Taliani: Rozdiel medzi revíziami
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 |
|||
| (25 medziľahlých úprav od 20 ďalších používateľov nie je zobrazených) | |||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Infobox etnickej skupiny |
|||
[[Súbor:Portrait de Dante.jpg|thumb|right|[[Dante Alighieri]], autor: [[Sandro Botticelli]] (1444 – 1510)]] |
|||
| obrázok =[[Súbor:Famous_Italians_Mosaic.png|250px]] |
|||
'''Taliani''' ([[taliančina|taliansky]] – ''Italiani'', [[sicílčina|sicílsky]], [[neapolčina|neapolsky]], [[sardínčina|sardínsky]] a [[benátčina|benátsky]] – ''Taliani'', [[furlančina|furlansky]] – ''Talians'', [[emilčina-romaňolčina]] – ''Itagliàni'', [[gréčtina|grécky]] – ''Ιταλοί (Italí)'') sú [[národ]], žijúci najmä v [[Taliansko|Taliansku]]. Ich jazyk je [[taliančina]], [[románsky jazyk]]. Ich náboženstvo je prevažne rímskokatolícke. |
|||
| popis obrázku = '''1. rad''': [[Alessandro Volta]], [[Enrico Fermi]], [[Lorenzo di Piero de' Medici]], [[Rita Levi-Montalcini]], [[Giacomo Leopardi]]<br />'''2. rad''': [[Leonardo da Vinci]], [[Krištof Kolumbus]], [[Federico Fellini]], [[Giuseppe Verdi]], [[Dante Alighieri]]<br />'''3. rad''': [[Anna Magnaniová]], [[Ugo Foscolo]], [[Umberto Eco]], [[Gabriele D’Annunzio]], [[Galileo Galilei]]<br />'''4. rad''': [[Antonio Vivaldi]], [[Guglielmo Marconi]], [[Giuseppe Garibaldi]], [[Alessandro Manzoni]], [[Italo Calvino]]<br />'''5. rad''': [[Giosuè Carducci]], [[Luciano Pavarotti]], [[Niccolò Machiavelli]], [[Marco Polo]], [[Valentino Rossi]]<br />'''6. rad''': [[Sergio Leone]], [[Luigi Pirandello]], [[Pier Paolo Pasolini]], [[Gian Lorenzo Bernini]], [[Salvatore Quasimodo]] |
|||
| skupina = Taliani<br />''Italiani'' |
|||
| populácia = '''cc 140 mil.''' |
|||
(talianski občania: '''cca 60 mil.'''; taliansky pôvod: '''cca 80 mil.''') |
|||
| genealógia = |
|||
| hlavný región = {{flagicon|Taliansko}} [[Taliansko]] 55 695 126 <ref>{{cite web |url=http://censimentopopolazione.istat.it/_res/doc/pdf/primi-risultati-censimento_opuscolo.pdf |title=15° Censimento generale della popolazione e delle abitazioni |author= |date=27 aprile 2012 |publisher=[[National Institute of Statistics (Italy)|ISTAT]] |language=Italian |accessdate=22 September 2012 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20181224213734/http://censimentopopolazione.istat.it/_res/doc/pdf/primi-risultati-censimento_opuscolo.pdf%20 |archivedate=2018-12-24 }}</ref> |
|||
| regióny nadpis = |
|||
| región1 = {{flagicon|Argentína}} [[Argentína]] |
|||
| pop1 = 30 047 494 |
|||
| ref1 = <ref name="Italian-World">{{cite web|format=PDF|url=http://www.migranti.torino.it/Documenti%20%20PDF/italianial%20ster05.pdf|title=Italiani nel Mondo: diaspora italiana in cifre|trans-title=Italians in the World: Italian diaspora in figures|language=it|date=30 April 2004|publisher=Migranti Torino|accessdate=22 September 2012|deadurl=yes|archiveurl=https://web.archive.org/web/20080227022729/http://www.migranti.torino.it/Documenti%20%20PDF/italianial%20ster05.pdf|archivedate=27 February 2008}}</ref> |
|||
| región2 = {{flagicon|Brazília}} [[Brazília]] |
|||
| pop2 = 26 000 000 |
|||
| ref2 = <ref name="Italian-World"/> |
|||
| región3 = {{flagicon|USA}} [[USA]] |
|||
| pop3 = 16 250 211 |
|||
| ref3 = <ref>{{cite web|title=Total ancestry categories tallied for people with one or more ancestry categories reported 2010 American Community Survey 1-Year Estimates|url=http://factfinder2.census.gov/faces/tableservices/jsf/pages/productview.xhtml?pid=ACS_10_1YR_B04003&prodType=table|publisher=[[United States Census Bureau]]|accessdate=30 November 2012}}</ref> |
|||
| región4 = {{flagicon|Venezuela}} [[Venezuela]] |
|||
| pop4 = 1 736 766 |
|||
| ref4 = <ref>http://www.correodelorinoco.gob.ve/tema-dia/embajador-italia-caracas-asegura-que-sistema-electoral-venezolano-es-confiable/ "...el diplomático calcula que 5% o 6% de la población venezolana actual tiene origen italiano."</ref> |
|||
| región5 = {{flagicon|Francúzsko}} [[Francúzsko]] |
|||
| pop5 = 1 530 563 |
|||
| ref5 = <ref name="Italian-World"/> |
|||
| región6 = {{flagicon|Kanada}} [[Kanada]] |
|||
| pop6 = 1 488 425 |
|||
| ref6 = <ref name="Italian Canadians">{{cite web |url=http://www12.statcan.gc.ca/nhs-enm/2011/dp-pd/dt-td/Rp-eng.cfm?TABID=2&LANG=E&APATH=3&DETAIL=0&DIM=0&FL=A&FREE=0&GC=0&GID=1118296&GK=0&GRP=0&PID=105396&PRID=0&PTYPE=105277&S=0&SHOWALL=0&SUB=0&Temporal=2013&THEME=95&VID=0&VNAMEE=&VNAMEF=&D1=0&D2=0&D3=0&D4=0&D5=0&D6=0 |author=[[Statistics Canada]] |title=2011 National Household Survey: Data tables |accessdate=23 January 2016}}</ref> |
|||
| región7 = |
|||
| pop7 = |
|||
| ref7 = |
|||
| región8 = |
|||
| pop8 = |
|||
| ref8 = |
|||
| región9 = |
|||
| pop9 = |
|||
| ref9 = |
|||
| región10 = |
|||
| pop10 = |
|||
| ref10 = |
|||
| jazyky = [[taliančina]]: [[sicílčina]], [[neapolčina]], [[benátčina]], [[furlančina]] a ďalšie dialekty |
|||
| náboženstvo = prevažne [[Latinská cirkev|katolíctvo]]<ref name="Riforma-Eurispes">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://riforma.it/it/articolo/2016/02/01/litalia-e-le-religioni-nel-2016 |dátum prístupu=2017-05-11 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190722180139/https://riforma.it/it/articolo/2016/02/01/litalia-e-le-religioni-nel-2016 |dátum archivácie=2019-07-22 }}</ref> |
|||
| príbuzní = [[Románi]] |
|||
| poznámky = |
|||
}} |
|||
'''Taliani''' alebo staršie '''[[Vlasi]]'''<ref>Vlach. In: [[Slovník slovenského jazyka]]</ref> ([[taliančina|taliansky]] – ''italiani'', [[sicílčina|sicílsky]], [[neapolčina|neapolsky]], [[sardínčina|sardínsky]] a [[benátčina|benátsky]] – ''Taliani'', [[furlančina|furlansky]] – ''Talians'', [[v emilčina-romaňolčine]] – ''Itagliàni'', [[novogréčtina|grécky]] – ''Ιταλοί (Italí)'') sú [[národ]], žijúci najmä v [[Taliansko|Taliansku]]. Ich jazyk je [[taliančina]], [[románsky jazyk]]. Ich náboženstvo je prevažne rímskokatolícke. |
|||
Autochtónni Taliani žijú v [[Taliansko|Taliansku]] (56 miliónov), [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] (750 000), [[San Maríno|San Maríne]] (28 000), [[Vatikán]]e, [[Slovinsko|Slovinsku]] (3000) a [[Chorvátsko|Chorvátsku]] (20 000). Veľa ich žije v diaspóre v Amerike ([[Spojené štáty|USA]], [[Brazília]]), [[Argentína]], [[Paraguaj]], [[Kanada]], [[Austrália|Austrálii]] a Západnej Európe ([[Spojené kráľovstvo]], [[Francúzsko]], [[Španielsko]], [[Luxembursko]] a [[Nemecko]]). |
Autochtónni Taliani žijú v [[Taliansko|Taliansku]] (56 miliónov), [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] (750 000), [[San Maríno|San Maríne]] (28 000), [[Vatikán]]e, [[Slovinsko|Slovinsku]] (3000) a [[Chorvátsko|Chorvátsku]] (20 000). Veľa ich žije v diaspóre v Amerike ([[Spojené štáty|USA]], [[Brazília]]), [[Argentína]], [[Paraguaj]], [[Kanada]], [[Austrália|Austrálii]] a Západnej Európe ([[Spojené kráľovstvo]], [[Francúzsko]], [[Španielsko]], [[Luxembursko]] a [[Nemecko]]). |
||
== História a pôvod |
== História a pôvod== |
||
[[Súbor:Statue-Augustus.jpg|náhľad|cisár [[Augustus]]]] |
[[Súbor:Statue-Augustus.jpg|náhľad|left|cisár [[Augustus]]]] |
||
Taliani sa podľa etnogenézy rozdeľujú spravidla na Južných Talianov a Severných Talianov. Severní Taliani obývajú územie Apeninského polostrova približne od územia na sever od [[Rím]]a. Taliani sú potomkovia starovekých italských národov. |
Taliani sa podľa etnogenézy rozdeľujú spravidla na Južných Talianov a Severných Talianov. Severní Taliani obývajú územie Apeninského polostrova približne od územia na sever od [[Rím]]a. Taliani sú potomkovia starovekých italských národov. |
||
=== Starovek === |
|||
[[Italikovia]] bolo označenie jazykovo a etnicky príbuzných indoeurópskych národov, ktoré obývali územia od [[Emília|Emílie]], cez stredné Taliansko, až po hranice juhotalianskej [[Kalábria|Kalábrie]]. Ďalej žili aj na [[Sicília (ostrov)|Sicílii]]. Medzi italické kmene patrili aj [[Latinovia]], obyvatelia mesta [[Rím]] a okolitého kraja [[Lazio|Latium]]. [[Rimania (staroveký národ)|Starovekí Rimania]] boli spočiatku pod vplyvom [[Etruskovia|Etruskov]], svojich severných neindoeurópskych susedov, ktorí pravdepodobne pochádzali z [[Malá Ázia|Anatólie]] a obývali dnešné územie [[Toskánsko|Toskánska]] až po [[Benátsko]], no neskôr sa ich zbavili a vznikla tak [[Rímska republika (staroveký Rím)|Rímska republika]]. Počas tohto obdobia (5.-1. stor. pred Kr.) si Rimania postupne podmanili celú Itáliu. Najprv si podrobili ostatné italické kmene a Etruskov, potom [[Ilýri|Ilýrov]], sídliacich v kraji [[Apúlia]] a [[Grekanici|juhoitalských Grékov]], ktorí do Itálie prichádzali z gréckych mestských štátov a zakladali tu nové mestá, prevažne na územii [[Kalábria|Kalábrie]], [[Sicília (ostrov)|Sicílie]] a [[Apúlia|Apúlie]]. Ďalším italským kmeňom boli aj [[Venéti]], ktorí sídlili spolu s [[Kelti|Keltmi]] v dnešnom severotalianskom kraji [[Benátsko]] a [[Furlansko]] a pravdepodobne sa radili k [[Italikovia|Italikom]], ďalej susedili s neindoeurópskymi [[Ligúrovia|Ligúrmi]], ktorí sídlili na severozáopade Itálie, v kraji [[Ligúria]]. Keď si Rimania podmanili Itáliu, začali ju kolonizovať. Rimania v tejto dobe hovorili staršou formou latinčiny, ktorá bola podobná ako ostatné jazyky Italikov a tak ju mnohé italické kmene prijali a dostali rímske občianstvo. Na základe tejto súvislosti, Italikovia, pod spoločným pomenovaním, [[Rimania (staroveký národ)|Rimania]], kolonizovali celé územie Etruskov, Ligúrov, Venétov a Keltov a tu splynuli s pôvodným obyvateľstvom, ktoré sa romanizovalo. Mnoho Keltov sa dobrovoľne po nastolení rímskej moci z Itálie vysťahovalo, prevažne na územie dnešných [[Česko|Čiech]]. Rimania kolonizovali aj juhoitalskú Apúliu, ktorú dovtedy obývali illýrske kmene. Takto sa Rimania (Italikovia) stali väčšinovým obyvateľstvom severnej Itálie. Iná situácia bola na juhu. Na juhu Itálie, hlavne na Sicílií a v Kalábrii, boli totiž väčšinovým obyvateľstvom [[Gréci]], ktorí toto územie osídlili počas veľkej gréckej kolonizácie a tak sa toto územie nazývalo ''Μεγάλη Ελλάδα'' (Megále Helláda), Veľké Grécko latinsky ''Magna Graecia''. Gréci obývali časť [[Kampánia|Kampánie]], kde mali mestá Kumai a Neapolis ([[Neapol]]), ďalej časť Apúlie, kde mali mestá ako [[Calipoli|Kalipolis]] či [[Tarent|Tarantos]] a väčšinovým obyvateľstvom boli Gréci v Kalábrií a na Sicílií. Okrem Grékov tu žili aj spomínaní Italikovia, Illýrovia a na Sicílií tiež Sicani a Kartáginci. Aj južné oblasti si podrobili Rimania, a zo Sicílie po [[Prvá púnska vojna|1. púnskej vojne]] dokonca vyhnali kartáginske obyvateľstvo. Rimania kolonizovali predovšetkým negrécku časť Kalábrie a italické a pôvodné obyvateľstvo Sicílie prevzalo latinčinu. Gréci si však svoj jazyk a národnosť udržali. Etruskovia sa rýchlo asimilovali, kedy sa v ich krajine usadilo mnoho rímskych veteránov. Rovnako tak boli asimilovaní aj Ligúri, ktorých časť bola nasilu Rimanmi odvedená do italofónnych oblastí strednej Itálie, naopak do Ligúrie presídlili mnoho Italikov. A tak sa na prelome letopočtov vynára pomerne jednotný etnografický obraz Itálie, sever osídlený ľuďmi predovšetkým italického pôvodu a juh osídlený Grékmi.<br> |
|||
Tak sa zároveň používali iba dva jazyky, latinský a grécky. Takto vyzerali národy Itálie až do 4. stor., kedy sem boli Rimanmi usadení ďalší obyvatelia. Koncom 4. stor. sa v Itálií usadzujú germánske kmene, ktoré mali slúžiť Rimanom ako vojenské jednotky, ako napr. [[Vizigóti]], ktorí neskôr, pod vedením [[Alarich II.|Alaricha I.]] dobyli Rím (410). Ale v tomto období vydal cisár [[Honorius]], respektíve jeho minister [[Olympios]] príkaz vyvraždiť všetkých Germánov v Itálií, nakoľko sympatizovali so svojimi krajanmi Vizigótmi. Tak sa aj stalo a Rimania pobili mnoho germánskych civilistov. Tí ktorí prežili ušli ešte viac rozhnevaní k Alarichovi. V 5. stor. sa germánski Vandali usadili v severnej Afrike a odtiaľto dobyli časť západnej Sicíllie, kde žili Italikovia. Posledného západorímskeho cisára [[Romulus Augustus|Romula Augusta]] zosadil v r. [[476]] Germán [[Odoaker]], ktorý sa potom vyhlásil za kráľa Itálie a usadil tu svojich súkmeňovcov. |
|||
