Ján Silaši: Rozdiel medzi revíziami
opravená referencia |
foto |
||
(6 medziľahlých úprav od 3 ďalších používateľov nie je zobrazených) | |||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Infobox Osobnosť |
{{Infobox Osobnosť |
||
| Meno = |
| Meno = Ján Silaši |
||
| Rodné meno = |
| Rodné meno = |
||
| Popis osoby = |
| Popis osoby = [[zlatník]], [[Emailérstvo|emailér]] a [[Miniatúra (maliarstvo)|miniaturista]] |
||
| Portrét = |
| Portrét = |
||
| Veľkosť portrétu = |
|||
| Popis portrétu = |
| Popis portrétu = |
||
| Dátum narodenia = [[ |
| Dátum narodenia = [[1705]]/pred [[1711]]/[[1728]] ? |
||
| Miesto narodenia = [[Rožňava]] |
| Miesto narodenia = [[Rožňava]]/[[Košice]], habsburská monarchia |
||
| Dátum úmrtia = {{dúv|1782|5| |
| Dátum úmrtia = {{dúv|1782|5|9|1705}} |
||
| Miesto úmrtia = [[Levoča]], |
| Miesto úmrtia = [[Levoča]], habsburská monarchia |
||
⚫ | |||
| Iné mená = |
| Iné mená = |
||
| Štát pôsobenia = |
| Štát pôsobenia = [[habsburská monarchia]] |
||
| Národnosť = |
| Národnosť = |
||
| Štátna príslušnosť = |
| Štátna príslušnosť = |
||
| Zamestnanie = |
| Zamestnanie = |
||
| Známy vďaka = |
| Známy vďaka = |
||
| Alma mater = |
| Alma mater = |
||
| Profesia = |
| Profesia = |
||
| Aktívne roky = |
| Aktívne roky = |
||
| |
| Rodičia = Ján Silaši{{Break}}Rozália (rod. Peschovičová) |
||
| |
| Príbuzní = |
||
| |
| Súrodenci = Juraj Silaši |
||
| |
| Manželka = Katarína (rod. Reutherová) |
||
| Partnerka = |
|||
⚫ | |||
| Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> |
|||
| Webstránka = |
| Webstránka = |
||
| Poznámky = |
| Poznámky = |
||
Riadok 29: | Riadok 32: | ||
| Portál3 = |
| Portál3 = |
||
}} |
}} |
||
'''Ján Silaši'''<ref name="SBS"/> (iné mená: '''Jánoš Siláši''', staršie: '''Ján Szilassy'''<ref name="ES"/>, {{vjz|hun|''Szilássy János''}}; * [[1705]]<ref name="SBS" />/pred [[1711]]/[[1728]]?<ref name=":0">{{Citácia knihy |
|||
|priezvisko=Vollmer |
|||
⚫ | |||
|meno=Hans |
|||
|titul=Allgemeines Lexikon der Bildenden Künstler von der Antike bis zur Gegenwart |
|||
|vydavateľ=E. A. Seemann |
|||
|miesto=Leipzig |
|||
|rok=1938 |
|||
|strany=377{{--}}378 |
|||
|kapitola zborník=SZILASSY, János |
|||
|autor zborník=K. Lyka |
|||
|zväzok=32. Stephens{{--}}Theodotos |
|||
|typ zväzku=Band. |
|||
⚫ | |jazyk=de}}</ref>, [[Rožňava]]<ref name="SBS" />/[[Košice]]<ref name=":0" />{{--}}† [[6. máj|6.]]<ref name=":0" />/[[9. máj]] [[1782]], [[Levoča]]<ref name="SBS" />) bol [[zlatník]], [[Emailérstvo|emailér]] a [[Miniatúra (maliarstvo)|miniaturista]] neskorého [[barok]]a a [[rokoko|rokoka]] činný v Levoči. Jeho chrámové striebro sa rozšírilo do rôznych kútov Rakúskej monarchie. |
||
== Životopis == |
== Životopis == |
||
Jeho pôvod a rodisko nie sú isté, pravdepodobne bol synom [[Rožňava|rožňavského]] stolára Jána Silášiho a Rosalie Peschovičovej, oddaných roku 1699.<ref>CÓNOVÁ, Ilona: ''Levočský zlatník Ján Siláši''. Bratislava 2004, s. 12.</ref> Podľa jedného prameňa sa jeho starší brat Juraj stal zlatníkom v [[Košice|Košiciach]], a Ján k nemu nastúpil ako učeň. Podľa druhej verzie to bol otec, u ktorého sa vyučil. |
