Chajim Nachman Bialik: Rozdiel medzi revíziami

	Chajim Nachman Bialik
	Bialik1.jpg ; židovský básnik
Narodenie	9. január 1873; Radi, Ukrajina
Úmrtie	4. júl 1934; Viedeň, Rakúsko
Podpis
Odkazy
Commons	Chajim Nachman Bialik
	Biografický portál

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 22:55, 27. marec 2010

Chajim Nachman Bialik (* 9. január 1873, Radi, Ukrajina - 4. júl 1934, Viedeň), niekedy prepisovaný aj ako Chaim Nachman Bialik (po hebrejsky חיים נחמן ביאליק), bol židovský básnik píšuci po hebrejsky a v jidiš. Bialik sa považuje za jedného z prvých a najvplyvnejších hebrejských básnikov a za izraelského národného básnika.

Život

Bialik sa narodil v dedinke Radi neďaleko Žitomiru vo Volyni v rodine učenca a obchodníka Jicchaka Josefa Bialika. V roku 1879 sa rodina presťahovala do Žitomiru, kde si Bialikov otec otvoril pohostinstvo a krátko nato zomrel. Pohľad na otca, ktorý sa musel ponižovať tým, že obsluhoval opitých nežidovských zákazníkov, Bialika hlboko poznamenal - jeho zážitky neskôr vyplávali na povrch v básnických zbierkach Širati (Moja báseň) a Jatmut (Opustenosť). Do výchovy si malého Chajima vzal jeho ortodoxný starý otec Jaakov Moše Bialik. V pätnástich rokoch začal Chajim študovať na voložinskej ješive, jeho učiteľom bol známy učenec rabi Naftali Cvi Jehuda Berlin.

Bialika však priťahoval svet židovského osvietenstva - haskaly. V osemnástich opustil ješivu a presťahoval sa do Odesy, ktorá bola práve pôsobiskom takých osvietencov, akými boli Mendele Mojcher Sforim a Achad ha-Am. Bialik začal študovať nemčinu a ruštinu, na živobytie si privyrábal výukou hebrejčiny a sníval o možnosti študovať v berlínskom rabínskom seminári. V tejto dobe (1892) napísal svoju prvú báseň El ha-cipor (Vtákovi), ktorú sa dodnes učia naspamäť deti v izraelských školách. Báseň vyjadruje autorovu túžbu po ďaleke domovine - po Sione. Vydanie tejto básne v zborníku Ha-Pardes Bialikovi uľahčilo prístup do odeských literárnych kruhov. Spriatelil sa aj s Achadom Ha-Amom, ktorý mal veľký vplyv na jeho sionistický svetonázor, a stal sa členom jednej z prvých sionistických organizácií Chovevej Cijon. Vo svojich básňach, ako napr. Ha-Matmid (Študent talmudu, 1898), Bialik napriek tomu vyjadroval ambivalentný vzťah k svetu ortodoxného judaizmu: u študentov Talmudu obdivoval ich oddanosť štúdiu, na druhej strane však nedokázal zakryť pohŕdanie obmedzenosťou ich sveta.

V roku 1892 sa Bialik narýchlo vrátil do Žitomiru, aby jeho starý otec nezistil, že už dlhšiu dobu nepokračuje v štúdiu na ješive, ktorú medzitým zatvorili. Starého otca našiel na smrteľnej posteli. Po jeho smrti (1893) sa oženil s Maňou Averbuchovou a začal pracovať ako účtovník u svojho svokra, predajcu dreva, v Korostičeve neďaleko Kyjeva. Po neúspechoch v tejto oblasti sa roku 1897 presťahoval do dedinky Sosnowiec pri pruských hraniciach. Tam pracoval ako učiteľ hebrejčiny a privyrábal si ako obchodník s uhlím. Provinčný život ho však dusil - v roku 1900 sa konečne mohol presťahovať späť do Odesy, kde dostal miesto učiteľa.

Nasledujúcich dvadsať rokov sa považuje za Bialikovu „zlatú éru". Bol aktívny v odeských sionistických a literárnych kruhoch a jeho spisovateľská sláva bola na vzostupe. V roku 1901 vydal vo Varšave svoju prvú básnickú zbierku, ktorou si u kritikov vyslúžil pomenovanie „básnik národnej obnovy“. Od roku 1904 pracoval šesť rokov vo Varšave ako redaktor časopisu Ha-Šiloach, ktorý založil Echad Ha-Am.

