Zobrazenie zdroja stránky Jeff Beck

{{Infobox Hudobný umelec
 | Meno                = Jeff Beck
 | Obrázok             = Jeff Beck.jpg
 | Veľkosť obrázku     = 
 | Popis obrázku       = Beck v Melbourne, Austrália (26. január 2009)
 | Popis umelca        = [[Anglicko|anglický]] [[gitara|gitarista]]
 | Rodné meno          = Geoffrey Arnold Beck
 | Umelecké mená       = A.N. Other
 | Dátum narodenia     = {{dn|1944|6|24}}
 | Miesto narodenia    = [[Wallington]], [[Surrey]], [[Spojené kráľovstvo]]
 | Dátum úmrtia        = {{dúv|2023|1|10|1944|6|24}}
 | Miesto úmrtia       = [[East Sussex]], [[Spojené kráľovstvo]]
 | Bydlisko            = 
 | Pôsobenie           = hudobník, skladateľ, herec
 | Žáner               = [[Blues rock]], [[jazz fusion]], [[inštrumentálny rock]], [[hard rock]], [[electronica]], [[progresívny rock]]
 | Roky pôsobenia      = 1964–súčasnosť
 | Hrá na nástroje     = [[Fender Stratocaster|Fender Jeff Beck Signature Model Stratocaster]]<br>[[Gibson Les Paul Custom|Jeff Beck 1954 Les Paul Oxblood]]<br>[[Fender Esquire]]
 | Typ hlasu           = 
 | Súvisiace články    = [[The Yardbirds]], [[Jeff Beck Group]], [[Beck, Bogert & Appice]]
 | Vplyvy              = 
 | Hudobný vydavateľ   = [[EMI]], [[Epic Records|Epic]]
 | Webstránka          = [http://www.jeffbeckofficial.com www.jeffbeckofficial.com]
 |Portál 1           = Spojené kráľovstvo
}}
'''Geoffrey Arnold''' „'''Jeff'''“ '''Beck''' (* [[24. jún]] [[1944]] [[Wallington]], [[Surrey]], [[Spojené kráľovstvo]] – † [[10. január]] [[2023]], [[East Sussex]]<ref name = Farber>{{cite news
|url = https://www.nytimes.com/2023/01/11/arts/music/jeff-beck-dead.html
|title = Jeff Beck, Guitarist With a Chapter in Rock History, Dies at 78
|last = Farber
|first = Jim
|newspaper = [[The New York Times]]
|date = 11 January 2023
|accessdate = 11 January 2023
|url-access = limited}}</ref><ref name = "Savage">{{cite news
|url = https://www.bbc.com/news/entertainment-arts-64228780
|title = Jeff Beck: British guitar legend dies aged 78
|last = Savage
|first = Mark
|work = [[BBC News]]
|date = 11 January 2023
|accessdate = 11 January 2023}}</ref><ref>{{Cite web 
|last=Lee 
|first=Bruce Y. 
|title=Jeff Beck Dies Suddenly Of Bacterial Meningitis, Amidst Unfounded Covid-19 Vaccine Claims |url=https://www.forbes.com/sites/brucelee/2023/01/12/jeff-beck-dies-suddenly-of-bacterial-meningitis-despite-anti-covid-19-vaccine-claims/ 
|access-date=2023-01-12 
|website=Forbes 
|language=en}}</ref>) bol [[anglicko|anglický]] [[rock]]ový [[gitara|gitarista]]. Spolu s [[Eric Clapton|Ericom Claptonom]] a [[Jimmy Page|Jimmym Pageom]] patril k jedným z troch najvýznamnejších gitaristov, ktorí pôsobili v legendárnej skupine [[The Yardbirds]]. Koncom roka 1972 založil hard rockovú [[superskupina|superskupinu]] [[Beck, Bogert & Appice]].

Aj keď nahral dva hitové albumy (v rokoch 1975 a 1976), Jeff Beck nikdy nedosiahol taký komerčný úspech ako jeho kolegovia,<ref name="top ten">{{cite web|url=http://www.msnbc.msn.com/id/15425867/displaymode/1107/s/1/framenumber/6/ |title=The guitarist's player |author=MSNBC Picture Stories |year=2008 |work=Top Ten Rock Guitarists |publisher=MSNBC |accessdate=27 July 2009 |deadurl=yes |archiveurl=https://web.archive.org/web/20080421131843/http://www.msnbc.msn.com/id/15425867/displaymode/1107/s/1/framenumber/6/ |archivedate=21 April 2008 }}</ref><ref name="allmusic">{{cite web|url= http://www.allmusic.com/artist/jeff-beck-mn0000240865|publisher=[[AllMusic]]|title=Jeff Beck|last =Erlewine|first=Stephen Thomas|accessdate=28 August 2011}}</ref> no ako bývalého člena skupiny The Yardbirds ho pozvali v roku 1992 na uvedenie do [[Rock and Roll Hall of Fame|Rokenrolovej siene slávy]]. Druhýkrát ho nominovali ako sólového hudobníka do tejto sieni v roku 2009.

Väčšina jeho skladieb je inštrumentálnych, zahrňujú rôzne žánre od [[blues-rock]]u, [[heavy metal]]u, [[jazz fusion]] po súčasný gitarový rock a [[electronica|elektronickú hudbu]].Táto Beckova univerzálnosť sťažuje jeho žánrové zatriedenie. Napriek tomu je hudobnou kritikou za svoju prácu uznávaným gitaristom.<ref>[http://www.msnbc.msn.com/id/15425867/displaymode/1107/s/2/framenumber/5/ Top ten guitar players]</ref> Beck sa ako štúdiový hudobník podieľal na mnohých projektoch, ktoré zrealizovali umelci ako [[Mick Jagger]], [[Tina Turner]], [[Morrissey]], [[Jon Bon Jovi]], [[Malcolm McLaren]], [[Kate Bush]], [[Roger Waters]], [[Donovan]], [[Stevie Wonder]], [[Les Paul]], [[Zucchero]], [[Cyndi Lauper]], [[Brian May]], [[Stanley Clarke]], [[Screaming Lord Sutch]], [[ZZ Top]] a [[Toots and the Maytals]].<ref name=":0">Power, Martin. “Hot Wired Guitar: The Life of Jeff Beck”. Omnibus Press. 2012. <https://books.google.com/books?id=w5egBAAAQBAJ&pg=PT608&lpg=PT608&dq=jeff+beck+true+love+toots+and+the+maytals&source=bl&ots=Sp6ZTXGWtj&sig=th_-dkvnZik5ynPXX9mZpXCi0W4&hl=en&sa=X&ved=0ahUKEwjRp7fa_djQAhWp24MKHREmDoMQ6AEITTAI#v=onepage&q=jeff%20beck%20true%20love%20toots%20and%20the%20maytals&f=false> Retrieved Dec. 3 2016.</ref>

