Chajim Nachman Bialik: Rozdiel medzi revíziami
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 |
|||
(20 medziľahlých úprav od 16 ďalších používateľov nie je zobrazených) | |||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Infobox Osobnosť |
{{Infobox Osobnosť |
||
|Meno = Chajim Nachman Bialik |
|Meno = Chajim Nachman Bialik |
||
|Portrét = |
|Portrét =Hayyim Nahman Bialik 1923.jpg |
||
|Popis = židovský básnik |
|Popis = židovský básnik |
||
|Dátum narodenia = [[9. január]] [[1873]] |
|Dátum narodenia = [[9. január]] [[1873]] |
||
|Miesto narodenia = [[ |
|Miesto narodenia = [[Rady (Žytomyrská oblasť)|Rady]], [[Ukrajina]] |
||
|Dátum úmrtia = |
|Dátum úmrtia = {{dúv|1934|7|4|1873|1|9}} |
||
|Miesto úmrtia = [[Viedeň]], [[Rakúsko]] |
|Miesto úmrtia = [[Viedeň]], [[Rakúsko]] |
||
|}} |
|}} |
||
'''Chajim Nachman Bialik''' (* [[9. január]] [[1873]], [[ |
'''Chajim Nachman Bialik''' (* [[9. január]] [[1873]], [[Rady (Žytomyrská oblasť)|Rady]], [[Ukrajina]] – † [[4. júl]] [[1934]], [[Viedeň]]), niekedy prepisovaný aj ako '''Chaim Nachman Bialik''' ([[hebrejčina|po hebrejsky]] חיים נחמן ביאליק), bol [[žid]]ovský [[básnik]] píšuci po hebrejsky a v [[jidiš]]. Bialik sa považuje za jedného z prvých a najvplyvnejších hebrejských básnikov a za [[izrael]]ského národného básnika. |
||
==Život== |
== Život == |
||
Bialik sa narodil v dedinke |
Bialik sa narodil v dedinke Rady neďaleko [[Žitomir]]u vo [[Volyň|Volyni]] v rodine učenca a obchodníka Jicchaka Josefa Bialika. V roku [[1879]] sa rodina presťahovala do Žitomiru, kde si Bialikov otec otvoril pohostinstvo a krátko nato zomrel. Pohľad na otca, ktorý sa musel ponižovať tým, že obsluhoval opitých nežidovských zákazníkov, Bialika hlboko poznamenal - jeho zážitky neskôr vyplávali na povrch v básnických zbierkach ''Širati'' (Moja báseň) a ''Jatmut'' (Opustenosť). Do výchovy si malého Chajima vzal jeho ortodoxný starý otec Jaakov Moše Bialik. V pätnástich rokoch začal Chajim študovať na voložinskej [[ješiva|ješive]], jeho učiteľom bol známy učenec rabi [[Naftali Cvi Jehuda Berlin]]. |
||
Bialika však priťahoval svet židovského osvietenstva - [[haskala|haskaly]]. V osemnástich opustil ješivu a presťahoval sa do [[Odesa|Odesy]], ktorá bola práve pôsobiskom takých osvietencov, akými boli [[Mendele Mojcher Sforim]] a [[Ašer Ginzberg|Achad ha-Am]]. Bialik začal študovať nemčinu a ruštinu, na živobytie si privyrábal výukou hebrejčiny a sníval o možnosti študovať v berlínskom rabínskom seminári. V tejto dobe ([[1892]]) napísal svoju prvú báseň ''[http://benyehuda.org/bialik/bia001.html El ha-cipor]'' (Vtákovi), ktorú sa dodnes učia naspamäť deti v izraelských školách. Báseň vyjadruje autorovu túžbu po ďaleke domovine - po [[sionizmus|Sione]]. Vydanie tejto básne v zborníku ''Ha-Pardes'' Bialikovi uľahčilo prístup do odeských literárnych kruhov. Spriatelil sa aj s Achadom Ha-Amom, ktorý mal veľký vplyv na jeho sionistický svetonázor, a stal sa členom jednej z prvých [[sionizmus|sionistických]] organizácií [[Chovevej |
