Trnavská univerzitná kníhtlačiareň
Trnavská univerzitná kníhtlačiareň bola tlačiareň pôsobiaca pri starej Trnavskej univerzite. Po vzniku Trnavskej univerzity pôsobila pri nej do roku 1640 najprv ako arcibiskupská kníhtlačiareň, ktorá sa v roku 1640 transformovala na akademickú.
Akademickú tlačiareň spravoval prefekt (člen profesorského zboru), niekedy tiež s pomocníkom, väčšinou vyučeným typografom (tzv. socius prefecti), technicky sa o ňu staral faktor, ktorého meno sa zvyčajne uvádzalo aj na titulnom liste tlače. Za 125 rokov pôsobenia akademickej tlačiarne sa ich vystriedalo 26. V polovici 17. storočia sa tlačiareň presťahovala do budovy univerzity a neskôr patrila k najvýznamnejším tlačiarňam vtedajšieho Uhorska. V roku 1770 mala 6 tlačových strojov a zamestnávala 10 strojmajstrov a 10 sadzačov. Mala vlastnú písmolejáreň i kniháreň a vlastnila tiež papierne v Dechticiach a Kláštore pod Znievom.
Za obdobie svojej činnosti vyprodukovala okolo 5 000 rôznych kníh nielen s náboženskou tematikou, ale i diela historické, filozofické, životopisné, divadelné hry, kalendáre a pod. v rôznych jazykoch vrátane slovenčiny. Z najvýznamnejších tlačí možno spomenúť Szőlősiho Cantus catholici, Martina Sentivániho Miscellanea, Timonovu Topographiu a pod. Po zrušení rádu jezuitov v roku 1773 bola tlačiareň zoštátnená a stala sa z nej tlačiareň trnavská. Pod novou správou pracovala štyri roky, do roku 1777. Pri príležitosti zoštátnenia bola vyhotovená inventúra, z ktorej poznáme podrobný stav tlačiarenského zariadenia i zamestnancov, ako i produkciu a zásoby tlačiarne.
Po roku 1777 sa zamestnanci i zariadenie trnavskej tlačiarne začali sťahovať do Budína a v Trnave zostala len ako filiálka tlačiarne budínskej Kráľovskej univerzity. Jej produkcia sa postupne znižovala, nakoniec mala troch sadzačov a štyroch strojmajstrov, no i tak vytlačila celkom 477 známych diel, z toho 71 slovenských. Nakoniec bola v roku 1798 zrušená.
Súradnice: 48°22′42″S 17°35′15″V / 48,378215°S 17,587395°V