Zobrazenie zdroja stránky Praha

{{Iné významy}}
{{Whc}}
{{Geobox | Settlement
<!-- *** Heading *** -->
| name               = Praha
| other_name         = 
| category           = [[Hlavné mesto]] [[Česko|Českej republiky]]
<!-- *** Image *** -->
| image              = Prague collage 2018.jpg
| image_caption      = 
| image_size         = 
<!-- *** Symbols *** -->
| flag               = Flag of Moravia.svg
| symbol             = Coat of arms of Prague.svg
<!-- *** Name *** -->
| etymology          = 
| official_name      = 
| motto              = Praga Caput Rei publicae<br /><small>(Predtým ''Praga Caput Regni'')</small>
| nickname           = Praha matka miest, Stovežatá, Zlaté mesto
| nickname_type      = Prezývky
<!-- *** Country etc. *** -->
| country            = Česko
| country_flag       = 
| histcountry        = Čechy
| state              = 
| region             = Hlavné mesto Praha<br /><small>(CZ010)</small>
| region_type        = Kraj
| histregion         = 
| district           = Hlavné mesto Praha<br /><small>(CZ0101 – CZ010F)</small>
| municipality       = 
<!-- *** Family *** -->
| part               = 
| river              = Vltava
<!-- *** Locations *** -->
| location           = 
| elevation          = 
| lat_d              = 50.087222
| long_d             = 14.421111
| coordinates_format = dms
| coordinates_type   = type:city(1288696)_region:CZ
| highest            = vrch [[Teleček]] pri [[Zličín]]e
| highest_elevation  = 399
| highest_lat_d      = 
| highest_long_d     = 
| lowest             = hladina [[Vltava|Vltavy]] pri [[Suchdol (Praha)|Suchdole]]
| lowest_elevation   = 177
| lowest_lat_d       = 
| lowest_long_d      = 
<!-- *** Dimensions *** -->
| area               = 496
<!-- *** Population *** -->
| population         = 1325280
| population_date    = 31.3.2020
| population_density = 2672
| established        = [[9. storočie]]
| established_type   = 
| mayor              = [[Bohuslav Svoboda]]
| mayor_type         = Primátor
| mayor_party        = [[Občanská demokratická strana|ODS]]
<!-- *** Codes *** -->
| timezone           = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+1
| timezone_DST       = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+2
| postal_code        = 1XX XX
| area_code          = +420 2
| area_code_type     = Telefónna predvoľba
| code               = CZ-PR
| code_type          = [[ISO 3166-2:CZ]]
| code1              = A | code1_type = [[Evidenčné číslo (vozidlá sveta)|EČV]]
<!-- *** UNESCO etc. *** -->
| whs_name           = Historic Centre of Prague
| whs_year           = 1992
| whs_number         = 616
| whs_region         = 4
| whs_criteria       = ii, iv, vi
<!-- *** Free frields *** -->
| free               = 
<!-- *** Maps *** -->
| map                = Czechia - outline map.svg
| map_background     = Czechia - background map.png
| map_caption        = Praha na mape Česka
| map_locator        = Česko
| map1               = Prague municipal districts.png
| map1_caption       = Mestské časti Prahy
| map1_locator       = 
<!-- *** Websites *** -->
| commons            = Prague
| statistics         = 
| website            = [http://magistrat.praha-mesto.cz magistrat.praha-mesto.cz]
<!-- *** Footnotes *** -->
| footnotes          = '''Demonym''': ''Pražan''<ref>{{SlovníkyJÚĽŠ|Pražan}}</ref>
}}
'''Praha''' ({{v jazyku|deu|''Prag''}}, {{V jazyku|eng|''Prague''}}, {{V jazyku|ita|''Praga''}}, {{V jazyku|hun|''Prága''}}) je hlavné a najväčšie mesto [[Česko|Česka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = World InfoZone - Czech Republic Facts | url = https://worldinfozone.com/facts.php?country=CzechRepublic | vydavateľ = worldinfozone.com | dátum prístupu = 2023-12-27}}</ref> Má okolo 1,384 milióna obyvateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Český statistický úřad
 | odkaz na autora = 
 | titul = Počet obyvatel v obcích k 1. 1. 2024
 | url = https://csu.gov.cz/produkty/pocet-obyvatel-v-obcich-9vln2prayv
 | vydavateľ = csu.gov.cz
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2024-08-26
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}</ref> Preteká cez ňu rieka [[Vltava]]. Mesto má [[Mierne pásmo|mierne]] [[oceánske podnebie]] s relatívne teplými letami a chladnými zimami.

Je politickým, kultúrnym a hospodárskym centrom [[Stredná Európa|strednej Európy]] s bohatou históriou a [[Románska architektúra|románskou]], [[Gotická architektúra|gotickou]], [[Renesančná architektúra|renesančnou]] a [[Baroková architektúra|barokovou architektúrou]]. Bola hlavným mestom [[České kráľovstvo|Českého kráľovstva]] a sídlom niekoľkých cisárov [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej]], predovšetkým [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karola IV.]] (vládol 1346{{--}}1378) a [[Rudolf II. (Svätá rímska ríša)|Rudolfa II.]] (vládol 1575{{--}}1611).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Czech Republic Maps & Facts | url = https://www.worldatlas.com/maps/czech-republic | vydavateľ = WorldAtlas | dátum vydania = 2021-02-24 | dátum prístupu = 2023-12-27 | jazyk = en-US}}</ref>

Bolo dôležitým mestom [[Habsburská monarchia|Habsburskej monarchie]] a [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]]. Mesto zohralo významnú úlohu v [[Česká reformácia|českej]] a [[Reformácia|protestantskej reformácii]], [[Tridsaťročná vojna|tridsaťročnej vojne]] a v histórii 20. storočia ako hlavné mesto [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] medzi svetovými vojnami a povojnovou [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|komunistickou érou]].

