Preskočiť na obsah

Chajim Nachman Bialik: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
 
(20 medziľahlých úprav od 16 ďalších používateľov nie je zobrazených)
Riadok 1: Riadok 1:
{{Infobox Osobnosť
{{Infobox Osobnosť
|Meno = Chajim Nachman Bialik
|Meno = Chajim Nachman Bialik
|Portrét = Bialik1.jpg
|Portrét =Hayyim Nahman Bialik 1923.jpg
|Popis = židovský básnik
|Popis = židovský básnik
|Dátum narodenia = [[9. január]] [[1873]]
|Dátum narodenia = [[9. január]] [[1873]]
|Miesto narodenia = [[Radi]], [[Ukrajina]]
|Miesto narodenia = [[Rady (Žytomyrská oblasť)|Rady]], [[Ukrajina]]
|Dátum úmrtia = [[4. júl]] [[1934]]
|Dátum úmrtia = {{dúv|1934|7|4|1873|1|9}}
|Miesto úmrtia = [[Viedeň]], [[Rakúsko]]
|Miesto úmrtia = [[Viedeň]], [[Rakúsko]]
|}}
|}}
'''Chajim Nachman Bialik''' (* [[9. január]] [[1873]], [[Radi]], [[Ukrajina]] - [[4. júl]] [[1934]], [[Viedeň]]), niekedy prepisovaný aj ako '''Chaim Nachman Bialik''' ([[hebrejčina|po hebrejsky]] חיים נחמן ביאליק), bol [[žid]]ovský [[básnik]] píšuci po hebrejsky a v [[jidiš]]. Bialik je všeobecne považovaný za jedného z prvých a najvplyvnejších hebrejských básnikov a za [[izrael]]ského národného básnika.
'''Chajim Nachman Bialik''' (* [[9. január]] [[1873]], [[Rady (Žytomyrská oblasť)|Rady]], [[Ukrajina]] – † [[4. júl]] [[1934]], [[Viedeň]]), niekedy prepisovaný aj ako '''Chaim Nachman Bialik''' ([[hebrejčina|po hebrejsky]] חיים נחמן ביאליק), bol [[žid]]ovský [[básnik]] píšuci po hebrejsky a v [[jidiš]]. Bialik sa považuje za jedného z prvých a najvplyvnejších hebrejských básnikov a za [[izrael]]ského národného básnika.


==Život==
== Život ==
Bialik sa narodil v dedinke Radi neďaleko [[Žitomir]]u vo [[Volyň|Volyni]] v rodine učenca a obchodníka Jicchaka Josefa Bialika. V roku [[1879]] sa rodina presťahovala do Žitomiru, kde si Bialikov otec otvoril pohostinstvo a krátko nato zomrel. Pohľad na otca, ktorý sa musel ponižovať tým, že obsluhoval opitých nežidovských zákazníkov, Bialika hlboko poznamenal - jeho zážitky neskôr vyplávali na povrch v básnických zbierkach ''Širati'' (Moja báseň) a ''Jatmut'' (Opustenosť). Do výchovy si malého Chajima vzal jeho ortodoxný starý otec Jaakov Moše Bialik. V pätnástich rokoch začal Chajim študovať na voložinskej [[ješiva|ješive]], jeho učiteľom bol známy učenec rabi [[Naftali Cvi Jehuda Berlin]].
Bialik sa narodil v dedinke Rady neďaleko [[Žitomir]]u vo [[Volyň|Volyni]] v rodine učenca a obchodníka Jicchaka Josefa Bialika. V roku [[1879]] sa rodina presťahovala do Žitomiru, kde si Bialikov otec otvoril pohostinstvo a krátko nato zomrel. Pohľad na otca, ktorý sa musel ponižovať tým, že obsluhoval opitých nežidovských zákazníkov, Bialika hlboko poznamenal - jeho zážitky neskôr vyplávali na povrch v básnických zbierkach ''Širati'' (Moja báseň) a ''Jatmut'' (Opustenosť). Do výchovy si malého Chajima vzal jeho ortodoxný starý otec Jaakov Moše Bialik. V pätnástich rokoch začal Chajim študovať na voložinskej [[ješiva|ješive]], jeho učiteľom bol známy učenec rabi [[Naftali Cvi Jehuda Berlin]].