[[Italikovia]] bolo označenie jazykovo a etnicky príbuzných indoeurópskych národov, ktoré obývali územia od [[Emília|Emílie]], cez stredné Taliansko, až po hranice juhotalianskej [[Kalábria|Kalábrie]]. Ďalej žili aj na [[Sicília|Sicílii]]. Medzi italické kmene patrili aj [[Latinovia]], obyvatelia mesta [[Rím]] a okolitého kraja [[Lazio|Latium]]. [[Rimania (staroveký národ)|Starovekí Rimania]] boli spočiatku pod vplyvom [[Etruskovia|Etruskov]], svojich severných neindoeurópskych susedov, ktorí pravdepodobne pochádzali z [[Malá Ázia|Anatólie]] a obývali dnešné územie [[Toskánsko|Toskánska]] až po [[Benátsko]], no neskôr sa ich zbavili a vznikla tak [[Staroveký Rím|Rímska republika]]. Počas tohto obdobia (5.-1. stor. pred Kr.) si Rimania postupne podmanili celú Itáliu. Najprv si podrobili ostatné italické kmene a Etruskov, potom [[Ilýri|Ilýrov]], sídliacich v kraji [[Apúlia]] a [[Grekanici|juhoitalských Grékov]], ktorí do Itálie prichádzali z gréckych mestských štátov a zakladali tu nové mestá, prevažne na územii [[Kalábria|Kalábrie]], [[Sicília|Sicílie]] a [[Apúlie]]. Ďalším italským kmeňom boli aj [[Venéti]], ktorí sídlili spolu s [[Keltmi]] v dnešnom severotalianskom kraji [[Benátsko]] a [[Furlansko]] a pravdepodobne sa radili k [[Italikovia|Italikom]], ďalej susedili s neindoeurópskymi [[Ligúrovia|Ligúrmi]], ktorí sídlili na severozáopade Itálie, v kraji [[Ligúria]]. Keď si Rimania podmanili Itáliu, začali ju kolonizovať. Rimania v tejto dobe hovorili staršou formou latinčiny, ktorá bola podobná ako ostatné jazyky Italikov a tak ju mnohé italické kmene prijali a dostali rímske občianstvo. Na základe tejto súvislosti, Italikovia, pod spoločným pomenovaním, [[Rimania (staroveký národ)|Rimania]], kolonizovali celé územie Etruskov, Ligúrov, Venétov a Keltov a tu splynuli s pôvodným obyvateľstvom, ktoré sa romanizovalo. Mnoho Keltov sa dobrovoľne po nastolení rímskej moci z Itálie vysťahovalo, prevažne na územie dnešných [[Česko|Čiech]]. Rimania kolonizovali aj juhoitalskú Apúliu, ktorú dovtedy obývali illýrske kmene. Takto sa Rimania (Italikovia) stali väčšinovým obyvateľstvom severnej Itálie. Iná situácia bola na juhu. Na juhu Itálie, hlavne na Sicílií a v Kalábrii, boli totiž väčšinovým obyvateľstvom [[Gréci]], ktorí toto územie osídlili počas veľkej gréckej kolonizácie a tak sa toto územie nazývalo ''Μεγάλη Ελλάδα'' (Megále Helláda), Veľké Grécko latinsky ''Magna Graecia''. Gréci obývali časť [[Kampánia|Kampánie]], kde mali mestá Kumai a Neapolis ([[Neapol]]), ďalej časť Apúlie, kde mali mestá ako [[Calipoli|Kalipolis]] či [[Tarent|Tarantos]] a väčšinovým obyvateľstvom boli Gréci v Kalábrií a na Sicílií. Okrem Grékov tu žili aj spomínaní Italikovia, Illýrovia a na Sicílií tiež Sicani a Kartáginci. Aj južné oblasti si podrobili Rimania, a zo Sicílie po [[Prvá púnska vojna|1. púnskej vojne]] dokonca vyhnali kartáginske obyvateľstvo. Rimania kolonizovali predovšetkým negrécku časť Kalábrie a italické a pôvodné obyvateľstvo Sicílie prevzalo latinčinu. Gréci si však svoj jazyk a národnosť udržali. Etruskovia sa rýchlo asimilovali, kedy sa v ich krajine usadilo mnoho rímskych veteránov. Rovnako tak boli asimilovaní aj Ligúri, ktorých časť bola nasilu Rimanmi odvedená do italofónnych oblastí strednej Itálie, naopak do Ligúrie presídlili mnoho Italikov. A tak sa na prelome letopočtov vynára pomerne jednotný etnografický obraz Itálie, sever osídlený ľuďmi predovšetkým italického pôvodu a juh osídlený Grékmi. |
|||
Tak sa zároveň používali iba dva jazyky, latinský a grécky. Takto vyzerali národy Itálie až do 4. stor., kedy sem boli Rimanmi usadení ďalší obyvatelia. Koncom 4. stor. sa v Itálií usadzujú germánske kmene, ktoré mali slúžiť Rimanom ako vojenské jednotky, ako napr. [[Vizigóti]], ktorí neskôr, pod vedením [[Alarich]]a dobyli Rím (410). Ale v tomto období vydal cisár [[Honorius]], respektíve jeho minister [[Olympios]] príkaz vyvraždiť všetkých Germánov v Itálií, nakoľko sympatizovali so svojimi krajanmi Vizigótmi. Tak sa aj stalo a Rimania pobili mnoho germánskych civilistov. Tí, ktorí prežili ušli ešte viac rozhnevaní k Alarichovi. V 5. stor. sa germánski Vandali usadili v severnej Afrike a odtiaľto dobyli časť západnej Sicíllie, kde žili Italikovia. Posledného západorímskeho cisára [[Romulus Augustus|Romula Augusta]] zosadil v r. [[476]] Germán [[Odoakar]], ktorý sa potom vyhlásil za kráľa Itálie a usadil tu svojich súkmeňovcov. |
|||
'''Stredovek''' |
|||
=== Stredovek === |
|||
[[Súbor:Basilica Aquileia 1.JPG|350px|thumb|Patriarchálna bazilika v meste [[Aquileia]]]] |
|||
[[Súbor:Basilica Aquileia 1.JPG|thumb|Patriarchálna bazilika v meste [[Aquileia]]]] |
|||
Potom Itáliu dobyli [[Ostrogóti]], ktorí porazili Odoakara pod vedením ich kráľa [[Theodorich]]a. Tak sa množstvo germánskych Ostrogótov usadilo v Itálií. Ale Ostrogótov v 6. stor. porazili [[Romaioi|Byzantínci]] (Východorímska ríša). Východorímsky cisár [[Justinián]] potom prikázal vysťahovať všetkých Germánov z Itálie. Po tejto Grécko-gótskej vojne bolo obyvateľstvo Itálie značne zdecimované, ale zachránené od Germánov. Obyvatelia [[Rím]]a sa rozutekali a v meste ostalo iba približne 500 ľudí. V nasledujúcej dobe južnú Itáliu kolonizujú ďalšie vlny [[Gréci|Grékov]], ktorí sa sem presťahovali z [[Grécko|Grécka]], ktoré okupovali [[Slovania]]. Medzitým sa však na severe usadzuje menší, ale veľmi silný germánsky kmeň [[Longobardi|Longobardov]] s hlavným mestom v [[Cividale del Friuli|Cividale]], ktorý s Grékmi bojuje o nadvládu v Itálií. V Itálií však stále dominujú tieto dva národy, italický a grécky. Postupne sa obnovuje poriadok a správa krajiny a tak sa ľud teší lepšiemu životu. Medzi 7. – 9. stor. však byzantská vláda presídlila niektorých juhoitalských Grékov do materského Grécka, aby tu znovuosídlili vyľudnené oblasti. Longobardov vyhnal z Itálie [[Karol Veľký]] a po jeho smrti vznikajú samostatné talianske kráľovstvá, pričom grécke časti Itálie naďalej spravuje grécka Byzancia. Pôvod severných Talianov bol v tomto období ustálený, ale na juhu, predovšetkým na Sicílií a v Kalábrií pokračovali ďalšie miešania. Germánskych Longobardov nebolo mnoho, takže sa tesne po usadení v Itálii s pôvodným románskym obyvateľstvom pomiešali a už v strednolongobardskom období bola väčšina z nich pomiešaná a rozprávala latinsky. V 9. stor. máme správy o odchode veľkej časti grécky hovoriacich Kalabričanov na [[Peloponéz]] z príkazu byzantskej vlády. Sicíliu dobyli [[Arabi]] a niekoľko z nich sa tu aj usadilo. Spočiatku žili Gréci a Arabi separovane, no po páde arabskej vlády nad Sicíliou sa ostatok Arabov s Grékmi pomiešal. Celú južnú Itáliu ovládli v 11. stor. románsky hovoriace kráľovstvá a tak sa väčšina Grékov postupom stáročí romanizovala, najmä keď do gréckych oblastí boli privedené románske rodiny zo severného Talianska. Dodnes tu však žijú malé grécke skupiny obyvateľstva, predovšetkým v Kalábrii a v Apúlii, samotné nárečia na juhu Talianska majú grécke prvky, rovnako tak sú to početné grécke toponymá. |