Praha je domovom množstva známych kultúrnych atrakcií, z ktorých mnohé prežili vojnové udalosti v Európe 20. storočia. Medzi hlavné atrakcie patrí [[Pražský hrad]], [[Karlov most]], [[Staromestské námestie (Praha)|Staromestské námestie]] s [[Pražský orloj|pražským orlojom]], [[Josefov (Praha)|Židovská štvrť]], [[Petřín]] a [[Vyšehrad (Praha)|Vyšehrad]]. Od roku 1992 je historické centrum Prahy zaradené do [[Svetové dedičstvo UNESCO|zoznamu svetového dedičstva]] [[Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru|UNESCO]].

Mesto má viac ako desať veľkých múzeí spolu s mnohými divadlami, galériami, kinami a ďalšími historickými exponátmi. Prahu spája rozsiahly moderný systém verejnej dopravy. Sídli tu široká škála verejných a súkromných škôl vrátane [[Karlova univerzita|Karlovej univerzity]] v Prahe, najstaršej univerzity v [[Stredná Európa|strednej Európe]].

Praha je podľa štúdií GaWC klasifikovaná ako „Alfa-“ [[Svetové mesto|globálne mesto]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GaWC - The World According to GaWC 2020 | url = https://www.lboro.ac.uk/microsites/geography/gawc/world2020t.html | vydavateľ = www.lboro.ac.uk | dátum prístupu = 2023-12-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20220612112616/https://www.lboro.ac.uk/microsites/geography/gawc/world2020t.html | dátum archivácie = 2022-06-12 }}</ref> V roku 2019 bolo mesto zaradené na 69. miesto s najlepšou obývateľnosťou na svete, podľa Mercer.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Quality of Living City Ranking {{!}} Mercer | url = https://mobilityexchange.mercer.com/Insights/quality-of-living-rankings | vydavateľ = mobilityexchange.mercer.com | dátum prístupu = 2023-12-27}}</ref> V tom istom roku index PICSA zaradil mesto na 13. miesto s najlepšou obývateľnosťou na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The PICSA Index - Prosperity & Inclusion City Seal & Award | url = https://www.picsaindex.com/the-picsa-index/ | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2021-03-08 | dátum prístupu = 2023-12-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20210308164645/https://www.picsaindex.com/the-picsa-index/ | dátum archivácie = 2021-03-08 }}</ref> Jej bohatá história z nej robí obľúbenú turistickú destináciu a od roku 2017 mesto ročne navštívi viac ako 8,5 milióna medzinárodných návštevníkov. V roku 2017 bola Praha po [[Londýn]]e, [[Paríž]]i, [[Rím]]e a [[Istanbul]]e piatym najnavštevovanejším európskym mestom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Top 100 City Destinations Revealed: Prague among Most Visited In the World - Prague, Czech Republic | url = https://news.expats.cz/czech-tourism/top-100-city-destinations-revealed-prague-among-visited-europe-world/ | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2018-08-29 | dátum prístupu = 2023-12-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20180829072053/https://news.expats.cz/czech-tourism/top-100-city-destinations-revealed-prague-among-visited-europe-world/ | dátum archivácie = 2018-08-29 }}</ref>

== Geografia ==
[[Súbor:Prague 07-2016 View from Petrinska Tower img2.jpg|náhľad|vľavo|Pohľad na Vltavu a Staré mesto|alt=VLTAVA]]
=== Vodstvo ===
Mesto leží na dolnom toku [[Vltava|Vltavy]] pri ústí [[Berounka|Berounky]]. Vltava má pri [[Karlov most|Karlovom moste]] šírku {{m|320|m}} a je v Prahe dlhá {{km|23|m}}, má priemerný spád 0,5 na {{km|1|m}}, najväčšiu hĺbku {{m|10.5|m}} a najvyšší stav v marci a apríli. Vltava v Prahe vytvára veľký [[Meander (riečny)|meander]], tzv. [[holešovický oblúk]]. Prítoky Vltavy sprava: [[Botič]] a [[Rokytka]]. Prítoky Vltavy zľava: [[Berounka]], [[Dalejský potok]], [[Brusnice]] a [[Šárecký potok]].

Skoro celá Praha je v povodí Vltavy, do povodia [[Labe]] patrí len severovýchod mesta.

=== Geológia ===
Praha leží v [[Pražská kotlina|Pražskej kotline]] [[Pražská plošina|Pražskej plošiny]].

Praha leží v severnej časti [[Barrandién]]u v [[Stredočeská oblasť|Stredočeskej oblasti]], starej ale slabo [[metamorfóza (geológia)|premenenej]] oblasti [[Český masív|Českého masívu]]. V oblasti mesta sa stretáva SZ-JV [[sázavský zlom]] s kolmým [[pražský zlom|pražským zlomom]] a [[závistský prešmyk|závistským prešmykom]]<ref>Mísař, Z., Dudek, A., Havlena, V., Weiss, J., 1983, ''Geologie ČSSR I Český masív.'' SPN, Praha, 333 s.</ref>. Okolie mesta je budované hlavne [[prvohory|prvohornými]] morskými [[bridlica (sediment)|bridlicami]], [[pieskovec|pieskovcami]] a [[zlepenec|zlepencami]]. Výnimku tvorí južný obvod s podložím z [[vápenec|vápenca]] a [[mramor]]ov. V [[druhohory|druhohorách]] ([[krieda (geochronologická jednotka)|kriede]]) bola Praha zaliata morom a usadili sa tu vrstvy pieskovcov a [[opuka|opúk]] (dnes napr. na [[Strahov]]e, [[Biela hora|Bielej hore]] a pod.). Potom more ustúpilo a dolinu Prahy formovali toky, najmä Vltava. Celkovo je v oblasti mesta vyvinutých jedenásť [[štrk]]ových terás [[pleistocén]]neho veku. Horniny staršieho [[pliocén]]neho zdibského stupňa sa dnes nachádzajú asi 110{{--}}{{m|125|m}} nad dnešnou hladinou Vltavy.