Jeff Beck je podľa časopisu ''[[Rolling Stone]]'' piatym „zo stovky najlepších gitaristov všetkých čias.“ Podľa názorov zverejnených v tomto časopise je „jedným z najvplyvnejších gitaristov rockového žánru“ a jeho portrét na obálke tohto časopisu zverejnili trikrát.<ref name="rollingstone.com">{{cite web|url=http://www.rollingstone.com/music/artists/jeff-beck/biography|title=Jeff Beck Biography|work=[[Rolling Stone]]|accessdate=26 August 2011|archiveurl=https://web.archive.org/web/20120828222444/http://www.rollingstone.com/music/artists/jeff-beck/biography|archivedate=2012-08-28}}</ref> Často ho označujú za „gitaristu gitaristov.“<ref name="top ten"/> Bol sedemnásobným držiteľom cien [[Grammy Award|Grammy]]: šesťkrát ju získal za najlepší inštrumentálny prejav v rockovej hudbe, raz za najlepší popový inštrumentálny prejav. Od Britskej hudobnej akadémie v roku 2014 si Jeff Beck prevzal cenu [[Ivor Novello Award]] za výnimočný prínos pre britskú hudbu.<ref>{{cite journal |first=Mike |last=Pakinkis |title=Ivor Novello Awards 2014: All the winners |journal=[[Music Week]] |publisher=Intent Media |location=London, England |url=http://www.musicweek.com/news/read/ivor-novello-awards-2014-all-the-winners/058529 |date=22 May 2014 |accessdate=24 June 2014}}</ref> 

Vo svojom súkromnom živote bol Jeff Beck fanúšikom pretekov upravených terénnych vozidiel [[hot rod]]s, a bol vlastníkom jednej z najkrajších zbierok týchto automobilov v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]]. Hot rods boli aj obľúbenou témou skladieb jeho posledných [[Hudobný album|albumov]].

== Hudobná kariéra ==
=== Začiatky ===
Geoffrey Arnold Beck sa narodil 24. júna 1944 Arnoldovi Ethel Beckovcom vo [[Wallington]]e v mestskom obvode [[Sutton]] na vonkajšom okraji Londýna.{{sfn|Power|2012|p=9}} Geoffrey ako desaťročný spieval v kostolnom zbore.{{sfn|Power|2012|p=12}} Navštevoval suttonské gymnázium.<ref>{{Cite news|url=http://www.suttonlibdems.org.uk/sutton_residents_gain_access_to_more_than_four_million_ancestors|title=Sutton residents gain access to more than four million ancestors|last=http://www.libdems.org.uk/|date=2016-04-06|newspaper=Sutton Lib Dems|language=en|access-date=2016-10-07}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180625021847/http://www.suttonlibdems.org.uk/sutton_residents_gain_access_to_more_than_four_million_ancestors |date=2018-06-25 }}</ref> 

Beck hovoril, že prvým hudobníkom, ktorý ho upútal hrou na [[elektrická gitara|elektrickú gitaru]] bol [[Les Paul]].{{sfn|Foster|Cunningham|2000|pp=13, 119, 120, 315}} Hovorí, že ako šesťročný počul elektrickú gitaru v rádiu. Les Paul v ňom hral skladbu „[[How High the Moon]]“. Spýtal sa vtedy matky, že „čo to bolo“. Potom ako mu odvetila, že elektrická gitara, on dodal, že „to je niečo pre neho“.<ref name="Msnbc">{{cite web|url=http://www.today.com/id/41375957/ns/today-entertainment/t/jeff-beck-still-rocks-rolls-his-hot-rods/#.TwIAWJi6SrI|title=Jeff Beck still rocks—and rolls in his hot rods|publisher=[[msnbc.com]]|last=Ventre|first=Michael|date=7 February 2011|accessdate=2 January 2012|archiveurl=https://web.archive.org/web/20180627144812/http://www.today.com/id/41375957/ns/today-entertainment/t/jeff-beck-still-rocks-rolls-his-hot-rods/#.TwIAWJi6SrI|archivedate=2018-06-27}}</ref> [[Cliff Gallup]], ktorý bol sólovým gitaristom, hrajúcim s [[Gene Vincent|Genem Vincentom]] a skupinou Blue Caps bol tiež medzi tými, ktorí Becka ovplyvnili v jeho v začiatkoch. Patrili k nim aj [[B.B. King]] a [[Steve Cropper]].<ref>Interview with VH1 History of Rock and Roll.</ref>

=== 60. roky 20. storočia ===
Potom ako ukončil školu, navštevoval umeleckú školu [[Wimbledon College of Art]]. Krátko bol zamestnaný ako maliar a dekoratér, staral sa o golfové ihrisko a privyrábal si aj ako autolakýrnik. Na umeleckej škole Beck hrával v celom rade hudobných skupín. V roku 1962 to boli [[Screaming Lord Sutch and the Savages]], ktorí pre vydavateľstvo [[Oriole Records]] nahrali singel „Dracula's Daughter“/„Come Back Baby“.<ref>{{cite web|url=http://www.ainian.com/disc.html|work=ainian.com|title=Jeff Beck Discography|authors=David Terralavoro and Dick Wyzanski|accessdate=2017-02-07|archiveurl=https://web.archive.org/web/20180418231748/http://www.ainian.com/disc.html|archivedate=2018-04-18}}</ref><ref name=Rough>{{cite book|url=https://books.google.co.uk/books?id=7ctjc6UWCm4C&pg=PT86|page=79|author=Alan Clayson|title=The Rough Guide to Rock|editor=Peter Buckley|publisher=Rough Guides|date= 2003}}</ref>  Screaming Lord Sutch and the Savages bola skupina, v ktorej, okrem Becka, začínali mená ako [[Jimmy Page]], [[Ritchie Blackmore]], [[Noel Redding]], [[Jon Lord]], či [[Ian Hunter]]. Nakrátko v roku 1963, Beck hral na sólovú gitaru aj s kapelou z [[Croydon]]u, The Rumbles. Hrávali piesne Geneho Vincenta a Buddy Hollyho. V roku 1963 ho niekdajší hráč na klávesy a zakladateľ kapely [[The Rolling Stones]], [[Ian Stewart]], zasvätil do žánru [[R&B]], Jeff Beck založil skupinu Nightshift, s ktoru hrával na Oxford Street na hudobnej scéne [[100 Club]]. S touto skupinou nahral pre [[Piccadilly Records]] singel „Stormy Monday“/„That's My Story“.<ref name=Rough/><ref>{{cite book|url=https://books.google.co.uk/books?id=w5egBAAAQBAJ&pg=PT41|page=41|title=Hot Wired Guitar: The Life of Jeff Beck|author=Martin Power|publisher=Music Sales Limited|date= 10 Nov 2014}}</ref> V októbri 1964 Beck od Nightshift odišiel a spojil sa s kapelou The Tridents, pochádzajúcej z oblasti [[Chiswick]]u. The Tridents hrávali vo Walton Hop vo Waltone na Temži a ako sprievodná skupina v programe Walton Hop talent show. Títo hudobníci boli Beckovi sympatickí, lebo podľa jeho vlastných slov, podobne ako Jimmy Reed, hrali plnokrvné R&B, no tento štýl dobíjali energiou rocku. {{sfn|Carson|2001|p=29}} V roku 1964 Beck pôsobil aj ako štúdiový hudobník, keď pre skupinu z [[Boothstown]]u, Fitz and Startz, nahral pre vydavateľa [[Parlophone]] [[Singel (hudba)|singel]] „I'm Not Running Away“ s B&nbsp;stranou „So Sweet“.