|||
Potom Itáliu dobyli [[Ostrogóti]], ktorí porazili Odoakara pod vedením ich kráľa [[Theodorich]]a. Tak sa množstvo germánskych Ostrogótov usadilo v Itálií. Ale Ostrogótov v 6. stor. porazili [[Romaioi|Byzantínci]] (Východorímska ríša). Východorímsky cisár [[Justinián I.]] potom prikázal vysťahovať všetkých Germánov z Itálie. Po tejto Grécko-gótskej vojne bolo obyvateľstvo Itálie značne zdecimované, ale zachránené od Germánov. Obyvatelia [[Rím]]a sa rozutekali a v meste ostalo iba približne 500 ľudí. V nasledujúcej dobe južnú Itáliu kolonizujú ďalšie vlny [[Gréci|Grékov]], ktorí sa sem presťahovali z [[Grécko|Grécka]], ktoré okupovali [[Slovania]]. Medzitým sa však na severe usadzuje menší, ale veľmi silný germánsky kmeň [[Longobardi (kmeň)|Longobardov]] s hlavným mestom v [[Cividale del Friuli|Cividale]], ktorý s Grékmi bojuje o nadvládu v Itálií. V Itálií však stále dominujú tieto dva národy, italický a grécky. Postupne sa obnovuje poriadok a správa krajiny a tak sa ľud teší lepšiemu životu. Medzi 7. – 9. stor. však byzantská vláda presídlila niektorých juhoitalských Grékov do materského Grécka, aby tu znovuosídlili vyľudnené oblasti. Longobardov vyhnal z Itálie [[Karol Veľký]] a po jeho smrti vznikajú samostatné talianske kráľovstvá, pričom grécke časti Itálie naďalej spravuje grécka Byzancia. Pôvod severných Talianov bol v tomto období ustálený, ale na juhu, predovšetkým na Sicílií a v Kalábrií pokračovali ďalšie miešania. Germánskych Longobardov nebolo mnoho, takže sa tesne po usadení v Itálii s pôvodným románskym obyvateľstvom pomiešali a už v strednolongobardskom období bola väčšina z nich pomiešaná a rozprávala latinsky. V 9. stor. máme správy o odchode veľkej časti grécky hovoriacich Kalabričanov na [[Peloponéz]] z príkazu byzantskej vlády. Sicíliu dobyli [[Arabi]] a niekoľko z nich sa tu aj usadilo. Spočiatku žili Gréci a Arabi separovane, no po páde arabskej vlády nad Sicíliou sa ostatok Arabov s Grékmi pomiešal. Celú južnú Itáliu ovládli v 11. stor. románsky hovoriace kráľovstvá a tak sa väčšina Grékov postupom stáročí romanizovala, najmä keď do gréckych oblastí boli privedené románske rodiny zo severného Talianska. Dodnes tu však žijú malé grécke skupiny obyvateľstva, predovšetkým v Kalábrii a v Apúlii, samotné nárečia na juhu Talianska majú grécke prvky, rovnako tak sú to početné grécke toponymá. |
|||
Neskôr nasledovali menšie miešania s vládnucimi národmi nad Itáliou, ako boli [[Španieli]] či [[Francúzi]]. Je badateľný aj značný fyziognomický rozdiel medzi obyvateľmi juhu a severu, južní Taliani sú väčšinou tmavšej pleti a majú tmavé vlasy, kdežto Taliani na severe sú síce mediteránsky národ, no čiastočne fyziognomicky odlišný. Taliani žijú aj na ostrove [[Sardínia]], pričom títo obyvatelia majú historický pôvod v neitalickom kmeni [[Sardovia|Sardov]] a tiež v kolonizátoroch, Rimanoch (Italikoch). |
|||
Neskôr nasledovali menšie miešania s vládnucimi národmi nad Itáliou, ako boli [[Španielsko|Španieli]] či [[Francúzi]]. Je badateľný aj značný fyziognomický rozdiel medzi obyvateľmi juhu a severu, južní Taliani sú väčšinou tmavšej pleti a majú tmavé vlasy, avšak Taliani na severe sú síce mediteránsky národ, no čiastočne fyziognomicky odlišný. Taliani žijú aj na ostrove [[Sardínia]], pričom títo obyvatelia majú historický pôvod v neitalickom kmeni [[Sardovia|Sardov]] a tiež v kolonizátoroch, Rimanoch (Italikoch). |
|||
== Jazyk == |
== Jazyk == |
||
| Riadok 25: | Riadok 65: | ||
== Taliani v zahraničí == |
== Taliani v zahraničí == |
||
[[Súbor:Littleitaly worldcup.JPG| |
[[Súbor:Littleitaly worldcup.JPG|left|thumb|[[Little Italy]], [[New York (mesto)|New York]]]] |
||
Okrem Talianska žijú Taliani vo Švajčiarsku, Slovinsku v [[Istria|Istrii]] a [[Dalmácia|Dalmácii]] v [[Chorvátsko|Chorvátsku]] a tiež v [[Grécko|Grécku]] a [[Francúzsko|Francúzsku]]. V Istrii a Dalmácií, hlavne na jej pobreží žijú Taliani už od staroveku, kedy toto územie kolonizovali Rimania. Istria patrila Taliansku až do 2. sv. vojny, grécki Taliani sú potomkami talianskych kolonistov, ktorí sem prišli v 19. a 20. stor., kedy ostrovy [[Dodekanéz]]u patrili Taliansku. Na spomínaných [[balkán]]ských územiach žijú Taliani v mestách [[Poreč]] (tal. Parenzo), [[Roviň]] (tal.Rovigno), [[Izola]] (tal. Isola), [[Portorož]] (tal. Portorose), [[Zadar]] (tal. Zara), [[Split]] (tal. Spalato) a [[Dubrovnik]] (tal. Ragusa), rovnako tak na niektorých dalmátskych ostrovoch, v minulosti napríklad na ostrove [[Krk]] (tal. Veglia). Z týchto území sa však väčšina Talianov vysťahovala do Talianska po 2. sv. vojne, kedy toto územie definitívne pripadlo [[Juhoslávia|Juhoslávii]]. Vo Francúzsku žijú dnes pôvodní autochtónni Taliani hlavne v kraji [[Provensalsko]] s mestom [[Nice]] (tal. Nizza), za Talianov sa často považujú aj obyvatelia ostrova [[Korzika]], ktorí hovoria talianskym dialektom. V Grécku žijú Taliani najmä na [[Iónske ostrovy|Iónskych ostrovoch]] a na [[Dodekanéz]]e. V 19. stor. sa veľa Talianov vysťahovalo za lepším životom do Ameriky, hlavne do [[Spojené štáty|USA]], [[Argentína|Argentíny]] a [[Venezuela|Venezuely]]. |
|||
Okrem Talianska žijú Taliani vo Švajčiarsku, Slovinsku v [[Istria|Istrii]] a [[Dalmácia|Dalmácii]] v [[Chorvátsko|Chorvátsku]] a tiež v [[Grécko|Grécku]] a [[Francúzsku]]. V Istrii a Dalmácií, hlavne na jej pobreží žijú Taliani už od staroveku, kedy toto územie kolonizovali Rimania. Istria patrila Taliansku až do 2. sv. vojny, grécki Taliani sú potomkami talianskych kolonistov, ktorí sem prišli v 19. a 20. stor., kedy ostrovy [[Dodekanéz]]u patrili Taliansku. Na spomínaných [[balkán]]ských územiach žijú Taliani v mestách [[Poreč]] (tal. Parenzo), [[Roviň]] (tal.Rovigno), [[Izola]] (tal. Isola), [[Portorož]] (tal. Portorose), [[Zadar]] (tal. Zara), [[Split]] (tal. Spalato) a [[Dubrovnik]] (tal. Ragusa), rovnako tak na niektorých dalmátskych ostrovoch, v minulosti napríklad na ostrove [[Krk]] (tal. Veglia). Z týchto území sa však väčšina Talianov vysťahovala do Talianska po 2. sv. vojne, kedy toto územie definitívne pripadlo [[Juhoslávia|Juhoslávii]]. Vo Francúzsku žijú dnes pôvodní autochtónni Taliani hlavne v kraji [[Provensalsko]] s mestom [[Nice]] (tal. Nizza), za Talianov sa často považujú aj obyvatelia ostrova [[Korzika]], ktorí hovoria talianskym dialektom. V Grécku žijú Taliani najmä na [[Iónske ostrovy|Iónskych ostrovoch]] a na [[Dodekanéz]]e. V 19. stor. sa veľa Talianov vysťahovalo za lepším životom do Ameriky, hlavne do [[Spojené štáty|USA]], [[Argentína|Argentíny]] a [[Venezuela|Venezuely]]. |