Bialika však priťahoval svet židovského osvietenstva - [[haskala|haskaly]]. V osemnástich opustil ješivu a presťahoval sa do [[Odesa|Odesy]], ktorá bola práve pôsobiskom takých osvietencov, akými boli [[Mendele Mojcher Sforim]] a [[Ašer Ginzberg|Achad ha-Am]]. Bialik začal študovať nemčinu a ruštinu, na živobytie si privyrábal výukou hebrejčiny a sníval o možnosti študovať v berlínskom rabínskom seminári. V tejto dobe ([[1892]]) napísal svoju prvú báseň ''[http://benyehuda.org/bialik/bia001.html El ha-cipor]'' (Vtákovi), ktorú sa dodnes učia naspamäť deti v izraelských školách. Báseň vyjadruje autorovu túžbu po ďaleke domovine - po [[sionizmus|Sione]]. Vydanie tejto básne v zborníku ''Ha-Pardes'' Bialikovi uľahčilo prístup do odeských literárnych kruhov. Spriatelil sa aj s Achadom Ha-Amom, ktorý mal veľký vplyv na jeho sionistický svetonázor, a stal sa členom jednej z prvých [[sionizmus|sionistických]] organizácií [[Chovevej Cijon]]. Vo svojich básňach, ako napr. ''[http://benyehuda.org/bialik/matmid.html Ha-Matmid]'' (Študent talmudu, [[1898]]), Bialik napriek tomu vyjadroval ambivalentný vzťah k svetu ortodoxného judaizmu: u študentov Talmudu obdivoval ich oddanosť štúdiu, na druhej strane však nedokázal zakryť pohŕdanie obmedzenosťou ich sveta.
Bialika však priťahoval svet židovského osvietenstva - [[haskala|haskaly]]. V osemnástich opustil ješivu a presťahoval sa do [[Odesa|Odesy]], ktorá bola práve pôsobiskom takých osvietencov, akými boli [[Mendele Mojcher Sforim]] a [[Ašer Ginzberg|Achad ha-Am]]. Bialik začal študovať nemčinu a ruštinu, na živobytie si privyrábal výukou hebrejčiny a sníval o možnosti študovať v berlínskom rabínskom seminári. V tejto dobe ([[1892]]) napísal svoju prvú báseň ''[http://benyehuda.org/bialik/bia001.html El ha-cipor]'' (Vtákovi), ktorú sa dodnes učia naspamäť deti v izraelských školách. Báseň vyjadruje autorovu túžbu po ďaleke domovine - po [[sionizmus|Sione]]. Vydanie tejto básne v zborníku ''Ha-Pardes'' Bialikovi uľahčilo prístup do odeských literárnych kruhov. Spriatelil sa aj s Achadom Ha-Amom, ktorý mal veľký vplyv na jeho sionistický svetonázor, a stal sa členom jednej z prvých [[sionizmus|sionistických]] organizácií [[Chovevej Cion]]. Vo svojich básňach, ako napr. ''[http://benyehuda.org/bialik/matmid.html Ha-Matmid]'' (Študent talmudu, [[1898]]), Bialik napriek tomu vyjadroval ambivalentný vzťah k svetu ortodoxného judaizmu: u študentov Talmudu obdivoval ich oddanosť štúdiu, na druhej strane však nedokázal zakryť pohŕdanie obmedzenosťou ich sveta.


