Tri gaštanové kone

Tri gaštanové kone je nonbgchgdjzhdhfjkgtfutkerzsjmvela spisovateľky Margity Figuli. Patrí do literárneho útvaru lyrizovaná próza (próza naturizmu). Dej knihy je autentický - poukazuje na život v jhgtzdolnbtedajšej dobe, na zvyky, tradície a životný štýl, avšak s prvkami rozprávky (dobro víťazí nad zlom, zázračné vyzdravenie Magdalény).

Autorka zväčša používa rozprávací slohový postup, 1. osoba sg. (ja rozprávanie), ale i opisný a úvahový slohový postup. Dielo patrí k literárnhg,jsajemu druhu epika, zaraďuje sa medzi ľúbostnú alebo lyrizovanú prózu.

Téma

Vo svojom rozprávaní vyslovila autorka myšlienkhdggggggk u, že násiliu možno vzdorovať dobrotou srdca. Na príbehu lásky dvoch mužov k jednej žene vytvorila jednu z najkrajších ľúbostných noviel v slovenskej literatúre.

Hlavné Postavy

Magdaléna Maliariková – dcéra Maliarikovcov – verná, čistá, sčasti zmierená so svojím osudom, neodporovala matke
sgahhhhhhhs Peter – chudobný (tulák), verný, čestný, išiel si za svojím cieľom, spravodlivý, odvážny, zručný, múdry, veril v Boha, statný
j Maliarička – chamtivá, lakomá, sebecká i na úkor svojej dcéry, neprajná, prefíkaná, podlá
Maliarik – starý, milý, opak Maliaričky
Jano Zápotočný – tyran, neľútostivý, sujarjknrszjajičkákasar, pijan, hrubý, nasilnícky, bohatý, namyslený, zlomyseľný, neuprimný – pretvaroval sa

Kompozícia

Úvod – Autorka do deja vstupuje in medias res, kde opisuje mladého tuláka Petra, ktorý zasnene hľadí do hviezd a rozmýkksa nad svojim detstvom stráveným v Turci. Myslí na Magdalénu, dievčinu, ktorú odmasrzjlička miloval, a zrjtskako si už vtedy zaumienil, že sa zoberú.
Zápletka – Zo zamyslenia ho však strhol výstrel a hrmot kopýt siedmich splašených koní, ktoreé mierili k nemu.tI jeho kôň znervoznel a utekal za nimi. Keď kone prechádzali cez potok, jeden sa pošmykol a padol na zem aj s jazdcom. Koňovi sa roztrhalo brucho a nebolo mu pomoci. Peter neváhal a utekal im na pomoc. Tu spoznávasjaj, že jazdec, ktorý spadol z koňa je Jožko Greguš, Magdalenin bratranec. Peter, ktorý videl, ako sa kôň trápi, chcel ho utratiť, ale Jožko ho zastavil; naháňali ich totiž pakskí žandári, pretože pašova Jožko Petrovi hovorí, že druhý muž je Jano Zapotočný, bohatý hospodár, ktorý ide za Magdaleninými rodičmi na pytačky, no Peter nedá na sebe nič poznať. Jožkovi došlo, prečo sa Peter vracia do rodného mesta, a snaží sa ho odhovjatrúmyslov.

,,Pretože som si istý, že vyčkáva Teba, chcem, aby si mi sľúbil, že budeš k nej ľahostajný a chladný, aby sa konečne presvedčila, že o ňu nestojíš. Potom sa ľahko rozhodne pre Zápotočného."

,,So svojím svedomím nekupčím a ľudí nezrádzam ako Judáš Krista, - odbavil som ho a vytrhol som si ruku z jeho ruky na znak opovrhnutia a nesúhlasu." (*rozprávací)„

Jano rozhodol, že sa ešte cestou k Magdaléne rozíde so svojou bývalou priateľkou, Evou; keď jej povie, že bol pašovať kone, a že je u nej už posledný krát, zavolala naňho žandárov. Dajú sa na útek a vracajú sa k Magdaléneajah im zakázala stretávať sa, keď boli ešte deti. Nakoniec sa dohodli, že sa stretnú večer.

