Preskočiť na obsah

Peter Krbaťa: Rozdiel medzi revíziami

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úprava
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Grejty (diskusia | príspevky)
8 editací
Aktualizácia
†
 
(24 medziľahlých úprav od 17 ďalších používateľov nie je zobrazených)
Riadok 1: Riadok 1:
{{bez zdroja}}
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Peter Krbaťa
| Rodné meno =
| Popis osoby = slovenský hudobný teoretik a vysokoškolský pedagóg
| Portrét = Peter Krbaťa.jpg
| Popis portrétu =
| Dátum narodenia = {{dn|1944|6|3}}
| Miesto narodenia = [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]], [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovensko]]
| Dátum úmrtia = {{dúv|2023|09|16|1944|06|03}}
| Miesto úmrtia = [[Vrútky]], [[Slovensko]]
| Bydlisko =
| Iné mená =
| Štát pôsobenia =
| Národnosť =
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie =
| Známy vďaka =
| Alma mater = [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofická fakulta]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]]
| Profesia =
| Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] -->
| Rodičia =
| Príbuzní =
| Súrodenci =
| Manželka =
| Partnerka =
| Deti =
| Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 = Hudba
| Portál2 =
| Portál3 =
}}


[[Docent|Doc.]] [[Doktor filozofie|PhDr.]] '''Peter Krbaťa''', [[Kandidát vied|CSc.]] (* [[3. jún]] [[1944]], [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]]{{--}}† [[16. september]] [[2023]], [[Vrútky]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = doc. Peter Krbaťa | url = https://www.vsmu.sk/htf/novinky/doc-peter-krbata/ | vydavateľ = vsmu.sk | dátum vydania = 2023-09-21 | dátum prístupu = 2023-12-27}}</ref> bol slovenský [[hudobná teória|hudobný teoretik]], vysokoškolský pedagóg, vedecký pracovník a organizátor viacerých výskumných projektov, seminárov a vedeckých konferencií na Slovensku i v zahraničí. Venoval sa špecializovanej oblasti [[psychológia hudby|psychológie hudby]].
Doc. PhDr. Peter '''Krbaťa''', CSc. sa narodil 3.6.1944 v Martine. Detstvo strávil vo Vrútkach, kde neskôr na Strednej všeobecno-vzdelávacej škole aj zmaturoval. Hudba bola prirodzenou súčasťou jeho života. V rodnom Turci ho do sveta hudby ako prvá voviedla matka, učiteľka hudobnej školy vo Vrútkach, kde študoval hru na klavíri. V štúdiu neskôr súkromne pokračoval u skladateľa a pedagóga Tadeáša '''Salvu''', ktorý ho popri klavírnej interpretácii zasvätil i do základov hudobnej kompozície. Svoj záujem o umenie ďalej rozvíjal ako vedúci hudobnej skupiny, hrával aj divadlo, recitoval, venoval sa turistike i tenisu. V rokoch 1962 - 1967 študoval na FFUK v Bratislave odbor psychológia umenia - hudby. Po ukončení štúdia pracoval ako podnikový psychológ v Doprastave n.p. v Bratislave /1968 - 1973/ a krátko i na Inštitúte Slovchémie v Bratislave vo funkcii zástupcu vedúceho katedry psychológie /1973 - 1975/. Už počas tohto obdobia viedol široký interdisciplinárny tím, ktorý uskutočnil v priebehu 3 rokov výskum v orchestri a zbore Slovenskej filharmónie.


Prednášal na umeleckých, pedagogických i humanitných fakultách predmety psychológia hudby, všeobecná, vývinová a pedagogická [[psychológia]]. Je autorom vyše 70 vedeckých štúdií, viacerých vysokoškolských [[skriptum|skrípt]], textov i [[zborník]]ov. Napísal 2 knižné publikácie, poslednú v spoluautorstve s odborníčkami z oblasti [[muzikoterapia|muzikoterapie]] a [[hudobná výchova|hudobnej výchovy]].
Od roku 1975 pracoval 25 rokov ako vysokoškolský pedagóg a výskumný pracovník na Hudobnej a tanečnej fakulte VŠMU. Na VŠMU viedol Výskumné a záznamové centrum. Ako pedagóg pôsobil na Katedre hudobnej teórie. V rokoch 1991 - 1997 vykonával na HTF VŠMU i funkciu dekana. Absolvoval študijné pobyty v Poľsku, Nemecku, Gruzínsku i Švédsku. Realizoval viaceré výskumné projekty v oblasti hudobného interpretačného umenia, tak na VŠMU ako aj na konzervatóriách, ZUŠ a i. Boli zamerané na oblasť psychologickej analýzy predpokladov, procesov i produktov hudobnej činnosti, diagnostiku umeleckého nadania, talentu, umeleckej osobnosti ako aj autoreflexiu či problematiku hudobného zážitku. Aktívne sa ako psychológ hudby zúčastnil dlhoročného výskumu výrobcov a interpretov slovenských ľudových hudobných nástrojov /tím etnomuzikológa dr. Ivana '''Mačáka'''/. Bol vedúcim sekcie slovenských psychológov umenia v rámci ČSAV, členom Výboru klubov hudobnej mládeže SR, dodnes je členom Medzinárodného združenia psychológov hudby.


== Životopis ==
Vydal 2 knižné monografie. V 2. prepracovanom a rozšírenom vydaní pod názvom Psychológia hudby /nielen/ pre hudobníkov s podtitulom Od hľadania vzťahu k hudbe k umeleckému majstrovstvu /2008, dotlač 2010/ nájdu čitatelia odpovede na mnohé otázky, napr.: aké funkcie má hudba v živote človeka i spoločnosti? Od čoho závisí, či sa narodí hudobne nadaný človek? Aké sú zvláštnosti hudobného vývinu od počatia po starobu? Ako sa prejavuje hudobné nadanie, talent, umelecké majstrovstvo? Ktoré vplyvy a podmienky urýchľujú alebo spomaľujú ďalší hudobný rozvoj? Ako tvorivo realizovať hudobnú edukáciu? Čo vieme o hudobných profesiách? Čo chápeme pod pojmom osobnosť hudobníka alebo i učiteľ hudby? Ako sa počas celej životnej cesty hudobníci vysporadúvajú s úspechmi, radosťami, ale i krízami, zdravotnými problémami a stresmi ? Ako tieto otázky skúmala a skúma psychológia hudby, muzikoterapia alebo i hudobná pedagogika? Aký je súčasný stav ich poznatkov vo svete? Aké poznáme paradigmy hudby v histórii ľudstva. A čo vzťah hudba - technika? Čím môže hudbe pomôcť nový interdisciplinárny odbor mediamatika? Knižná publikácia je určená rodičom hudobne nadaných detí, učiteľom hudby, žiakom i študentom všetkých stupňov umeleckých škôl, amatérskym i profesionálnym hudobným interpretom, teoretikom hudby, skladateľom, dirigentom, výskumníkom, organizátorom hudobného života ako aj všetkým milovníkom hudby. Spoluautorkami sú PaedDr. Martina '''Krušinská''', PhD. a Mgr. art. Jaroslava '''Gajdošíková''' - '''Zeleiová''', PhD., odborníčky z oblasti hudobnej edukácie a muzikoterapie.
Strávil detstvo vo [[Vrútky|Vrútkach]]. Do sveta hudby ho ako prvá voviedla matka Elena, učiteľka hudobnej školy vo Vrútkach, kde študoval hru na klavíri u Edity Nemcovej, rod. Kohútovej. V štúdiu neskôr súkromne pokračoval u skladateľa a pedagóga Tadeáša Salvu, ktorý ho popri klavírnej interpretácii zasvätil i do základov hudobnej kompozície. Svoj záujem o umenie ďalej rozvíjal ako vedúci hudobnej skupiny, hrával aj divadlo, recitoval, venoval sa turistike i tenisu.