Bialika však priťahoval svet židovského osvietenstva - [[haskala|haskaly]]. V osemnástich opustil ješivu a presťahoval sa do [[Odesa|Odesy]], ktorá bola práve pôsobiskom takých osvietencov, akými boli [[Mendele Mojcher Sforim]] a [[Ašer Ginzberg|Achad ha-Am]]. Bialik začal študovať nemčinu a ruštinu, na živobytie si privyrábal výukou hebrejčiny a sníval o možnosti študovať v berlínskom rabínskom seminári. V tejto dobe ([[1892]]) napísal svoju prvú báseň ''[http://benyehuda.org/bialik/bia001.html El ha-cipor]'' (Vtákovi), ktorú sa dodnes učia naspamäť deti v izraelských školách. Báseň vyjadruje autorovu túžbu po ďaleke domovine - po [[sionizmus|Sione]]. Vydanie tejto básne v zborníku ''Ha-Pardes'' Bialikovi uľahčilo prístup do odeských literárnych kruhov. Spriatelil sa aj s Achadom Ha-Amom, ktorý mal veľký vplyv na jeho sionistický svetonázor, a stal sa členom jednej z prvých [[sionizmus|sionistických]] organizácií [[Chovevej Cion]]. Vo svojich básňach, ako napr. ''[http://benyehuda.org/bialik/matmid.html Ha-Matmid]'' (Študent talmudu, [[1898]]), Bialik napriek tomu vyjadroval ambivalentný vzťah k svetu ortodoxného judaizmu: u študentov Talmudu obdivoval ich oddanosť štúdiu, na druhej strane však nedokázal zakryť pohŕdanie obmedzenosťou ich sveta. |
||
V roku [[1892]] sa Bialik narýchlo vrátil do Žitomiru, aby jeho starý otec nezistil, že už dlhšiu dobu nepokračuje v štúdiu na ješive, ktorú medzitým zatvorili. Starého otca našiel na smrteľnej posteli. Po jeho smrti ([[1893]]) sa oženil s Maňou Averbuchovou a začal pracovať ako účtovník u svojho svokra, predajcu dreva, v Korostičeve neďaleko [[Kyjev]]a. Po neúspechoch v tejto oblasti sa roku [[1897]] presťahoval do dedinky [[ |
V roku [[1892]] sa Bialik narýchlo vrátil do Žitomiru, aby jeho starý otec nezistil, že už dlhšiu dobu nepokračuje v štúdiu na ješive, ktorú medzitým zatvorili. Starého otca našiel na smrteľnej posteli. Po jeho smrti ([[1893]]) sa oženil s Maňou Averbuchovou a začal pracovať ako účtovník u svojho svokra, predajcu dreva, v Korostičeve neďaleko [[Kyjev]]a. Po neúspechoch v tejto oblasti sa roku [[1897]] presťahoval do dedinky [[Sosnowiec]] pri pruských hraniciach. Tam pracoval ako učiteľ hebrejčiny a privyrábal si ako obchodník s uhlím. Provinčný život ho však dusil - v roku [[1900]] sa konečne mohol presťahovať späť do Odesy, kde dostal miesto učiteľa. |
||
Nasledujúcich dvadsať rokov sa považuje za Bialikovu „zlatú éru". Bol aktívny v odeských sionistických a literárnych kruhoch a jeho spisovateľská sláva bola na vzostupe. V roku [[1901]] vydal vo [[Varšava|Varšave]] svoju prvú básnickú zbierku, ktorou si u kritikov vyslúžil pomenovanie „básnik národnej obnovy“. Od roku [[1904]] pracoval šesť rokov vo Varšave ako redaktor časopisu ''Ha-Šiloach'', ktorý založil Echad Ha-Am. |
Nasledujúcich dvadsať rokov sa považuje za Bialikovu „zlatú éru". Bol aktívny v odeských sionistických a literárnych kruhoch a jeho spisovateľská sláva bola na vzostupe. V roku [[1901]] vydal vo [[Varšava|Varšave]] svoju prvú básnickú zbierku, ktorou si u kritikov vyslúžil pomenovanie „básnik národnej obnovy“. Od roku [[1904]] pracoval šesť rokov vo Varšave ako redaktor časopisu ''Ha-Šiloach'', ktorý založil Echad Ha-Am. |