Jeho pôvod a rodisko nie sú isté, pravdepodobne bol synom [[Rožňava|rožňavského]] stolára Jána Silášiho a Rosalie Peschovičovej, oddaných roku [[1699]].<ref>CÓNOVÁ, Ilona: ''Levočský zlatník Ján Siláši''. Bratislava 2004, s. 12.</ref> Podľa jedného prameňa sa jeho starší brat Juraj stal zlatníkom v [[Košice|Košiciach]], a Ján k nemu nastúpil ako učeň. Podľa druhej verzie to bol otec, u ktorého sa vyučil. |
||
Po vandrovných rokoch sa roku [[1727]] usadil v Levoči u vdovy po zlatníkovi Andrejovi Reuterovi. 27. marca [[1729]] sa stal zlatníckym majstrom a členom cechu zlatníkov v Levoči. Ešte predtým sa roku [[1728]] oženil s dcérou Andreja Reutera. V rokoch [[1747]]{{--}}[[1776]] sa u neho vystriedalo sedem učňov. Posledným datovaným dielom je chrámová súprava kalicha, [[Monštrancia|monštrancie]], pacifikálu a cibória s erbom rodiny Vécsey z roku [[1781]]. Celý život pracoval ako zlatník a smaltár pre |
Po vandrovných rokoch sa roku [[1727]] usadil v Levoči u vdovy po zlatníkovi Andrejovi Reuterovi. 27. marca [[1729]] sa stal zlatníckym majstrom a členom cechu zlatníkov v Levoči. Ešte predtým sa roku [[1728]] oženil s dcérou Andreja Reutera. V rokoch [[1747]]{{--}}[[1776]] sa u neho vystriedalo sedem učňov. Posledným datovaným dielom je chrámová súprava kalicha, [[Monštrancia|monštrancie]], pacifikálu a cibória s erbom rodiny Vécsey z roku [[1781]]. Celý život pracoval ako zlatník a smaltár pre Cirkev. K takmer dvom desiatkam dochovaných prác patrí najmä [[monštrancia]], cibória, pacifikály a [[kalich]]y. Okrem podobizní svätcov alebo [[Nástroje Kristovho utrpenia|nástrojov Kristovho utrpenia]] maľoval na emailové medailóniky [[Veduta|veduty]] miest. Zachytil napríklad panorámu [[Žilina|Žiliny]] alebo požiar Levoče z roku [[1747]]. |
||
== Dielo a značky == |
== Dielo a značky == |
||
[[File:János Szilássy Monstrance.jpg|thumb|János Szilássy Monstrance neznámého povodu; Umeleckopriemyselné múzeum v Prahe]] |
|||
Na svoje diela pripájal ryté nápisy, niekedy latinskú signatúru a razenú majstrovskú značku IS v pravouhlom štítku. Ďalej tam býva cechová značka, ktorú tvorí razený znak mesta Levoče (dvojramenný kríž) a akostné označenie 13 pre 13 lótové striebro. |
Na svoje diela pripájal ryté nápisy, niekedy latinskú signatúru a razenú majstrovskú značku IS v pravouhlom štítku. Ďalej tam býva cechová značka, ktorú tvorí razený znak mesta Levoče (dvojramenný kríž) a akostné označenie 13 pre 13 lótové striebro. |
||
Preslávené sú jeho [[slnko|slncové]] monštrancie s bohatou lúčovú svätožiarou |
Preslávené sú jeho [[slnko|slncové]] monštrancie s bohatou lúčovú svätožiarou, pestrofarebne smaltovanými medailónikmi a pestrofarebnými sklami. Vo verejne prístupných zbierkach sa ich zachovalo najmenej osem: |
||
* Umeleckopriemyselné múzeum v Prahe |
* Umeleckopriemyselné múzeum v Prahe |
||
* Farský úrad [[Banská Bystrica]] (1763), tiež kalich |
* Farský úrad [[Banská Bystrica]] (1763), tiež kalich |
||
Riadok 52: | Riadok 67: | ||
== Referencie == |
== Referencie == |
||
{{referencie|refs= |
|||
<references /> |
|||
<ref name="SBS">SILAŠI, Ján. In: {{Citácia knihy |
|||
| titul = Slovenský biografický slovník |