Prítoky Vltavy vytvorili charakteristické terénne útvary akými sú [[Barrandova skala]], [[Dívčí Hrady]], [[Braniská]], [[Vyšehradská skala]], [[Petřín]], [[Letná]], [[Trója (Praha)|Trója]], [[Baba (Praha 6)|Baba]] či Biela hora.

== Podnebie ==
Praha leží v oblasti severného mierneho pásma s výrazným striedaním štyroch ročných období na prechode medzi oceánskym a pevninským podnebím. Zrážkovo a teplotou mesto patrí do oblasti suchej a veľmi suchej. Charakteristický je rozdiel medzi podnebím v Pražskej kotline a v okolitej náhornej plošine. Väčšinu Prahy chráni pred západnými vetrami Petřín a Letná. Pre záveternú polohu sú v meste časté opary, dymy a hmly. Priemerná januárová teplota je 0,7 ˚C a priemerná júlová teplota 20,1 ˚C. Ročne spadne okolo {{mm|456.5|m}} zrážok a priemerná ročná teplota je 10,4 ˚C.

== Historické centrum ==
{{Hlavný článok|Pražská pamiatková rezervácia}}
Historické centrum mesta s jedinečnou panorámou [[Pražský hrad|Pražského hradu]] je pamiatkovou rezerváciou [[UNESCO]].

[[Pražská pamiatková rezervácia|Mestská pamiatková rezervácia]] tu bola zriadená roku [[1971]] na ploche {{km2|8.22}} a patrí do nej najmä ''Staré Město'', ''Josefov'', ''Malá Strana'', ''Hradčany'' s Pražským hradom, ''Nové Město'' a ''Vyšehrad''. Je to najrozsiahlejšia [[mestská pamiatková rezervácia]] v [[Európa|Európe]].

V meste je veľa [[Národná kultúrna pamiatka Českej republiky|národných kultúrnych pamiatok]] a tisíce stavebných a umeleckých pamiatok.

== Správne rozdelenie ==
{{hlavný článok|Časti Prahy}}
Od [[1. júl]]a [[2001]] platí nasledujúce rozdelenie mesta – 57 mestských častí spravuje 22 správnych obvodov s rozšírenými kompetenciami.

== Dejiny ==
{{Hlavný článok|Dejiny Prahy}}
=== Počiatky hradu a mesta ===
[[Súbor:Josef Mathauser - Kněžna Libuše věští slávu Prahy.jpg|náhľad|vľavo|Kňažná Libuša veští slávu Prahy, obraz Josefa Mathausera]]
[[Súbor:Praga 0003.JPG|náhľad|upright=.6|Staromestský orloj bol inštalovaný v roku 1410]]
Na území dnešnej Prahy sídlila v predhistorickej dobe rada najrôznejších kmeňov – posledné nálezy pri Křesliciach datujú tunajšie osídlenie do doby pred siedmymi tisíc rokmi (ide o [[Kultúra s lineárnou keramikou|kultúru s lineárnou keramikou]]). Okolo roku [[200 pred Kr.]] bolo v lokalite Závist založené [[sídlisko (archeológia)|sídlisko]] [[Kelti|Keltov]] ([[Bojovia]]). Okolo oblasti, kde teraz stojí Praha, zmieňuje [[Klaudios Ptolemaios|Ptolemaiova]] mapa (2. stor.) germánske mesto s názvom „Casurgis“.<ref>[http://www.cs-magazin.com/index.php?a=a2011021048 Praha bola Casurgis]</ref> Počas sťahovania národov v [[6. storočie|6. storočí]], začali Pražskú kotlinu osídľovať [[Slovania]].

Podľa legendy bola Praha založená v [[8. storočie|8. storočí]] českou kňažnou a veštkyňou [[Libuša (kňažná)|Libušou]] a jej manželom [[Přemysl Oráč|Přemyslom]], zakladateľom dynastie [[Přemyslovci|Přemyslovcov]]. Legenda hovorí, že Libuša vyšla na skalnatý útes vysoko nad Vltavou a prorokovala: „Mesto vidím veľké, jeho sláva hviezd sa bude dotýkať.“ Na mieste prikázala vystavať hrad a mesto nazvala Praha.

Dôležitým kultovým miestom sa stal ostroh nad riekou Vltavou, kde nechal [[Bořivoj I.|knieža Bořivoj]] postaviť koncom [[9. storočie|9. storočia]] druhý kresťanský kostolík v Čechách, zasvätený Panne Márii. Za vlády Bořivojovho syna [[Spytihněv I.|Spytihněva I.]] na počiatku 10. storočia bola celá plošina ostrohu obohnaná obranným valom a vznikol tu kniežací palác. Tak boli položené základy [[Pražský hrad|Pražského hradu]], kam sa presídlil knieža so svojou družinou z [[Levý Hradec|Levého Hradca]]. Praha sa tým stala centrom rodiaceho sa českého štátu. Z Pražského hradu a ďalších hradísk v stredných Čechách začali přemyslovskí vládcovia spravovať okolité územie, kde si postupne podriadili miestnych obyvateľov a prinútili ich odvádzať poplatok. Existencia kniežacieho hradu priviedla do jeho podhradia remeselníkov a obchodníkov – začalo sa rodiť stredoveké mesto.

=== Stredovek ===
[[Súbor:Nuremberg Chronicle f 229v 230r.jpg|náhľad|vľavo|Pohľad na Prahu, drevorezba, 1493]]
Počiatkom [[12. storočie|12. storočia]] bola Praha rozkvitajúcim mestom, nad ktorým sa vznešene vypínal kniežací hrad. ''„Tam žijú Židia, majúci plno zlata a striebra, tam sú zo všetkých národov najbohatší kupci, tam sú najzámožnejší peňažníci, tam stojí trhovisko a v ňom plno koristi…“'', napísal ktosi neznámy o Prahe. Kupec [[Ibráhím ibn Jákúb]] napísal už v 10. storočí o Prahe, že je to „mesto z kameňa“, čo bolo vo tej dobe znakom bohatých miest. Vtedajšia Praha sa rozkladala na území dnešného [[Staré Město (Praha)|Starého Mesta]]. Pomenovanie Staršie – respektíve latinsky ''Maior'', to znamená tiež Väčšie – mesto pražské získala po tom, čo [[Přemysl Otakar II.]] udelil v roku [[1257]] pražskému podhradiu, osídlenému od 10. stor., magdeburské mestské právo. Takto vzniklo Menšie Mesto pražské – [[Malá Strana]]. Príliv remeselníkov a kupcov do oboch miest rástol, najmä keď sa v dobe panovania [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karla IV.]] Praha stala cisárskou rezidenciou a cisár zamýšľal učiniť z nej hlavné mesto [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej]]. Priestor vymedzený hradbami pražských miest však začal byť pre početné obyvateľstvo rýchlo príliš tesný, a tak panovník pristúpil k veľkorysému kroku – v roku [[1348]] založil [[Nové Město (Praha)|Nové Mesto pražské]] a vytýčil preň rozsiahle územie medzi [[Vyšehrad (Praha)|Vyšehradom]], dnes už zaniknutou osadou Poříčí a Starým Mestom. To bolo postupne zastavané mešťanskými domami, priestornými trhoviskami, záhradami, nádhernými stavbami kostolov a kláštorov. ''Veľkosťou a nádherou mohla Praha tej doby súperiť s najslávnejšími mestami ako [[Rím]], [[Florencia]], [[Paríž]] a [[Kolín nad Rýnom]]'', napísal o sídelnom meste Karla IV. [[František Palacký]]. V Karlovej dobe však bola väčšina ním založených kostolov len rozostavaná. Bohatým talianskym mestám ako Rím, Florencia či Benátky sa nemohla rovnať. Praha síce patrila medzi najväčšie a najrozľahlejšie európske mestá,<ref>[http://www.ceskatelevize.cz/porady/1024681598-deset-stoleti-architektury/298323230620074-nove-mesto-prazske Česká televízia, Deset století architektury – Nové Mesto pražské]</ref> ale počet obyvateľov Prahy bol vtedy nižší, než v Ríme, Benátkach, Janove, Florencii, Miláne, Carihrade, Paríži či Londýne.<ref>Historický lexikon obcí České republiky 1869{{--}}2005</ref><ref>[http://books.google.dk/books?id=cXuCjDbxC1YC&pg=PA266&dq=naples+population+in+1400+Ad+50,00+people&hl=da&sa=X&ei=fK9BU5iLCoye7Abd-YGoDg&ved=0CEIQ6AEwAA#v=onepage&q=naples%20population%20in%201400%20Ad%2050%2C00%20people&f=false] (anglicky)</ref><ref>[http://books.google.dk/books?id=2ascAAAAQBAJ&pg=PA257&dq=venice+population+in+1400&hl=da&sa=X&ei=kbJBU5fJILLd7Qa5q4GQDQ&ved=0CDgQ6AEwAA#v=onepage&q=venice%20population%20in%201400&f=false] (anglicky)</ref><ref>[http://books.google.dk/books?id=hK-EAgAAQBAJ&pg=PA141&dq=venice+population+in+1500+with+180,000&hl=da&sa=X&ei=ubpBU_ucI-fX7AbooYCIAg&ved=0CDkQ6AEwAQ#v=onepage&q=venice%20population%20in%201500%20with%20180%2C000&f=false Pre-Industrial Cities and Technology] By Colin Chant, David Goodman. (anglicky)</ref><ref>[http://books.google.dk/books?id=rYlgGU2SLiQC&pg=PA125&dq=genoa+population+1200+AD+100,000&hl=da&sa=X&ei=1o5CU_KpKLTZ4QSEsIHgCw&ved=0CDcQ6AEwAQ#v=onepage&q=genoa%20population%201200%20AD%20100%2C000&f=false Before European Hegemony: The World System A.D. 1250-1350] By Janet L. Abu-Lughod. (anglicky)</ref><ref>[http://books.google.dk/books?id=Jx2Q4hxT5HAC&pg=PA132&dq=bologna+population+1200&hl=da&sa=X&ei=oIVZU46IIOeM4ASZmoAw&ved=0CEIQ6AEwAQ#v=onepage&q=bologna%20population%201200&f=false The Sovereign State and Its Competitors: An Analysis of Systems Change] By Hendrik Spruyt. (anglicky)</ref>

=== Zjednotenie pražských miest ===
[[Súbor:František Xaver Sandmann (Franz Xaver Sandmann), Karlův Most, památná lípa.jpg|náhľad|vľavo|Karlov most, rok 1840]]
K prvému pokusu o zjednotenie Starého a Nového Mesta došlo v roku [[1518]] na popud staromestských mešťanov vedených Janom Paškom z Vratu. Roku [[1523]] kráľ [[Ľudovít II. (Uhorsko)|Ľudovít II.]] potvrdil zjednotenú mestskú radu, a tak spojenie pražských miest legalizoval. Jednotná Praha však bola už v roku [[1528]] znovu rozdelená.

Zjednotiť pražské mestá natrvalo do jedného správneho celku sa podarilo až v roku [[1784]] za vlády cisára [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II]]. Kráľovské hlavné mesto Praha potom tvorilo Nové a Staré Mesto pražské, [[Malá Strana]] a [[Hradčany (Praha)|Hradčany]]. Postupne bol pripojený [[Josefov (Praha)|Josefov]], [[Vyšehrad (Praha)|Vyšehrad]] a [[Holešovice]].