||
V roku [[1903]] Bialika odeská Židovská historická komisia vyslala vypočuť ľudí, ktorí prežili smutne známe „[[Kišinev]]ské pogromy" (odohrali sa v roku |
V roku [[1903]] Bialika odeská Židovská historická komisia vyslala vypočuť ľudí, ktorí prežili smutne známe „[[Kišinev]]ské pogromy" (odohrali sa v roku [[1903]] a padlo im za obeť asi 70 Židov, niekoľko stoviek bolo zranených). Týmto pobytom boli inšpirované dve diela: báseň ''[http://benyehuda.org/bialik/bia061.html Al ha-šchita]'' (O jatkách, [[1903]]) a [[poéma]] ''[http://benyehuda.org/bialik/beir.html Be-ir ha-haraga]'' (V meste zabíjania, [[1904]]). V roku [[1909]] navštívil Palestínu. |
||
Začiatkom 20. storočia bol Bialik spoluzakladateľom vydavateľstva ''Moria'', ktoré vydávalo hebrejskú klasiku a učebnice. Preložil do hebrejčiny významné diela európskej literatúry, ako napr. ''Julia Caesara'' od [[William Shakespeare|Williama |
Začiatkom 20. storočia bol Bialik spoluzakladateľom vydavateľstva ''Moria'', ktoré vydávalo hebrejskú klasiku a učebnice. Preložil do hebrejčiny významné diela európskej literatúry, ako napr. ''Julia Caesara'' od [[William Shakespeare|Williama Shakespeara]], [[Friedrich Schiller|Schillerovho]] ''Viliama Tella'', [[Miguel de Cervantes|Cervantesovho]] ''[[Don Quijote|Dona Quijota]]'' a básne [[Heinrich Heine|Heinricha Heineho]]. |
||
Bialik žil v Odese až do roku [[1921]], kedy sovietske úrady zatvorili vydavateľstvo Moria. Po intervencii [[Maxim Gorkij|Maxima Gorkého]] získalo niekoľko židovských spisovateľov povolenie opustiť krajinu. Bialik sa usadil v [[Berlín]]e, kde spolu s niekoľkými priateľmi založil vydavateľstvo ''Dvir''. V roku [[1924]] sa spolu s vydavateľstvom presťahoval do [[Tel Aviv]]u. Okamžite sa z neho stala oslavovaná literárna osobnosť. V roku [[1925]] predniesol príhovor pri slávnostnom otvorení [[Hebrejská univerzita|Hebrejskej univerzity]] na hore [[Scopus]]. V roku [[1927]] sa stal predsedom ''Únie hebrejských spisovateľov''. Oslavy jeho šesťdesiatin v roku [[1933]] sa zmenili na celonárodný sviatok, ktorého súčasťou bolo aj stretnutie básnika so všetkými telavivskými školákmi. |
Bialik žil v Odese až do roku [[1921]], kedy sovietske úrady zatvorili vydavateľstvo Moria. Po intervencii [[Maxim Gorkij|Maxima Gorkého]] získalo niekoľko židovských spisovateľov povolenie opustiť krajinu. Bialik sa usadil v [[Berlín]]e, kde spolu s niekoľkými priateľmi založil vydavateľstvo ''Dvir''. V roku [[1924]] sa spolu s vydavateľstvom presťahoval do [[Tel Aviv]]u. Okamžite sa z neho stala oslavovaná literárna osobnosť. V roku [[1925]] predniesol príhovor pri slávnostnom otvorení [[Hebrejská univerzita|Hebrejskej univerzity]] na hore [[Scopus]]. V roku [[1927]] sa stal predsedom ''Únie hebrejských spisovateľov''. Oslavy jeho šesťdesiatin v roku [[1933]] sa zmenili na celonárodný sviatok, ktorého súčasťou bolo aj stretnutie básnika so všetkými telavivskými školákmi. |