|||
== Kultúra Talianov == |
|||
[[Súbor:Ravenna 1978 079.jpg|250px|thumb|Mauzóleum [[Galla Placidia|Gally Pladicdie]], [[Ravenna]]]] |
|||
Taliansko je národ s bohatou históriou a veľkou kultúrou. Ich predkovia vytvorili jednu z najväčších svetových ríš, [[Staroveký Rím|Rímske impérium]] a boli to Rimania, ktorí priniesli vyspelú kultúru do dovtedy barbarskej západnej a strednej Európy. Rimania vytvorili vôbec najdokonalejšiu svetovú civilizáciu, množstvo technických a administratívnych noviniek, ktoré boli v [[stredovek]]u zabudnuté a znovuobjavené a prekonané až v polovici 18. stor. počas [[priemyselná revolúcia|priemyselnej revolúcie]]. Z rímskeho systému vychádza množstvo moderných odvetví. |
|||
Aj v stredoveku boli Taliani vyspelý národ, kultúrne najvyspelejší národ [[Európa|Európy]] a jeden z najvyspelejších národov stredovekého sveta (spoločne s [[Rómaioi|Byzantskými Grékmi]], [[Arabi|Arabmi]] a [[Číňania|Číňanmi]]). Rozvíjali sa tu rôzne druhy umenia a kultúry, zatiaľ čo v ostatnej Európe panoval temný stredovek. V Ríme sídlil pápež, hlava rímskokatolíckej cirkvi. Vďaka bohatým obchodným stykom bohatli talianske mestá ako [[Florencia]], [[Benátky]] a [[Janov]], neskôr aj [[Rím]] a [[Miláno]], čo viedlo k veľkému kultúrnemu rozmachu a následnému záujmu o antickú minulosť a teda vznik [[renezancia|renezancie]], kedy sa Taliani dostali na špičku svetovej kultúry a opäť ju rozniesli po celej "barbarskej" Európe. V tejto dobe vznikali významné literárne diela, Taliani vytvorili mnoho umeleckých diel, najznámejší umelci boli spisovatelia [[Dante Alighieri]], [[Giovanni Boccaccio]] a [[Francesco Petrarca]], filozofi ako [[Giordano Bruno]], [[Nicholo Machiavelli]] či [[Galileo Galilei]] a známi umelci ako [[Leonardo Da Vinci]], [[Raffaello]] či [[Michelangelo Buonarroti]]. Taliani tiež obohatili európsku kultúru o štýly ako [[barok]] a [[rokoko]], ktorého stavby nájdeme vo všetkých častiach Talianska. |
|||
Taliani sú aj tradične známi pestovaním [[Vinič hroznorodý|hrozna]], z ktorého sa vyrába slávne talianske [[víno]]. Každý taliansky kraj má svoje zvyky a svoj [[dialekt]] a tak sa môžeme stretnúť s veľmi bohatou kultúrou. Napriek niektorým rozdielom medzi severným a južným Talianskom tieto dve časti spojuje mnoho spoločného, spoločné tradície, zvyky či kuchyňa. |
|||
V súčasnosti sú Taliani známi aj svojou módou a vkusom, ktorú tento národ pestuje už od antiky. Rimania boli známi svojim zmyslom pre kvalitu, dekoráciu, architektúru či elegantným štýlom obliekania, stredovekí Taliani často obchodovali s luxusnými látkami. Dnes je svetoznáme talianske oblečenie, obuv, parfumy, šperky či módne doplnky patria medzi najznámejšie a najkvalitnejšie na svete. Tradičným svetovým mestom módy je popri [[Paríž]]i talianske [[Milano]]. Typický a svetoznámi je taliansky dizajn, najmä nábytku či automobilov. |
|||
== Kuchyňa == |
|||
[[Súbor:Salsiccia.jpg|thumb|Sicílska klobása (salsiccia)]] |
|||
Talianska kuchyňa patrí medzi najslávnejšie a zároveň najzdravšie svetové kuchyne, nakoľko má množstvo špecialít rôzneho druhu. Najznámejšie jedlá sú [[neapol]]ská [[Pizza]], ktorá má pôvod v [[antika|antike]], kedy podobné jedlo robili už Gréci a Rimania, [[Špagety|Cestoviny]] rôzneho druhu s širokým sortimentom omáčok, ktoré sa datujú 15. stor. a [[Lasagne]], prípadne Pasticio, ktoré sa spomína už u starých Etruskov. Okrem týchto špecialít Taliani pripravujú rôzne špeciality z hovädzieho, jahňacieho a bravčového mäsa a tiež z morských živočíchov a rýb. Známy jej taliansky biftek z [[Florencia|Florencie]], [[fiorentina]] a tiež vyprážaný milánsky rezeň [[milanese]], ktorý prevzali Rakušania a vznikol tak tradičný [[viedenský rezeň]]. Na severe Talianska sa vyrábajú rôzne druhy salám a šuniek, známa je svetoznáma [[furlansko|furlanská]] šunka [[Prosciutto crudo]] a tiež [[mortadella]]. Existuje aj veľa druhov salámov (napr. [[ossocolo]], [[sopressa]] a [[cotechino]]), a klobás ([[salsiccia]]), tradičná talianska slanina sa nazýva [[pancetta]]. Taliani sú známi aj výrobou syrov, ako syr [[Parmezán]], [[Pecorino]] (ovčí syr), [[Mozzarella]] či [[Gorgonzola]]. Typická talianska príloha je zeleninový [[šalát]] a kukuričná kaša [[polenta]]. Najznámejšie talianske zákusky sú benátske [[tiramisu]] a sicílske plnené trubičky [[cannoli]], iné známe zákusky sú [[profiterol]] a [[panna cotta]]. Z alkoholických nápojov je svetoznáme talianske víno, existuje mnoho úrodných vínnych krajov, najkvalitnejšie hrozna sa dorába v strednom Taliansku, hlavne v kraji [[Toskánsko]] a v severotalianskom kraji [[Furlansko]] (pozri [[furlanské víno]]). Tvrdé talianske alkoholické nápoje (tal. ''bevande superalcoliche'') je [[vínovica]] [[grappa]] či citrónový liker [[limoncello]]. Tradičné sú aj sicílske krvavé pomaranče, či [[olivový olej]], pestovaný v strednom a južnom Taliansku. |
|||
== Folklór == |
|||
[[Súbor:Perrault Leon La Tarantella.jpg|250px|thumb|vignette|upright=1.5|Juhotaliansky tanec [[tarantella]].]] |
|||
Taliansky folklór je veľmi bohatý a stále živý a obľúbený aj u mladšej generácie. Ide o prevažne stredomorský folklór, prípadne na severe talianska aj so stredoeurópskym vplyvom. Známa folklórna oblasť je severovýchodné Taliansko, tzv. benátsky štýl stredomorských tradíc, typyckej hudby a tancov, ktoré ovplyvnili celú Dalmáciu a aj Balkán, známa je aj oblasť [[Romagna]], najmä svojou [[klarinet]]ovou hudbou. Južné Taliansko je známe tiež množstvom piesní a tancov, najznámejší je tanec [[tarantella]], ktorý má starogrécky pôvod a tancuje sa v celom južnom Taliansku. K miestnemu folklóru patria aj pesničky o mafii (''La musica della mafia''). Tradičné a pre Európu jedinečné pesničky sa spievajú na ostrove [[Sardínia]], sú to [[polyfónia|polyfonické]] pesničky, podobné tým v gréckom kraji [[Epirus]]. Jedným z najznámejších talianskych ľudových spevákov je [[Otello Profazio]]. Z talianskych ľudových piesní sa vyvinula aj tradičná [[opera]], ktorá obsahuje jednak prvky tradičnej talianskej hudby a tiež ľudového talianskeho divadla. Po celom Taliansku, od severu na juh sa v