Portugalsko

Portugalsko, dlhý tvar Portugalská republika, je štát ležiaci na Pyrenejskom polostrove v juhozápadnej Európe, ktorého územie zahŕňa aj makaronézske súostrovie Azory a Madeiru. Je najzápadnejším bodom kontinentálnej Európy, jej pevninská západná a južná hranica so severným Atlantickým oceánom a na severe a východe portugalsko-španielska hranica predstavuje najdlhšiu neprerušovanú hraničnú líniu v Európskej únii. Jeho súostrovie tvoria dva autonómne regióny s vlastnými regionálnymi vládami. Na pevnine zaberá najväčšiu plochu región Alentejo, ktorý však patrí medzi najmenej husto osídlené regióny Európy. Hlavným mestom a najväčším mestom podľa počtu obyvateľov je Lisabon, ktorý je popri Porte a Algarve aj hlavným turistickým miestom.

Portugalská republika
Vlajka Znak
Národné motto: nie je
Štátna hymna: A Portuguesa
Miestny názov
• dlhý	República Portuguesa
• krátky	Portugal
Hlavné mesto	Lisabon 38°46′ S.š. 9°9′ Z.d.
Najväčšie mesto	Lisabon
Úradné jazyky	portugalčina
Regionálne jazyky	mirandčina
Demonym	Portugalec/Portugalčan, Portugalka/Portugalčanka
Štátne zriadenie hlava štátu predseda vlády	poloprezidentská republika Marcelo Rebelo de Sousa Luís Montenegro
Vznik	868
Susedia	Španielsko
Rozloha  • celková  • voda (%)	92 230 km² (109.)    km² (1,2 %)
Počet obyvateľov  • odhad (2022)  • sčítanie (2021)  • hustota (2022)	10 467 366 (89.) 10 343 066 113,5/km² (97.)
HDP  • celkový  • na hlavu (PKS)	2024 298,949 miliárd $ (47.) 28 969 $ (39.)
Index ľudského rozvoja (2022)	0,874 (39.) – veľmi vysoký
Mena	Euro (€) (= 100 centov) (EUR)
Časové pásmo  • Letný čas	(UTCAzory UTC-1) (UTC+1, Azory UTC)
Medzinárodný kód	PRT / PT
Medzinárodná poznávacia značka	P
Internetová doména	.pt
Smerové telefónne číslo	+351

Je to jedna z najstarších krajín v Európe, ktorej územie bolo nepretržite osídlené a o ktoré sa bojovalo už od praveku. Územie obývali keltské a iberské národy, ako napríklad Lusitánci, Gallaeci, Keltici, Turduli a Conii. Tieto národy mali určité obchodné a kultúrne kontakty s Feničanmi, starými Grékmi a Kartágincami. Neskôr tu vládli Rimania, po ktorých nasledovali nájazdy germánskych národov spolu s Alanmi a neskôr Maurov, ktorí boli nakoniec vyhnaní počas reconquisty. Portugalsko bolo prvýkrát založené ako grófstvo v rámci Leónskeho kráľovstva v roku 868 a formálne sa stalo nezávislým kráľovstvom na základe Zamorskej zmluvy v roku 1143.

V 15. a 16. storočí Portugalsko viedlo éru objavov a vytvorilo jednu z najdlhšie fungujúcich námorných a obchodných ríš, ktorá sa stala jednou z hlavných hospodárskych a politických mocností tej doby. Začiatkom 19. storočia viedli udalosti ako lisabonské zemetrasenie v roku 1755, okupácia krajiny počas napoleonských vojen a následná nezávislosť Brazílie v roku 1822 k výraznému úpadku predchádzajúceho bohatstva Portugalska. Nasledovala občianska vojna medzi liberálnymi konštitucionalistami a konzervatívnymi absolutistami o kráľovské nástupníctvo v rokoch 1828 až 1834. Revolúcia v roku 1910 zosadila portugalskú monarchiu a nastolila demokratickú, ale nestabilnú Prvú Portugalskú republiku, ktorú neskôr vystriedali autoritárske režimy Ditadura Nacional (Národná diktatúra) a Estado Novo (Nový štát). Demokracia bola obnovená po Karafiátovej revolúcii (1974), ktorá ukončila portugalskú koloniálnu vojnu a nakoniec stratila zvyšné koloniálne majetky.

Portugalsko malo hlboký kultúrny, architektonický a jazykový vplyv a jeho dedičstvo predstavuje približne 250 miliónov ľudí hovoriacich po portugalsky na celom svete. Dnes je to rozvinutá krajina s vyspelým hospodárstvom a významným odvetvím cestovného ruchu a infraštruktúry. Portugalsko je členom Organizácie Spojených národov, Európskej únie, schengenského priestoru a Rady Európy, bolo jedným zo zakladajúcich členov NATO, eurozóny, OECD a Spoločenstva portugalsky hovoriacich krajín.

