Sándor Márai
Sándor Márai alebo Alexander Márai[1] (* 11. apríl 1900, Košice – † 22. február 1989, San Diego, Kalifornia, USA) bol významný maďarský spisovateľ a novinár.
| Sándor Márai | |
| maďarský spisovateľ a novinár | |
 Márai začiatkom 40. rokov 20. storočia | |
| Osobné informácie | |
|---|---|
| Rodné meno | Sándor Károly Henrik Grosschmid de Mára |
| Narodenie | 11. apríl 1900 |
| Košice, Rakúsko-Uhorsko (dnes Slovensko) | |
| Úmrtie | 22. február 1989 (88 rokov) |
| San Diego, Kalifornia, USA | |
| Národnosť | maďarská |
| Alma mater | Univerzita Loránda Eötvösa Lipská univerzita |
| Zamestnanie | novinár, básnik, prekladateľ, románopisec, scenárista, spisovateľ a autor |
| Rodičia | Otec: Géza Grosschmid |
| Súrodenci | Géza von Radványi |
| Manželka | Ilona Matzner |
| Dielo | |
| Žánre | román, novela, poviedka, esej, komentár, poézia, divadelná hra |
| Obdobie | 1918 – 1989 |
| Témy | muzické umenie, meštianska spološnosť, občianske hodnoty |
| Významné práce | A gyertyák csonkig égnek - Sviece dohárajú (1942) Egy polgár vallomásai – Vyznanie (1934) Garrenek müve I. - II. – Dielo Garrenovcov, Toronto (1989) |
| Významné ocenenia | Kossuthova cena (1990) Magyar Örökség díj (1996) |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
 | Sándor Márai (multimediálne súbory na commons) |
Život
upraviťNarodil sa v Košiciach, pôvodne sa celým menom volal Sándor Károly Henrik Grosschmid de Mára, od roku 1918 bol redaktorom denníka Budapesti Napló. Za mlada veľa cestoval, v 20. rokoch 20. storočia počas pobytu v Nemecku písal po nemecky. Rozhodol sa písať iba v maďarčine. V 30. rokoch 20. storočia bol známy čistým, realistickým štýlom. Bol prvý, kto písal pre maďarského čitateľa o dielach Franza Kafku.
V roku 1918 opustil Košice. Po krátkom pobyte vo Švajčiarsku, neskôr Taliansku, sa Márai presťahoval do USA, do New Yorku. Písal stále po maďarsky, ale do konca studenej vojny jeho diela v Maďarsku nevydávali. V rokoch 1952 až 1967 bol spolupracovníkom Rádia Slobodná Európa v Mníchove. V roku 1968 sa nakrátko vrátil do Talianska, do Salerna, v tom istom roku odišiel do Kalifornie, do San Diega.[2]
Po smrti manželky sa stále viac odvracal od sveta, až v roku 1989 v San Diegu ukončil svoj život vlastnou rukou.
Pocta
upraviťSándor Márai si našiel svoje miesto ako jedna z najvýznamnejších postáv európskej literatúry 20. storočia. V roku 1990, rok po smrti, dostal najvyššie maďarské umelecké vyznamenanie Kossuthovu cenu.[3] V nemeckej jazykovej oblasti sú jeho diela vydávané v rekordných nákladoch, jeho literárny štýl porovnávajú so štýlom Thomasa Manna alebo Franza Kafku.[2] Košice hrajú v jeho dielach významnú úlohu, v jeho rodnom meste je po ňom pomenovaná základná škola a gymnázium s vyučovacím jazykom maďarským.[4]
Knihy
upraviťv slovenčine
upraviť- Košická pochôdzka -- Košickí mešťania (2000); prel. Alexander Balega, ISBN 80-85509-83-0
- Kniha byliniek; (2001);prel. Peter Macsovský, ISBN 8071494070
- Nebo a zem; (2003); ISBN 8071495832
- Sviece dohárajú; (2003); prel. Darina Kečkešová, ISBN 80-7149-584-0
- Zem,zem!...; (2010); prel. Peter Macsovský,
- Sviece zhoria do tla; (2010);prel. Denisa Pochylá-Kečkéšová,
- Bejbi alebo Prvá láska; (2011); prel.Renáta Deáková, ISBN 978-80-8101-571-7
- Rozvod v Budíne; (2011); prel. Jitka Rožňová,
- Vzbúrenci; (2011); prel. Gabriela Magová,
- Spoveď mešťana; (2011); prel. Peter Kováč,
- Mágia; (2012); prel. Peter Macsovský,ISBN 978-80-8101-622-6
- Krv svätého Januária; (2012), prel. Peter Macsovský,
- Hlas; (2012); prel. Gabriela Magová,
v češtine
upraviť- Cizí lidé; (1936)
- Host v Bolzanu (1942)
- Svíce dohořívají; (2003) ISBN 8020011374
- Zpověď; (2003) ISBN 8020011706
- Země, země…!; (2004) ISBN 8020012699
- Odkaz Ester; (2004) ISBN 8020010416
- Judita; (2005) ISBN 8020013121
- Čutora, pes s charakterem; (2005) ISBN 8020013687
- Deníky 1,2(2008);ISBN 978-80-200-1563-1
v angličtine
upraviť- Memoir of Hungary, 1944-1948; (2001) ISBN 9639241105
- Embers; (2002) ISBN 0375707425
- The Bolzano Lover; (2004) ISBN 0375413375
v nemčine
upraviť- Die Glut; (2001); ISBN 3-4922-3313-9
- Der Wind kommt vom Westen; (2000), ISBN 3-7844-2795-2
- Das Vermächtnis der Eszter; (2000), ISBN 3-492-23511-5
- Ein Hund mit Charakter; (2000), ISBN 3-492-27028-X
- Die jungen Rebellen; (2001), ISBN 3-492-23898-X
- Land, Land!; (2001), ISBN 3-492-23184-5
- Himmel und Erde; (2001), ISBN 3-492-23714-2
- Die Gräfin von Parma; (2002), ISBN 3-492-24040-2
- Die Nacht vor der Scheidung; (2002), ISBN 3-492-04287-2
- Tagebücher 1984-1989; (2002), ISBN 3-492-23183-7
- Wandlungen einer Ehe; (2003), ISBN 3-492-04485-9
Referencie
upraviť- ↑ MÁRAI, Alexander. In: Biografický lexikón Slovenska. Zväzok VI M – N. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2017. 796 s. ISBN 978-80-8149-079-8. S. 152 – 153.
- ↑ a b PETRÁŠOVÁ, Saša. He knew Košice, but Košice never knew him. The Slovak Spectator (Bratislava: The Rock), 2002-09-16. Dostupné online [cit. 2024-02-15]. ISSN 1335-9843. (po anglicky)
- ↑ Poszthumusz Kossuth-díj Márai Sándor részére [online]. mnl.gov.hu, 2014-12-09, [cit. 2024-02-15]. Dostupné online. (po maďarsky)
- ↑ Márai Sándor Magyar Tanítási Nyelvű Gimnázium és Alapiskola [online]. Košice: marai.edupage.org, [cit. 2024-02-15]. Dostupné online. (po maďarsky)
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sándor Márai
Externé odkazy
upraviť- Recenzia knihy Kniha byliniek Archivované 2007-10-09 na Wayback Machine
- Pamätná tabula Šándorovi Máraiovi Archivované 2016-03-22 na Wayback Machine