Mayské jazyky: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Aktuálna revízia z 19:53, 5. júl 2018

Územia, na ktorých sa hovorí Mayskými jazykmi

Mayské jazyky sú rodina mezoamerických jazykov. Je to rodina najrôznorodejšia a s najväčším počtom hovoriacich. Hovoria nimi Mayovia (historickí aj dnešní) v Mexiku, Guatemale, Belize a Hondurase.

Podľa niektorých názorov je mayská rodina príbuzná a rodinami mixe-zoque a totonackou a všetky spolu tvoria tzv. makromayskú superfylu.

Súčasnosť

Dnes existuje 29-31 mayských jazykov. Klasifikácia mayských jazykov ešte nie je ustálená, spravidla sa rozlišuje 6-10 skupín/vetiev (konkrétne jazyky uvádzame v modernom mayskom prepise z roku 1989):

yucatécka (950 000 hovoriacich, severný polostrov Yucatán): yukatek (yucatéčtina), itzaj (itzčtina), mopan
lacandónska (veľmi málo hovoriacich, medzi riekami Usumacinta a hranicou Guatemaly, často považovaná za časť yucatéckej vetvy): lakandon
(širšia) quichéska (980 000, východné a stredné vysočiny Guatemaly): q'eqchi' (kekchíčtina), uspantek, poqomchi', poqoman (pokomančina), k'iche' (quichéčtina), sikapense, sakapultek, kaqchikel (cakchiquelčina), tz'utujil (zutuhilčina)
(širšia) kanjobalská (západné vysočiny Guatemaly a priľahlé Mexiko): motozintlek, popti', akatek, q'anjob'al (kanjobalčina), tojolab'al, chuj
mamská (270 000, západné vysočiny Guatemaly): mam (mamčina), teko, awakatek, ixil
(užšia) cholská (severný Chiapas, Tabasco): ch'ol (cholčina), chontal, ch'orti, cholti
tzotzilsko-tzeltalská (= tzeltalská) (Chiapas): tzotzil, tzeltal
huactécka (severný Veracruz a priľahlé San Luís Potosí): waxtek (huactéčtina), chikohuseltek

Huatécka vetva je veľmi zaujímavá skupina, pretože jej hovoriaci z neznámych príčin už 3500 rokov žijú ďaleko od vlastného mayského územia – na západe pri Mexickom zálive.

Z historického hľadiska existovala už okolo roku 2200 pred Kr. v guatemalských vysočinách pramayčina, ktorá najneskôr v strednom predklasickom období (900 – 300 pred Kr.) bola rozdelená na 4-5 jazykových skupín, ktorými sa už hovorilo na tradičnom mayskom území (+ na území Huatékov), boli to:

huactéčtina
yucatéčtina
západná (najširšia) cholčina
východná (najširšia) cholčina

Zo západnej cholčiny sa neskôr vyvinula širšia cholčina (= užšia cholská + tzotzilsko-tzeltalská vetva) a širšia kanjobalská vetva. Z východnej cholčiny sa vyvinula mamská a širšia quichéska vetva. Medzi jazyky, ktoré sa osamostanili medzi poslednými (v poklasickom období), patria jazyky z vetvy yucatéckej, mamskej a niektoré zo širšej quichéskej vetvy.

Mayské klasické nápisy sú všetky písané v užšej cholčine, poklasické nápisy aj v yucatéčtine.