Etymológia

Slovo Portugalsko pochádza z kombinovaného rímsko-keltského názvu Portus Cale (dnešná aglomerácia miest Porto a Vila Nova de Gaia). Porto vychádza z latinského názvu pre prístav, portus; význam a pôvod názvu Cale je nejasný. Hlavným vysvetlením je etnonymum odvodené od národa Gallaeci, ktorý obýval severozápad Pyrenejského polostrova. Podľa jednej z teórií je Cale odvodeninou keltského slova pre „prístav“. Ďalšia tvrdí, že Cala bola keltská bohyňa. Niektorí francúzski vedci sa domnievajú, že môže pochádzať z Portus Gallus, prístavu Galov.

Okolo roku 200 pred n. l. Rimania počas druhej púnskej vojny dobyli Pyrenejský polostrov od Kartágincov. Pritom dobyli Cale, premenovali ho na Portus Cale („Prístav Cale“) a začlenili ho do provincie Gallaecia. V stredoveku sa región okolo Portus Cale stal známy Svébom a Vizigótom ako Portucale. Názov Portucale sa v 7. a 8. storočí zmenil na Portugale a v 9. storočí sa používal na označenie regiónu medzi riekami Douro a Minho. V 11. a 12. storočí sa už Portugale, Portugallia, Portvgallo alebo Portvgalliae označovalo ako Portugalsko.

Dejiny

Pravek

Oblasť bola obývaná ľuďmi približne pred 400 000 rokmi, keď sa sem dostal Homo heidelbergensis. Najstaršou ľudskou fosíliou nájdenou v Portugalsku je 400 000 rokov stará lebka H. heidelbergensis objavená v jaskyni Aroeira v roku 2014. Neskôr sa na severnom Pyrenejskom polostrove pohybovali neandertálci a bol nájdený zub v jaskyni Nova da Columbeira v Estremadure. Homo sapiens sapiens prišiel do Portugalska približne pred 35 000 rokmi a rýchlo sa rozšíril. Portugalsko obývali predkeltské kmene. Cynéti vyvinuli písomný jazyk a zanechali stély, ktoré sa nachádzajú najmä na juhu.

Začiatkom prvého tisícročia pred naším letopočtom vtrhlo do Portugalska zo strednej Európy niekoľko vĺn Keltov, ktorí sa zmiešali s miestnym obyvateľstvom a vytvorili niekoľko rôznych etnických skupín. Prítomnosť Keltov je doložená archeologickými a jazykovými dôkazmi. Ovládli väčšinu severného a stredného Portugalska, zatiaľ čo juh si zachoval starší charakter (predpokladá sa, že neindoeurópsky, pravdepodobne príbuzný s baskickým jazykom) až do rímskeho dobytia. V južnom Portugalsku založili niektoré malé, čiastočne trvalé obchodné pobrežné osady aj Feničania-Kartáginci.

Starovek - súčasnosť

Belémska veža v Lisabone

Toto územie získali okolo roku 200 pred Kr. Rimania od Kartága v priebehu Druhej púnskej vojny. V 15. a 16. storočí patrilo Portugalsko k najhlavnejším zámorským objaviteľom. V roku 1488 Bartolomeo Diaz obišiel mys dobrej nádeje a v roku 1498 sa Vasco da Gama dostal do Indie. V roku 1500 dosiahol Pedro Álvares Cabral územie, ktoré sa dnes nazýva Brazília. Portugalská ríša začala tvoriť nové kolónie v rôznych častiach sveta. V 16. storočí začalo dominovať viac Španielsko a Portugalsko časom znižovalo svoj vplyv vo svete. Portugalsko vedie dlhoročný spor so Španielskom o územie na východnej hranici zvané Olivença (španielsky Olivenza). Podľa Viedenskej zmluvy z roku 1815 bolo územie priznané Portugalsku a Španielsko sa zaviazalo ho vrátiť. To sa však nikdy nestalo, na čo Portugalsko pravidelne upozorňuje. Olivença je pod Španielskou správou od roku 1801. V roku 1974 bol štátny prevrat nazývaný aj ako Klinčeková revolúcia, kedy sa zvrhol diktátorský režim. Režim Antónia de Oliveiru Salazara a neskôr Marcela Caetana trval 48 rokov. Klúčovú úlohu zohral Otelo Saraiva de Carvalho. Zomrel v roku 2021.