V roku [[1892]] sa Bialik narýchlo vrátil do Žitomiru, aby jeho starý otec nezistil, že už dlhšiu dobu nepokračuje v štúdiu na ješive, ktorú medzitým zatvorili. Starého otca našiel na smrteľnej posteli. Po jeho smrti ([[1893]]) sa oženil s Maňou Averbuchovou a začal pracovať ako účtovník u svojho svokra, predajcu dreva, v Korostičeve neďaleko [[Kyjev]]a. Po neúspechoch v tejto oblasti sa roku [[1897]] presťahoval do dedinky [[Sosnowice]] pri pruských hraniciach. Tam pracoval ako učiteľ hebrejčiny a privyrábal si ako obchodník s uhlím. Provinčný život ho však dusil - v roku [[1900]] sa konečne mohol presťahovať späť do Odesy, kde dostal miesto učiteľa.
V roku [[1892]] sa Bialik narýchlo vrátil do Žitomiru, aby jeho starý otec nezistil, že už dlhšiu dobu nepokračuje v štúdiu na ješive, ktorú medzitým zatvorili. Starého otca našiel na smrteľnej posteli. Po jeho smrti ([[1893]]) sa oženil s Maňou Averbuchovou a začal pracovať ako účtovník u svojho svokra, predajcu dreva, v Korostičeve neďaleko [[Kyjev]]a. Po neúspechoch v tejto oblasti sa roku [[1897]] presťahoval do dedinky [[Sosnowiec]] pri pruských hraniciach. Tam pracoval ako učiteľ hebrejčiny a privyrábal si ako obchodník s uhlím. Provinčný život ho však dusil - v roku [[1900]] sa konečne mohol presťahovať späť do Odesy, kde dostal miesto učiteľa.


Nasledujúcich dvadsať rokov sa považuje za Bialikovu „zlatú éru". Bol aktívny v odeských sionistických a literárnych kruhoch a jeho spisovateľská sláva bola na vzostupe. V roku [[1901]] vydal vo [[Varšava|Varšave]] svoju prvú básnickú zbierku, ktorou si u kritikov vyslúžil pomenovanie „básnik národnej obnovy“. Od roku [[1904]] pracoval šesť rokov vo Varšave ako redaktor časopisu ''Ha-Šiloach'', ktorý založil Echad Ha-Am.
Nasledujúcich dvadsať rokov sa považuje za Bialikovu „zlatú éru". Bol aktívny v odeských sionistických a literárnych kruhoch a jeho spisovateľská sláva bola na vzostupe. V roku [[1901]] vydal vo [[Varšava|Varšave]] svoju prvú básnickú zbierku, ktorou si u kritikov vyslúžil pomenovanie „básnik národnej obnovy“. Od roku [[1904]] pracoval šesť rokov vo Varšave ako redaktor časopisu ''Ha-Šiloach'', ktorý založil Echad Ha-Am.


V roku [[1903]] Bialika odeská Židovská historická komisia vyslala vypočuť ľudí, ktorí prežili smutne známe „[[Kišinev]]ské pogromy" (odohrali sa v roku [[1903]] a padlo im za obeť asi 70 Židov, niekoľko stoviek bolo zranených). Týmto pobytom boli inšpirované dve diela: báseň ''[http://benyehuda.org/bialik/bia061.html Al ha-šchita]'' (O jatkách, [[1903]]) a poéma ''[http://benyehuda.org/bialik/beir.html Be-ir ha-haraga]'' (V meste zabíjania, [[1904]]). V roku [[1909]] navštívil Palestínu.
V roku [[1903]] Bialika odeská Židovská historická komisia vyslala vypočuť ľudí, ktorí prežili smutne známe „[[Kišinev]]ské pogromy" (odohrali sa v roku [[1903]] a padlo im za obeť asi 70 Židov, niekoľko stoviek bolo zranených). Týmto pobytom boli inšpirované dve diela: báseň ''[http://benyehuda.org/bialik/bia061.html Al ha-šchita]'' (O jatkách, [[1903]]) a [[poéma]] ''[http://benyehuda.org/bialik/beir.html Be-ir ha-haraga]'' (V meste zabíjania, [[1904]]). V roku [[1909]] navštívil Palestínu.