Študoval na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|FF UK]] v Bratislave odbor psychológia umenia – hudby.<ref name="uk-absolvent">Peter Krbaťa. In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Osoby, ktoré získali titul na UK | url = http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Peter+Krbata | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-24 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20221124214438/http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Peter+Krbata | dátum archivácie = 2022-11-24 }}</ref> Po ukončení štúdia pracoval ako podnikový psychológ. Už počas tohto obdobia viedol široký interdisciplinárny tím, ktorý uskutočnil v priebehu 3 rokov výskum v orchestri a zbore [[Slovenská filharmónia|Slovenskej filharmónie]]. Dostal pracovnú ponuku z [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysokej školy múzických umení]], kde potom pracoval 25 rokov ako vysokoškolský pedagóg a výskumný pracovník na Hudobnej a tanečnej fakulte VŠMU. Na VŠMU viedol Výskumné a záznamové centrum a ako pedagóg pôsobil na Katedre hudobnej teórie. V rokoch [[1991]]{{--}}[[1997]] vykonával na HTF VŠMU funkciu [[dekan]]a.
Doc. PhDr. Peter '''Krbaťa''', CSc. publikoval cca 70 odborných štúdií, prednášal na viacerých slovenských pedagogických fakultách, FFUK v Bratislave, Akadémii umení i Fakulte humanitných vied v Banskej Bystrici, kde ako školiteľ viedol svojich 7 doktorandov. Často prednášal i v zahraničí. Od roku 1999 sa významnou mierou podieľal na založení súčasnej Fakulty humanitných vied na Žilinskej univerzite v Žiline /pôvodne Fakulta prírodných vied, kde od r. 2000 viedol Katedru humanitných vied a neskôr vykonával i funkciu prodekana pre rozvoj fakulty/. Aj vďaka nemu sa podarilo konštituovať v technickom prostredí univerzity nové študijné odbory, ktoré dnes figurujú na Katedre hudby alebo i Katedre mediamatiky a kultúrneho dedičstva. Na Žilinskej univerzite prednášal predmety všeobecná a vývinová psychológia, psychológia hudby, pedagogická psychológia, viedol semináre kreativity a i. Svojim nekonvenčným a tvorivým prístupom vo vysokoškolskej pedagogickej praxi si medzi študentmi získal všeobecnú obľúbenosť. Bol školiteľom i oponentom vyše troch stoviek študentských bakalárskych i diplomových prác a tiež viac ako desiatich doktorandských dizertačných prác na rôznych vysokých školách na Slovensku i v Českej republike. Dlhé roky bol šéfredaktorom časopisu ACTA HUMANICA. Ako garant a vysokoškolský učiteľ pôsobil aj na Univerzite tretieho veku na ŽU v Žiline.


Absolvoval študijné pobyty v Poľsku, Nemecku, Gruzínsku i Švédsku. Realizoval viaceré výskumné projekty v oblasti hudobného interpretačného umenia, tak na VŠMU ako aj na konzervatóriách, ZUŠ a i. Boli zamerané na oblasť psychologickej analýzy predpokladov, procesov i produktov hudobnej činnosti, diagnostiku umeleckého nadania, talentu, umeleckej osobnosti ako aj autoreflexiu či problematiku hudobného zážitku. Aktívne sa ako psychológ hudby zúčastnil dlhoročného výskumu výrobcov a interpretov slovenských ľudových hudobných nástrojov v tíme etnomuzikológa Dr. Ivana Mačáka. Bol vedúcim sekcie slovenských psychológov umenia v rámci ČSAV, členom Výboru klubov hudobnej mládeže SR, dodnes je členom Medzinárodného združenia psychológov hudby.
V roku 2012 mu bola rektorkou ŽU udelená plaketa J. A. Komenského za dlhoročnú pedagogickú činnosť a zásluhy o rozvoj Fakulty humanitných vied ŽU.
V špecializovanej oblasti psychológie hudby priniesol na Slovensku doposiaľ najhlbší pohľad a šírku spracovania.


Od roku [[1999]] sa významnou mierou podieľal na založení súčasnej Fakulty humanitných vied na [[Žilinská univerzita v Žiline|Žilinskej univerzite v Žiline]] (pôvodne Fakulta prírodných vied, kde od r. [[2000]] viedol Katedru humanitných vied a neskôr vykonával i funkciu prodekana pre rozvoj fakulty). Aj vďaka nemu sa podarilo konštituovať v technickom prostredí univerzity nové študijné odbory, ktoré dnes figurujú na Katedre hudby alebo i Katedre mediamatiky a kultúrneho dedičstva. Bol školiteľom i oponentom vyše troch stoviek študentských bakalárskych i diplomových prác a tiež viac ako desiatich doktorandských dizertačných prác na rôznych vysokých školách na Slovensku i v Česku. Dlhé roky bol šéfredaktorom časopisu [[ACTA HUMANICA]]. Ako garant a vysokoškolský učiteľ pôsobil aj na Univerzite tretieho veku na ŽU v Žiline. V roku [[2012]] mu bola rektorkou ŽU udelená plaketa J. A. Komenského za dlhoročnú pedagogickú činnosť a zásluhy o rozvoj Fakulty humanitných vied ŽU.
Medzi jeho koníčky, okrem hudby a literatúry, patrí fotografovanie, video, počítače, turistiku nevynímajúc. V súčasnosti. ako dôchodca žije v rodných Vrútkach.