lete konajú ľudové zábavy (''festa, sagra''), často na počesť rôznych svätých, či oslava plodín (sviatok vína, chleba, melónov…), toto je pozostatok starovekých osláv bohov. bežné sú aj procesie so sochou svätých. Talianske tradície si pripomínajú aj Taliani v zahraničí, ktorí sa často dištancujú od iných etnických skupín. Medzi najznámejšie ľudové talianske piesne patrí tradičná [[neapol]]ská [[tarantella]], sicílska pieseň [[ciuri, ciuri]] (''kvety, kvety''), sicílska ''C´e na luna a mezzu mari (Jeden mesiac v strede mora)'', tiež sicílska ''Bruccia la terra'', ktorá bola použitá ako hlavná pieseň filmu [[Krstný otec]], neapolská [[O Sole Mio]] (''Moje slnko''), [[Romagna|romaňolská]] ''Romagna mia (Moja Romagna)'', benátska ''Mamma mia dammi cento lire (Mama moja, daj mi sto lír)'', [[furlansko|furlanské]] piesne ''E ducj mi clamin cont (Všetci ma volajú gróf)'' a ''O ce bjel cjisciel di Udin (Aký pekný hrad v [[Udine]]'' a istrijské piesne ''La mula de Parenzo (Dievča z [[Poreču]])'' a ''Tutti mi chiamano bionda (Všetci ma volajú blondína)''. |
|||
== Genetika == |
== Genetika == |
||
Aj v genetike sa talianske obyvateľstvo delí na severnú a južnú skupinu. Severní Taliani, teda obyvatelia žijúci približne severne od [[Rím]]a vykazujú medzi sebou homogenitu a sú to prevažne potomkovia starovekého italského obyvateľstva, s prímesom neskoršej infiltrácie. Našli sa aj malé stopy po germánskom vplyve, nie však veľké, čo dokazuje historickú hypotézu, že novoprichádzajúcich barbarských národov nebolo veľa v čase ich príchodu do krajín bývalého [[Staroveký Rím|Rímskeho impéria]]. Obyvatelia južného Talianska (najmä [[Kalábria]], [[Apúlia]] a [[Sicília]]) vykazujú homogenitu s obyvateľmi [[Grécko|Grécka]] a [[Turecko|Turecka]], čo je spôsobené starogréckym pôvodom spomínaných národov. Menšie spojenie sa našlo s arabským obyvateľstvom, no tiež je tu istá príbuznosť a spojenie s obyvateľmi severného Talianska, čo je spôsobené prítomnosťou [[Italikovia|Italikov]] na oboch územiach Talianska, miešanie italského obyvateľstva počas rímskej doby a tiež presuny obyvateľstva v stredoveku, kedy po zničení arabskej moci nad južnou Itáliou boli na niektoré miesta, aj na Sicíliu presídlené románske rodiny zo severného Talianska, najmä z kraja [[ |
Aj v genetike sa talianske obyvateľstvo delí na severnú a južnú skupinu. Severní Taliani, teda obyvatelia žijúci približne severne od [[Rím]]a vykazujú medzi sebou homogenitu a sú to prevažne potomkovia starovekého italského obyvateľstva, s prímesom neskoršej infiltrácie. Našli sa aj malé stopy po germánskom vplyve, nie však veľké, čo dokazuje historickú hypotézu, že novoprichádzajúcich barbarských národov nebolo veľa v čase ich príchodu do krajín bývalého [[Staroveký Rím|Rímskeho impéria]]. Obyvatelia južného Talianska (najmä [[Kalábria]], [[Apúlia]] a [[Sicília]]) vykazujú homogenitu s obyvateľmi [[Grécko|Grécka]] a [[Turecko|Turecka]], čo je spôsobené starogréckym pôvodom spomínaných národov. Menšie spojenie sa našlo s arabským obyvateľstvom, no tiež je tu istá príbuznosť a spojenie s obyvateľmi severného Talianska, čo je spôsobené prítomnosťou [[Italikovia|Italikov]] na oboch územiach Talianska, miešanie italského obyvateľstva počas rímskej doby a tiež presuny obyvateľstva v stredoveku, kedy po zničení arabskej moci nad južnou Itáliou boli na niektoré miesta, aj na Sicíliu presídlené románske rodiny zo severného Talianska, najmä z kraja [[Lombardsko]]. |
||
== Významní Taliani == |
== Významní Taliani == |
||
| Riadok 66: | Riadok 85: | ||
* [[Luciano Pavarotti]] – operný spevák |
* [[Luciano Pavarotti]] – operný spevák |
||
* [[Giorgio Armani]] – zakladateľ módnej značky |
* [[Giorgio Armani]] – zakladateľ módnej značky |
||
* [[Mario Draghi]] – súčasný |
* [[Mario Draghi]] – súčasný prezident [[Európska centrálna banka|Európskej centrálnej banky]] |
||
== Zdroje == |
== Zdroje == |
||
* Francesco Mallegni, Simona Marongiu, Systema Naturae, popolamento dell'Italia dalle origini all'età del ferro. |
* Francesco Mallegni, Simona Marongiu, Systema Naturae, popolamento dell'Italia dalle origini all'età del ferro. |
||
* Storia degli Italiani, Cesare Cantù |
* Storia degli Italiani, Cesare Cantù |
||
== Referencie == |
|||
<references /> |
|||
== Iné projekty == |
== Iné projekty == |
||
{{projekt|q=Talianske príslovia|q_štítok=talianske príslovia}} |
{{portál|Taliansko|Taliansky}}{{projekt|q=Talianske príslovia|q_štítok=talianske príslovia}} |
||
[[Kategória:Talianske osobnosti| ]] |
|||
[[Kategória:Taliansko]] |
[[Kategória:Taliansko]] |
||
[[Kategória:Etniká, národy a národnosti]] |
[[Kategória:Etniká, národy a národnosti]] |
||
[[Kategória:Románi]] |
[[Kategória:Románi]] |
||
[[Kategória:Taliani| ]] |
|||
[[an:Italians]] |
|||
[[ar:طليان]] |
|||
[[az:İtalyanlar]] |
|||
[[be:Італьянцы]] |
|||
[[be-x-old:Італьянцы]] |
|||
[[bg:Италианци]] |
|||
[[bo:ཨི་ཏ་ལིའི་མི།]] |
|||
[[bs:Italijani]] |
|||
[[ca:Italians]] |
|||
[[chr:ᎠᏂᎢᏔᎵ]] |
|||
[[ckb:ئیتاڵیایی]] |
|||
[[cs:Italové]] |
|||
[[de:Italiener]] |
|||
[[diq:İtalyan]] |
|||
[[en:Italians]] |
|||
[[eo:Italoj]] |
|||
[[es:Italianos]] |
|||
[[et:Itaallased]] |
|||
[[eu:Italiar]] |
|||
[[fi:Italialaiset]] |
|||
[[fr:Italiens]] |
|||
[[fur:Popul talian]] |
|||
[[he:איטלקים]] |
|||
[[hr:Talijani]] |
|||
[[hu:Olaszok]] |
|||
[[hy:Իտալացիներ]] |
|||
[[id:Bangsa Italia]] |
|||
[[it:Italiani]] |
|||
[[ja:イタリア人]] |
|||
[[ka:იტალიელები]] |
|||
[[kk:Италиялықтар]] |
|||
[[ko:이탈리아인]] |
|||
[[lt:Italai]] |
|||
[[lv:Itāļi]] |
|||
[[mk:Италијанци]] |
|||
[[nl:Italianen]] |
|||
[[os:Италиаг адæм]] |
|||
[[pl:Włosi]] |
|||
[[pt:Italianos]] |
|||
[[ro:Italieni]] |
|||
[[ru:Итальянцы]] |
|||
[[sah:Италиалар]] |
|||
[[sh:Italijani]] |
|||
[[sl:Italijani]] |
|||
[[sr:Italijani]] |
|||
[[sv:Italienare]] |
|||
[[th:ชาวอิตาลี]] |
|||
[[tl:Mga Italyano]] |
|||
[[tr:İtalyanlar]] |
|||
[[tt:Итальяннар]] |
|||
[[ug:ئىتاليانلار]] |
|||
[[uk:Італійці]] |
|||
[[vi:Người Ý]] |
|||
[[xmf:იტალიარეფი]] |
|||
[[zh:義大利人]] |
|||
Aktuálna revízia z 01:53, 16. august 2024
Taliani alebo staršie Vlasi[7] (taliansky – italiani, sicílsky, neapolsky, sardínsky a benátsky – Taliani, furlansky – Talians, v emilčina-romaňolčine – Itagliàni, grécky – Ιταλοί (Italí)) sú národ, žijúci najmä v Taliansku. Ich jazyk je taliančina, románsky jazyk. Ich náboženstvo je prevažne rímskokatolícke.