Začiatkom 20. storočia bol Bialik spoluzakladateľom vydavateľstva ''Moria'', ktoré vydávalo hebrejskú klasiku a učebnice. Preložil do hebrejčiny významné diela európskej literatúry, ako napr. ''Julia Caesara'' od [[William Shakespeare|Williama Shakespearea]], [[Friedrich Schiller|Schillerovho]] ''Viliama Tella'', [[Miguel de Cervantes|Cervantes]]ovho ''[[Don Quijote|Dona Quijota]]'' a básne [[Heinrich Heine|Heinricha Heineho]].
Začiatkom 20. storočia bol Bialik spoluzakladateľom vydavateľstva ''Moria'', ktoré vydávalo hebrejskú klasiku a učebnice. Preložil do hebrejčiny významné diela európskej literatúry, ako napr. ''Julia Caesara'' od [[William Shakespeare|Williama Shakespeara]], [[Friedrich Schiller|Schillerovho]] ''Viliama Tella'', [[Miguel de Cervantes|Cervantesovho]] ''[[Don Quijote|Dona Quijota]]'' a básne [[Heinrich Heine|Heinricha Heineho]].


Bialik žil v Odese až do roku [[1921]], kedy sovietske úrady zatvorili vydavateľstvo Moria. Po intervencii [[Maxim Gorkij|Maxima Gorkého]] získalo niekoľko židovských spisovateľov povolenie opustiť krajinu. Bialik sa usadil v [[Berlín]]e, kde spolu s niekoľkými priateľmi založil vydavateľstvo ''Dvir''. V roku [[1924]] sa spolu s vydavateľstvom presťahoval do [[Tel Aviv]]u. Okamžite sa z neho stala oslavovaná literárna osobnosť. V roku [[1925]] predniesol príhovor pri slávnostnom otvorení [[Hebrejská univerzita|Hebrejskej univerzity]] na hore [[Scopus]]. V roku [[1927]] sa stal predsedom ''Únie hebrejských spisovateľov''. Oslavy jeho šesťdesiatin v roku [[1933]] sa zmenili na celonárodný sviatok, ktorého súčasťou bolo aj stretnutie básnika so všetkými telavivskými školákmi.
Bialik žil v Odese až do roku [[1921]], kedy sovietske úrady zatvorili vydavateľstvo Moria. Po intervencii [[Maxim Gorkij|Maxima Gorkého]] získalo niekoľko židovských spisovateľov povolenie opustiť krajinu. Bialik sa usadil v [[Berlín]]e, kde spolu s niekoľkými priateľmi založil vydavateľstvo ''Dvir''. V roku [[1924]] sa spolu s vydavateľstvom presťahoval do [[Tel Aviv]]u. Okamžite sa z neho stala oslavovaná literárna osobnosť. V roku [[1925]] predniesol príhovor pri slávnostnom otvorení [[Hebrejská univerzita|Hebrejskej univerzity]] na hore [[Scopus]]. V roku [[1927]] sa stal predsedom ''Únie hebrejských spisovateľov''. Oslavy jeho šesťdesiatin v roku [[1933]] sa zmenili na celonárodný sviatok, ktorého súčasťou bolo aj stretnutie básnika so všetkými telavivskými školákmi.
Riadok 27: Riadok 27:
Bialik zomrel v roku [[1934]] vo Viedni na následky nevydarenej operácie [[prostata|prostaty]]. Je pochovaný v Tel Avive.
Bialik zomrel v roku [[1934]] vo Viedni na následky nevydarenej operácie [[prostata|prostaty]]. Je pochovaný v Tel Avive.


