Hlasivky

Hlasivky (lat. plicae vocales) sú hlavným fonačním orgánom cicavcov. Sú zložené útvary v hrtane, skladajúce sa z hlasivkového svalu, ktorým sa pripájajú na krhlovité chrupky a utvárajú hlas. Štrbinu (glottis) medzi hlasivkami ohraničujú aj vnútorné plochy krhlovitych chrupiek. Tieto chrupky ich svojimi pohybmi pri fonácii približujú alebo odďalujú.

Lekárský odbor zaoberajúcim sa na zdravie hlasiviek a hlasu sa nazýva foniatria.

Uloženie

Pri pohľade z ústnej dutiny sú hlasivky vidieť hneď za hrtanovou príklopkou, ktorá pri prehltaní chráni vstup do hrtanu. Hlasivkové svaly a väzy sa napínajú medzi hlasivkovým výbežkom konvicovité chrupavky a zadným okrajom štítnej chrupavky.

Popis

Hlasivkove riasy sú veľmi pružné - samotný hlasivkový výbežok je tvorený elastickou chrupavkou, hlasivkový väz, čo je vlastne zosilnená fibroelastická membrána hrtanu, je tiež z elastických vláken. Hlasivkový väz slúži ako opora mäkčím hlasivkovým riasám, které sú tvorené záhybmi sliznice. Prirodzené napätie väzu tak môže byť ovplivňovaná vôľou - ku každému hlasivkovému väzu prilieha priečne pruhovaný hlasivkový sval. Medzi väzmi sa nachádza hlasivková štrbina (lat. rima glottidis), ktorá má pri dýchaní tvar pretiahnutého, rovnoramenného trojuholníka - pri fonacii však napätie svalu spôsobí, že sa k sebe hlasivkové riasy po celej dialke priblížia.

Tvorba hlasu

Pri približovaní hlasivkových rias dôjde k tomu, že pri výdychu do nich vzduch naráža a odpudzuje ich od seba. Vďaka svojej pružnosti sa riasy hneď vracajú do pôvodnéj polohy, rozochvievajú sa a zpôsobujú pravidelné prerušovanie prúdu vydychovaného zvuku. Tón hlasu záleží na rezonančnej frekvencii kmitajúcich hlasiviek. U dospelého muža sa tato frekvencia pohybuje okolo 125 Hz, u dospelých žien je asi 210 Hz, u detí cez 300 Hz.

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

vlado smrdis