==== The Yardbirds ====
{{Hlavný článok|The Yardbirds}}
V marci roku 1965 bol Beck prizvaný do kapely [[The Yardbirds]], v ktorej nahradil [[Eric Clapton|Erica Claptona]]. Doporučil ho jeho známy. Bol to tiež štúdiový hudobník, ktorého chceli Yardbirds pôvodne prizvať. Volal sa [[Jimmy Page]].<ref name="HitParaderApr66">{{cite news|url=http://www.ainian.com/HitParader_April66.pdf|title=Yardbird – How He Became England's|date=April 1966|publisher=Hit Parader|accessdate=30 January 2010}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100917085935/http://ainian.com/HitParader_April66.pdf |date=2010-09-17 }}</ref> Počas krátkeho, 20-mesačného Beckovho účinkovania v tejto kapele, The Yardbirds nahrali väčšinu z ich hitov, ktoré sa dostali do Top&nbsp;40. V roku Beck s nimi 1966 nahral jediný štúdiový album, ktorý sa stal známy ako ''[[Roger the Engineer]]'' (v USA pod názvom ''Over Under Sideways Down''). V roku 1965 skupine vyšiel v Spojených štátoch album ''[[For Your Love]]'', ktorý mal na obale Jeffa Becka, no väčšinu nahrávok Yardbirds na tomto projekte nahral Eric Clapton. 

Od septembra do novembra 1966, Beck hral v The Yardbirds na sólovú gitaru spolu s Jimmim Pageom, ktorý pôvodne, v júni toho roku, prišiel do skupiny aby nahradil basgitaristu, Samwella-Smitha.<ref name="HitParaderApr66" /> Dvojicu Page Beck, môžeme spolu vidieť hrať v jednom zo záberov z filmu ''[[Blow Up]]'' (česky ''Zvětšenina'', 1966,&nbsp;r.&nbsp;[[Michelangelo Antonioni]]). V polovici turné The Yardbirds po USA bol Beck pre svoje problematické správanie z kapely vyhodený.<ref name="SPI-Clapton-Beck">{{cite news|url=http://www.seattlepi.com/lifestyle/blogcritics/article/Eric-Clapton-And-Jeff-Beck-The-Death-of-a-886843.php|title=Eric Clapton And Jeff Beck: The Death of a Musical Revolution|date=26 April 2011|publisher=Seattle Post-Intelligencer|accessdate=27 March 2012}}</ref>

==== The Jeff Beck Group ====
{{Hlavný článok|The Jeff Beck Group}}
Po odchode zo skupiny Beck nahral skladbu „[[Beck's Bolero]]“ (spolu s ním nahrával aj [[Jimmy Page]], [[John Paul Jones]], [[Nicky Hopkins]] a [[Keith Moon]]) a dve ďalšie sólové single, ktoré boli hitmi v Spojenom kráľovstve: „[[Hi Ho Silver Lining]]“ a „Tallyman“. 

Krátko potom založil vlastnú kapelu, [[The Jeff Beck Group]]. Členmi tejto skupiny bol bývalý člen [[The Shadows]] [[Jet Harris]] (basová gitara), [[Rod Stewart]] (spev), [[Ronnie Wood]] (najprv rytmická, potom basová gitara), [[Nicky Hopkins]] (klavír) no a po viacerých zmenách za bicími nástrojmi začiatkom roku 1967 zostal [[Micky Waller]]. Skupina pre [[Columbia Records]] ([[Epic]] v USA) vyprodukovala dva albumy: ''[[Truth (Jeff Beck)|Truth]]'' (august, 1968) and ''[[Beck-Ola]]'' (júl, 1969). Album ''Truth'', ktorý vyšiel päť mesiacov pred debutom [[Led Zeppelin]]. Na obidvoch sa nachádza nahrávka coververzie skladby „[[You Shook Me]]“ od [[Muddy Waters]]a a obidve majú veľmi podobný aranžmán.<ref>{{cite web|url=https://books.google.com/books?id=w5egBAAAQBAJ&pg=PT196&lpg=PT196|title=Hot Wired Guitar: The Life of Jeff Beck}}</ref> Debut od The Jeff Beck Group mal slušný komerčný úspech, bol na 15.&nbsp;mieste rebríčka ''[[Billboard]]u''. Pri nahrávaní druhého albumu, ''Beck-Ola'', bol vymenený hráč na bicie, Micky Waller, za [[Tony Newman|Tonyho Newmana]]. Aj keď bol tento druhý projekt prijatý dobre, nemal oproti debutu priaznivejšiu komerčnú odozvu a výraznejší komerčný úspech. Vzájomná nevraživosť, spolu so spormi počas turné nakoniec vyvrcholili v júli 1969 rozpadom skupiny.

[[Inside Out: A Personal History of Pink Floyd|V biografii]], ktorej autorom je [[Nick Mason]] sa píše, že v roku 1967 skupina [[Pink Floyd]] po problémoch so [[Syd Barrett|Sydom Barrettom]] chcela pozvať na jeho miesto gitaristu Jeffa Becka,<ref>{{cite web |url=http://www.pinkfloyd-co.com/band/interviews/rww/rwwcollector.html |title=Record Collector Interview |author=K Whitlock |accessdate=15 December 2007 |publisher=Pink Floyd & Co fan website |archiveurl=https://web.archive.org/web/20010214231930/http://pinkfloyd-co.com/band/interviews/rww/rwwcollector.html |archivedate=2001-02-14 }}</ref> no nakoniec sa medzi nimi nenašiel nikto, kto by mal odvahu ho osloviť.{{sfn|Mason|Dodd|2005}} V roku 1969, po smrti [[Brian Jones|Briana Jonesa]], bol Beck oslovený aj na spoluprácu od skupiny [[Rolling Stones]].<ref name="SPI-Clapton-Beck"/>

Po rozpade skupiny sa Beck zúčastnil nahrávania ''[[Music from Free Creek]]'', ktorý bol dielom „super session“, projektu na ktorom sa pod názvom [[Free Creek]] zúčastnilo veľké množstvo hudobníkov. Jeff Beck pod pseudonymom „A.N. Other“ prispel svojou hrou na sólovú gitaru do nahrávania štyroch skladieb a na jednej z nich sa podieľal aj ako spoluautor. V septembri 1969 sa Beck spojil s rytmickou sekciou kapely [[Vanilla Fudge]]: basgitaristom [[Tim Bogert|Timom Bogertom]] a hráčom na bicie nástroje, [[Carmine Appice]]m, no v decembri toho istého roku Beck pri dopravnej nehode utrpel úraz lebky, po ktorom sa plány na ich spoločné účinkovanie odložili na nasledujúcich dva a pol roka. Počas tohto obdobia mali Bogert a Appice skupinu [[Cactus]].

=== 70. roky 20. storočia ===
==== Opäť ako The Jeff Beck Group ====
{{Hlavný článok|The Jeff Beck Group}}
V roku 1970, potom čo sa Jeff Beck zotavil zo zranení, začal spolu s bubeníkom [[Cozy Powell|Cozym Powellom]] zakladať novú skupinu. Beck, Powell a producent [[Mickie Most]] odleteli do [[Spojené štáty|Spojených štátov]] a spolu s domácimi hudobníkmi v štúdiu A v [[Motown]] Hitsville U.S.A. (preslávilo sa projektom [[the Funk Brothers]]), nahrali niekoľko skladieb, ktoré sa nakoniec rozhodli nechať nevydané. 