==Externé odkazy==
== Externé odkazy ==
* [http://www.ithl.org.il/author_info.asp?id=58 Životopis Chajima Nachmana Bialika na stránke izraelského Inštitútu pre preklad hebrejskej literatúry]
* [http://www.ithl.org.il/author_info.asp?id=58 Životopis Chajima Nachmana Bialika na stránke izraelského Inštitútu pre preklad hebrejskej literatúry] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080309154540/http://www.ithl.org.il/author_info.asp?id=58 |date=2008-03-09 }}
* [http://benyehuda.org/bialik/ Všetky diela Chajima Nachmana Bialika (po hebrejsky)]
* [http://benyehuda.org/bialik/ Všetky diela Chajima Nachmana Bialika (po hebrejsky)]


{{Autoritné údaje}}
[[Kategória:Narodenia v 1873|Bialik, Chajim Nachman]]
[[Kategória:Úmrtia v 1934|Bialik, Chajim Nachman]]
[[Kategória:Židovskí básnici|Bialik, Chajim Nachman]]


{{DEFAULTSORT:Bialik, Chajim Nachman}}
[[de:Chaim Nachman Bialik]]
[[Kategória:Básnici židovského pôvodu]]
[[en:Hayyim Nahman Bialik]]
[[Kategória:Osobnosti na izraelských bankovkách]]
[[fr:Haïm Nahman Bialik]]
[[Kategória:Osobnosti na izraelských poštových známkach]]
[[he:חיים נחמן ביאליק]]
[[ja:ハイム・ナフマン・ビアリク]]
[[nl:Chaim Nachman Bialik]]
[[pt:Chaim Nachman Bialik]]
[[ro:Haim Nahman Bialik]]
[[ru:Бялик, Хаим Нахман]]
[[sv:Chajim Nachman Bialik]]
[[yi:חיים נחמן ביאליק]]

Aktuálna revízia z 03:02, 14. október 2023

Chajim Nachman Bialik
židovský básnik
židovský básnik
Narodenie9. január 1873
Rady, Ukrajina
Úmrtie4. júl 1934 (61 rokov)
Viedeň, Rakúsko
PodpisChajim Nachman Bialik, podpis (z wikidata)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Chajim Nachman Bialik

Chajim Nachman Bialik (* 9. január 1873, Rady, Ukrajina – † 4. júl 1934, Viedeň), niekedy prepisovaný aj ako Chaim Nachman Bialik (po hebrejsky חיים נחמן ביאליק), bol židovský básnik píšuci po hebrejsky a v jidiš. Bialik sa považuje za jedného z prvých a najvplyvnejších hebrejských básnikov a za izraelského národného básnika.

Bialik sa narodil v dedinke Rady neďaleko Žitomiru vo Volyni v rodine učenca a obchodníka Jicchaka Josefa Bialika. V roku 1879 sa rodina presťahovala do Žitomiru, kde si Bialikov otec otvoril pohostinstvo a krátko nato zomrel. Pohľad na otca, ktorý sa musel ponižovať tým, že obsluhoval opitých nežidovských zákazníkov, Bialika hlboko poznamenal - jeho zážitky neskôr vyplávali na povrch v básnických zbierkach Širati (Moja báseň) a Jatmut (Opustenosť). Do výchovy si malého Chajima vzal jeho ortodoxný starý otec Jaakov Moše Bialik. V pätnástich rokoch začal Chajim študovať na voložinskej ješive, jeho učiteľom bol známy učenec rabi Naftali Cvi Jehuda Berlin.

Bialika však priťahoval svet židovského osvietenstva - haskaly. V osemnástich opustil ješivu a presťahoval sa do Odesy, ktorá bola práve pôsobiskom takých osvietencov, akými boli Mendele Mojcher Sforim a Achad ha-Am. Bialik začal študovať nemčinu a ruštinu, na živobytie si privyrábal výukou hebrejčiny a sníval o možnosti študovať v berlínskom rabínskom seminári. V tejto dobe (1892) napísal svoju prvú báseň El ha-cipor (Vtákovi), ktorú sa dodnes učia naspamäť deti v izraelských školách. Báseň vyjadruje autorovu túžbu po ďaleke domovine - po Sione. Vydanie tejto básne v zborníku Ha-Pardes Bialikovi uľahčilo prístup do odeských literárnych kruhov. Spriatelil sa aj s Achadom Ha-Amom, ktorý mal veľký vplyv na jeho sionistický svetonázor, a stal sa členom jednej z prvých sionistických organizácií Chovevej Cion. Vo svojich básňach, ako napr. Ha-Matmid (Študent talmudu, 1898), Bialik napriek tomu vyjadroval ambivalentný vzťah k svetu ortodoxného judaizmu: u študentov Talmudu obdivoval ich oddanosť štúdiu, na druhej strane však nedokázal zakryť pohŕdanie obmedzenosťou ich sveta.