|||
| odkaz na titul = Slovenský biografický slovník |
|||
| zväzok = V R{{--}}Š |
|||
| miesto = Martin |
|||
| vydavateľ = Matica slovenská |
|||
| rok = 1992 |
|||
| isbn = 80-7090-216-7 |
|||
| počet strán = 560 |
|||
| strany = 256{{--}}257 |
|||
}}</ref> |
|||
<ref name="ES">Szilassy, Ján. In: {{Citácia knihy |
|||
| titul = Encyklopédia Slovenska |
|||
| odkaz na titul = Encyklopédia Slovenska |
|||
| zväzok = V R{{--}}Š |
|||
| vydanie = 1 |
|||
| miesto = Bratislava |
|||
| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] |
|||
| rok = 1981 |
|||
| počet strán = 792 |
|||
| strany = 675{{--}}676 |
|||
}}</ref> |
|||
}} |
|||
== Literatúra == |
== Literatúra == |
||
* {{Citácia knihy |
|||
* CÓNOVÁ, Ilona: ''Levočský zlatník Ján Siláši.'' Bratislava : Pamiatkový úrad SR, 2004. 63 s. |
|||
| priezvisko = Cónová |
|||
* TORANOVÁ, Eva: ''Zlatníctvo na Slovensku.'' Bratislava : Tatran, 1983. 270 s. |
|||
| meno = Ilona |
|||
| odkaz na autora = |
|||
| titul = Levočský zlatník Ján Siláši |
|||
| miesto = Bratislava |
|||
| vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky |
|||
| rok = 2004 |
|||
| isbn = 80-89175-03-1 |
|||
| počet strán = 63 |
|||
| strany = |
|||
}} |
|||
* {{Citácia knihy |
|||
| priezvisko = Toranová |
|||
| meno = Eva |
|||
| titul = Zlatníctvo na Slovensku |
|||
| vydanie = 2 |
|||
| typ vydania = preprac. a rozš. |
|||
| miesto = Bratislava |
|||
| vydavateľ = [[Tatran (vydavateľstvo)|Tatran]] |
|||
| rok = 1983 |
|||
| edícia = Umenie na Slovensku |
|||
| zväzok edície = 6 |
|||
| počet strán = 271 |
|||
| strany = |
|||
}} |
|||
== Externé odkazy == |
== Externé odkazy == |
||
* [https://www.postoj.sk/18143/restaurator-by-mal-byt-vaecsi-majster-ako-autor Rozhovor s reštaurátorom Szilassyho monštrancia Petrom Mišíkom] |
* [https://www.postoj.sk/18143/restaurator-by-mal-byt-vaecsi-majster-ako-autor Rozhovor s reštaurátorom Szilassyho monštrancia Petrom Mišíkom] |
||
{{Autoritné údaje}} |
|||
⚫ | |||
⚫ | |||
[[Kategória:Slovenskí zlatníci]] |
[[Kategória:Slovenskí zlatníci]] |
Aktuálna revízia z 17:44, 25. máj 2023
Ján Silaši | |
zlatník, emailér a miniaturista | |
Štát pôsob. | habsburská monarchia |
---|---|
Narodenie | 1705/pred 1711/1728 ? Rožňava/Košice, habsburská monarchia |
Úmrtie | 9. máj 1782 (76 – 77 rokov) Levoča, habsburská monarchia |
Rodičia | Ján Silaši Rozália (rod. Peschovičová) |
Súrodenci | Juraj Silaši |
Manželka | Katarína (rod. Reutherová) |
Ján Silaši[1] (iné mená: Jánoš Siláši, staršie: Ján Szilassy[2], maď. Szilássy János; * 1705[1]/pred 1711/1728?[3], Rožňava[1]/Košice[3] – † 6.[3]/9. máj 1782, Levoča[1]) bol zlatník, emailér a miniaturista neskorého baroka a rokoka činný v Levoči. Jeho chrámové striebro sa rozšírilo do rôznych kútov Rakúskej monarchie.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Jeho pôvod a rodisko nie sú isté, pravdepodobne bol synom rožňavského stolára Jána Silášiho a Rosalie Peschovičovej, oddaných roku 1699.[4] Podľa jedného prameňa sa jeho starší brat Juraj stal zlatníkom v Košiciach, a Ján k nemu nastúpil ako učeň. Podľa druhej verzie to bol otec, u ktorého sa vyučil.