V [[apríl]]i [[1971]] sa dvojica Powell, Beck  doplnila o [[Bobby Tench|Bobbyho Tencha]] (gitara), [[Max Middleton|Maxa Middletona]] (klávesy) a basgitaristu [[Clive Chaman|Clivea Chamana]]. Nová skupina, ktorá vystupovala ako „The Jeff Beck Group“, mala úplne iné zloženie ako tá, ktorá existovala pod týmto názvom predtým. ''[[Rough and Ready]]'' (október 1971), prvý album ktorý táto formácia vydala, obsahoval nahrávky s prvkami [[Soul (hudba)|soulu]], [[R&B]] a [[džez]]u. Spoluautorom šiestich z nich bol Jeff Beck a ich štýl bol predzvesťou toho, ktorým smerom bude v tomto desaťročí smerovať jeho hudobná produkcia.
[[Súbor:Early Jeff Beck.jpg|thumb|200px|Beck na koncerte v roku 1973]]
Druhý album, ''[[Jeff Beck Group (album)|Jeff Beck Group]]'' (júl 1972), spolu nahrali tí istí hudobníci v štúdiách TMI v [[Memphis]]e ([[Tennessee]]). <ref>{{cite web|last=Graves|first=Tom|url=http://www.allmusic.com/album/jeff-beck-group-mw0000649876|title=Jeff Beck Group Review|work=Allmusic|accessdate=14 February 2009}}</ref> Jeho producentom bol [[Steve Cropper]]{{sfn|Hjort|Hinman|2000|p=115}} a obsahoval nahrávky, ktoré boli silne ovplyvnené soulom. Päť z deviatich skladieb boli coververziami diel amerických hudobníkov, jedna, „I Got to Have a Song“, bola prvou zo štyroch kompozícií, ktoré Beck prevzal od  [[Stevie Wonder|Stevieho Wondera]]. Krátko po vydaní albumu ''Jeff Beck Group'' sa aj táto zostava rozišla.{{sfn|Hjort|Hinman|2000|p=122}}

Beck po tomto rozchode skupiny začal spoluprácu s basgitaristom [[Tim Bogert|Timom Bogertom]] a hráčom na bicie nástroje, [[Carmine Appice|Carmineom Appiceom]], ktorí boli práve k dispozícii po skončení kapely [[Cactus (skupina)|Cactus]]. Ku trojici hudobníkov sa pripojil hráč na klávesové nástroje, [[Max Middleton]] a spevák [[Kim Milford]]. Nakoľko mal Jeff Beck stále záväzky z kontraktu so svojim promotérom, toto zoskupenie pokračovalo v auguste 1972 v koncertnom turné pod spoločným názvom Jeff Beck Group. Po šiestich vystúpeniach Milforda nahradil [[Bobby Tench]], ktorý k nim na koncert v Chicagu a zvyšok turné pricestoval letecky zo Spojeného kráľovstva.{{sfn|Hjort|Hinman|2000|p=123}}

==== Beck, Bogert & Appice ====
{{Hlavný článok|Beck, Bogert & Appice}}
Po poslednom koncerte Jeff Beck Group v Seattle,{{sfn|Hjort|Hinman|2000|p=124}} Tench a Middleton od kapely odišli. Vznikla tak [[superskupina]] [[Beck, Bogert & Appice]]. Spevákom zoskupenia bol Appice, niekdy ho svojim spevom dopĺňal aj Jeff Beck.{{sfn|Hjort|Hinman|2000|p=124}} V zozname účinkujúcich, ktorý sa konal septembri 1972 na festivale ''Rock at The Oval'' figurovali ešte ako „The Jeff Beck Group“. Účasť na tomto festivale zahájila ich prvé spoločné turné, s ktorým prešli od Spojeného kráľovstva cez Holandsko do Nemecka. V októbri 1972 na Floride v aréne Hollywood Sportatorium pokračovali v turné po USA, ktoré skončilo 11. novembra 1972 v [[New Orleans]]e.{{sfn|Hjort|Hinman|2000|pp=125–131}} V apríli nasledujúceho roku vyšiel trojici hudobníkov album ''[[Beck, Bogert & Appice (album)|Beck, Bogert & Appice]]''. Hudobní kritici síce rešpektovali ich inštrumentálnu zručnosť, no komerčne výraznejšie vynikla iba coververzia nahrávky od Steviea Wondera, hit „Superstition“.

Dňa 3. júla 1973 sa Jeff Beck stretol na pódiu [[David Bowie|Davidom Bowiem]] a zahral s ním piesne „[[The Jean Genie]]“/„[[Love Me Do]]“ a „[[Around and Around]]“. Šou bola nahratá aj nafilmovaná, no Becka nie vidno je ani v jednej vydanej verzii týchto hudobných snímok. V októbri 1973 Beck nahrával pre album ''Lane Changer'' [[Michael Fennelly|Michaela Fennellyho]].<ref>{{cite web|url={{Allmusic|class=artist|id=p17485|pure_url=yes}}|author=Thomas, Bryan|title=Michael Fennelly|publisher=allmusic.com| accessdate=31 July 2009}}</ref> Zúčastnil sa aj na nahrávaní skupiny [[Hummingbird]], ktorá vznikla z členov Jeff Beck Group. Vzniknuté skladby nevyšli na ich prvom eponymnom albume.{{sfn|Hjort|Hinman|2000|p=146}}

Začiatkom januára 1974 sa trojica [[Beck, Bogert & Appice]] predviedla v rámci európskeho turné v lodýnskom Rainbow Theatre. Koncert bol v septembri toho istého rka v plnej verzii odvysielaný v americkej šou ''Rock Around the World''. Táto ich posledná spoločná nahrávka prezentovala materiál, ktorý plánovali vydať na svojom druhom albume a nachádza sa aj na [[bootleg]]u  ''At Last Rainbow''. Piesne „Blues Deluxe“ a „BBA Boogie“ z tohto koncertu neskôr vyšli na Beckovej kompilácii ''[[Beckology]]'' (1991).<ref>{{cite web| url={{Allmusic|class=album|id=r1580|pure_url=yes}}|author=Bruce Eder|title=Beckology| publisher=Allmusic.com| accessdate=16 February 2009}}</ref> Trojica Beck, Bogert & Appice sa rozišla v apríli 1974, predtým ako mali v produkcii Jimmyho Millera ukončiť svoj druhý štúdiový album. Koncertný album ''Beck, Bogert & Appice Live in Japan'', ktorý nahrávali počas turné v roku 1973 vyšiel až vo februári 1975.

==== Štúdiové a sólové aktivity ====
Po niekoľkých mesiacoch, v auguste 1974, sa Beck dostavil do štúdia Underhill, kde ho kapela [[Upp (skupina)|Upp]] prizvala medzi sprievodných hráčov do programu televízie ''Guitar Workshop''. Beck bol producentom a ako štúdiový hudobník aj nahrával ich eponymný debutový album a, napriek tomu, že nie je na obale uvedený, spolupracoval aj na ich druhom projekte, ''This Way Upp''. 
[[Súbor:Jeff Beck in Amsterdam 1979.jpg|thumb|left|180px|Jeff Beck na koncerte v [[Amsterdam]]e (1979)]]
V októbri Jeff Beck začal nahrávať inštrumentálne časti v [[Associated Independent Recording|AIR Studios]]. Spolupracoval s ním klávesista [[Max Middleton]], basgitarista [[Phil Chen]] a hráč na bicie, Richard Bailey. Producentom a aranžérom výroby bol [[George Martin]]. Výsledkom ich práce je [[džez rock]]ový projekt, ktorý v marci 1975 vyšiel pod názvom ''[[Blow by Blow]]''. V rebríčkoch tento album dosiahol štvrtú pozíciu a stal sa tak Beckovým komerčne najúspešnejším hudobným nosičom.{{sfn|Foster|Cunningham|2000|pp=13, 119, 120, 315}}

V nasledujúcom období Jeff Beck zostavil koncertnú skupinu, s ktorou medzi aprílom až májom 1975 absolvoval americké turné. Krátko predtým ešte raz neplánovane vystúpil v The Newlands Tavern v Peckhame (Londýn). Na klávesové nástroje s ním naďalej hral Max Middleton, na basgitaru [[Wilbur Bascomb]] a štúdiový hráč na bicie nástroje, [[Bernard Purdie|Bernard "Pretty" Purdie]]. Na turné väčšinou vystupovali ako predskupina [[Mahavishnu Orchestra]].