V roku 1892 sa Bialik narýchlo vrátil do Žitomiru, aby jeho starý otec nezistil, že už dlhšiu dobu nepokračuje v štúdiu na ješive, ktorú medzitým zatvorili. Starého otca našiel na smrteľnej posteli. Po jeho smrti (1893) sa oženil s Maňou Averbuchovou a začal pracovať ako účtovník u svojho svokra, predajcu dreva, v Korostičeve neďaleko Kyjeva. Po neúspechoch v tejto oblasti sa roku 1897 presťahoval do dedinky Sosnowiec pri pruských hraniciach. Tam pracoval ako učiteľ hebrejčiny a privyrábal si ako obchodník s uhlím. Provinčný život ho však dusil - v roku 1900 sa konečne mohol presťahovať späť do Odesy, kde dostal miesto učiteľa.

Nasledujúcich dvadsať rokov sa považuje za Bialikovu „zlatú éru". Bol aktívny v odeských sionistických a literárnych kruhoch a jeho spisovateľská sláva bola na vzostupe. V roku 1901 vydal vo Varšave svoju prvú básnickú zbierku, ktorou si u kritikov vyslúžil pomenovanie „básnik národnej obnovy“. Od roku 1904 pracoval šesť rokov vo Varšave ako redaktor časopisu Ha-Šiloach, ktorý založil Echad Ha-Am.

V roku 1903 Bialika odeská Židovská historická komisia vyslala vypočuť ľudí, ktorí prežili smutne známe „Kišinevské pogromy" (odohrali sa v roku 1903 a padlo im za obeť asi 70 Židov, niekoľko stoviek bolo zranených). Týmto pobytom boli inšpirované dve diela: báseň Al ha-šchita (O jatkách, 1903) a poéma Be-ir ha-haraga (V meste zabíjania, 1904). V roku 1909 navštívil Palestínu.

Začiatkom 20. storočia bol Bialik spoluzakladateľom vydavateľstva Moria, ktoré vydávalo hebrejskú klasiku a učebnice. Preložil do hebrejčiny významné diela európskej literatúry, ako napr. Julia Caesara od Williama Shakespeara, Schillerovho Viliama Tella, Cervantesovho Dona Quijota a básne Heinricha Heineho.

Bialik žil v Odese až do roku 1921, kedy sovietske úrady zatvorili vydavateľstvo Moria. Po intervencii Maxima Gorkého získalo niekoľko židovských spisovateľov povolenie opustiť krajinu. Bialik sa usadil v Berlíne, kde spolu s niekoľkými priateľmi založil vydavateľstvo Dvir. V roku 1924 sa spolu s vydavateľstvom presťahoval do Tel Avivu. Okamžite sa z neho stala oslavovaná literárna osobnosť. V roku 1925 predniesol príhovor pri slávnostnom otvorení Hebrejskej univerzity na hore Scopus. V roku 1927 sa stal predsedom Únie hebrejských spisovateľov. Oslavy jeho šesťdesiatin v roku 1933 sa zmenili na celonárodný sviatok, ktorého súčasťou bolo aj stretnutie básnika so všetkými telavivskými školákmi.

Bialik zomrel v roku 1934 vo Viedni na následky nevydarenej operácie prostaty. Je pochovaný v Tel Avive.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]