Preskočiť na obsah

Hlasivky: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d r2.7.1) (robot Pridal: pl:Fałd głosowy
Oprava pravopisnej chyby
Značky: vizuálny editor úprava z mobilu úprava z mobilného webu
 
(17 medziľahlých úprav od 11 ďalších používateľov nie je zobrazených)
Riadok 1: Riadok 1:
[[Súbor:Gray956.png|thumb]]
[[Súbor:Gray956.png|thumb]]
'''Hlasivky''' (lat. plicae vocales) sú hlavným fonačným orgánom cicavcov. Sú zložené útvary v [[hrtan]]e, skladajúce sa z hlasivkového svalu, ktorým sa pripájajú na krhlovité chrupky a utvárajú [[hlas]]. Štrbinu (glottis) medzi hlasivkami ohraničujú aj vnútorné plochy krhlovitych chrupiek. Tieto chrupky ich svojimi pohybmi pri [[Fonácia|fonácii]] približujú alebo odďalujú.
'''Hlasivky''' (lat. plicae vocales) sú hlavným fonačným orgánom cicavcov. Sú to zložené útvary v [[hrtan]]e, skladajúce sa z hlasivkového svalu, ktorým sa pripájajú na krhlovité chrupky a utvárajú [[hlas]]. Štrbinu (glottis) medzi hlasivkami ohraničujú aj vnútorné plochy krhlovitých chrupiek. Tieto chrupky ich svojimi pohybmi pri [[Fonácia|fonácii]] približujú alebo odďalujú.


Lekárský odbor zaoberajúcim sa na zdravie hlasiviek a hlasu sa nazýva '''foniatria'''.
Lekársky odbor, ktorý sa zaoberá zdravím hlasiviek a hlasu sa nazýva '''foniatria'''.


== Uloženie ==
== Uloženie ==
Pri pohľade z ústnej dutiny sú hlasivky vidieť hneď za hrtanovou príklopkou, ktorá pri prehltaní chráni vstup do hrtanu. Hlasivkové svaly a väzy sa napínajú medzi hlasivkovým výbežkom konvicovité chrupavky a zadným okrajom štítnej chrupavky.
Pri pohľade z ústnej dutiny sú hlasivky vidieť hneď za hrtanovou príklopkou, ktorá pri prehĺtaní chráni vstup do hrtanu. Hlasivkové svaly a väzy sa napínajú medzi hlasivkovým výbežkom krhlovitej chrupavky a zadným okrajom štítnej chrupavky.


== Popis ==
== Popis ==
Hlasivkove riasy sú veľmi pružné - samotný hlasivkový výbežok je tvorený elastickou chrupavkou, hlasivkový väz, čo je vlastne zosilnená fibroelastická membrána hrtanu, je tiež z elastických vlákien. Hlasivkový väz slúži ako opora mäkším hlasivkovým riasám, ktoré sú tvorené záhybmi sliznice. Prirodzené napätie väzu tak môže byť ovplyvňované vôľou - ku každému hlasivkovému väzu prilieha priečne pruhovaný hlasivkový sval.
Hlasivkové riasy sú veľmi pružné - samotný hlasivkový výbežok je tvorený elastickou chrupavkou, hlasivkový väz, čo je vlastne zosilnená fibroelastická membrána hrtanu, je tiež z elastických vlákien. Hlasivkový väz slúži ako opora mäkším hlasivkovým riasám, ktoré sú tvorené záhybmi sliznice. Prirodzené napätie väzu tak môže byť ovplyvňované vôľou - ku každému hlasivkovému väzu prilieha priečne pruhovaný hlasivkový sval.
Medzi väzmi sa nachádza hlasivková štrbina (lat. rima glottidis), ktorá má pri dýchaní tvar pretiahnutého, rovnoramenného trojuholníka - pri fonácii však napätie svalu spôsobí, že sa k sebe hlasivkové riasy po celej diaľke priblížia.
Medzi väzmi sa nachádza hlasivková štrbina (lat. rima glottidis), ktorá má pri dýchaní tvar pretiahnutého, rovnoramenného trojuholníka - pri fonácii však napätie svalu spôsobí, že sa k sebe hlasivkové riasy po celej diaľke priblížia.


