Mayské jazyky
Mayské jazyky sú rodina mezoamerických jazykov. Je to rodina najrôznorodejšia a s najväčším počtom hovoriacich. Hovoria nimi Mayovia (historickí aj dnešní) v Mexiku, Guatemale, Belize a Hondurase.
Podľa niektorých názorov je mayská rodina príbuzná a rodinami mixe-zoque a totonackou a všetky spolu tvoria tzv. makromayskú superfylu.
Súčasnosť
Dnes existuje 29-31 mayských jazykov. Klasifikácia mayských jazykov ešte nie je ustálená, spravidla sa rozlišuje 6-10 skupín/vetiev (konkrétne jazyky uvádzame v modernom mayskom prepise z roku 1989):
- yucatécka (950 000 hovoriacich, severný polostrov Yucatán): Yukatek (yucatéčtina), Itzaj (itzčtina), Mopan
- lacandónska (veľmi málo hovoriacich, medzi riekami Usumacinta a hranicou Guatemaly, často považovaná za časť yucatéckej vetvy): Lakandon
- (širšia) quichéska (980 000, východné a stredné vysočiny Guatemaly): Q'eqchi' (kekchíčtina), Uspantek, Poqomchi', Poqoman (pokomančina), K'iche' (quichéčtina), Sikapense, Sakapultek, Kaqchikel (cakchiquelčina), Tz'utujil (zutuhilčina)
- (širšia) kanjobalská (západné vysočiny Guatemaly a priľahlé Mexiko): Motozintlek, Popti', Akatek, Q'anjob'al (kanjobalčina), Tojolab'al, Chuj
- mamská (270 000, západné vysočiny Guatemaly): Mam (mamčina), Teko, Awakatek, Ixil
- (užšia) cholská (severný Chiapas, Tabasco): Ch'ol (cholčina), Chontal, Ch'orti, Cholti
- tzotzilsko-tzeltalská (= tzeltalská) (Chiapas): Tzotzil, Tzeltal
- huactécka (severný Veracruz a priľahlé San Luís Potosí): Waxtek (huactéčtina), Chikohuseltek
Huatécka vetva je veľmi zaujímavá skupina, pretože jej hovoriaci z neznámych príčin už 3500 rokov žijú ďaleko od vlastného mayského územia – na západe pri Mexickom zálive.
Z historického hľadiska existovala už okolo roku 2200 pred Kr. v guatemalských vysočinách pramayčina, ktorá najneskôr v strednom predklasickom období (900 – 300 pred Kr.) bola rozdelená na 4-5 jazykových skupín, ktorými sa už hovorilo na tradičnom mayskom území (+ na území Huatékov), boli to:
- huactéčtina
- yucatéčtina
- západná (najširšia) cholčina
- východná (najširšia) cholčina
Zo západnej cholčiny sa neskôr vyvinula širšia cholčina (= užšia cholská + tzotzilsko-tzeltalská vetva) a širšia kanjobalská vetva. Z východnej cholčiny sa vyvinula mamská a širšia quichéska vetva. Medzi jazyky, ktoré sa osamostanili medzi poslednými (v poklasickom období), patria jazyky z vetvy yucatéckej, mamskej a niektoré zo širšej quichéskej vetvy.
Mayské klasické nápisy sú všetky písané v užšej cholčine, poklasické nápisy aj v yucatéčtine.