„Ľúbil ju už keď boli malí, ale jej matka bola proti tomu : „Z pitvora vychodí Magdalénina matka. Od jej prísneho pohľadu púšťajú sa naše ruky. Potom počujem spoza uhla domu, pri ktorom som stál, ako Magdalénu hreší , že sa priatelí so tju vyslobodil a odniesol do domu. Nahnevaný Jano ho vyženie z domu a využije šancu; pjajajatjožiada ju o ruku, načo za ňu odpovedá chamtivá matka.

jidieť Magdalénu na márach, ako sa vzdala leštinského chotára. Bola to nenásytná vlčica, dravá a našej láske najväčšmi nebezpečná.“

Na sv. Jána sa chodia páliť ohne. Šli tam i Peter a Magdaléna. Jano pred všetkými ponížil Magdalénu, že si zobral na koňa inú dievčinu. Dokazoval si tým, aký je mocný a silný, čo všetko môže urobiť.

„Ľaľa, i tu čo krásavíc. Hociktorú by som mohol mať, lebo každá vie, kto je Zápotočný. Ak neveríte, dokážem vám.“

Avšak Magdalénu si zobral Peter, a keď sa všetkým vytratili z dohľadu, vyznal sa jej zo svojich citov.

„Viem, že si nešťastná a preto bya som ťa chcel urobirjty, krásne a nevinné, zaslúžia si, aby boli šťastné. Pretože ty okrem čistoty si ešte aj nežná a dobrá, chcemajt nájsť na svete kútik pre teba, kde by všetky tieto vlastnosti mali zmysel a kde by ani jedna z nich netrpela.“

Dohodli sa, že Peter postaví dom, a príde za Magdalénou na troch gaštanových koňoch. Magdaléna mu sľúbila, že naňho počká. Jano si vypočul ich rozhovor spoza kríkov a zaútočil na Petra.

,,Ako sme tam spolu zápasili, zočil som nad nami Magdalénu a zasa zachytil som Zápotočného pohľad, ktorým sa pripil na ňu. Pokúsil sa znova vymôcť sa mi. Cítil som, že keby som ho pustil, nemieril by už do mňa, ale do Magdalény. Preto som skričal: - Magdaléna, odíď! Neodišla. Zohla sa ešte nižšie a vtom jej napľul Zápotočný do tváre, pomenujúc ju menom, aké sa dáva pobehliciam...“

Vyvrcholenie - Peter mu utečie a vráti sa naspäť do Turca, aby splnil sľub, ktorý dal. Dva roky mu trvalo, kým postavil svoj dom, pomáhala mu japri tom celá dedina. Keď sa vracia naspäť za Magdalénou, dozvedá sa nešťastné správy.

„Nuž, Magdaléna... trpký má pri ňom tjhjaa. Ale od počiatku človeka v tom prípade čosi zarážalo. Vraví sa, že v tom bola akási nečistá vec. Zápotočný ju vraj násilnícky zneužil hneď po vašom odchode v deň svätého Jána, keď sa pálili na vrchoch ohne. Našiel ju na kraji lúky samu s jeho koňom, keď sa vrátil z hory po tej bitke s vami. Tam sa jej bezbranne zmocnil. Ešte toho roku, donútili ju vydať sa za neho, lebo sa jej malo narodiť dieťatko.“