== Tvorba hlasu ==
== Tvorba hlasu ==
Pri približovaní hlasivkových rias dôjde k tomu, že pri výdychu do nich vzduch naráža a odpudzuje ich od seba. Vďaka svojej pružnosti sa riasy hneď vracajú do pôvodnej polohy, rozochvievajú sa a spôsobujú pravidelné prerušovanie prúdu vydychovaného zvuku.
Pri približovaní hlasivkových rias dôjde k tomu, že pri výdychu do nich vzduch naráža a odpudzuje ich od seba. Vďaka svojej pružnosti sa riasy hneď vracajú do pôvodnej polohy, rozochvievajú sa a spôsobujú pravidelné prerušovanie prúdu vydychovaného zvuku.
Tón hlasu záleží na rezonančnej frekvencii kmitajúcich hlasiviek. U dospelého muža sa tato frekvencia pohybuje okolo 125 Hz, u dospelých žien je asi 210 Hz, u detí cez 300 Hz.
Tón hlasu záleží na rezonančnej frekvencii kmitajúcich hlasiviek. U dospelého muža sa táto frekvencia pohybuje okolo 125 Hz, u dospelých žien je asi 210 Hz, u detí cez 300 Hz.


== Externé odkazy ==
== Externé odkazy ==
Riadok 23: Riadok 23:
[[Kategória:Anatómia]]
[[Kategória:Anatómia]]
[[Kategória:Spev]]
[[Kategória:Spev]]

[[ar:أحبال صوتية]]
[[ca:Plecs vocals]]
[[cs:Hlasivky]]
[[de:Stimmlippe]]
[[en:Vocal folds]]
[[eo:Voĉkordoj]]
[[es:Cuerdas vocales]]
[[fi:Äänihuulet]]
[[fr:Corde vocale]]
[[he:שפתות הקול]]
[[it:Corde vocali]]
[[ja:声帯]]
[[nl:Stemband]]
[[nn:Stemmeband]]
[[no:Stemmebånd]]
[[pl:Fałd głosowy]]
[[pt:Pregas vocais]]
[[ro:Coardele vocale]]
[[ru:Голосовые складки]]
[[simple:Vocal chords]]
[[sv:Stämläppar]]
[[yi:שטים בענדער]]
[[zh:声带]]

Aktuálna revízia z 15:48, 22. máj 2021

Hlasivky (lat. plicae vocales) sú hlavným fonačným orgánom cicavcov. Sú to zložené útvary v hrtane, skladajúce sa z hlasivkového svalu, ktorým sa pripájajú na krhlovité chrupky a utvárajú hlas. Štrbinu (glottis) medzi hlasivkami ohraničujú aj vnútorné plochy krhlovitých chrupiek. Tieto chrupky ich svojimi pohybmi pri fonácii približujú alebo odďalujú.

Lekársky odbor, ktorý sa zaoberá zdravím hlasiviek a hlasu sa nazýva foniatria.

Pri pohľade z ústnej dutiny sú hlasivky vidieť hneď za hrtanovou príklopkou, ktorá pri prehĺtaní chráni vstup do hrtanu. Hlasivkové svaly a väzy sa napínajú medzi hlasivkovým výbežkom krhlovitej chrupavky a zadným okrajom štítnej chrupavky.

Hlasivkové riasy sú veľmi pružné - samotný hlasivkový výbežok je tvorený elastickou chrupavkou, hlasivkový väz, čo je vlastne zosilnená fibroelastická membrána hrtanu, je tiež z elastických vlákien. Hlasivkový väz slúži ako opora mäkším hlasivkovým riasám, ktoré sú tvorené záhybmi sliznice. Prirodzené napätie väzu tak môže byť ovplyvňované vôľou - ku každému hlasivkovému väzu prilieha priečne pruhovaný hlasivkový sval. Medzi väzmi sa nachádza hlasivková štrbina (lat. rima glottidis), ktorá má pri dýchaní tvar pretiahnutého, rovnoramenného trojuholníka - pri fonácii však napätie svalu spôsobí, že sa k sebe hlasivkové riasy po celej diaľke priblížia.

Tvorba hlasu

[upraviť | upraviť zdroj]

Pri približovaní hlasivkových rias dôjde k tomu, že pri výdychu do nich vzduch naráža a odpudzuje ich od seba. Vďaka svojej pružnosti sa riasy hneď vracajú do pôvodnej polohy, rozochvievajú sa a spôsobujú pravidelné prerušovanie prúdu vydychovaného zvuku. Tón hlasu záleží na rezonančnej frekvencii kmitajúcich hlasiviek. U dospelého muža sa táto frekvencia pohybuje okolo 125 Hz, u dospelých žien je asi 210 Hz, u detí cez 300 Hz.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Zatiaľ je frekvencia ľudi 125 Hz,210Hz,300Hz,bude 100Hz,200Hz,400Hz....