Po vandrovných rokoch sa roku 1727 usadil v Levoči u vdovy po zlatníkovi Andrejovi Reuterovi. 27. marca 1729 sa stal zlatníckym majstrom a členom cechu zlatníkov v Levoči. Ešte predtým sa roku 1728 oženil s dcérou Andreja Reutera. V rokoch 1747 – 1776 sa u neho vystriedalo sedem učňov. Posledným datovaným dielom je chrámová súprava kalicha, monštrancie, pacifikálu a cibória s erbom rodiny Vécsey z roku 1781. Celý život pracoval ako zlatník a smaltár pre Cirkev. K takmer dvom desiatkam dochovaných prác patrí najmä monštrancia, cibória, pacifikály a kalichy. Okrem podobizní svätcov alebo nástrojov Kristovho utrpenia maľoval na emailové medailóniky veduty miest. Zachytil napríklad panorámu Žiliny alebo požiar Levoče z roku 1747.
Dielo a značky
[upraviť | upraviť zdroj]Na svoje diela pripájal ryté nápisy, niekedy latinskú signatúru a razenú majstrovskú značku IS v pravouhlom štítku. Ďalej tam býva cechová značka, ktorú tvorí razený znak mesta Levoče (dvojramenný kríž) a akostné označenie 13 pre 13 lótové striebro.
Preslávené sú jeho slncové monštrancie s bohatou lúčovú svätožiarou, pestrofarebne smaltovanými medailónikmi a pestrofarebnými sklami. Vo verejne prístupných zbierkach sa ich zachovalo najmenej osem:
- Umeleckopriemyselné múzeum v Prahe
- Farský úrad Banská Bystrica (1763), tiež kalich
- Farský úrad Gelnica (1764)
- Farský úrad Levoča - majstrovský kus z roku 1729
- Farský úrad Rožňava
- Farský úrad Spišská Kapitula (1730)
- Farský úrad Spišská Teplica
- Farský úrad Spišské Vlachy
- Farský úrad Vrbov
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d SILAŠI, Ján. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok V R – Š. Martin : Matica slovenská, 1992. 560 s. ISBN 80-7090-216-7. S. 256 – 257.
- ↑ Szilassy, Ján. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok V R – Š. Bratislava : Veda, 1981. 792 s. S. 675 – 676.
- ↑ a b c K. Lyka. SZILASSY, János. In: VOLLMER, Hans. Allgemeines Lexikon der Bildenden Künstler von der Antike bis zur Gegenwart. Band. 32. Stephens – Theodotos. Leipzig : E. A. Seemann, 1938. S. 377 – 378. (po nemecky)
- ↑ CÓNOVÁ, Ilona: Levočský zlatník Ján Siláši. Bratislava 2004, s. 12.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- CÓNOVÁ, Ilona. Levočský zlatník Ján Siláši. Bratislava : Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, 2004. 63 s. ISBN 80-89175-03-1.
- TORANOVÁ, Eva. Zlatníctvo na Slovensku. 2. preprac. a rozš. vyd. Bratislava : Tatran, 1983. 271 s. (Umenie na Slovensku; zv. 6.)