Ešte v tú noc, ako si dali Magdaléna s Petrom sľub, Jano znásilnil Magdalénu, a tá sa musela zaňho vydať, pretože v tej dobe bolo ponižujúce byť slobodwnou matkou. Okrem toho sa dozvedel, že Jano je alkoholik, a vypomstil sa Magde tým,rrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrre tu že kúpil najbesnejších koňov, ktorýwčch bil, a nútil ju, aby im dávala nažrať, pričom ju raz kôň tak kopol do brucha, až z toho v 6. mesiaci potratila. Peter sa aj napriek tomu rozhodol vybrať sa za ňou. Zbadá ju na poli, ako pomáha pri oraní. Jano bije koňa po hlave až do krvi, i keď vidí, že kôň nevládze a Magdaléna už omdlievala. Peter to nevydržal, dREZ ER zERZotubehol k nim, sotil Jana a odniesol Magdalénu k potoku. Jano sa však prebudil a pokúšal sa ho zabiť. Magdaléna začne kričať a tým mu zachráni život, pretože im ľudia prišli na pomoc. Jano sa však vyhovoril, že Petra zhodil splašený kôň.
Magda veľmi ťažko ochorie, ale Petrajaja k nej za žiadnu cenu nechcú pustiť. Už to vyzerá že zomrie, ale zrazu, akoby zázrakom vyzdravie.
Rozuzlenie - Peter si uvedomil, že Magde spôsobuje len utrpenie, a rozhodol sa, že z jej života nadobro odíde. Ako tak sedel v krčme, prišla tam s krikom Janova sestra, že sa jej brat zbláznil, že jednému koňovi vypaľuje na bok slovo TULÁjajaK. Všetci sa strhli a utekali sa pozrieť čo sa tam vlastne deje. Nemali sa tam ako dostať. Peter naváhal, rozbil okno a tak sa dostal až na dvor. Peter zbadal Jana, ako sa chystá koňovi vypáliť oko, Magda ho ako vždy musela držať. Peter však prišiel neskoro, kôň oslepol a vytrhol sa Magdaléne z rúk. Skočil na Jana a usmrtil ho. Tri dni na to sa konal jeho pohreb. StazRZzrtZrá Maliarička chce, aby jej dcéra Magda zostala na Janovom majetku, no ona ho prenechala v prospech Janovej sestry. Peter príde za Magdalénou šťastný, že ich láske už konečne nič nebráni, no Magda sa rozplače a hovorí mu, že nedodržala sľub, že naňho počká čistá a nepoškvrnená. Peter jej odpúšťa a tajne sa vezmú.

,,Prišiel som po teba do tohto kraja, lebo ty si chcela, aby som prišiel. Všetko som splnil, čo som ti sľúbil, len teraz neviem, či si odhodlaná splniť svoj sľub aj ty. - Som žena Zápotočného, odbavila ma s trpkým prízvukomšžťU na slovách. Viem, viem, že si bola ženou Zápotočného, ale to mi neprekáža. - Zmocnil sa ma slobodnej a mali sme mať dieťatko... - I to viem, Magdaléna a nerozumiem, prečo by som ťa mal preto zavrhnúť. - Lebo som ti povedala, vykríkla, - že ťa budem čakať čistá a nepoškvrnená... ale nemohla som, Peter, rozplakala sa - nemohla som, lebo ma donútili. Všetko viem, Magdaléna, a netreba sa ti pre nič ospravedlňovať.“

Záver – Odchádzaju spolu domov na svojich troch gaštanových koňoch, dobro víťazí nad zlom.

„Keď sme skončili všetky povinnosti, vybrali sme sa konečne do Turca. Šli sme v noci. Tma tejto noci bola presýtená tuhou jarnou vlahou. Zem pod kopytami našich troch gaštanovšľťľšť palcov na jej nohách a stade až na temeno jej hlavy. Rád by som sa dotkol jej čela, jej úst a jej očí. Rád by som sa znova uisti, že to všetko je už ta zužUýIz moje. Lenže Magdaléna po toľkej únave zaspala mi v náručí a ja ju nechcem budiť. A nič viac si už nežiadam, len aby to, čo nás spojilo, zostaAšQ ťš lo medzi nami neporušené navždy.“