Po ukončení štúdia na vysokej škole žil 25 rokov v manželstve s Alenou Krbaťovou, rodenou Bendíkovou, dlhodobou huslistkou v orchestri Slovenskej filharmónie v Bratislave. Má s ňou 3 deti. Z druhého krátkeho manželstva má syna Jakuba.
'''Prehľad odbornej publikačnej a vedecko-výskumnej činnosti'''


Medzi jeho koníčky, okrem hudby a literatúry, patrilo fotografovanie, video, počítače a turistika.
'''Vedecké monografie vydané v domácich vydavateľstvách '''


Ako dôchodca žil v rodných Vrútkach.
Psychológia hudby (nielen) pre hudobníkov. Knižná monografia. Matúš music, Prešov 1994, 215 s., ISBN 80-967089-4-5


=== Vzdelanie ===
Psychológia hudby. Od hľadania vzťahu k hudbe k umeleckému majstrovstvu. Spoluautori: J. Zeleiová, M. Krušinská. Varín: Elektropress AB. 2008, 364 s., ISBN 978-80-969808-6-4 /dotlač v r. 2010/
* [[1961]] ÚSV – maturita Stredná všeobecno-vzdelávacia škola, Vrútky (dnes [[Gymnázium Jozefa Cígera Hronského]]
* [[1967]] vysokoškolské Filozofická fakulta UK Bratislava, odbor psychológia
* [[1975]] [[Doktor filozofie|PhDr.]] Filozofická fakulta UK Bratislava
* [[1986]] [[Kandidát vied|CSc.]] Filozofická fakulta UK Bratislava
* [[1986]] [[Docent|Doc.]] Filozofická fakulta UK Bratislava


=== Zamestnanie ===
'''Vysokoškolské učebnice vydané v domácich vydavateľstvách '''
* [[1968]]{{--}}[[1973]] Doprastav n.p., Bratislava – podnikový psychológ
* [[1973]]{{--}}[[1975]] Inštitút Slovchémie, Bratislava – zástupca vedúceho katedry psychológie
* [[1975]]{{--}}[[2000]] Hudobná a tanečná fakulta VŠMU, Bratislava – pedagóg, prodekan, dekan
* [[2000]]{{--}}[[2012]] FPV a neskôr FHV ŽU – vedúci katedry, prodekan, pedagóg


== Prehľad odbornej publikačnej a vedecko-výskumnej činnosti ==
Fyzikálne faktory pracovného prostredia a ich význam pre výkon a spokojnosť pracovníkov. In : Psychológia práce, VŠE, Bratislava, 1974, 18 strán


=== Vedecké monografie vydané v domácich vydavateľstvách ===
Sociálna psychológia v teórii a praxi umeleckej kultúry. In :Aplikovaná Sociálna psychológia, FFUK, Bratislava, 1984, 12 strán
* ''Psychológia hudby (nielen) pre hudobníkov.'' Knižná monografia. Matúš music, Prešov 1994, 215 s., ISBN 80-967089-4-5
* ''Psychológia hudby. Od hľadania vzťahu k hudbe k umeleckému majstrovstvu.'' Spoluautori: J. Zeleiová, M. Krušinská. Varín: Elektropress AB. 2008, 364 s., ISBN 978-80-969808-6-4 (dotlač v r. [[2010]])


=== Vysokoškolské učebnice vydané v domácich vydavateľstvách ===
Typy fonačných porúch u spevákov a hlasových profesionálov, možnosti ich reedukácie. VŠ učebné texty, 75 strán. Spoluautorka Doc. Vlasta Hudecová, HTF VŠMU, 1991.
* Fyzikálne faktory pracovného prostredia a ich význam pre výkon a spokojnosť pracovníkov. In : ''Psychológia práce'', VŠE, Bratislava, 1974, 18 strán
* Sociálna psychológia v teórii a praxi umeleckej kultúry. In: ''Aplikovaná Sociálna psychológia'', FFUK, Bratislava, 1984, 12 strán
* ''Typy fonačných porúch u spevákov a hlasových profesionálov, možnosti ich reedukácie.'' VŠ učebné texty, 75 strán. Spoluautorka Doc. Vlasta Hudecová, HTF VŠMU, 1991.
* ''Človek a umenie zo sociálno-psychologického hľadiska.'' Učebné texty pre Univerzitu tretieho veku (14 strán), Žilinská univerzita v Žiline, 2002
* ''Tvorba hudby a grafiky v počítači.'' Učebné texty pre Univerzitu tretieho veku (13 strán), Žilinská univerzita v Žiline, 2003
* ''Psychológia-správanie sa človeka v mimoriadnych situáciách.'' Učebné texty pre dištančný kurz-operátori tunelovej prevádzky Horelica (15 s.), Stavebná fakulta ŽU v Žiline, 2004
* ''Umenie v informačných a komunikačných technológiách.'' Učebné texty pre Univerzitu tretieho veku (13 strán), Žilinská univerzita v Žiline, 2007