Po ukončení turné, na ktorom sa vystriedalo viacero ďalších hudobníkov, sa Jeff Beck vrátil do štúdia, kde nahral album ''[[Wired (album)|Wired]]'' (1976). Spolupracoval s ním bývalý hráč na bicie v [[Mahavishnu Orchestra]], [[Narada Michael Walden]] a klávesista, [[Jan Hammer]]. Výsledkom bol  album v štýle [[jazz-rock fusion]], čo bol hudobný žáner zhodný s tým, čo produkovali jeho aktuálni štúdioví spolupracovníci. Pri prezentácii albumu si vypomohli kapelou [[Jan Hammer|Jan Hammer Group]]. S ňou hrali aj v máji 1976 v [[The Roundhouse|Roundhouse]] ako predskupina [[Alvin Lee|Alvina Leeho]]. Po tomto koncerte nasledovalo sedem mesačné svetové turné, ktorého výsledkom bol v roku 1977 koncertný album ''[[Jeff Beck with the Jan Hammer Group Live]]''.

Do jesene 1977, kedy sa vrátil do Spojeného kráľovstva, žil Beck v daňovom exile a býval v Spojených štátoch. Na jar 1978 sa začal s basgitaristom, [[Stanley Clarke|Stanleyom Clarkom]] (ex-[[Return to Forever]]) a hráčom na bicie nástroje, [[Gerry Brown|Gerrym Brownom]], pripravovať na [[Knebworth Festival]]. Účasť na festivale po Brownovom odchode museli nakoniec zrušiť. V novembri odcestovali na trojtýždňové koncertné turné po Japonsku. Spolu s Clarkom a Beckom na ňom ešte hral aj [[Tony Hymas]] (klávesy) a [[Simon Phillips]] na bicie. Krátko po skončení turné začal Beck pracovať v štúdiách Ramport, ktoré patrili skupine [[The Who]]. Po sporadických stretnutiach počas celého roku 1979 vydal Jeff Beck v júni 1980 album ''[[There & Back (Jeff Beck)|There & Back]]''. Tri skladby pre tento hudobný nosič zložil a spolu s Beckom nahral Jan Hammer, päť ich napísal Hymas. Stanleya Clarka pri basovej gitare pri nahrávaní a nasledovnom turné, s ktorým prešli USA, Japonsko a krajiny Spojeného kráľovstva, nahradil [[Mo Foster]].

=== 80. roky 20. storočia ===
Rok 1981 bol poznamenaný historickým stretnutím Jeffa Becka s jeho predchodcom v skupine [[The Yardbirds]], [[Eric Clapton|Ericom Claptonom]]. Bolo to na pódiách benefičných bálov, ''[[The Secret Policeman's Other Ball]]'', ktoré usporiadala organizácia [[Amnesty International]]. Hrali spolu pieseň „Crossroads“, „Further on up the Road“ a v Beckovom aranžmáne upravenú [[Stevie Wonder|Wonderovu]] skladbu „Cause We've Ended As Lovers“. Beck sa spolu s Claptonom, [[Sting|Stingom]], [[Phil Collins|Philom Collinsom]], [[Donovan]]om a [[Bob Geldof|Bobom Geldofom]] taktiež zúčastnil záverečného finále all-stars, pri interpretácii skladby „[[I Shall Be Released]]“. Beckova prítomnosť je viditeľná, počuteľná aj na výslednom albume, ako aj filme, ktorý slávil svoje úspechy v roku 1982. Na ďalšej charitatívnej akcii pre postihnutých [[Skleróza multiplex|sklerózou multiplex]] sa v roku 1983 spolu stretli Beck, Eric Clapton a [[Jimmy Page]] a zahrali skladby „[[Tulsa Time]]“ a „[[Layla]]“.

V roku 1985 Beck vydal album ''[[Flash (Jeff Beck album)|Flash]]''. Podieľalo sa na ňom viacero hudobníkov, napríklad jeho bývalý spoluhráč [[Rod Stewart]], vo verzii piesne „People Get Ready“ od [[Curtis Mayfield|Curtisa Mayfielda]]. V roku 1992 mal Beck uvádzaciu reč pritom, ako bol Rod Stewart prizvaný do Rock and Roll Hall of Fame. Uviedol ho slovami: „Máme spolu vzťah lásky a nenávisti- on ma má rád a ja ho nenávidím.“<ref>{{cite web|url=http://rockhall.com/inductees/jeff-beck/timeline/ |title=Inductee explorer &#124; Rock & Roll Hall of Fame |website=Rockhall.com |date= |accessdate=2016-07-17}}</ref><ref>{{cite web|url=https://books.google.com/books?id=xot_GxMHqVAC&pg=PA300&lpg=PA300&source=bl&ots=lurwJ_5Jif&sig=Xj8-DYyLG7xspFi_GwUKr_4gdus&hl=en&sa=X&ei=my30UanNHcnc4APGl4GgCQ&ved=0CFAQ6AEwBg#v=onepage&q&f=false |title=Rod Stewart: The New Biography |author1=Tim Ewbank |author2=Stafford Hildred |page=300 |website=Books.google.com |date= |accessdate=2016-07-17}}</ref>

V tejto dekáde sa Beck prezentoval aj s inými umelcami. Bolo to napríklad aj vo filme ''[[Dvojičky (1988 film)|Dvojičky]]'' (1988, r. [[Ivan Reitman]], h. [[Arnold Schwarzenegger]] a [[Danny DeVito]]), v ktorom hrá na gitaru so speváčkou [[Nicolette Larson|Nicolettou Larsonou]].

Po štvorročnej prestávke sa Jeff Beck v roku 1989 vrátil k inštrumentálnej hudbe albumom ''[[Jeff Beck's Guitar Shop]]''. Bol to jeho prvý album, ktorý nahral ako gitarista, ktorý prestal používať [[brnkadlo]] a začal hrať prstovou technikou. V 80. rokoch to bol iba jeho tretí album. Nahrávanie obmedzil preto, lebo mal hlukom spôsobený [[Tinitus|ušný šelest]].

=== 90. roky 20. storočia ===
[[Súbor:Jeff Beck EnmoreTheatre.jpg|thumb|left|220px|Jeff Beck v [[Enmore Theatre]] v austrálskom [[Sydney]].]]
V 90. rokoch mal už Jeff Beck viac hudobných aktivít. Podieľal sa ako sólový gitarista na nahrávaní [[konceptuálny album|konceptuálneho albumu]] ''[[Amused to Death]]'', ktorý v roku 1992 vydal [[Roger Waters]] a v roku 1993 vyšiel album ''[[The Red Shoes]]'', ktorý s jeho prispením nahrala [[Kate Bush]].