@@ Riadok 7: / Riadok 7: @@
 == Súčasnosť ==
 Dnes existuje 29-31 mayských jazykov. Klasifikácia mayských jazykov ešte nie je ustálená, spravidla sa rozlišuje 6-10 skupín/vetiev (konkrétne jazyky uvádzame v modernom mayskom prepise z roku 1989):
-* yucatécka (950 000 hovoriacich, severný polostrov [[Yucatán]]): Yukatek (yucatéčtina), Itzaj (itzčtina), Mopan
+* yucatécka (950 000 hovoriacich, severný polostrov [[Yucatán]]): yukatek (yucatéčtina), itzaj (itzčtina), mopan
-* lacandónska (veľmi málo hovoriacich, medzi riekami [[Usumacinta]] a hranicou Guatemaly, často považovaná za časť yucatéckej vetvy): Lakandon
+* lacandónska (veľmi málo hovoriacich, medzi riekami [[Usumacinta]] a hranicou Guatemaly, často považovaná za časť yucatéckej vetvy): lakandon
-* (širšia) quichéska (980 000, východné a stredné vysočiny Guatemaly): Q'eqchi' (kekchíčtina), Uspantek, Poqomchi', Poqoman (pokomančina), K'iche' (quichéčtina), Sikapense, Sakapultek, Kaqchikel (cakchiquelčina), Tz'utujil (zutuhilčina)
+* (širšia) quichéska (980 000, východné a stredné vysočiny Guatemaly): q'eqchi' (kekchíčtina), uspantek, poqomchi', poqoman (pokomančina), k'iche' (quichéčtina), sikapense, sakapultek, kaqchikel (cakchiquelčina), tz'utujil (zutuhilčina)
-* (širšia) kanjobalská (západné vysočiny Guatemaly a priľahlé Mexiko): Motozintlek, Popti', Akatek, Q'anjob'al (kanjobalčina), Tojolab'al, [[Chuj]]
+* (širšia) kanjobalská (západné vysočiny Guatemaly a priľahlé Mexiko): motozintlek, popti', akatek, q'anjob'al (kanjobalčina), tojolab'al, [[chuj (jazyk)|chuj]]
-* mamská (270 000, západné vysočiny Guatemaly): Mam (mamčina), Teko, Awakatek, Ixil
+* mamská (270 000, západné vysočiny Guatemaly): mam (mamčina), teko, awakatek, ixil
-* (užšia) cholská (severný [[Chiapas]], [[Tabasco]]): Ch'ol (cholčina), Chontal, Ch'orti, Cholti
+* (užšia) cholská (severný [[Chiapas]], [[Tabasco]]): ch'ol (cholčina), chontal, ch'orti, cholti
-* tzotzilsko-tzeltalská (= tzeltalská) (Chiapas): Tzotzil, Tzeltal
+* tzotzilsko-tzeltalská (= tzeltalská) (Chiapas): tzotzil, tzeltal
-* huactécka (severný [[Veracruz]] a priľahlé [[San Luís Potosí]]): Waxtek (huactéčtina), Chikohuseltek
+* huactécka (severný [[Veracruz]] a priľahlé [[San Luís Potosí]]): waxtek (huactéčtina), chikohuseltek
 Huatécka vetva je veľmi zaujímavá skupina, pretože jej hovoriaci z neznámych príčin už 3500 rokov žijú ďaleko od vlastného mayského územia – na západe pri [[Mexický záliv|Mexickom zálive]].
@@ Riadok 26: / Riadok 26: @@
 Mayské klasické nápisy sú všetky písané v užšej cholčine, poklasické nápisy aj v yucatéčtine.
+[[Kategória:Mayské jazyky| ]]
 [[Kategória:Mayovia]]
-[[Kategória:Mayské jazyky| ]]
-{{Link FA|en}}
-{{Link FA|no}}
-{{Link FA|pt}}
-[[bg:Маянски езици]]
-[[bn:মায়া ভাষা]]
-[[ca:Llengües maies]]
-[[cs:Mayské jazyky]]
-[[da:Maya (sprog)]]
-[[de:Maya-Sprachen]]
-[[en:Mayan languages]]
-[[es:Lenguas mayenses]]
-[[fa:زبان مایایی]]
-[[fi:Mayakielet]]
-[[fr:Langues mayas]]
-[[gv:Çhengaghyn Mayagh]]
-[[hr:Majanski (jezična porodica)]]
-[[hu:Maja nyelvcsalád]]
-[[id:Rumpun bahasa Maya]]
-[[it:Lingue maya]]
-[[ja:マヤ語族]]
-[[ku:Zimanên mayayî]]
-[[lt:Majų kalbos]]
-[[lv:Maiju valodas]]
-[[mk:Мајански јазици]]
-[[nah:Mayatlahtōlli]]
-[[nl:Mayatalen]]
-[[no:Mayiske språk]]
-[[oc:Lengas maias]]
-[[pl:Języki majańskie]]
-[[pms:Lenghe maya]]
-[[pt:Línguas maias]]
-[[qu:Maya rimaykuna]]
-[[ro:Limbile maiașe]]
-[[ru:Майяские языки]]
-[[simple:Maya languages]]
-[[sv:Mayaspråk]]
-[[tr:Maya dili]]
-[[zh:馬雅語系]]