Na konci [[19. storočie|19. storočia]] bola Praha už industrializovaným, rýchlo sa rozvíjajúcim mestom so železnicou a továrňami, ktoré bolo najväčšie v [[České krajiny|českej krajine]].<ref>V&nbsp;roku 1890 mala podľa Ottovho náučného slovníka 182&nbsp;530 obyvateľov, ďalšími väčšími českými mestami bolo už len Brno (92&nbsp;327 obyvateľov) a Plzeň (50&nbsp;221 obyvateľov). Do úvahy treba zobrať aj vtedy ešte samostatné pražské predmestia Žižkov (41&nbsp;236 obyvateľov), Královské Vinohrady (34&nbsp;531 obyvateľov), Smíchov (32&nbsp;646 obyvateľov) a Karlín (19&nbsp;540 obyvateľov).</ref> V roku [[1893]] bola zahájená pražská asanácia, ktorá zasiahla [[Josefov (Praha)|Josefov]] a Podskalí; začali sa rozvíjať elektrické dráhy, k mestu sa v roku [[1901]] pripojila [[Libeň]].

=== Veľká Praha ===
[[Súbor:Vltava in Prague.jpg|náhľad|Mosty ponad Vltavu, pohľad z Letnej]]
Na konci [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] bola vyhlásená nezávislosť českého štátu, ku ktorému sa vzápätí pripojilo [[Slovensko]]. V Prahe dochádzalo k ničeniu symbolov rakúskeho mocnárstva, pričom boli zničené alebo odstránené i niektoré iné pamiatky (Mariánsky stĺp na Staromestskom námestí, pomník maršala Václava Radeckého na Malostranskom námestí alebo socha cisára [[František Jozef I.|Františka Jozefa I.]] na Smetanovom nábreží).

Ako hlavné mesto novo ustanoveného [[Československo|Československa]] bola Praha i naďalej modernizovaná a rozširovaná. Roku [[1922]] bola založená Veľká Praha, do ktorej boli zahrnuté všetky predmestia vrátane do tej doby samostatných miest ako [[Vinohrady (Praha)|Kráľovské Vinohrady]], Nusle alebo [[Košíře]]. Praha, v ktorej vedľa sebe žilo české, nemecké a židovské obyvateľstvo, sa stala pozoruhodným kultúrnym centrom. Desaťročné secesné obdobie prerušila prvá svetová vojna. Na konci dvadsiatych rokov 20. storočia sa začal v architektúre prejavovať [[Funkcionalizmus (architektúra)|funkcionalizmus]]; bola tiež dostavaná gotická [[Katedrála svätého Víta, Václava a Vojtecha|Katedrála svätého Víta]]. V septembri [[1929]] (za prezidenta T.&nbsp;G. Masaryka a arcibiskupa Františka Kordača, ako je uvedené nad klenbou triumfálneho oblúka chóru dómu) bola dokončená dostavba katedrály a slávnostne otvorená pri príležitosti tisíceho výročia smrti [[Václav I. (české knieža)|svätého Václava]].

Svetovo unikátna je [[kubizmus|kubistická]] architektúra – jedine v Prahe prešiel kubizmus z maliarskych plátien do architektúry ([[Pavel Janák]], [[Josef Gočár]], [[Josef Chochol]]), ambicióznym plánom bolo založenie kubistického sídliska na Vyšehrade.

=== Druhá svetová vojna ===
[[Súbor:Praha, Karlovo Náměstí, Emauzy.jpg|náhľad|Emauzský kláštor a pamätník<br>''Praha svým vítězným synům'']]
Od [[15. marec|15. marca]] [[1939]] bola Praha hlavným mestom [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátu Čechy a Morava]]. Kultúrny život bol ochromený; po incidente, ktorého obeťou bol študent [[Jan Opletal]], boli zatvorené vysoké školy a študentskí predáci popravení. Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] boli z Prahy deportovaní do koncentračných táborov príslušníci tzv. „menejcenných rás“, predovšetkým [[Židia|židovské]] a [[Rómovia|cigánske]] (podľa vtedajšieho označenia) obyvateľstvo. Bežné boli popravy a väznenie odporcov [[nacizmus|nacistického režimu]]. Nechválne známou sa v tejto súvislosti stal napríklad úrad [[Gestapo|gestapa]] v Petschkovom paláci alebo Kobyliská strelnica. Režim zosilnil represie po úspešnom atentáte na zastupujúceho ríšskeho protektora [[Reinhard Heydrich|Reinharda Heydricha]] v máji [[1942]], po ktorom boli vyhladené obce [[Lidice]] a [[Ležáky]]. [[5. máj]]a [[1945]] vypuklo [[Pražské povstanie (1945)|Pražské povstanie]], pri ktorom zahynulo okolo 7&nbsp;400 ľudí z radov spojencov a civilistov a približne 1000 vojakov nacistickej armády. Podľa dohôd medzi spojencami z protihitlerovskej koalície však musela americká armáda zastaviť svoj postup 6. mája pri [[Plzeň|Plzni]], zatiaľčo [[Červená armáda]] dorazila do Prahy až [[9. máj]]a.
Po skončení vojny boli takmer všetci pražskí Nemci vysídlení.

Vojnové škody na pražskej zástavbe boli minimálne; plánovanú likvidáciu mesta už nemohol v tej dobe oslabený a ustupujúci nacistický režim realizovať, k vážnejšiemu poškodeniu tak došlo len počas trojnásobného bombardovania americkými lietadlami na konci vojny: 15. novembra [[1944]] v Holešoviciach,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Před 65 lety na Pražany padaly bomby.Čtenáři vzpomínají | url = https://nazory.aktualne.cz/komentare/pred-65-lety-na-prazany-padaly-bombyctenari-vzpominaji/r~i:article:660612/?redirected=1510230866 | vydavateľ = nazory.aktualne.cz | dátum vydania = 2010-02-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-11-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> 14. februára [[1945]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Před 60 lety Praha zažila americký nálet | url = http://www.radio.cz/cz/rubrika/historie/pred-60-lety-praha-zazila-americky-nalet | vydavateľ = radio.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-11-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> najmä v [[Nové Město (Praha)|Novom Meste]], Nusliach, na [[Vinohrady (Praha)|Vinohradoch]] a 25. marca [[1945]] na strategické ciele vo [[Vysočany (Praha)|Vysočanoch]], [[Libeň|Libni]] a [[Kbely|Kbeloch]].<ref>PLAVEC, Michal, VOJTÁŠEK, Filip, KAŠŠÁK, Peter. ''Praha v plamenech: nálety na hlavní město za druhé světové války''. Vyd. 1. Cheb: Svět křídel, 2008. 423 s. Svět křídel; 105. ISBN 978-80-86808-58-1.</ref> Výraznými stavbami, ktoré vznikli ako náprava vojnových škôd, sú veže Emauzského kláštora alebo novší [[Tancujúci dom]].

=== Praha ako hlavné mesto socialistického Československa ===
Po druhej svetovej vojne začali vznikať prvé sídliská, ich výstavba sa urýchlila v 60. rokoch. Pôvodná zástavba bola niekde nahradená panelovými domami. V rokoch 1960, 1968, 1970 a 1974 bolo k Prahe pripojených ďalších viac než 60 obcí. V roku 1968 do Prahy vtrhli vojská [[Varšavská zmluva|Varšavskej zmluvy]] a zahájili okupáciu, ktorá trvala až do zamatovej revolúcie. V 60. a 70. rokoch sa zmodernizovali dôležité dopravné stavby ako [[Letisko Václava Havla Praha|letisko]] a [[Praha hlavní nádraží|hlavná železničná stanica]], začalo sa budovať [[Pražské metro|metro]] a takzvaný ZÁKOS – systém kapacitných mestských komunikácií, z ktorých jedna oddelila [[Národní muzeum]] od [[Václavské námestie (Praha)|Václavského námestia]]. Na protest proti potlačovaniu slobôd a pasívnemu prístupu verejnosti po okupácii Československa armádami štátov Varšavskej zmluvy sa tam [[16. január]]a [[1969]] upálil [[Jan Palach]]. Pre obyvateľov boli na zelených lúkach okolo Prahy vybudované panelové sídliská.

Postupujúci ekonomický úpadok krajiny zasiahol i Prahu, čo sa prejavilo v zanedbanom vzhľade mesta i v zhoršovaní služieb. Praha sa stala centrom [[Zamatová revolúcia|nežnej revolúcie]], ktorá ukončila mocenský monopol komunistickej strany.

=== Praha po nežnej revolúcii ===
[[Súbor:Mrakodrapy v Praze 2018.jpg|náhľad|Pražské výškové budovy na Pankráckej pláni]]
Zavedením štandardných vzťahov so [[Západná Európa|západoeurópskymi]] krajinami sa Praha ešte viac otvorila [[turistika|turistike]]. Rozvoj súkromného vlastníctva a podnikania sa prejavil v skvalitnení služieb a tiež v oprave chátrajúcich budov v historickom jadre mesta.

Individuálna automobilová doprava, ktorá pred rokom [[1990]] nebola tak intenzívna ako v západoeurópskych mestách, rýchlo rástla, a to viedlo k rýchlemu zhoršeniu dopravnej situácie v meste. Počet cestujúcich MHD vzrástol od roku 2001 z 1,104 miliárd na 1,186 miliárd osôb v roku 2017, z toho 461 miliónov cestovalo metrom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Dopravní podnik hlavního města Prahy, WDF – Web Design Factory, s. r. o. | odkaz na autora = | titul = Výroční zprávy | url = http://www.dpp.cz/vyrocni-zpravy/ | vydavateľ = dpp.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-11-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Najvyťaženejšou stanicou metra je [[I. P. Pavlova (stanica pražského metra)|I. P. Pavlova]], najvyťaženejšou električkovou linkou linka číslo 22.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Špániková | meno = Zuzana | autor = | odkaz na autora = | titul = Doprava v Praze: Co jste vždycky chtěli vědět, ale báli jste se zeptat | url = http://www.ctidoma.cz/zpravodajstvi-doprava/2017-03-13-doprava-v-praze-co-jste-vzdycky-chteli-vedet-ale-bali-jste-se | vydavateľ = ctidoma.cz | dátum vydania = 2017-03-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-11-09 | miesto = | jazyk = }}</ref>

V roku 2002 Prahu ťažko poničila povodeň, ktorá zasiahla najmä [[Zoologická záhrada hlavného mesta Prahy|ZOO]] alebo [[Pražské metro|metro]], kde zaplavila 18 staníc.

== Obyvateľstvo ==
V Prahe žije trvalo takmer 1 400 000 obyvateľov, avšak veľká časť ľudí žijúcich v meste nemá zapísaný trvalý pobyt, údaje z mobilných zariadení a z mestských komunikácií dokázali, že cez 2 000 000 ľudí v meste každodenne prespáva a okolo 350 000 ľudí do mesta dochádza za prácou alebo za vzdelaním čo zvyšuje počet až na 2 400 000,  čo je vyše 20 % celkového obyvateľstva Česka. Väčšina z nich však žije v okrajových štvrtiach a najmä nových sídliskách, rovnako ako v ostatných hlavných mestách Európy; v historickom centre žije cca 100 000 ľudí.<ref>{{Citácia periodika|titul=Data z mobilů: Praha se denně nafoukne o polovinu, v centru jsou návštěvníci v převaze|periodikum=iROZHLAS|url=https://www.irozhlas.cz/zpravy-domov/data-z-mobilu-praha-se-denne-nafoukne-o-polovinu-v-centru-jsou-navstevnici-v_1704211045_miz|dátum prístupu=2018-09-26|jazyk=cs}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Praha by měla být metropole pro dva miliony lidí|periodikum=Ekonomický Magazín|url=https://www.ekonomickymagazin.cz/2018/06/praha-by-mela-byt-planovana-jako-metropole-pro-dva-miliony-lidi/|dátum prístupu=2018-09-26|jazyk=cs-CZ}}</ref>

== Doprava ==
[[Súbor:Praha hlavní nádraží (celkový pohled).jpg|náhľad|vľavo|[[Praha hlavní nádraží|Hlavná stanica v Prahe]]]]
[[Súbor:Praha rajska zahrada 6.jpg|náhľad|Metro v Prahe]]
[[Súbor:Tramvaj 15T.jpg|náhľad|Električka [[Škoda 15 T|Škoda 15T ForCity]]]]

=== Cestná doprava ===
Praha je dopravnou križovatkou. Na západe je diaľnica do Plzne a Norimbergu, na východe zas diaľnica do Brna a Ostravy a na severe smerom na Ústí nad Labem a Nemecka a na východe smerom na [[Hradec Králové]].

=== Železničná doprava ===
V Prahe existuje mestský železničný systém menom ESKO PRAHA. Najdôležitejšími stanicami v Prahe sú: [[Praha hlavní nádraží|Praha-hl.n.]], [[Železničná stanica Praha-Smíchov|Praha-Smíchov]], [[Praha-Libeň]], [[Masarykovo nádraží|Praha-Masarykovo nádraží]], [[Praha-Vršovice]] atď.

=== Letecká doprava ===
[[Medzinárodné letisko Ruzyně|Letisko]] sa nachádza v Ruzyni v severozápadnej časti mesta a je po viedenskom letisku druhým najväčším v strednej Európe. V meste je aj prístav na rieke Vltava.

=== MHD ===
Mestskú hromadnú dopravu tvorí integrovaný dopravný systém (PID). Základ tvorí [[Pražské metro]] (trate A, B, C), významné sú aj električky a doplnkovú funkciu majú početné autobusy.

== Hospodárstvo ==
Praha patrí tradične k najdôležitejším hospodárskym centrám Česka. Popri význačnom filmovom priemysle a zrejme najvýznamnejšom odvetví – turistike, sa tu nachádza aj veľa podnikov spracovateľského priemyslu.

[[Hrubý domáci produkt]] (HDP) v Pražskom kraji dosahoval roku 2002 asi 620 miliárd Kč (čiže 25,7 percent celkového HDP v trhových cenách) s vysokým podielom na hlavu obyvateľstva (226 % ak sa priemer celej krajiny = 100 %).

=== Spracovateľský priemysel ===
Spracovateľský priemysel Prahy je s 7,6 percentami celkovej priemyselnej výroby na 5. mieste v regionálnej štruktúre všetkých 14 regiónov. Priemyselné závody sa sústreďujú najmä na severovýchode a juhozápade mesta. Na území hlavného mesta bolo roku 2003 zaregistrovaných 733 priemyselných závodov (s viac ako 20 zamestnancami) s celkovo 111 tisíc pracujúcimi.

Objemom svojej výroby sa v Prahe jednoznačne presadzujú dve odvetvia: produkcia ''potravín'' a produkcia ''elektrických a optických prístrojov'', obe odvetvia s približne 33 miliardami Kč v roku 2002 alebo podielom 12 percent na produkciu odvetví v celom štáte (tržby za vlastné výrobky a služby v bežných cenách<!-- ; pozri aj diagramy -->). Významnú rolu tu hrá predovšetkým výroba rozhlasových a televíznych prijímačov (20 percent celkovej produkcie krajiny a súčasne aj prvé miesto v regionálnej štruktúre).

Tieto odvetvia sú nasledované ''polygrafickým priemyslom'' s takmer 24,5 miliardami Kč tržieb. Význam tohto odvetvia vyplýva zo skutočnosti, že v hlavnom meste sa toto odvetvie silno koncentruje (44 percent celkovej produkcie) a Praha tu zaujíma prvé miesto zo všetkých regiónov.

Okrem toho sa však v Prahe nachádzajú aj ďalšie významné podniky tradičných priemyslových sektorov a odvetví, ktoré prispievajú k veľkému významu hlavného mesta ako priemyselného strediska:
* Výroba ''výrobkov kovospracujúceho priemyslu''
* Výroba ''strojov a zariadení''
* ''Chémia a farmaceutický priemysel''
* Priemysel výrobkov zo ''skla, keramiky a porcelánu, stavebnej hmoty''
* Výroba ''dopravných prostriedkov'' (okrem výroby automobilov), tu najmä koľajové súpravy, motocykle, ľahké lietadlá a iné.