Autochtónni Taliani žijú v Taliansku (56 miliónov), Švajčiarsku (750 000), San Maríne (28 000), Vatikáne, Slovinsku (3000) a Chorvátsku (20 000). Veľa ich žije v diaspóre v Amerike (USA, Brazília), Argentína, Paraguaj, Kanada, Austrálii a Západnej Európe (Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Španielsko, Luxembursko a Nemecko).
História a pôvod
[upraviť | upraviť zdroj]
Taliani sa podľa etnogenézy rozdeľujú spravidla na Južných Talianov a Severných Talianov. Severní Taliani obývajú územie Apeninského polostrova približne od územia na sever od Ríma. Taliani sú potomkovia starovekých italských národov.
Starovek
[upraviť | upraviť zdroj]Italikovia bolo označenie jazykovo a etnicky príbuzných indoeurópskych národov, ktoré obývali územia od Emílie, cez stredné Taliansko, až po hranice juhotalianskej Kalábrie. Ďalej žili aj na Sicílii. Medzi italické kmene patrili aj Latinovia, obyvatelia mesta Rím a okolitého kraja Latium. Starovekí Rimania boli spočiatku pod vplyvom Etruskov, svojich severných neindoeurópskych susedov, ktorí pravdepodobne pochádzali z Anatólie a obývali dnešné územie Toskánska až po Benátsko, no neskôr sa ich zbavili a vznikla tak Rímska republika. Počas tohto obdobia (5.-1. stor. pred Kr.) si Rimania postupne podmanili celú Itáliu. Najprv si podrobili ostatné italické kmene a Etruskov, potom Ilýrov, sídliacich v kraji Apúlia a juhoitalských Grékov, ktorí do Itálie prichádzali z gréckych mestských štátov a zakladali tu nové mestá, prevažne na územii Kalábrie, Sicílie a Apúlie. Ďalším italským kmeňom boli aj Venéti, ktorí sídlili spolu s Keltmi v dnešnom severotalianskom kraji Benátsko a Furlansko a pravdepodobne sa radili k Italikom, ďalej susedili s neindoeurópskymi Ligúrmi, ktorí sídlili na severozáopade Itálie, v kraji Ligúria. Keď si Rimania podmanili Itáliu, začali ju kolonizovať. Rimania v tejto dobe hovorili staršou formou latinčiny, ktorá bola podobná ako ostatné jazyky Italikov a tak ju mnohé italické kmene prijali a dostali rímske občianstvo. Na základe tejto súvislosti, Italikovia, pod spoločným pomenovaním, Rimania, kolonizovali celé územie Etruskov, Ligúrov, Venétov a Keltov a tu splynuli s pôvodným obyvateľstvom, ktoré sa romanizovalo. Mnoho Keltov sa dobrovoľne po nastolení rímskej moci z Itálie vysťahovalo, prevažne na územie dnešných Čiech. Rimania kolonizovali aj juhoitalskú Apúliu, ktorú dovtedy obývali illýrske kmene. Takto sa Rimania (Italikovia) stali väčšinovým obyvateľstvom severnej Itálie. Iná situácia bola na juhu. Na juhu Itálie, hlavne na Sicílií a v Kalábrii, boli totiž väčšinovým obyvateľstvom Gréci, ktorí toto územie osídlili počas veľkej gréckej kolonizácie a tak sa toto územie nazývalo Μεγάλη Ελλάδα (Megále Helláda), Veľké Grécko latinsky Magna Graecia. Gréci obývali časť Kampánie, kde mali mestá Kumai a Neapolis (Neapol), ďalej časť Apúlie, kde mali mestá ako Kalipolis či Tarantos a väčšinovým obyvateľstvom boli Gréci v Kalábrií a na Sicílií. Okrem Grékov tu žili aj spomínaní Italikovia, Illýrovia a na Sicílií tiež Sicani a Kartáginci. Aj južné oblasti si podrobili Rimania, a zo Sicílie po 1. púnskej vojne dokonca vyhnali kartáginske obyvateľstvo. Rimania kolonizovali predovšetkým negrécku časť Kalábrie a italické a pôvodné obyvateľstvo Sicílie prevzalo latinčinu. Gréci si však svoj jazyk a národnosť udržali. Etruskovia sa rýchlo asimilovali, kedy sa v ich krajine usadilo mnoho rímskych veteránov. Rovnako tak boli asimilovaní aj Ligúri, ktorých časť bola nasilu Rimanmi odvedená do italofónnych oblastí strednej Itálie, naopak do Ligúrie presídlili mnoho Italikov. A tak sa na prelome letopočtov vynára pomerne jednotný etnografický obraz Itálie, sever osídlený ľuďmi predovšetkým italického pôvodu a juh osídlený Grékmi.
Tak sa zároveň používali iba dva jazyky, latinský a grécky. Takto vyzerali národy Itálie až do 4. stor., kedy sem boli Rimanmi usadení ďalší obyvatelia. Koncom 4. stor. sa v Itálií usadzujú germánske kmene, ktoré mali slúžiť Rimanom ako vojenské jednotky, ako napr. Vizigóti, ktorí neskôr, pod vedením Alaricha I. dobyli Rím (410). Ale v tomto období vydal cisár Honorius, respektíve jeho minister Olympios príkaz vyvraždiť všetkých Germánov v Itálií, nakoľko sympatizovali so svojimi krajanmi Vizigótmi. Tak sa aj stalo a Rimania pobili mnoho germánskych civilistov. Tí ktorí prežili ušli ešte viac rozhnevaní k Alarichovi. V 5. stor. sa germánski Vandali usadili v severnej Afrike a odtiaľto dobyli časť západnej Sicíllie, kde žili Italikovia. Posledného západorímskeho cisára Romula Augusta zosadil v r. 476 Germán Odoaker, ktorý sa potom vyhlásil za kráľa Itálie a usadil tu svojich súkmeňovcov.
Stredovek
[upraviť | upraviť zdroj]
Potom Itáliu dobyli Ostrogóti, ktorí porazili Odoakara pod vedením ich kráľa Theodoricha. Tak sa množstvo germánskych Ostrogótov usadilo v Itálií. Ale Ostrogótov v 6. stor. porazili Byzantínci (Východorímska ríša). Východorímsky cisár Justinián I. potom prikázal vysťahovať všetkých Germánov z Itálie. Po tejto Grécko-gótskej vojne bolo obyvateľstvo Itálie značne zdecimované, ale zachránené od Germánov. Obyvatelia Ríma sa rozutekali a v meste ostalo iba približne 500 ľudí. V nasledujúcej dobe južnú Itáliu kolonizujú ďalšie vlny Grékov, ktorí sa sem presťahovali z Grécka, ktoré okupovali Slovania. Medzitým sa však na severe usadzuje menší, ale veľmi silný germánsky kmeň Longobardov s hlavným mestom v Cividale, ktorý s Grékmi bojuje o nadvládu v Itálií. V Itálií však stále dominujú tieto dva národy, italický a grécky. Postupne sa obnovuje poriadok a správa krajiny a tak sa ľud teší lepšiemu životu. Medzi 7. – 9. stor. však byzantská vláda presídlila niektorých juhoitalských Grékov do materského Grécka, aby tu znovuosídlili vyľudnené oblasti. Longobardov vyhnal z Itálie Karol Veľký a po jeho smrti vznikajú samostatné talianske kráľovstvá, pričom grécke časti Itálie naďalej spravuje grécka Byzancia. Pôvod severných Talianov bol v tomto období ustálený, ale na juhu, predovšetkým na Sicílií a v Kalábrií pokračovali ďalšie miešania. Germánskych Longobardov nebolo mnoho, takže sa tesne po usadení v Itálii s pôvodným románskym obyvateľstvom pomiešali a už v strednolongobardskom období bola väčšina z nich pomiešaná a rozprávala latinsky. V 9. stor. máme správy o odchode veľkej časti grécky hovoriacich Kalabričanov na Peloponéz z príkazu byzantskej vlády. Sicíliu dobyli Arabi a niekoľko z nich sa tu aj usadilo. Spočiatku žili Gréci a Arabi separovane, no po páde arabskej vlády nad Sicíliou sa ostatok Arabov s Grékmi pomiešal. Celú južnú Itáliu ovládli v 11. stor. románsky hovoriace kráľovstvá a tak sa väčšina Grékov postupom stáročí romanizovala, najmä keď do gréckych oblastí boli privedené románske rodiny zo severného Talianska. Dodnes tu však žijú malé grécke skupiny obyvateľstva, predovšetkým v Kalábrii a v Apúlii, samotné nárečia na juhu Talianska majú grécke prvky, rovnako tak sú to početné grécke toponymá. Neskôr nasledovali menšie miešania s vládnucimi národmi nad Itáliou, ako boli Španieli či Francúzi. Je badateľný aj značný fyziognomický rozdiel medzi obyvateľmi juhu a severu, južní Taliani sú väčšinou tmavšej pleti a majú tmavé vlasy, avšak Taliani na severe sú síce mediteránsky národ, no čiastočne fyziognomicky odlišný. Taliani žijú aj na ostrove Sardínia, pričom títo obyvatelia majú historický pôvod v neitalickom kmeni Sardov a tiež v kolonizátoroch, Rimanoch (Italikoch).
