke uvedené veľkosti hlavných osí trojosého elipsoidu aproximujúceho tvar mesiaca); pri malých telesách sú rozmery odhadnuté na základe pozorovanej magnitúdy a predpokladaného albeda týchto telies (0,04).

Pozri aj

• Saturn
• Prirodzený satelit

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mesiace Saturna

Externé odkazy

• http://www.ifa.hawaii.edu/~sheppard/satellites/satsatdata.html (po anglicky)