Pre austrálsku minisériu v roku 1992 Jeff Beck nahral [[soundtrack]] ''[[Frankie's House]]'', ale podieľal sa aj na projekte ''[[Crazy Legs (album)|Crazy Legs]]'', ktorý bol poctou [[rockabilly]] a formácii z 50. rokov, [[Gene Vincent|Gene Vincent and the Blue Caps]], s ich vplyvným gitaristom, [[Cliff Gallup|Cliffom Gallupom]].

Jeff Beck sa pripravoval v roku 1992 s [[Guns N' Roses]] na ich koncert v Paríži, no nakoniec sa ho po problémoch so sluchom, po ktorých zostal dočasne hluchý, nezúčastnil.<ref>{{cite web|url=http://www.clashmusic.com/feature/jeff-becks-music-business-lessons|title=Jeff Beck's Music Business Lessons|work=[[Clash (časopis)|Clash]]|date=27 April 2010|accessdate=10 July 2013}}</ref> V roku 1992 sa Jeff Beck túčastnil uvedenia skupiny The Yardbirds do [[Rock and Roll Hall of Fame|Rokenrolovej siene slávy]].<ref name="RRHoFSpeech">{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=FPiln7t58ls|title=Jeff Beck-Hall of Fame Speech|date=23 March 2008|publisher=YouTube|accessdate=13 January 2010}}</ref> 

V roku 1993 sa Beck stal súčasťou [[Paul Rodgers|Rodgersovej]] [[Bad Company]] pri nahrávaní projektu ''[[Muddy Water Blues: A Tribute to Muddy Waters]]''. Vlastný album Jeff Beck nevydal až do roku 1999, kedy mu vyšiel nosič s [[electronica|elektronickou hudbou]], ktorý nazval ''[[Who Else!]]''. Je to prvý projekt, na ktorom spolupracoval s hudobníčkou, bola ňou gitaristka [[Jennifer Batten]]ová.<ref name="Music Legends">{{cite web|publisher=Music Legends|url=http://musiclegends.ca/interviews/jennifer-batten-interview/|title=Jennifer Batten Interview|accessdate=3 July 2013|date=23 July 2008|last=Saulnier|first=Jason|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160319171111/http://musiclegends.ca/interviews/jennifer-batten-interview/|archivedate=2016-03-19}}</ref> Bola spoluautorkou, nahrávala s ním a hrala s Beckom aj na koncertoch. Tento album je významný aj tým, že sa po prvýkrát od časov, keď účinkoval s Yardbirds, jeho nahrávania a aj koncertov zúčastnil okrem Becka aj iný sólový gitarista. S Battenovou spolupracoval neskôr v roku 2001 na projekte, ďalšom štúdiovom albume ''You Had It Coming''.<ref>Blackett, Matt. "Rock: Riffs-Jennifer Batten." Guitar Player. Vol. 42.9. Sept. 2008</ref>

=== Po roku 2000 ===
Vo februári 2002, prevzal Jeff Beck svoju tretiu cenu [[Grammy Award|Grammy]]. Bolo to za najlepšiu inštrumentálnu rockovú nahrávku a dostal ju za skladbu „Dirty Mind“, ktorá vyšla rok predtým, vo februári 2001, na albume ''[[You Had It Coming]]''.

Štvrtú cenu Grammy získal Beck za skladbu „Plan B“, z albumu ''[[Jeff (album)|Jeff]]'' (2003). Tieto úspechy ho utvrdili v tom, že spravil dobre, že zmenil svoju techniku hrania na elektrickú gitaru tak, že prestal používať brnkadlo. V lete 2003 Jeff Beck otváral koncert [[B.B. King]]a a v roku 2004 sa zúčastnil na [[Eric Clapton|Claptonovej]] akcii [[Crossroads Guitar Festival]]. V roku 2004 bol štúdiovým hudobníkom pri výrobe nahrávky [[54-46 That's My Number|„54-46 Was My Number“]], ktorá vyšla na albume ''True Love'' od skupiny [[Toots and the Maytals]]. Tento album dostal v žánri reggae cenu Grammy.<ref name=":0" /><ref>The Recording Academy. 2004 Best Reggae Album. Grammy.com. Web. 2004. <http://www.grammy.com/nominees/search?artist=Toots&field_nominee_work_value=&year=All&genre=All>. Retrieved 2016-12-03.</ref>
[[Súbor:Jeff Beck & Tal Wilkenfeld.jpg|thumb|Jeff Beck s Tal Wilkenfeldovou v roku 2007 na ''Crossroads Guitar Festival'']]

V roku 2007 na charitatívnej akcii ''Idol Gives Back'' (súčasť ''[[American Idol]]''), spolu s [[Kelly Clarkson]]ovou zahral pieseň „Up to the Mountain“ (originál od [[Patty Griffin]]ovej). Nahrávka tohto vystúpenia bola ihneď uvoľnená k predaju. V tom istom roku Beck znovu vystúpil na ďalšom ročníku akcie Crossroads Guitar Festival. Spolu s ním účinkoval Vinnie Colaiuta, Jason Rebello a, vtedy 21-ročná bagitaristka Tal Wilkenfeldová.

Začiatkom roku 2009 oznámil svetové turné, na ktorom ho mali sprevádzať tí istí hudobníci, ktorí s ním hrali dva roky predtým. V štúdiu spolupracoval pri výrobe nahrávky „Black Cloud“, ktorú [[Morrissey]] vtedy pridal na svoj aktuálny album  ''[[Years of Refusal]]''. V tom istom roku sa stal Beckovým manažérom [[Harvey Goldsmith]].<ref>BBC ''Desert Island Discs'' Harvey Goldsmith</ref>

Dňa 4. apríla 2009 bol Jeff Beck ako samostatná osobnosť uvedený do Rokenrolovej siene slávy.<ref>https://web.archive.org/web/20090214100333/http://www.newsday.com/entertainment/music/ny-etrockhall0922,0,3257546.story</ref> Ocenenie prezentoval [[Jimmy Page]]. Potom Beck, Page, [[Ronnie Wood]], [[Joe Perry]], [[Flea]] a členovia kapely [[Metallica]]: [[James Hetfield]], [[Robert Trujillo]], [[Lars Ulrich]], [[Kirk Hammett]], [[Jason Newsted]] spolu zahrali pieseň „[[Train Kept A-Rollin']]“.<ref>{{cite web|url=https://www.google.com/hostednews/ap/article/ALeqM5hREPMeeR5GfDTBELMODMLmXmjLWgD95N3FTO1 |title=The Associated Press: Run-DMC, Metallica lead list of 2009 Rock Hall |publisher=google.com (News) |accessdate=28 January 2010 |deadurl=yes |archiveurl=https://web.archive.org/web/20090123005927/https://www.google.com/hostednews/ap/article/ALeqM5hREPMeeR5GfDTBELMODMLmXmjLWgD95N3FTO1 |archivedate=23 January 2009 }}</ref>

Dňa 4. júla 2009 sa na koncertnom pódiu Albert Hall stretli Jeff Beck a [[David Gilmour]]. Zahrali si spoločné sóla v skladbe „Jerusalem“ a šou ukončili piesňou „[[Hi Ho Silver Lining]]“.