V roku 1903 Bialika odeská Židovská historická komisia vyslala vypočuť ľudí, ktorí prežili smutne známe „Kišinevské pogromy" (odohrali sa v roku 1903 a padlo im za obeť asi 70 Židov, niekoľko stoviek bolo zranených). Týmto pobytom boli inšpirované dve diela: báseň Al ha-šchita (O jatkách, 1903) a poéma Be-ir ha-haraga (V meste zabíjania, 1904). V roku 1909 navštívil Palestínu.

Začiatkom 20. storočia bol Bialik spoluzakladateľom vydavateľstva Moria, ktoré vydávalo hebrejskú klasiku a učebnice. Preložil do hebrejčiny významné diela európskej literatúry, ako napr. Julia Caesara od Williama Shakespearea, Schillerovho Viliama Tella, Cervantesovho Dona Quijota a básne Heinricha Heineho.

Bialik žil v Odese až do roku 1921, kedy sovietske úrady zatvorili vydavateľstvo Moria. Po intervencii Maxima Gorkého získalo niekoľko židovských spisovateľov povolenie opustiť krajinu. Bialik sa usadil v Berlíne, kde spolu s niekoľkými priateľmi založil vydavateľstvo Dvir. V roku 1924 sa spolu s vydavateľstvom presťahoval do Tel Avivu. Okamžite sa z neho stala oslavovaná literárna osobnosť. V roku 1925 predniesol príhovor pri slávnostnom otvorení Hebrejskej univerzity na hore Scopus. V roku 1927 sa stal predsedom Únie hebrejských spisovateľov. Oslavy jeho šesťdesiatin v roku 1933 sa zmenili na celonárodný sviatok, ktorého súčasťou bolo aj stretnutie básnika so všetkými telavivskými školákmi.

Bialik zomrel v roku 1934 vo Viedni na následky nevydarenej operácie prostaty. Je pochovaný v Tel Avive.