Jazyk
[upraviť | upraviť zdroj]
Zjednocujúci jazyk Talianov je taliančina, jazyk románskeho pôvodu. Taliančina sa u ľudu zaužívala až v 19. storočí, dovtedy sa používali hlavne rôzne románske nárečia. Prvým literárnym dielom v ľudovom jazyku Itálie je Danteho Božská komédia, ktorá bola napísaná tzv. ľudovým jazykom (vulga). Nárečia sa bežne v domácnostiach používajú aj teraz. Značný rozdiel je medzi nárečiami zo severu a z juhu Talianska. Najznámejšie sú dialekty z kraja Benátsko, Emilia-Romagna, Toskánsko, Lazio, Neapolu a Sicílie. Taliansko má aj jazyky, ktoré sa neradia medzi nárečia, su to tri románske jazyky: Friulčina v kraji Friuli (Furlansko), sicílčina na Sicílii a v Kalábrii, rétorománčina v kraji Trento a potom sú to grécke dialekty Griko v Kalábrii a v Apúlii, rovnako tak aj albánčina, ktorou hovoria niektoré albanofónne dediny v rovnakých juhotalianskych oblastiach. Jazyky etnických menšín sú slovinčina, ktorou sa rozpráva v blízkosti slovinských hraníc, nemčina, ktorou sa rozpráva v časti kraja Trento a francúzština, ktorá je používaná v kraji Valle d´Aosta.
Taliani v zahraničí
[upraviť | upraviť zdroj]
Okrem Talianska žijú Taliani vo Švajčiarsku, Slovinsku v Istrii a Dalmácii v Chorvátsku a tiež v Grécku a Francúzsku. V Istrii a Dalmácií, hlavne na jej pobreží žijú Taliani už od staroveku, kedy toto územie kolonizovali Rimania. Istria patrila Taliansku až do 2. sv. vojny, grécki Taliani sú potomkami talianskych kolonistov, ktorí sem prišli v 19. a 20. stor., kedy ostrovy Dodekanézu patrili Taliansku. Na spomínaných balkánských územiach žijú Taliani v mestách Poreč (tal. Parenzo), Roviň (tal.Rovigno), Izola (tal. Isola), Portorož (tal. Portorose), Zadar (tal. Zara), Split (tal. Spalato) a Dubrovnik (tal. Ragusa), rovnako tak na niektorých dalmátskych ostrovoch, v minulosti napríklad na ostrove Krk (tal. Veglia). Z týchto území sa však väčšina Talianov vysťahovala do Talianska po 2. sv. vojne, kedy toto územie definitívne pripadlo Juhoslávii. Vo Francúzsku žijú dnes pôvodní autochtónni Taliani hlavne v kraji Provensalsko s mestom Nice (tal. Nizza), za Talianov sa často považujú aj obyvatelia ostrova Korzika, ktorí hovoria talianskym dialektom. V Grécku žijú Taliani najmä na Iónskych ostrovoch a na Dodekanéze. V 19. stor. sa veľa Talianov vysťahovalo za lepším životom do Ameriky, hlavne do USA, Argentíny a Venezuely.
Genetika
[upraviť | upraviť zdroj]Aj v genetike sa talianske obyvateľstvo delí na severnú a južnú skupinu. Severní Taliani, teda obyvatelia žijúci približne severne od Ríma vykazujú medzi sebou homogenitu a sú to prevažne potomkovia starovekého italského obyvateľstva, s prímesom neskoršej infiltrácie. Našli sa aj malé stopy po germánskom vplyve, nie však veľké, čo dokazuje historickú hypotézu, že novoprichádzajúcich barbarských národov nebolo veľa v čase ich príchodu do krajín bývalého Rímskeho impéria. Obyvatelia južného Talianska (najmä Kalábria, Apúlia a Sicília) vykazujú homogenitu s obyvateľmi Grécka a Turecka, čo je spôsobené starogréckym pôvodom spomínaných národov. Menšie spojenie sa našlo s arabským obyvateľstvom, no tiež je tu istá príbuznosť a spojenie s obyvateľmi severného Talianska, čo je spôsobené prítomnosťou Italikov na oboch územiach Talianska, miešanie italského obyvateľstva počas rímskej doby a tiež presuny obyvateľstva v stredoveku, kedy po zničení arabskej moci nad južnou Itáliou boli na niektoré miesta, aj na Sicíliu presídlené románske rodiny zo severného Talianska, najmä z kraja Lombardsko.
Významní Taliani
[upraviť | upraviť zdroj]- Leonardo da Vinci – renezančný umelec a vynálezca
- Dante Alighieri – stredoveký spisovateľ
- Marco Polo – stredoveký cestovateľ
- Krištof Kolumbus – objaviteľ Ameriky
- Carlo Goldoni – benátsky spisovateľ divadelných hier
- Napoleon Bonaparte – francúzsky cisár
- Camillo Cavour – zjednotiteľ Talianska
- Giuseppe Garibaldi – zjednotiteľ Talianska
- Giuseppe Verdi – operný skladateľ
- Giacomo Puccini – operný skladateľ
- Adriano Celentano – populárny spevák
- Luciano Pavarotti – operný spevák
- Giorgio Armani – zakladateľ módnej značky
- Mario Draghi – súčasný prezident Európskej centrálnej banky
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Francesco Mallegni, Simona Marongiu, Systema Naturae, popolamento dell'Italia dalle origini all'età del ferro.
- Storia degli Italiani, Cesare Cantù
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ 15° Censimento generale della popolazione e delle abitazioni [online]. ISTAT, 27 aprile 2012, [cit. 2012-09-22]. Dostupné online. Archivované 2018-12-24 z originálu. (Italian)
- ↑ a b c Italiani nel Mondo: diaspora italiana in cifre [online]. Migranti Torino, 30 April 2004, [cit. 2012-09-22]. Dostupné online. Archivované 2008-02-27 z originálu. (po taliansky)
- ↑ Total ancestry categories tallied for people with one or more ancestry categories reported 2010 American Community Survey 1-Year Estimates [online]. United States Census Bureau, [cit. 2012-11-30]. Dostupné online.
- ↑ http://www.correodelorinoco.gob.ve/tema-dia/embajador-italia-caracas-asegura-que-sistema-electoral-venezolano-es-confiable/ "...el diplomático calcula que 5% o 6% de la población venezolana actual tiene origen italiano."
- ↑ Statistics Canada. 2011 National Household Survey: Data tables [online]. [Cit. 2016-01-23]. Dostupné online.
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2017-05-11]. Dostupné online. Archivované 2019-07-22 z originálu.
- ↑ Vlach. In: Slovník slovenského jazyka
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o talianske príslovia
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Taliani