||
Riadok 27: | Riadok 27: | ||
Bialik zomrel v roku [[1934]] vo Viedni na následky nevydarenej operácie [[prostata|prostaty]]. Je pochovaný v Tel Avive. |
Bialik zomrel v roku [[1934]] vo Viedni na následky nevydarenej operácie [[prostata|prostaty]]. Je pochovaný v Tel Avive. |
||
==Externé odkazy== |
== Externé odkazy == |
||
* [http://www.ithl.org.il/author_info.asp?id=58 Životopis Chajima Nachmana Bialika na stránke izraelského Inštitútu pre preklad hebrejskej literatúry] |
* [http://www.ithl.org.il/author_info.asp?id=58 Životopis Chajima Nachmana Bialika na stránke izraelského Inštitútu pre preklad hebrejskej literatúry] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080309154540/http://www.ithl.org.il/author_info.asp?id=58 |date=2008-03-09 }} |
||
* [http://benyehuda.org/bialik/ Všetky diela Chajima Nachmana Bialika (po hebrejsky)] |
* [http://benyehuda.org/bialik/ Všetky diela Chajima Nachmana Bialika (po hebrejsky)] |
||
{{Autoritné údaje}} |
|||
⚫ | |||
[[Kategória:Úmrtia v 1934|Bialik, Chajim Nachman]] |
|||
[[Kategória:Židovskí básnici|Bialik, Chajim Nachman]] |
|||
⚫ | |||
[[de:Chaim Nachman Bialik]] |
|||
[[Kategória:Básnici židovského pôvodu]] |
|||
[[en:Hayyim Nahman Bialik]] |
|||
[[Kategória:Osobnosti na izraelských bankovkách]] |
|||
[[fr:Haïm Nahman Bialik]] |
|||
[[Kategória:Osobnosti na izraelských poštových známkach]] |
|||
[[he:חיים נחמן ביאליק]] |
|||
[[ja:ハイム・ナフマン・ビアリク]] |
|||
[[nl:Chaim Nachman Bialik]] |
|||
[[pt:Chaim Nachman Bialik]] |
|||
[[ro:Haim Nahman Bialik]] |
|||
[[ru:Бялик, Хаим Нахман]] |
|||
[[sv:Chajim Nachman Bialik]] |
|||
[[yi:חיים נחמן ביאליק]] |
Aktuálna revízia z 03:02, 14. október 2023
Chajim Nachman Bialik | |
židovský básnik | |
Narodenie | 9. január 1873 Rady, Ukrajina |
---|---|
Úmrtie | 4. júl 1934 (61 rokov) Viedeň, Rakúsko |
Podpis | |
Odkazy | |
Commons | Chajim Nachman Bialik |
Chajim Nachman Bialik (* 9. január 1873, Rady, Ukrajina – † 4. júl 1934, Viedeň), niekedy prepisovaný aj ako Chaim Nachman Bialik (po hebrejsky חיים נחמן ביאליק), bol židovský básnik píšuci po hebrejsky a v jidiš. Bialik sa považuje za jedného z prvých a najvplyvnejších hebrejských básnikov a za izraelského národného básnika.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Bialik sa narodil v dedinke Rady neďaleko Žitomiru vo Volyni v rodine učenca a obchodníka Jicchaka Josefa Bialika. V roku 1879 sa rodina presťahovala do Žitomiru, kde si Bialikov otec otvoril pohostinstvo a krátko nato zomrel. Pohľad na otca, ktorý sa musel ponižovať tým, že obsluhoval opitých nežidovských zákazníkov, Bialika hlboko poznamenal - jeho zážitky neskôr vyplávali na povrch v básnických zbierkach Širati (Moja báseň) a Jatmut (Opustenosť). Do výchovy si malého Chajima vzal jeho ortodoxný starý otec Jaakov Moše Bialik. V pätnástich rokoch začal Chajim študovať na voložinskej ješive, jeho učiteľom bol známy učenec rabi Naftali Cvi Jehuda Berlin.
Bialika však priťahoval svet židovského osvietenstva - haskaly. V osemnástich opustil ješivu a presťahoval sa do Odesy, ktorá bola práve pôsobiskom takých osvietencov, akými boli Mendele Mojcher Sforim a Achad ha-Am. Bialik začal študovať nemčinu a ruštinu, na živobytie si privyrábal výukou hebrejčiny a sníval o možnosti študovať v berlínskom rabínskom seminári. V tejto dobe (1892) napísal svoju prvú báseň El ha-cipor (Vtákovi), ktorú sa dodnes učia naspamäť deti v izraelských školách. Báseň vyjadruje autorovu túžbu po ďaleke domovine - po Sione. Vydanie tejto básne v zborníku Ha-Pardes Bialikovi uľahčilo prístup do odeských literárnych kruhov. Spriatelil sa aj s Achadom Ha-Amom, ktorý mal veľký vplyv na jeho sionistický svetonázor, a stal sa členom jednej z prvých sionistických organizácií Chovevej Cion. Vo svojich básňach, ako napr. Ha-Matmid (Študent talmudu, 1898), Bialik napriek tomu vyjadroval ambivalentný vzťah k svetu ortodoxného judaizmu: u študentov Talmudu obdivoval ich oddanosť štúdiu, na druhej strane však nedokázal zakryť pohŕdanie obmedzenosťou ich sveta.
V roku 1892 sa Bialik narýchlo vrátil do Žitomiru, aby jeho starý otec nezistil, že už dlhšiu dobu nepokračuje v štúdiu na ješive, ktorú medzitým zatvorili. Starého otca našiel na smrteľnej posteli. Po jeho smrti (1893) sa oženil s Maňou Averbuchovou a začal pracovať ako účtovník u svojho svokra, predajcu dreva, v Korostičeve neďaleko Kyjeva. Po neúspechoch v tejto oblasti sa roku 1897 presťahoval do dedinky Sosnowiec pri pruských hraniciach. Tam pracoval ako učiteľ hebrejčiny a privyrábal si ako obchodník s uhlím. Provinčný život ho však dusil - v roku 1900 sa konečne mohol presťahovať späť do Odesy, kde dostal miesto učiteľa.
Nasledujúcich dvadsať rokov sa považuje za Bialikovu „zlatú éru". Bol aktívny v odeských sionistických a literárnych kruhoch a jeho spisovateľská sláva bola na vzostupe. V roku 1901 vydal vo Varšave svoju prvú básnickú zbierku, ktorou si u kritikov vyslúžil pomenovanie „básnik národnej obnovy“. Od roku 1904 pracoval šesť rokov vo Varšave ako redaktor časopisu Ha-Šiloach, ktorý založil Echad Ha-Am.
V roku 1903 Bialika odeská Židovská historická komisia vyslala vypočuť ľudí, ktorí prežili smutne známe „Kišinevské pogromy" (odohrali sa v roku 1903 a padlo im za obeť asi 70 Židov, niekoľko stoviek bolo zranených). Týmto pobytom boli inšpirované dve diela: báseň Al ha-šchita (O jatkách, 1903) a poéma Be-ir ha-haraga (V meste zabíjania, 1904). V roku 1909 navštívil Palestínu.
Začiatkom 20. storočia bol Bialik spoluzakladateľom vydavateľstva Moria, ktoré vydávalo hebrejskú klasiku a učebnice. Preložil do hebrejčiny významné diela európskej literatúry, ako napr. Julia Caesara od Williama Shakespeara, Schillerovho Viliama Tella, Cervantesovho Dona Quijota a básne Heinricha Heineho.
Bialik žil v Odese až do roku 1921, kedy sovietske úrady zatvorili vydavateľstvo Moria. Po intervencii Maxima Gorkého získalo niekoľko židovských spisovateľov povolenie opustiť krajinu. Bialik sa usadil v Berlíne, kde spolu s niekoľkými priateľmi založil vydavateľstvo Dvir. V roku 1924 sa spolu s vydavateľstvom presťahoval do Tel Avivu. Okamžite sa z neho stala oslavovaná literárna osobnosť. V roku 1925 predniesol príhovor pri slávnostnom otvorení Hebrejskej univerzity na hore Scopus. V roku 1927 sa stal predsedom Únie hebrejských spisovateľov. Oslavy jeho šesťdesiatin v roku 1933 sa zmenili na celonárodný sviatok, ktorého súčasťou bolo aj stretnutie básnika so všetkými telavivskými školákmi.
Bialik zomrel v roku 1934 vo Viedni na následky nevydarenej operácie prostaty. Je pochovaný v Tel Avive.