Mapa Portugalska

Administratívne členenie

Portugalsko sa dnes primárne delí na vyše 300 okresov (port. v j.č. município alebo concelho, prekladané aj ako obec) a tie na asi 4200 obcí (port. v j.č. freguesia, prekladané aj ako okrsok).

Existujú aj väčšie celky, ale tie sa pomaly odstraňujú alebo slúžia len na štatistické účely. Je to napríklad 18 dištriktov (prekladané aj ako okresy či oblasti), 5 regiónov, 2 autonómne regióny Azory a Madeira, a 28 štatistických subregiónov (podregiónov).

Okrem toho existuje kategória mesto (cidade) a mestečko (vila), čo sú jednotky, ktoré slúžia na štatistické účely, ale majú aj prezentačnú funkciu. Ich hranice niekedy zodpovedajú skupine obcí, ale väčšinou sa ich hranice (úplne alebo čiastočne) nezhodujú s hranicami obcí.

Demografia

Národnostné zloženie

Portugalsko patrí k štátom, v ktorých prevláda obyvateľstvo, ktoré sa hlási k štátotvornému národu. V krajine žije viac ako 95 % obyvateľov, ktorí sa hlásia k portugalskej národnosti. V poslednom čase však začal stúpať počet legálnych cudzincov, ktorých počet sa podľa údajov z roku 2007 pohybuje okolo 3–13 %. Môžeme ich rozdeliť na tri skupiny. Prvou sú prisťahovalci z portugalsky hovoriacich krajín, ktoré boli v minulosti portugalskými kolóniami v Afrike a v Latinskej Amerike. Títo prisťahovalci nemajú jazykové bariéry, pretože portugalčina je ich materinským jazykom. Ide o prisťahovalcov z Brazílie, Angoly, Mozambiku, Svätého Tomáša, Kapverdských ostrovov, ale aj z Východného Timoru či bývalých portugalských enkláv v Indii (Goa) a Číne (Macao). Druhú skupinu prisťahovalcov tvoria imigranti z krajín bývalého Východného bloku, ktorých počty začali stúpať po páde železnej opony a hlavne po pristúpení niektorých krajín do EÚ. Ide o prisťahovalcov z Ukrajiny, Rumunska, Moldavska, Ruska či Bulharska. Treťou skupinou sú prisťahovalci z krajín západnej Európy a USA. Ide hlavne o Britov, Španielov, Francúzov, Nemcov, Holanďanov, Talianov a občanov USA.

Počty legálnych imigrantov z roku 2007

• Brazílčania – 66 354 (0,6 %)
• Kapverďania – 63 925 (0,6 %)
• Ukrajinci – 39 480 – 39 480 (0,4 %)
• Angolčania – 32 728 (0,3 %)
• Prisťahovalci z republiky Guinea-Bissau – 23 733 (0,2 %)
• Briti – 23 608 (0,2 %)
• Rumuni – 19 155 (0,2 %)
• Španieli – 18 030 (0,2 %)

a iní

Náboženské zloženie

Námestie pred chrámom v pútnickom meste Fatima.

Väčšina obyvateľov Portugalska sa hlási k rímskokatolíckej cirkvi. Počet jej príslušníkov sa podľa posledných údajov pohybuje okolo 84,5 % obyvateľov štátu. Katolícka cirkev si udržiava pomerne silný vplyv na obyvateľstvo hlavne v severnej časti štátu a na vidieku. V krajine sa nachádzajú významné katolícke školy a svetoznáme pútnické miesto Fatima. K ostatným kresťanským cirkvám sa hlási 2,2 % obyvateľov (protestanti, pravoslávni,...). K ostatným náboženstvám asi 0,3 % obyvateľov (hl. prisťahovalcov z Ázie a Afriky, hl. moslimovia a hinduisti). Asi 3,9 % obyvateľov je bez vyznania a asi okolo 9 % sa k náboženskej otázke nevyjadrilo.

Doprava

Doprava v Portugalsku je dobre rozvinutá a diverzifikovaná. Krajina má 68 732 km ciest, z ktorých približne 3 000 km je súčasťou systému 44 diaľnic. Brisa je najväčším koncesionárom v krajine. S rozlohou 89 015 km², kontinentálne Portugalsko má 3 medzinárodné letiská Lisabon, Porto a Faro. Systém železníc je prevádzkovaný spoločnosťou Comboios de Portugal. Hlavné prístavy sú v Leixões, Aveiro, Figueira da Foz, Lisabone, Setúbal, Sines a Faro.

Iné projekty

Commons

Wikislovník

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Portugalsko
• Wikislovník ponúka heslo Portugalsko