=== Od roku 2010 ===
V apríli 2010 vyšiel Beckov album ''[[Emotion & Commotion]]''. Je na ňom zmes originálnych skladieb, ale aj [[coververzia|coververzií]] piesní ako „[[Over the Rainbow]]“ a „[[Nessun Dorma]]“. Ako hostia pri nahrávaní tohto projektu spievali aj [[Joss Stone]] a [[Imelda May]]ová.<ref>{{cite web|url=http://www.rollingstone.com/rockdaily/index.php/2010/01/19/jeff-beck-blends-classical-with-rock-on-april-13th-album-emotion-commotion/ |title=Jeff beck, Emotion & Commotion |work=Rolling Stone |date=13 April 2009 |accessdate=2 February 2010 |deadurl=yes |archiveurl=https://web.archive.org/web/20100124120525/http://www.rollingstone.com/rockdaily/index.php/2010/01/19/jeff-beck-blends-classical-with-rock-on-april-13th-album-emotion-commotion/ |archivedate=24 January 2010 }}</ref> Cenu Grammy v roku 2011 získali dve nahrávky z tohto albumu: „Nessun Dorma“ (najlepšia popová inštrumentálna nahrávka) a „Hammerhead“ (najlpešia rocková inštrumentálna nahrávka).<ref name="usatoday">{{cite web|url=http://usatoday30.usatoday.com/life/music/awards/grammys/2011-02-10-grammy-winners_N.htm|publisher=[[USA Today]]|title=The 2011 Grammy winners list: Who took home the gold?|date=14 February 2011|accessdate=22 July 2011}}</ref> V roku 2010 [[Herbie Hancock]] organizoval nahrávanie albumu ''[[The Imagine Project]]''. Tento projekt získal v roku 2011 cenu Grammy za najlepšiu vokálnu popovú spoločnú nahrávku. Na nahrávaní coveverzie Lenonovej skladby „[[Imagine (skladba)|Imagine]]“ účinkoval Jeff Beck, ale na albume spolupracovali aj [[Seal]], [[P!nk]], [[India.Arie]], [[Konono N°1]], [[Oumou Sangare]] a ďalší.<ref>{{cite web|url=http://www.allaboutjazz.com/php/article.php?id=36827 |title=The Imagine Project|publisher=All About Jazz |date=21 June 2010|accessdate=29 November 2010}}</ref><ref>{{cite web|url=http://blogs.dailyrecord.com/sixstrings/2011/02/14/jeff-beck-nabs-three-grammy-awards/|title=Jeff Beck ties Lady Gaga with three Grammys|publisher=dailyrecord.com|date=14 February 2011|accessdate=29 December 2011}}</ref> V roku 2010 bol Jeff Beck na koncertnom turné. Hrali s ním na ňom [[Narada Michael Walden]] (víťaz Grammy, bicie nástroje), [[Rhonda Smith]]ová (basová gitara) a  [[Jason Rebello]] (klávesy). 

V roku 2011 Beck obdržal od britských univerzít dve honorárne pocty: dňa 18. júla od [[University of the Arts London]] za „jeho výnimočný prínos na poli hudby“,<ref name="imaguitarist">{{cite web|url=http://imaguitarist.wordpress.com/2011/07/19/jeff-beck-receives-an-honorary-fellowship-from-university-of-the-arts-london-and-university-of-sussex/|title=
Jeff Beck receives an Honorary Fellowship from University of the Arts London and University of Sussex|publisher=imaguitarist|date=19 July 2011|accessdate=22 July 2011}}</ref> a dňa 21. júla 2011 získal honorárny doktorát univerzity v [[Sussex]]e za výnimočnú hudobnú kariéru a poctu za spoluprácu medzi univerzitou a Inštitútom modernej hudby v Brightone (BIMM).<ref name="BBC">{{cite web|url=http://www.bbc.co.uk/news/uk-england-sussex-14232193|publisher=BBC|title=Guitarist Jeff Beck receives honorary degree in Sussex|date=21 July 2011|accessdate=22 July 2011}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.theargus.co.uk/news/9153272.Sussex_University_graduation_ceremonies_begin/|title=
Sussex University graduation ceremonies begin|publisher=[[The Argus (Brighton)|The Argus]]|date=21 July 2011|accessdate=22 July 2011}}</ref>

== Smrť ==
Jeff Beck zomrel na [[bakteriálna meningitída|bakteriálnu meningitídu]] 10. januára 2023 v nemocnici v grófstve [[East Sussex]].

== Štýl a vplyv ==
[[Súbor:Jeff Beck 2009 MOJO Awards.jpg|thumb|220px|Beck v roku 2009 na odovzdávaní [[MOJO Awards]].]]
Jeff Beck bol hudobník, ktorý je na piatej priečke zoznamu „Stovky najlepších gitaristov“, ktorý v roku 2013 zverejnil časopis ''[[Rolling Stone]]''.<ref>{{cite web|url=http://www.rollingstone.com/music/lists/100-greatest-guitarists-20111123/jeff-beck-20111122|title=100 Greatest Guitarists – 5) Jeff Beck|work=Rolling Stone|accessdate=10 July 2013}}</ref> Ako svoje vzory cituje mená ako [[Les Paul]],{{sfn|Foster|Cunningham|2000|pp=13, 119, 120, 315}} tvorbu [[The Shadows]], [[Cliff Gallup|Cliffa Gallupa]], [[Ravi Shankar]]a, [[Roy Buchanan|Roya Buchanana]],<ref>{{cite web|url=http://www.djnoble.demon.co.uk/ints/JEFFBEC.KIN.html|author=Noble, Douglas|title=Jeff Beck Interview taken from The Guitar Magazine' Vol 3 No 4, June 1993|publisher=djnoble.demon.co.uk|accessdate=1 February 2010|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160304215553/http://www.djnoble.demon.co.uk/ints/JEFFBEC.KIN.html|archivedate=2016-03-04}}</ref> ale aj [[Chet Atkins|Cheta Atkinsa]], [[Django Reinhardt|Djanga Reinhardta]], [[Steve Cropper|Steva Croppera]] a [[Lonnie Mack|Lonnieho Macka]].<ref>Interview with Mojo magazine, June 2009</ref> O hudobníkovi [[John McLaughlin|Johnovi McLaughlinovi]] Jeff Beck s rešpektom hovoril, že „zmenil uhly pohľadu na gitarovú hudbu a predstavil tisícom ľudí [[world music]], keď spojil indickú hudbu s džezom a klasickou hudbou. Podľa neho bol najlepším gitaristom, s akým sa v živote stretol“.<ref>Interview with ''[[Uncut (časopis)|Uncut]]'' magazine, March 2010.</ref>

Aj keď Beck nebol vysloveným pionierom v experimentovaní s deformáciou zvuku elektrickej gitary, nesporne patrí k tým ktorí vyzdvihli dôležitosť tohto nástroja v rockovej hudbe. Spôsob akým Jeff narábal s gitarou v nahrávkach kapely The Yardbirds a na albume ''[[Truth]]'', ktorý vydal s Jeff Beck Group v roku 1968 sú zárodkami, ktoré ovplyvnili [[heavy metal]], žánru, ktorý naberal svoje obrátky v 70. rokoch 20. storočia.<ref>[{{Allmusic|class=album|id=r1564|pure_url=yes}} Truth Jeff Beck: Review]. ''[[AllMusic]]''</ref>