Externé odkazy

@@ Riadok 10: / Riadok 10: @@
 '''Chajim Nachman Bialik''' (* [[9. január]] [[1873]], [[Radi]], [[Ukrajina]] - [[4. júl]] [[1934]], [[Viedeň]]), niekedy prepisovaný aj ako '''Chaim Nachman Bialik''' ([[hebrejčina|po hebrejsky]] חיים נחמן ביאליק), bol [[žid]]ovský [[básnik]] píšuci po hebrejsky a v [[jidiš]]. Bialik sa považuje za jedného z prvých a najvplyvnejších hebrejských básnikov a za [[izrael]]ského národného básnika.
-==Život==
+== Život ==
 Bialik sa narodil v dedinke Radi neďaleko [[Žitomir]]u vo [[Volyň|Volyni]] v rodine učenca a obchodníka Jicchaka Josefa Bialika. V roku [[1879]] sa rodina presťahovala do Žitomiru, kde si Bialikov otec otvoril pohostinstvo a krátko nato zomrel. Pohľad na otca, ktorý sa musel ponižovať tým, že obsluhoval opitých nežidovských zákazníkov, Bialika hlboko poznamenal - jeho zážitky neskôr vyplávali na povrch v básnických zbierkach ''Širati'' (Moja báseň) a ''Jatmut'' (Opustenosť). Do výchovy si malého Chajima vzal jeho ortodoxný starý otec Jaakov Moše Bialik. V pätnástich rokoch začal Chajim študovať na voložinskej [[ješiva|ješive]], jeho učiteľom bol známy učenec rabi [[Naftali Cvi Jehuda Berlin]].
@@ Riadok 19: / Riadok 19: @@
 Nasledujúcich dvadsať rokov sa považuje za Bialikovu „zlatú éru". Bol aktívny v odeských sionistických a literárnych kruhoch a jeho spisovateľská sláva bola na vzostupe. V roku [[1901]] vydal vo [[Varšava|Varšave]] svoju prvú básnickú zbierku, ktorou si u kritikov vyslúžil pomenovanie „básnik národnej obnovy“. Od roku [[1904]] pracoval šesť rokov vo Varšave ako redaktor časopisu ''Ha-Šiloach'', ktorý založil Echad Ha-Am.
-V roku [[1903]] Bialika odeská Židovská historická komisia vyslala vypočuť ľudí, ktorí prežili smutne známe „[[Kišinev]]ské pogromy" (odohrali sa v roku  [[1903]] a padlo im za obeť asi 70 Židov, niekoľko stoviek bolo zranených). Týmto pobytom boli inšpirované dve diela: báseň ''[http://benyehuda.org/bialik/bia061.html Al ha-šchita]'' (O jatkách, [[1903]]) a poéma ''[http://benyehuda.org/bialik/beir.html Be-ir ha-haraga]'' (V meste zabíjania, [[1904]]). V roku [[1909]] navštívil Palestínu.
+V roku [[1903]] Bialika odeská Židovská historická komisia vyslala vypočuť ľudí, ktorí prežili smutne známe „[[Kišinev]]ské pogromy" (odohrali sa v roku [[1903]] a padlo im za obeť asi 70 Židov, niekoľko stoviek bolo zranených). Týmto pobytom boli inšpirované dve diela: báseň ''[http://benyehuda.org/bialik/bia061.html Al ha-šchita]'' (O jatkách, [[1903]]) a poéma ''[http://benyehuda.org/bialik/beir.html Be-ir ha-haraga]'' (V meste zabíjania, [[1904]]). V roku [[1909]] navštívil Palestínu.
-Začiatkom 20. storočia bol Bialik spoluzakladateľom vydavateľstva ''Moria'', ktoré vydávalo hebrejskú klasiku a učebnice. Preložil do hebrejčiny významné diela európskej literatúry, ako napr. ''Julia Caesara'' od [[William Shakespeare|Williama Shakespearea]], [[Friedrich Schiller|Schillerovho]] ''Viliama Tella'', [[Miguel de Cervantes|Cervantes]]ovho ''[[Don Quijote|Dona Quijota]]'' a básne [[Heinrich Heine|Heinricha Heineho]].
+Začiatkom 20. storočia bol Bialik spoluzakladateľom vydavateľstva ''Moria'', ktoré vydávalo hebrejskú klasiku a učebnice. Preložil do hebrejčiny významné diela európskej literatúry, ako napr. ''Julia Caesara'' od [[William Shakespeare|Williama Shakespearea]], [[Friedrich Schiller|Schillerovho]] ''Viliama Tella'', [[Miguel de Cervantes|Cervantesovho]] ''[[Don Quijote|Dona Quijota]]'' a básne [[Heinrich Heine|Heinricha Heineho]].
 Bialik žil v Odese až do roku [[1921]], kedy sovietske úrady zatvorili vydavateľstvo Moria. Po intervencii [[Maxim Gorkij|Maxima Gorkého]] získalo niekoľko židovských spisovateľov povolenie opustiť krajinu. Bialik sa usadil v [[Berlín]]e, kde spolu s niekoľkými priateľmi založil vydavateľstvo ''Dvir''. V roku [[1924]] sa spolu s vydavateľstvom presťahoval do [[Tel Aviv]]u. Okamžite sa z neho stala oslavovaná literárna osobnosť. V roku [[1925]] predniesol príhovor pri slávnostnom otvorení [[Hebrejská univerzita|Hebrejskej univerzity]] na hore [[Scopus]]. V roku [[1927]] sa stal predsedom ''Únie hebrejských spisovateľov''. Oslavy jeho šesťdesiatin v roku [[1933]] sa zmenili na celonárodný sviatok, ktorého súčasťou bolo aj stretnutie básnika so všetkými telavivskými školákmi.
@@ Riadok 27: / Riadok 27: @@
 Bialik zomrel v roku [[1934]] vo Viedni na následky nevydarenej operácie [[prostata|prostaty]]. Je pochovaný v Tel Avive.
-==Externé odkazy==
+== Externé odkazy ==
 * [http://www.ithl.org.il/author_info.asp?id=58 Životopis Chajima Nachmana Bialika na stránke izraelského Inštitútu pre preklad hebrejskej literatúry]
 * [http://benyehuda.org/bialik/ Všetky diela Chajima Nachmana Bialika (po hebrejsky)]
@@ Riadok 37: / Riadok 37: @@
 [[cs:Chajim Nachman Bialik]]
 [[de:Chaim Nachman Bialik]]
-[[en:Hayyim Nahman Bialik]]
+[[en:Hayim Nahman Bialik]]
 [[es:Jaim Najman Biálik]]
 [[fr:Haïm Nahman Bialik]]