=== Vedecké práce v domácich nekarentovaných časopisoch a zborníkoch ===
Človek a umenie zo sociálno-psychologického hľadiska. Učebné texty pre Univerzitu tretieho veku /14 strán/, Žilinská univerzita v Žiline, 2002
* Pohľad do praxe psychológa. ''Psychológ v Československu'', 1971, 3 – 4, 11 strán
* Pozornosť tvorcovi hodnôt. ''Pravda'', 1972, roč, V.10, IV.- V Čo ukázal prieskum. ''Bezpečná práca,'' 1973, 4, 2 strany Využitie vnútorného TV – okruhu v pedagogickom procese Inštitútu. ''Informačná ročenka Inštitútu Slovchémie'', 1974, 6,5 strán
* Využitie prístrojových výskumných metód v praxi psychológa. ''Zborník z 1. stretnutia psychológov ČSFR'', Inštitút Slovchémie, 1974, s- 105{{--}}117
* Človek v orchestri. ''Hudobný život'', 18, 1974, 11.-111.
* Dirigent v predstavách orchestrálnych hráčov. ''Hudobný život'', 1975,75, s, 111.
* Skúsenosti sovietskych psychológov a fyziológov podnetom i náš výskum. ''Hudobný život'', 1977, 9, s. 11. 13.
* O vzťahoch umenia a vedy, ''Hudobný život'', 1978, 1, s. 111.
* Mobilizujeme tvorivé sily. ''Nové slovo'', 1978, 35, 8. V. – VI.
* Psychologická charakteristika osobnosti orchestrálních hudebníků. ''Opus Musicum 1978''. 3, 10 s.
* Osobnosť socialistického umelca. ''Nové slovo'' – príloha (22 s. strojopisu), 1979, 43
* Rozvoj koncepcie Výskumného a záznamového centra VŠMU. ''Zborník VaZC VŠMU'', 1979, séria 1,1, 5 s.
* Analýza psychologických faktorov v speváckej činnosti. ''Zborník VŠMU'', 1980 séria 1,2, 64 strán
* Profesiografia hudobných činností a diagnostika hudobného talentu. ''Zborník z 1. vedeckej konferencie VŠMU Výchova socialistických umelcov''. Tatran, Bratislava 1980, s. 126{{--}}135
* Človek a umenie. Televízia, 1981, 48, 7 s. V Tbilisi progresívne. ''Hudobný život'', 1982, 1, s. 11
* Konštituovanie Výskumného a záznamového centra VŠMU. ''Zborník VaZC VŠMU'', 1982, séria 1,3, s. 11{{--}}14
* Komplexný výskum umeleckej tvorby v Tbilisi. ''Zborník VaZC VŠMU'', 1982, 1,3, s. 40
* Psychofyziologické laboratórium VŠMU. ''Zborník VaZC VŠMU'', 1982, 1,3, s. 37{{--}}39
* Hudba a slovo v psychohygiene a psychoterapii. ''Hudobný život'', 1983, 3, s. 11
* Človek v orchestri v presečníku umenia a vedy. ''Hudobný život'', 1983, 19, s. 111
* Súčasné trendy rozvoja psychológie hudby. ''Hudobný život'', 1983, 19, s. 11.
* Sociálna psychológia v teórii a praxi umeleckej kultúry. ''Správy VaZC VŠMU'', 1984, 9, 23 strán
* Psychologické aspekty v integrovanom skúmaní hudobného talentu. ''Zborník z II. vedeckej konferencie VŠMU Umelecká tvorba ako objekt interdisciplinárneho výskumu'', VŠMU, 1985, 2s.
* II. vedecká konferencia VŠMU „Umelecká tvorba ako objekt interdisciplinárneho výskumu “. ''Československá psychologie'', XXIX, 3, 1985, s. 261{{--}}263.
* II. vedecká konferencia VŠMU. ''Hudobný život'', 1985, 4, 3. 11
* VI. zjazd psychológov v Prahe. ''Hudobný život'', 1985, 18, s. 11
* Muzikoterapeutické konfrotácie. ''Hudobný život'', 1986, 3
* ''Psychology of musical activity''. Štúdia napísaná na Uppsalskej univerzite vo Švédsku, Uppsala University, apríl 1988, 24 strán
* Psychológia hudby v PĽR. ''Bulletin českej hudobnej spoločnosti'', dec. 1988
* Štruktúra psychologických predpokladov a podmienok hudobnej interpretácie (Autoreflexia tvorby J. Podhoranského). ''Československá psychologie'', č.1. 1988
* Psychológia hudby na švédsky spôsob. ''Hudobný život'' roč. XXI, č.7.,1989
* 121 dní v Uppsale. Reportáž (19 s.). Časopis ''Život'', č. 41, roč. XXXIX., 1989, 19.s
* Ako ďalej v kluboch Hudobnej mládeže. (z výsledkov jedného prieskumu) ''Literárny týždenník'', 3, 1990
* Horizont súčasnej psychológie hudby. ''Hudobný život'', ročník XXII, číslo 23, 1990
* Múzy v úzkych. (ako je to s Hudobnou fakultou VŠMU) ''Národná obroda'', č. 191, 1990
* ... aby fakulta bola mladšia, krajšia a kreatívnejšia. (Rozhovor s dekanom HTF VŠMU), ''Hudobný život'', ročník XXIV. číslo 1, 1992
* Možnosti uplatnenia biodromálneho prístupu v psychológii hudby a hudobnej pedagogike. ''Zborník z medzinárodnej konferencie integrujúce možnosti a Umelecká výchova detí a mládeže.'' Trenčín – Zlatovce- Bratislava 1992, 15 s.
* Autoreflexia hudobnej tvorby a interpretácie. ''Zborník – grantový projekt reg.1/3171/96 Metódy analýzy a interpretácie hudby z historického a systematického aspektu I.'' VŠMU, Bratislava 1997
* Synestézie a synestetické metafory (nielen) v hudobnej pedagogike. ''Múzy v škole'' 4/2000, 7s.
* Nielen slovom – k problematike metaverbálnej a nonverbálnej zložky verbálnej komunikácie. ''Zborník VŠMU'', Bratislava 2001, 8 s.
* Informačné a komunikačné technológie v multikultúrnej výchove. /skrátená verzia referátu/. ''Spravodajca Žilinskej univerzity'' v Žiline, č.6, roč. XX, jún 2002
* Duša človeka. Poetický text. ''Spravodajca Žilinskej univerzity'' v Žiline, č.7, roč. XX, september 2002
* Informačné a komunikačné technológie v multikultúrnej výchove. ''Múzy v škole'' 1/2003, 7s.
* Psychologické aspekty pedagogického výkonu. ''Múzy v škole'' 2/2004. 7s.
* Hudba v rodine z psychologického hľadiska. ''Múzy v škole''. 3/2005. 8s.
* Hudba v tehotenstve. Časopis ''ACTA HUMANICA''. FPV ŽU v Žiline, 1/2005
* Bariéry a cesty rozvoja kreativity v oblasti hudobnej edukácie. ''Múzy v škole''. 3/2006. 10s.


;Vedecké práce v domácich recenzovaných vedeckých zborníkoch:
Tvorba hudby a grafiky v počítači. Učebné texty pre Univerzitu tretieho veku /13 strán/, Žilinská univerzita v Žiline, 2003
* Autoreflexia hudobnej tvorby a interpretácie. ''Zborník – grantový projekt K reg.1/3171/96 Metódy analýzy a interpretácie hudby z historického a systematického aspektu I''. VŠMU, Bratislava 1997
* Mediamatika a hudba – súvislosti 3. digitálnej kultúry. ''Zborník Hudobno-pedagogické interpretácie 6,'' PF UKF, Nitra 2001, 8 s.
* Mediamatické aspekty v systéme človek – technika. /spoluautorka – K. Macková/. Zborník ''ACTA HUMANICA''. FPV ŽU v Žiline, 1/2004 Psychologická štruktúra zážitkového procesu v polarite dobra a zla. Evanjelická bohoslovecká fakulta UK v Bratislave
* Barriers and ways of creativity development in music education. Časopis ''Komunikácie''. Vedecké listy Žilinskej univerzity v Žiline 2/2007
* Psychologická štruktúra zážitkového procesu v polarite dobra a zla. FPV ŽU v Žiline: Časopis ''ACTA HUMANICA'', 5 s., 2/2008
* Archetypálna hudobná kultúra versus virtuálna realita. ''Zborník z Medzinárodného sympózia Etnopedagogické a muzikoterapeutické paradigmy v hudobnej pedagogike.'' KU Ružomberok, 27.-30.4. 2009
* Psychologická štruktúra zážitkového procesu v polarite dobra a zla. ''Zborník: Božia spravodlivosť a zlo vo svete. Problém teodícey.'' Evanjelická bohoslovecká fakulta UK v Bratislave 2011