== Hráčska technika a aparatúra ==
Beck v 80. rokoch prestal pri hre na gitaru používať [[brnkadlo]]. Na značke gitary Fender, ktorá má jeho signatúru a názov [[Fender Stratocaster|Fender Jeff Beck Stratocaster]] produkuje rozsiahle variácie zvukov, pri ktorých v značnej miere na koncertoch, ale aj pri štúdiovej hre, využíva jej páku na tremolo a pedálové kvákadlo (wah-wah). Eric Clapton o ňom raz povedal, že „Jeff má všetko vo svojich rukách.“<ref>{{cite web|url=http://www.jeffbeck.com/jeffbeck_bio.html |title=Jeff Beck |publisher=jeffbeck.com |accessdate=1 February 2010 |deadurl=yes |archiveurl=https://web.archive.org/web/20100122032703/http://www.jeffbeck.com/jeffbeck_bio.html |archivedate=22 January 2010 |df=dmy }}</ref>

Spolu so značkou [[Fender Stratocaster]], Beck príležitostne hral aj na modeloch gitár [[Fender Telecaster]] ako aj [[Gibson Les Paul]]. Zosilňovače primárne používal od značiek [[Fender Musical Instruments Corporation|Fender]] a [[Marshall]]. Vo svojich začiatkoch so skupinou The Yardbirds používal aj model gitary [[Fender Esquire]] z roku 1954, ktorý v súčasnosti vlastní [[Seymour W. Duncan]]. Táto gitara je súčasťou expozície múzea [[Rock and Roll Hall of Fame]] v Clevelande.<ref>{{cite news|last=Blackett|first=Matt|title=Pure Genius: Guitar's Magnificent Rebel Puts a Twist on Techno<!--|accessdate=15 October 2010-->|newspaper=[[Guitar Player]]|date=December 2000|pages=98–106}}</ref>

Signovaný model gitary Fender Jeff Beck Stratocaster, ktorá je vyrábaná od roku 1991, mala telo z jelšového dreva; jej krk (22 pražcov) z Javora a hmatník má z palisandru. Nástroj má snímače typu Lace Gold Sensor z miniprepínačom kobylkového páru snímačov. Gitara mala ďalej päťpolový prepínač; Fender locking; kobylku Deluxe Strat; a namiesto nultého pražca mala LSR Roller nut.
* Fender Esquire
* Gibson Les Paul Standard
* Gretch Duo- Jet ( Bigsby tremolo ´56)
* Jackson
* Fender Telecaster
* Chaevel Spectrum
* Používal Fender Bassman

== Diskografia ==
=== Jeff Beck Group ===
* ''[[Truth (album)|Truth]]'' – 1968 #15 US
* ''[[Beck-Ola (Cosa Nostra)|Beck-Ola]]'' – 1969 #15 US
* ''[[Rough and Ready (album)|Rough and Ready]]'' – 1971 #46 US
* ''[[Jeff Beck Group (album)|Jeff Beck Group]]'' - 1972 #19 US

=== V zoskupení Beck, Bogert & Appice ===
* ''[[Beck, Bogert & Appice (album)|Beck, Bogert & Appice]]'' - 1973
* ''[[Beck, Bogert & Appice Live in Japan]]'' - 1974

=== Spolu s Big Town Playboys ===
* ''[[Crazy Legs (album)|Crazy Legs]] '' - 1993

=== Sólové albumy ===
;Štúdiové albumy
* ''[[Blow by Blow]]'' – 1975 #4 US
* ''[[Wired (album)|Wired]]'' – 1976 #16 US
* ''[[There and Back]]'' – 1980 #21 US
* ''[[Flash (album)|Flash]]'' – 1985 #42 US (víťaz roku 1986 - [[Grammy Award]] za Best Rock Instrumental Performance)
* ''[[Jeff Beck's Guitar Shop]]'' – 1989 #49 US (víťaz roku 1990 - [[Grammy Award]] za Best Rock Instrumental Performance)
* ''[[Who Else!]]'' – 1999 #99 US
* ''[[You Had It Coming]]'' – 2001 #110 US
* ''[[Jeff (album)|Jeff]]'' – 2003
* ''[[Official Bootleg USA'06]]'' (pôvodne predávaný cez web Jeffa Becka)
*''[[Emotion & Commotion]]'' (2010)
*''[[Loud Hailer (album)|Loud Hailer]]'' (2016)
;Koncertné albumy
* ''[[Jeff Beck With the Jan Hammer Group Live]]'' – 1977 #23 US
* ''[[Live At BB King Blues Club]]'' - 2006 (nahraté 9. októbra 2003; pôvodne predávané iba cez ''Sony's online store'' v roku 2004)
; Soundtracky
* ''[[Jeff Beck & Jed Leiber - Frankie's House]]'' - 1992 ([[soundtrack]])
;Single
* „Love Is Blue“ / „I've Been Drinking“ - 1967
* „Tallyman“ / „Rock My Plimsoul“ - 1967 
* „Hi Ho Silver Lining“ / „[[Beck's Bolero]]“ - 1967
;Kompilačné albumy
* ''[[Beckology]]'' - 1991
* ''[[Best of Beck]]'' - 1995

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

===Literatúra===
<div style="font-size:80%;">
{{Refbegin|2}}
* {{cite book|last=Carson|first=Annette|year=2001|title=Jeff Beck: Crazy Fingers|publisher=Backbeat Books|isbn=978-0-87930-632-8|ref=harv}}
* {{cite book|last1=Foster|first1=Mo|last2=Cunningham|first2=Mark|year=2000|origyear=1997|title=17 Watts?: The Birth of British Rock Guitar|publisher=Sanctuary|isbn=978-1-86074-267-5|ref=harv}}
* {{cite book|last1=Hjort|first1=Christopher|last2=Hinman|first2=Doug|year=2000|title=Jeff's Book :A Chronology of Jeff Beck's Career 1965–1980: From the Yardbirds to Jazz-Rock|publisher=Rock 'n' Roll Research Press|isbn=978-0-9641005-3-4|ref=harv}}
* {{cite book|last=Heslam|first=David|year=1992|title=The NME Rock'n'Roll Years|publisher=Hamlyn|isbn=978-0-600-57602-0|ref=harv}}
* {{cite book|last=Joynson|first=Vernon|year=1998|edition=3rd|title=The Tapestry of Delights – The Comprehensive Guide to British Music of the Beat, R&B, Psychedelic and Progressive Eras|publisher=Borderline|isbn=978-1-899855-09-4|ref=harv}}
* {{cite book|last1=Mason|first1=Nick|last2=Dodd|first2=Philip|year=2005|title=[[Inside Out: A Personal History of Pink Floyd]]|publisher=Chronicle Books|isbn=978-0-8118-4824-4|ref=harv}}
* {{cite book|last=Power|first=Martin|year=2012|origyear=2011|title=Hot Wired Guitar: The Life of Jeff Beck|publisher=Omnibus Press|type=[[e-book]]|isbn=978-0-85712-810-2|ref=harv}}
{{Refend}}
</div>

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Jeff Beck}} 

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Beck, Jeff}}
[[Kategória:Jeff Beck| ]]
[[Kategória:Anglickí rockoví gitaristi]]