== Partnerské mestá ==
{{stĺpce|4|
* {{minivlajka|Grécko}} [[Atény]], [[Grécko]]
* {{minivlajka|Irak}} [[Bagdad]], [[Irak]]
* {{minivlajka|Nemecko}} [[Berlín]], [[Nemecko]], [[1996]]
* {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Birmingham]], [[Spojené kráľovstvo]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Bratislava]], [[Slovensko]]
* {{minivlajka|Belgicko}} [[Brusel]], [[Belgicko]], [[2003]]
* {{minivlajka|Maďarsko}} [[Budapešť]], [[Maďarsko]]
* {{minivlajka|Nemecko}} [[Frankfurt nad Mohanom]], [[Nemecko]], [[1990]]
* {{minivlajka|Nemecko}} [[Hamburg]], Nemecko, [[1990]]
* {{minivlajka|Fínsko}} [[Helsinki]], [[Fínsko]]
* {{minivlajka|USA}} [[Chicago]], [[Spojené štáty|USA]], [[1990]]
* {{minivlajka|Izrael}} [[Jeruzalem]], [[Izrael]]
* {{minivlajka|Japonsko}} [[Kjóto (mesto)|Kjóto]], [[Japonsko]], [[1996]]
* {{minivlajka|Portugalsko}} [[Lisabon]], [[Portugalsko]]
* {{minivlajka|Luxembursko}} [[Luxemburg (mesto)|Luxemburg]], [[Luxembursko]]
* {{minivlajka|Rusko}} [[Moskva]], [[Rusko]], [[2000]]
* {{minivlajka|Francúzsko}} [[Nîmes]] [[Francúzsko]]
* {{minivlajka|Nemecko}} [[Norimberg]], [[Nemecko]], [[1990]]
* {{minivlajka|Francúzsko}} [[Paríž]], [[Francúzsko]], [[1997]]
* {{minivlajka|Čína}} [[Peking]], [[Čína]] (do 2019)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | titul = Peking vypověděl partnerskou smlouvu s Prahou. Praha o nic nepřichází, zní z magistrátu
  | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/domaci/2947160-peking-vypovedel-partnerskou-smlouvu-s-prahou-uvedla-cinska-ambasada
  | dátum vydania = 10.10.2019
  | dátum aktualizácie = 10.10.2019
  | dátum prístupu = 2019-10-10
  | vydavateľ = ČT24
  | jazyk = cs
}}</ref>
* {{minivlajka|Rusko}} [[Petrohrad]], [[Rusko]]
* {{minivlajka|USA}} [[Phoenix (Arizona)|Phoenix]], [[Spojené štáty|USA]], [[1991]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Prešov]], [[Slovensko]]
* {{minivlajka|Lotyšsko}} [[Riga]], [[Lotyšsko]]
* {{minivlajka|Taliansko}} [[Rím]], [[Taliansko]]
* {{minivlajka|Izrael}} [[Roš ha-Ajin]], [[Izrael]]
* {{minivlajka|Holandsko}} [[Rotterdam]], [[Holandsko]]
* {{minivlajka|Kórejská republika}} [[Soul]], [[Kórejská republika|Južná Kórea]]
* {{minivlajka|Švédsko}} [[Štokholm]], [[Švédsko]]
* {{minivlajka|Čína}} [[Šanghaj]], [[Čína]]
* {{minivlajka|Taiwan}} [[Taipei]], [[Taiwan]], [[2001]]
* {{minivlajka|Albánsko}} [[Tirana]], [[Albánsko]]
* {{minivlajka|Taliansko}} [[Turín]], [[Taliansko]]
* {{minivlajka|Poľsko}} [[Varšava]], [[Poľsko]]
* {{minivlajka|Rakúsko}} [[Viedeň]], [[Rakúsko]]
* {{minivlajka|Litva}} [[Vilnius]], [[Litva]]
}}

== Galéria ==
<center>
<gallery>
Súbor:Prague 07-2016 view from Lesser Town Tower of Charles Bridge img3.jpg|Karlov most
Súbor:CharlesBridgeMalaStranaPragueCzechRepublic.jpg|Malostranské veže Karlovho mostu
Súbor:Parník Vyšehrad pod Vyšehradem.jpg|Vyšehrad
Súbor:Praha, Letná, pohled na Pařížskou ulici.JPG|Pohľad na Parížsku ulicu a Čechův most z Letnej
Súbor:Náměstí Míru.jpg|Námestie Míru, vľavo Vinohradské divadlo, vpravo kostol sv. Ludmily
Súbor:Prague 07-2016 View from Petrinska Tower img4.jpg|Národní divadlo
Súbor:Prazske-vystaviste-holesovice.jpg|Průmyslový palác
Súbor:AltneuschulPrague.agr.jpg|Staronová synagoga
Súbor:Hradschin-fullview.jpg|Pražský hrad
Súbor:Loreta - Praha.jpg|Pražská Loreta
Súbor:Prague-IMG 1307-Pano-web-X3.jpg|Panorama centra Prahy v noci
Súbor:Sunset Over Prague (213163091).jpeg|Panoráma Západu Prahy
Súbor:Hradchany namnesti (Praha).jpg|Hradčanské námestie
Súbor:Prague 07-2016 view from Lesser Town Tower of Charles Bridge img8.jpg|Malá Strana
Súbor:Prague 07-2016 View from Old Town Hall Tower img3.jpg|Staromestské námestie
Súbor:Prag Altstaedter Ring rathaus.jpg|Staromestská radnica
Súbor:Prag obecni dûm gemeindehaus.jpg|Obecný dom 
</gallery>
</center>

{{Široký obrázok|Praha, Vyšehrad, Panorama Vinohrad a Nuselského mostu.jpg|1500px|''Panoramatická fotografia pri Nuselském moste na Vyšehradě''}}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|q=Praha|commonscat=Prague}}

== Externé odkazy ==
* Všeobecné:
** [http://www.praha-mesto.cz praha-mesto.cz Informačný server hlavného mesta Prahy]
** [http://www.czso.cz/xa/redakce.nsf/i/home Hlavné mesto Praha na stránkach ČSÚ]
** [http://www.digitalprague.com Digital Prague]
* Fotografie:
** [http://www.earthinpictures.com/sk/svet/česká_republika/praha/ Fotogaléria Prahy]

== Zdroje ==
{{Portál|Česko|Český}}
* {{Preklad|cs|Praha|15521311}} (sekcia Dejiny)
{{Koncové šablóny|{{Praha}}|{{Kraje ČSSR}}|{{Okresy Česka}}|{{Štatutárne mestá v Česku}}|{{Svetové dedičstvo - Česko}}}}
{{Hlavné mestá Európy}}
{{Európske hlavné mesto kultúry}}

[[Kategória:Praha| ]]
[[Kategória:Mestá v Česku]]
[[Kategória:Okresné mestá v Česku]]
[[Kategória:Štatutárne mestá v Česku]]
[[Kategória:Hlavné mestá v Európe]]
[[Kategória:Mestské pamiatkové rezervácie v Česku]]
[[Kategória:Európske hlavné mestá kultúry]]
[[Kategória:Univerzitné mestá v Česku]]