;Publikované príspevky na zahraničných vedeckých konferenciách:
Psychológia-správanie sa človeka v mimoriadnych situáciách. Učebné texty pre dištančný kurz-operátori tunelovej prevádzky Horelica /15 s./, Stavebná fakulta ŽU v Žiline, 2004
* Einige Aspekte der Personlichkeitsforschung der Musiker in der CSSR. ''Zborník z 111. vedeckej konferencie Hochschule für Musik C.M.Webera'', Dresden 1977, 7s.
* The Problem of Stres in Psychology of Music. Publikovaný referát – The international seminar of the researchers and lecturers in the psychology of music. Radziejowice, Poland 1990. In: ''Psychologia muzyki'', Vyd. Akademia muzyczna F.Chopina, Warszawa 1991, 10 s.
* Bariéry a cesty rozvoja kreativity. Publikovaný referát – zborník: ''Wspieranie dzieciecej kreatywnosci.'' Panstwowa Wyzsza Szkola Zawodowa, Nowy Sacz 2006, 7.s


== Referencie ==
Umenie v informačných a komunikačných technológiách. Učebné texty pre Univerzitu tretieho veku /13 strán/, Žilinská univerzita v Žiline, 2007
{{referencie}}


{{Autoritné údaje}}
'''Vedecké práce v domácich nekarentovaných časopisoch a zborníkoch '''


{{DEFAULTSORT:Krbaťa, Peter}}
Pohľad do praxe psychológa. Psychológ v Československu, 1971, 3 - 4, 11 strán
[[Kategória:Osobnosti z Martina]]

[[Kategória:Slovenskí psychológovia]]
Pozornosť tvorcovi hodnôt. Pravda, 1972, roč, V.10, IV.- V Čo ukázal prieskum. Bezpečná práca, 1973, 4, 2 strany Využitie vnútorného TV - okruhu v pedagogickom procese Inštitútu. Informačná ročenka Inštitútu Slovchémie, 1974, 6,5 strán
[[Kategória:Hudobní teoretici]]

[[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]]
Využitie prístrojových výskumných metód v praxi psychológa. Zborník z 1. stretnutia psychológov ČSFR, Inštitút Slovchémie, 1974, s- 105-117
[[Kategória:Vyučujúci na Hudobnej a tanečnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave]]

[[Kategória:Vyučujúci na Žilinskej univerzite v Žiline]]
Človek v orchestri. Hudobný život, 18, 1974, 11.-111. Dirigent v predstavách orchestrálnych hráčov. Hudobný život, 1975,75, s, 111.
[[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]]

Skúsenosti sovietskych psychológov a fyziológov podnetom i náš výskum. Hudobný život, 1977, 9, s. 11. 13 .

O vzťahoch umenia a vedy, Hudobný život, 1978, 1, s . 111.

Mobilizujeme tvorivé sily. Nové slovo, 1978, 35, 8. V. - VI. Psychologická charakteristika osobnosti orchestrálních hudebníků. Opus Musicum 1978. 3, 10 s.

Osobnosť socialistického umelca. Nové slovo - príloha (22 s. strojopisu), 1979, 43

Rozvoj koncepcie Výskumného a záznamového centra VŠMU. Zborník VaZC VŠMU, 1979, séria 1,1, 5 s.

Analýza psychologických faktorov v speváckej činnosti. Zborník VŠMU, 1980 séria 1,2, 64 strán

Profesiografia hudobných činností a diagnostika hudobného talentu. Zborník z 1. vedeckej konferencie VŠMU Výchova socialistických umelcov. Tatran, Bratislava 1980, s. 126 - 135

Človek a umenie. Televízia, 1981, 48, 7 s. V Tbilisi progresívne. Hudobný život, 1982, 1, s. 11.

Konštituovanie Výskumného a záznamového centra VŠMU. Zborník VaZC VŠMU, 1982, séria 1,3, s. 11 - 14

Komplexný výskum umeleckej tvorby v Tbilisi. Zborník VaZC VŠMU, 1982, 1,3, s. 40 -. Psychofyziologické laboratórium VŠMU.

Zborník VaZC VŠMU, 1982, 1,3, s. 37 - 39 Hudba a slovo v psychohygiene a psychoterapii. Hudobný život, 1983, 3, s. 11.

Človek v orchestri v presečníku umenia a vedy. Hudobný život, 1983, 19, s. 111. Súčasné trendy rozvoja psychológie hudby. Hudobný život, 1983, 19, s. 11.

Sociálna psychológia v teórii a praxi umeleckej kultúry. Správy VaZC VŠMU, 1984, 9, 23 strán Psychologické aspekty v integrovanom skúmaní hudobného talentu. Zborník z 11. vedeckej konferencie VŠMU Umelecká tvorba ako objekt interdisciplinárneho výskumu, VŠMU, 1985. II. vedecká konferencia VŠMU " Umelecká tvorba ako objekt interdisciplinárneho výskumu ". Československá psychologie, XXIX, 3, 1985, s. 261-263. II. vedecká konferencia VŠMU. Hudobný život, 1985, 4, 3. 11. VI. zjazd psychológov v Prahe. Hudobný život, 1985, 18, s. 11. Muzikoterapeutické konfrotácie. Hudobný život, 1986, 3

Psychology of musical activity. Štúdia napísaná na Uppsalskej univerzite vo Švédsku ( 24 strán), Uppsala University, apríl 1988. Psychológia hudby v PĽR. Bulletin českej hudobnej spoločnosti, dec. 1988 Štruktúra psychologických predpokladov a podmienok hudobnej interpretácie (Autoreflexia tvorby J. Podhoranského). Československá psychologie, č.1. 1988. Psychológia hudby na švédsky spôsob. Hudobný život roč. XXI, č.7.,1989, 121 dní v Uppsale. Reportáž (19 s.). Časopis Život, č. 41, roč. XXXIX., 1989

Ako ďalej v kluboch Hudobnej mládeže. (z výsledkov jedného prieskumu) Literárny týždenník, 3, 1990. Horizont súčasnej psychológie hudby. Hudobný život, ročník XXII, číslo 23, 1990. Múzy v úzkych. (ako je to s Hudobnou fakultou VŠMU) Národná obroda, č. 191, 1990 .... aby fakulta bola mladšia, krajšia a kreatívnejšia. (Rozhovor s dekanom HTF VŠMU), Hudobný život, ročník XXIV. číslo 1, 1992. Možnosti uplatnenia biodromálneho prístupu v psychológii hudby a hudobnej pedagogike. Zborník z medzinárodnej konferencie integrujúce možnosti a Umelecká výchova detí a mládeže. Trenčín - Zlatovce- Bratislava 1992, 15 s. Autoreflexia hudobnej tvorby a interpretácie. Zborník – grantový projekt reg.1/3171/96 Metódy analýzy a interpretácie hudby z historického a systematického aspektu I.VŠMU, Bratislava 1997 Synestézie a synestetické metafory /nielen/ v hudobnej pedagogike. Múzy v škole 4/2000, 7s. Nielen slovom - k problematike metaverbálnej a nonverbálnej zložky verbálnej komunikácie. Zborník VŠMU, Bratislava 2001, 8 s.

Informačné a komunikačné technológie v multikultúrnej výchove. /skrátená verzia referátu/. Spravodajca Žilinskej univerzity v Žiline, č.6, roč. XX, jún 2002 Duša človeka. Poetický text. Spravodajca Žilinskej univerzity v Žiline, č.7, roč. XX, september 2002 Informačné a komunikačné technológie v multikultúrnej výchove. Múzy v škole 1/2003, 7s. Psychologické aspekty pedagogického výkonu. Múzy v škole 2/2004. 7s. Hudba v rodine z psychologického hľadiska. Múzy v škole. 3/2005. 8s. Hudba v tehotenstve. Časopis ACTA HUMANICA. FPV ŽU v Žiline, 1/2005 Bariéry a cesty rozvoja kreativity v oblasti hudobnej edukácie. Múzy v škole. 3/2006. 10s.

'''Vedecké práce v domácich recenzovaných vedeckých zborníkoch '''

Autoreflexia hudobnej tvorby a interpretácie. Zborník – grantový projekt K reg.1/3171/96 Metódy analýzy a interpretácie hudby z historického a systematického aspektu I. VŠMU, Bratislava 1997 Mediamatika a hudba – súvislosti 3. digitálnej kultúry. Zborník Hudobno-pedagogické interpretácie 6, PF UKF, Nitra 2001, 8 s. Mediamatické aspekty v systéme človek - technika. /spoluautorka - K. Macková/. Zborník ACTA HUMANICA. FPV ŽU v Žiline, 1/2004 Psychologická štruktúra zážitkového procesu v polarite dobra a zla. Evanjelická bohoslovecká fakulta UK v Bratislave

Barriers and ways of creativity development in music education. Časopis Komunikácie. Vedecké listy Žilinskej univerzity v Žiline 2/2007 Psychologická štruktúra zážitkového procesu v polarite dobra a zla. FPV ŽU v Žiline: Časopis ACTA HUMANICA., 5 s., 2/2008

Archetypálna hudobná kultúra versus virtuálna realita. Zborník z Medzinárodného sympózia Etnopedagogické a muzikoterapeutické paradigmy v hudobnej pedagogike. KU Ružomberok, 27.-30.4. 2009, ISBN 978-80-8084-441-7 Psychologická štruktúra zážitkového procesu v polarite dobra a zla. Zborník: Božia spravodlivosť a zlo vo svete. Problém teodícey. Evanjelická bohoslovecká fakulta UK v Bratislave 2011, ISBN 978-80-88827-39-9

'''Publikované príspevky na zahraničných vedeckých konferenciách '''

Einige Aspekte der Personlichkeitsforschung der Musiker in der CSSR. Zborník z 111. vedeckej konferencie Hochschule für Musik C.M.Webera, Dresden 1977, 7s. The Problem of Stres in Psychology of Music. Publikovaný referát - The international seminar of the researchers and lecturers in the psychology of music. Radziejowice, Poland 1990. In: Psychologia muzyki, Vyd. Akademia muzyczna F, Chopina, Warszawa 1991, 10 s.

Bariéry a cesty rozvoja kreativity. Publikovaný referát – zborník: Wspieranie dzieciecej kreatywnosci. Panstwowa Wyzsza Szkola Zawodowa, Nowy Sacz 2006, 7.s

Aktuálna revízia z 00:46, 27. december 2023

 Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť.
Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.
Peter Krbaťa
slovenský hudobný teoretik a vysokoškolský pedagóg
Peter Krbaťa
Narodenie3. jún 1944
Martin, Slovensko
Úmrtie16. september 2023 (79 rokov)
Vrútky, Slovensko
Alma materFilozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave

Doc. PhDr. Peter Krbaťa, CSc. (* 3. jún 1944, Martin – † 16. september 2023, Vrútky)[1] bol slovenský hudobný teoretik, vysokoškolský pedagóg, vedecký pracovník a organizátor viacerých výskumných projektov, seminárov a vedeckých konferencií na Slovensku i v zahraničí. Venoval sa špecializovanej oblasti psychológie hudby.

Prednášal na umeleckých, pedagogických i humanitných fakultách predmety psychológia hudby, všeobecná, vývinová a pedagogická psychológia. Je autorom vyše 70 vedeckých štúdií, viacerých vysokoškolských skrípt, textov i zborníkov. Napísal 2 knižné publikácie, poslednú v spoluautorstve s odborníčkami z oblasti muzikoterapie a hudobnej výchovy.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Strávil detstvo vo Vrútkach. Do sveta hudby ho ako prvá voviedla matka Elena, učiteľka hudobnej školy vo Vrútkach, kde študoval hru na klavíri u Edity Nemcovej, rod. Kohútovej. V štúdiu neskôr súkromne pokračoval u skladateľa a pedagóga Tadeáša Salvu, ktorý ho popri klavírnej interpretácii zasvätil i do základov hudobnej kompozície. Svoj záujem o umenie ďalej rozvíjal ako vedúci hudobnej skupiny, hrával aj divadlo, recitoval, venoval sa turistike i tenisu.

Študoval na FF UK v Bratislave odbor psychológia umenia – hudby.[2] Po ukončení štúdia pracoval ako podnikový psychológ. Už počas tohto obdobia viedol široký interdisciplinárny tím, ktorý uskutočnil v priebehu 3 rokov výskum v orchestri a zbore Slovenskej filharmónie. Dostal pracovnú ponuku z Vysokej školy múzických umení, kde potom pracoval 25 rokov ako vysokoškolský pedagóg a výskumný pracovník na Hudobnej a tanečnej fakulte VŠMU. Na VŠMU viedol Výskumné a záznamové centrum a ako pedagóg pôsobil na Katedre hudobnej teórie. V rokoch 1991 – 1997 vykonával na HTF VŠMU funkciu dekana.

Absolvoval študijné pobyty v Poľsku, Nemecku, Gruzínsku i Švédsku. Realizoval viaceré výskumné projekty v oblasti hudobného interpretačného umenia, tak na VŠMU ako aj na konzervatóriách, ZUŠ a i. Boli zamerané na oblasť psychologickej analýzy predpokladov, procesov i produktov hudobnej činnosti, diagnostiku umeleckého nadania, talentu, umeleckej osobnosti ako aj autoreflexiu či problematiku hudobného zážitku. Aktívne sa ako psychológ hudby zúčastnil dlhoročného výskumu výrobcov a interpretov slovenských ľudových hudobných nástrojov v tíme etnomuzikológa Dr. Ivana Mačáka. Bol vedúcim sekcie slovenských psychológov umenia v rámci ČSAV, členom Výboru klubov hudobnej mládeže SR, dodnes je členom Medzinárodného združenia psychológov hudby.

Od roku 1999 sa významnou mierou podieľal na založení súčasnej Fakulty humanitných vied na Žilinskej univerzite v Žiline (pôvodne Fakulta prírodných vied, kde od r. 2000 viedol Katedru humanitných vied a neskôr vykonával i funkciu prodekana pre rozvoj fakulty). Aj vďaka nemu sa podarilo konštituovať v technickom prostredí univerzity nové študijné odbory, ktoré dnes figurujú na Katedre hudby alebo i Katedre mediamatiky a kultúrneho dedičstva. Bol školiteľom i oponentom vyše troch stoviek študentských bakalárskych i diplomových prác a tiež viac ako desiatich doktorandských dizertačných prác na rôznych vysokých školách na Slovensku i v Česku. Dlhé roky bol šéfredaktorom časopisu ACTA HUMANICA. Ako garant a vysokoškolský učiteľ pôsobil aj na Univerzite tretieho veku na ŽU v Žiline. V roku 2012 mu bola rektorkou ŽU udelená plaketa J. A. Komenského za dlhoročnú pedagogickú činnosť a zásluhy o rozvoj Fakulty humanitných vied ŽU.

Po ukončení štúdia na vysokej škole žil 25 rokov v manželstve s Alenou Krbaťovou, rodenou Bendíkovou, dlhodobou huslistkou v orchestri Slovenskej filharmónie v Bratislave. Má s ňou 3 deti. Z druhého krátkeho manželstva má syna Jakuba.

Medzi jeho koníčky, okrem hudby a literatúry, patrilo fotografovanie, video, počítače a turistika.

Ako dôchodca žil v rodných Vrútkach.

Vzdelanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Zamestnanie

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1968 – 1973 Doprastav n.p., Bratislava – podnikový psychológ
  • 1973 – 1975 Inštitút Slovchémie, Bratislava – zástupca vedúceho katedry psychológie
  • 1975 – 2000 Hudobná a tanečná fakulta VŠMU, Bratislava – pedagóg, prodekan, dekan
  • 2000 – 2012 FPV a neskôr FHV ŽU – vedúci katedry, prodekan, pedagóg

Prehľad odbornej publikačnej a vedecko-výskumnej činnosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Vedecké monografie vydané v domácich vydavateľstvách

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Psychológia hudby (nielen) pre hudobníkov. Knižná monografia. Matúš music, Prešov 1994, 215 s., ISBN 80-967089-4-5
  • Psychológia hudby. Od hľadania vzťahu k hudbe k umeleckému majstrovstvu. Spoluautori: J. Zeleiová, M. Krušinská. Varín: Elektropress AB. 2008, 364 s., ISBN 978-80-969808-6-4 (dotlač v r. 2010)

Vysokoškolské učebnice vydané v domácich vydavateľstvách

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Fyzikálne faktory pracovného prostredia a ich význam pre výkon a spokojnosť pracovníkov. In : Psychológia práce, VŠE, Bratislava, 1974, 18 strán
  • Sociálna psychológia v teórii a praxi umeleckej kultúry. In: Aplikovaná Sociálna psychológia, FFUK, Bratislava, 1984, 12 strán
  • Typy fonačných porúch u spevákov a hlasových profesionálov, možnosti ich reedukácie. VŠ učebné texty, 75 strán. Spoluautorka Doc. Vlasta Hudecová, HTF VŠMU, 1991.
  • Človek a umenie zo sociálno-psychologického hľadiska. Učebné texty pre Univerzitu tretieho veku (14 strán), Žilinská univerzita v Žiline, 2002
  • Tvorba hudby a grafiky v počítači. Učebné texty pre Univerzitu tretieho veku (13 strán), Žilinská univerzita v Žiline, 2003
  • Psychológia-správanie sa človeka v mimoriadnych situáciách. Učebné texty pre dištančný kurz-operátori tunelovej prevádzky Horelica (15 s.), Stavebná fakulta ŽU v Žiline, 2004
  • Umenie v informačných a komunikačných technológiách. Učebné texty pre Univerzitu tretieho veku (13 strán), Žilinská univerzita v Žiline, 2007

Vedecké práce v domácich nekarentovaných časopisoch a zborníkoch

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Pohľad do praxe psychológa. Psychológ v Československu, 1971, 3 – 4, 11 strán
  • Pozornosť tvorcovi hodnôt. Pravda, 1972, roč, V.10, IV.- V Čo ukázal prieskum. Bezpečná práca, 1973, 4, 2 strany Využitie vnútorného TV – okruhu v pedagogickom procese Inštitútu. Informačná ročenka Inštitútu Slovchémie, 1974, 6,5 strán
  • Využitie prístrojových výskumných metód v praxi psychológa. Zborník z 1. stretnutia psychológov ČSFR, Inštitút Slovchémie, 1974, s- 105 – 117
  • Človek v orchestri. Hudobný život, 18, 1974, 11.-111.
  • Dirigent v predstavách orchestrálnych hráčov. Hudobný život, 1975,75, s, 111.
  • Skúsenosti sovietskych psychológov a fyziológov podnetom i náš výskum. Hudobný život, 1977, 9, s. 11. 13.
  • O vzťahoch umenia a vedy, Hudobný život, 1978, 1, s. 111.
  • Mobilizujeme tvorivé sily. Nové slovo, 1978, 35, 8. V. – VI.
  • Psychologická charakteristika osobnosti orchestrálních hudebníků. Opus Musicum 1978. 3, 10 s.
  • Osobnosť socialistického umelca. Nové slovo – príloha (22 s. strojopisu), 1979, 43
  • Rozvoj koncepcie Výskumného a záznamového centra VŠMU. Zborník VaZC VŠMU, 1979, séria 1,1, 5 s.
  • Analýza psychologických faktorov v speváckej činnosti. Zborník VŠMU, 1980 séria 1,2, 64 strán
  • Profesiografia hudobných činností a diagnostika hudobného talentu. Zborník z 1. vedeckej konferencie VŠMU Výchova socialistických umelcov. Tatran, Bratislava 1980, s. 126 – 135
  • Človek a umenie. Televízia, 1981, 48, 7 s. V Tbilisi progresívne. Hudobný život, 1982, 1, s. 11
  • Konštituovanie Výskumného a záznamového centra VŠMU. Zborník VaZC VŠMU, 1982, séria 1,3, s. 11 – 14
  • Komplexný výskum umeleckej tvorby v Tbilisi. Zborník VaZC VŠMU, 1982, 1,3, s. 40
  • Psychofyziologické laboratórium VŠMU. Zborník VaZC VŠMU, 1982, 1,3, s. 37 – 39
  • Hudba a slovo v psychohygiene a psychoterapii. Hudobný život, 1983, 3, s. 11
  • Človek v orchestri v presečníku umenia a vedy. Hudobný život, 1983, 19, s. 111
  • Súčasné trendy rozvoja psychológie hudby. Hudobný život, 1983, 19, s. 11.
  • Sociálna psychológia v teórii a praxi umeleckej kultúry. Správy VaZC VŠMU, 1984, 9, 23 strán
  • Psychologické aspekty v integrovanom skúmaní hudobného talentu. Zborník z II. vedeckej konferencie VŠMU Umelecká tvorba ako objekt interdisciplinárneho výskumu, VŠMU, 1985, 2s.
  • II. vedecká konferencia VŠMU „Umelecká tvorba ako objekt interdisciplinárneho výskumu “. Československá psychologie, XXIX, 3, 1985, s. 261 – 263.
  • II. vedecká konferencia VŠMU. Hudobný život, 1985, 4, 3. 11
  • VI. zjazd psychológov v Prahe. Hudobný život, 1985, 18, s. 11
  • Muzikoterapeutické konfrotácie. Hudobný život, 1986, 3
  • Psychology of musical activity. Štúdia napísaná na Uppsalskej univerzite vo Švédsku, Uppsala University, apríl 1988, 24 strán
  • Psychológia hudby v PĽR. Bulletin českej hudobnej spoločnosti, dec. 1988
  • Štruktúra psychologických predpokladov a podmienok hudobnej interpretácie (Autoreflexia tvorby J. Podhoranského). Československá psychologie, č.1. 1988
  • Psychológia hudby na švédsky spôsob. Hudobný život roč. XXI, č.7.,1989
  • 121 dní v Uppsale. Reportáž (19 s.). Časopis Život, č. 41, roč. XXXIX., 1989, 19.s
  • Ako ďalej v kluboch Hudobnej mládeže. (z výsledkov jedného prieskumu) Literárny týždenník, 3, 1990
  • Horizont súčasnej psychológie hudby. Hudobný život, ročník XXII, číslo 23, 1990
  • Múzy v úzkych. (ako je to s Hudobnou fakultou VŠMU) Národná obroda, č. 191, 1990
  • ... aby fakulta bola mladšia, krajšia a kreatívnejšia. (Rozhovor s dekanom HTF VŠMU), Hudobný život, ročník XXIV. číslo 1, 1992
  • Možnosti uplatnenia biodromálneho prístupu v psychológii hudby a hudobnej pedagogike. Zborník z medzinárodnej konferencie integrujúce možnosti a Umelecká výchova detí a mládeže. Trenčín – Zlatovce- Bratislava 1992, 15 s.
  • Autoreflexia hudobnej tvorby a interpretácie. Zborník – grantový projekt reg.1/3171/96 Metódy analýzy a interpretácie hudby z historického a systematického aspektu I. VŠMU, Bratislava 1997
  • Synestézie a synestetické metafory (nielen) v hudobnej pedagogike. Múzy v škole 4/2000, 7s.
  • Nielen slovom – k problematike metaverbálnej a nonverbálnej zložky verbálnej komunikácie. Zborník VŠMU, Bratislava 2001, 8 s.
  • Informačné a komunikačné technológie v multikultúrnej výchove. /skrátená verzia referátu/. Spravodajca Žilinskej univerzity v Žiline, č.6, roč. XX, jún 2002
  • Duša človeka. Poetický text. Spravodajca Žilinskej univerzity v Žiline, č.7, roč. XX, september 2002
  • Informačné a komunikačné technológie v multikultúrnej výchove. Múzy v škole 1/2003, 7s.
  • Psychologické aspekty pedagogického výkonu. Múzy v škole 2/2004. 7s.
  • Hudba v rodine z psychologického hľadiska. Múzy v škole. 3/2005. 8s.
  • Hudba v tehotenstve. Časopis ACTA HUMANICA. FPV ŽU v Žiline, 1/2005
  • Bariéry a cesty rozvoja kreativity v oblasti hudobnej edukácie. Múzy v škole. 3/2006. 10s.
Vedecké práce v domácich recenzovaných vedeckých zborníkoch
  • Autoreflexia hudobnej tvorby a interpretácie. Zborník – grantový projekt K reg.1/3171/96 Metódy analýzy a interpretácie hudby z historického a systematického aspektu I. VŠMU, Bratislava 1997
  • Mediamatika a hudba – súvislosti 3. digitálnej kultúry. Zborník Hudobno-pedagogické interpretácie 6, PF UKF, Nitra 2001, 8 s.
  • Mediamatické aspekty v systéme človek – technika. /spoluautorka – K. Macková/. Zborník ACTA HUMANICA. FPV ŽU v Žiline, 1/2004 Psychologická štruktúra zážitkového procesu v polarite dobra a zla. Evanjelická bohoslovecká fakulta UK v Bratislave
  • Barriers and ways of creativity development in music education. Časopis Komunikácie. Vedecké listy Žilinskej univerzity v Žiline 2/2007
  • Psychologická štruktúra zážitkového procesu v polarite dobra a zla. FPV ŽU v Žiline: Časopis ACTA HUMANICA, 5 s., 2/2008
  • Archetypálna hudobná kultúra versus virtuálna realita. Zborník z Medzinárodného sympózia Etnopedagogické a muzikoterapeutické paradigmy v hudobnej pedagogike. KU Ružomberok, 27.-30.4. 2009
  • Psychologická štruktúra zážitkového procesu v polarite dobra a zla. Zborník: Božia spravodlivosť a zlo vo svete. Problém teodícey. Evanjelická bohoslovecká fakulta UK v Bratislave 2011
Publikované príspevky na zahraničných vedeckých konferenciách
  • Einige Aspekte der Personlichkeitsforschung der Musiker in der CSSR. Zborník z 111. vedeckej konferencie Hochschule für Musik C.M.Webera, Dresden 1977, 7s.
  • The Problem of Stres in Psychology of Music. Publikovaný referát – The international seminar of the researchers and lecturers in the psychology of music. Radziejowice, Poland 1990. In: Psychologia muzyki, Vyd. Akademia muzyczna F.Chopina, Warszawa 1991, 10 s.
  • Bariéry a cesty rozvoja kreativity. Publikovaný referát – zborník: Wspieranie dzieciecej kreatywnosci. Panstwowa Wyzsza Szkola Zawodowa, Nowy Sacz 2006, 7.s

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ doc. Peter Krbaťa [online]. vsmu.sk, 2023-09-21, [cit. 2023-12-27]. Dostupné online.
  2. ↑ Peter Krbaťa. In: Osoby, ktoré získali titul na UK [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2022-11-24]. Dostupné online. Archivované 2022-11-24 z originálu.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Peter_Krbaťa&oldid=7766873“