Noe: Rozdiel medzi revíziami
opravil som ,,starozákonná´´ na fiktívna. |
Bez shrnutí editace |
||
| Riadok 2: | Riadok 2: | ||
[[Súbor:Französischer Meister um 1675 001.jpg|náhľad|Stavba korábu]] |
[[Súbor:Französischer Meister um 1675 001.jpg|náhľad|Stavba korábu]] |
||
'''Noe''' (hebr.: ''נח'' - ''Nóach''; arab.: ''نوح'' - ''Núḥ''; Noach (hebr.) = oddych) je |
'''Noe''' (hebr.: ''נח'' - ''Nóach''; arab.: ''نوح'' - ''Núḥ''; Noach (hebr.) = oddych) je postava z [[Biblia|biblickej]] knihy [[Genezis]]. Spravodlivý Noe, syn Lamecha ([[Lámech]]a), vnuk [[Matuzalem]]a, postavil podľa Božieho návodu [[Noemova archa|archu]] a zachránil ''ľudský rod'' (svoju rodinu) a ''živočíšne druhy'' na tejto zemi. Noe mal ''600'' rokov, keď nastala [[Potopa sveta|potopa]]. Podľa Biblie žil ''950'' rokov<ref>Gn 9,28 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Gn%209,28 svatepismo.sk])</ref> ''(žil v rokoch 956 - 1906 židovského kalendára t. j.v rokoch 2804 - 1854 pred Kr.)''. Mal troch synov: [[Sem]]a, [[Cham]]a a [[Jafet]]a. |
||
== Tradície knihy Genezis == |
== Tradície knihy Genezis == |
||
Verzia z 20:27, 11. júl 2013
Noe (hebr.: נח - Nóach; arab.: نوح - Núḥ; Noach (hebr.) = oddych) je postava z biblickej knihy Genezis. Spravodlivý Noe, syn Lamecha (Lámecha), vnuk Matuzalema, postavil podľa Božieho návodu archu a zachránil ľudský rod (svoju rodinu) a živočíšne druhy na tejto zemi. Noe mal 600 rokov, keď nastala potopa. Podľa Biblie žil 950 rokov[1] (žil v rokoch 956 - 1906 židovského kalendára t. j.v rokoch 2804 - 1854 pred Kr.). Mal troch synov: Sema, Chama a Jafeta.
Tradície knihy Genezis
Ľudový výklad spája meno Noe (Noah) so slovesom naham (tešiť - alebo prinášajúci odpočinok, pokoj, potechu, radosť). Zdá sa že je to narážka na vinohradníka Noema.[2] A podľa biblickej i neskoršej tradície sa Noe pokladá za prvého človeka, ktorý začína pestovať vinič. Noemova útecha ale vychádza z jeho slov, ktorými sa Boh po potope zaväzuje, že zem viac neprekľaje[3]. Považovaný za jedného z mnohých starozákonných spravodlivých[4], ktorý unikol trestu a dosiahol spásu. Je hrdinom niekoľkých príbehov z Knihy Genezis - Prvej knihy Mojžišovej.[5] Azda najznámejší je príbeh o potope.
Príbeh: Boh sa rozhodol vyhladiť zo sveta všetko živé pre skazenosť sveta, našiel zaľúbenie v spravodlivom Noemovi, ktorému prikázal, aby postavil archu. Noe počúvol a keď prišla potopa, zachránil sa v arche on, celá jeho rodina i všetky živočišné druhy. Po potope archa pristáva na hore Ararat. Noe s rodinou strávil v arche presne 1 rok a 10 dní. Noe sa stáva svedkom Božej zmluvy kedy Boh sľubuje, že nikdy nezošle na zem takúto potopu. Túto zmluvu bude pripomínať dúha.
Noe, hrdina potopy, sa ukazuje ako spravodlivý a preto uniká zo záhuby odsúdeného sveta a zmieruje s Bohom zem a jej obyvateľov.
V Novom zákone
Noe je podľa evanjelia vzorom bedlivosti; žil v očakávaní Božieho súdu[6]. List Hebrejom ho predstavuje ako svedka viery. Noe je aj hlásateľom Božej spravodlivosti, keď oznamuje deň súdu.[7] Spásu ktorú získal, je predobrazom spásy cez vodu (krst).
Iné tradície
Noe nie je ojedinelou postavou svojho druhu. K Noemovi sa vzťahujú aj v staromezopotámskej literatúre paralely, z ktorých je najznámejší Utnapištim (epos o Gilgamešovi).
Referencie
- ↑ Gn 9,28 (svatepismo.sk)
- ↑ Gn 9,20 (svatepismo.sk)
- ↑ Gn 8,21 (svatepismo.sk)
- ↑ Ez 14,14n (svatepismo.sk)
- ↑ Gn 6,9-9,28 (svatepismo.sk)
- ↑ Mt 24,37nn (svatepismo.sk)
- ↑ 2 Pt 2,5 (svatepismo.sk)
Zdroj
- Xavier, Léon-Dufour: Slovník biblickej teológie. Dobrá kniha: Trnava, 2003. 80-7141-414-X
Pozri aj
|
Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |