Skopje: Rozdiel medzi revíziami
d Verzia používateľa 185.242.191.66 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od EPIC Značka: rollback |
d Verzia používateľa 87.197.161.198 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od DurMar12 Značka: rollback |
| (Jedna medziľahlá úprava od jedného ďalšieho používateľa nie je zobrazená) | |
(Žiaden rozdiel)
| |
Aktuálna revízia z 07:40, 17. január 2024
| Skopje (Скопје) | |||
| Hlavné mesto Severného Macedónska | |||
 | |||
|
|||
| Štát |  Severné Macedónsko
| ||
|---|---|---|---|
| Kraj | Skopje | ||
| Rieka | Vardar | ||
| Nadmorská výška | 240 m n. m. | ||
| Súradnice | 42°0′0″S 21°26′0″V / 42,00000°S 21,43333°V | ||
| Rozloha | 571,46 km² (57 146 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 526 502 (2021) | ||
| Hustota | 921,33 obyv./km² | ||
| Primátor | Koce Trajanovski (VMRO-DPMNE) | ||
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
| PSČ | 1000 | ||
| Tel. predvoľba | (+389) 02 | ||
| EČV | SK | ||
  Poloha mesta v Severnom Macedónsku
| |||
| Webová stránka: www.skopje.gov.mk | |||
| OpenStreetMap: mapa | |||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Skopje (macedon. Скопје) je hlavné a najväčšie mesto Severného Macedónska. Má rozlohu 571,46 km² a žije v ňom 526 502 obyvateľov (2021).
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Mesto sa nachádza v severnej časti Severného Macedónska, v údolí rieky Vardar. V okolí sa rozprestiera kotlina, obklopená vysokými horami masívu Jakupica (Torbešija). V Skopje sa križovali stredoveké obchodné cesty z Belehradu, Dubrovníku, Konštantínopolu a Solúnu. V ich trase dnes vedú medzinárodné cesty E75 zo Srbska k Egejskému moru a E65 z pobrežia Jadranu do Grécka.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Prvé stopy po osídlení lokality Skopje pochádzajú už z obdobia pred naším letopočtom. V období antiky sa na území mesta nachádzal hrad Scupi, ktorý bol zničený pri zemetrasení. Územie patrilo Byzantskej ríši a práve tu sa narodil slávny byzantský cisár Justinián I.
V stredoveku ovládali územie Bulhari, po nich Srbi, ktorí si zo Skopje urobili v roku 1346 hlavné mesto svojej ríše. Už v roku 1392 obsadili celú oblasť Turci, ktorí tu vládli celých 5 storočí.
Po balkánskych vojnách (1912 – 1913) sa Skopje stáva súčasťou Srbska a po ukončení 1. svetovej vojny kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov. V roku 1929 sa kráľovstvo premenovalo na Juhosláviu, no už počas 2. svetovej vojny bola veľká časť územia Vardaru, teda dnešného Severného Macedónska pripojená k Bulharsku. Po skončení vojny sa Skopje stalo hlavným mestom Macedónskej socialistickej republiky, čo podnietilo jeho veľký rozvoj.
Mesto sa stalo dôležitým hospodárskym a kultúrnym centrom krajiny, bolo vybudovaných množstvo tovární, úradov a inštitúcií. Veľkou ranou mestu bolo silné zemetrasenie v roku 1963, ktoré vážne poškodilo infraštruktúru, budovy, továrne a vyžiadalo si množstvo obetí. Na obnove metropoly sa podieľali okrem Juhoslávie aj ČSSR, USA a ďalšie.
Po rozpade Juhoslávie sa v roku 1991 stalo Skopje hlavným mestom Macedónska (dnes nazývaného Severné Macedónsko) a následne sa pristúpilo k jeho zatraktívneniu a modernizácii. Bola vybudovaná a stále je rozširovaná moderná infraštruktúra (medzinárodné letisko, diaľnice M1 a M3) a v meste pribudlo množstvo sôch, múzeí a iných umeleckých objektov.
Napriek veľkému poškodeniu v minulosti a obnove je mesto charakteristické starobylou zástavbou z čias tureckej nadvlády, s najstaršími budovami zo 14. storočia. Táto časť mesta nebola počas zemetrasenia výraznejšie poškodená a teda ani stavebne upravovaná.
Administratívne delenie
[upraviť | upraviť zdroj]numbered.png)
1. Centar
2. Čair
3. Šuto Orizari
4. Butel
5. Karpoš
6. Gjorče Petrov
7. Saraj
8. Kisela Voda
9. Aerodrom
10. Gazi Baba
Osobnosti mesta
[upraviť | upraviť zdroj]- Justinián I. (* 482 – † 566), byzantský cisár
- Matka Tereza (* 1910 – † 1997), katolícka mníška, misionárka, humanitárna pracovníčka, zakladateľka rádu Kongregácia misionárok lásky a nositeľka Nobelovej ceny za mier
- Zvonko Taneski (* 1980), básnik, literárny vedec, prekladateľ a univerzitný profesor
Partnerské mestá
[upraviť | upraviť zdroj]
Podnebie
[upraviť | upraviť zdroj]| Počasie Skopje | |||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Mesiac | Jan | Feb | Mar | Apr | Máj | Jún | Júl | Aug | Sep | Okt | Nov | Dec | Rok |
| Najvyššia priemerná °C (°F) | 4.5 (40.1) |
8.3 (46.9) |
14.0 (57.2) |
19.1 (66.4) |
24.4 (75.9) |
28.8 (83.8) |
31.4 (88.5) |
31.5 (88.7) |
26.5 (79.7) |
19.8 (67.6) |
11.5 (52.7) |
5.5 (41.9) |
18,8 (65,8) |
| Najnižšia priemerná °C (°F) | -3.8 (25.2) |
-2.3 (27.9) |
1.6 (34.9) |
5.4 (41.7) |
10 (50) |
13.7 (56.7) |
15.8 (60.4) |
15.7 (60.3) |
11.6 (52.9) |
7.2 (45) |
1.8 (35.2) |
-1.8 (28.8) |
6,2 (43,2) |
| Zdroj: [1] | |||||||||||||
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Погода в Скопие [online]. pogoda.ru.net, [cit. 2012-07-28]. Dostupné online. (po rusky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Skopje
|
Tento článok týkajúci sa geografie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |