Ob (rieka)

Ob (rus. Обь – Ob) je rieka v Altajskom kraji a Novosibírskej, Tomskej a Ťumenskej oblasti v Rusku, ktorá tečie z juhu na severozápad cez západnú Sibír. Je jednou z najväčších riek v Rusku a na svete. V Rusku je to tretia najvodnatejšia rieka po Jeniseji a Lene. Dĺžka toku samotného Obu je 3650 kilometrov a spolu so svojím hlavným prítokom, riekou Irtyš, tvorí obrovský riečny systém s dĺžkou 5 410 km, ktorý je šesť mesiacov v roku využívaný na plavbu. Rieka Ob odvodňuje plochu 2 975 000 km².

Ob
rus. Обь – Ob
rieka
Rieka Ob pri meste Barnaul
Štáty	Čína,   Kazachstan,   Mongolsko,   Rusko
Hlavná zdrojnica	Bija
Sekundárna zdrojnica	Katuň
Ústie	Obský záliv
- poloha	Karské more, Severný ľadový oceán
- výška	0 m
Dĺžka	3 650 km
Povodie	2 972 497 km² (297 249 700 ha)
Prietok
- priemerný	12 492 m³/s
- maximálny	42 800 m³/s
Rieka na mape
Wikimedia Commons: Ob River
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Povodie

Prevažná časť povodia (85%) sa nachádza v Západosibírskej rovine. Juhovýchodná časť pripadá na pohoria Altaj, Kuznecký Alatay, Salairský krjaž a Gornaja Šorija. Celkové množstvo riek v povodí dosahuje 150 000. Povodie sa vyznačuje rôznorodosťou fyzicko-geografických podmienok od polopúšte na juhu až k tundre na severe. Významná časť povodia je pokrytá lesmi a bažinami.

Priebeh toku

Most cez rieku Ob v meste Barnaul.

Vzniká sútokom riek Bija a Katuň v Altaji. Pretína z juhu na sever Západosibírsku rovinu a ústi do Obskej zátoky Karského mora. Priemerný sklon rieky medzi Bijskom a ústím je 0,054 m/km. Podľa charakteru riečnej siete, vodných zdrojov a formovania vodného režimu sa tok Obu delí na tri časti:

Horný tok je od sútoku zdrojníc do ústia rieky Tom. Rozkladá sa v horách, kde pramenia zdrojnice Bija a Katuň a mnohé prítoky (Pesčanaja, Anuj, Čaryš, Alej zľava a Čumyš, Iňa sprava). Na hornom toku je jasne vyznačená dolina rieky s rozvinutými úvalovými terasami. Až k ústiu Čaryša tečie rieka medzi nízkymi brehmi. Koryto sa vyznačuje mnohými kanálmi, ostrovmi a perejami. Smerom k Barnaulu sa dolina aj úval rozširujú. Od Barnaulu k mestu Kameň na Obe je dolina široká 5 až 10 km a je asymetrická. Ľavý breh je prudký a napravo je široký úval so starými ramenami, prietokmi a jazerami. Pri meste Kameň na Obe sa úval zužuje najskôr na 3,5 až 5 km a potom až na 1,5 až 2 km. V koryte sa objavujú úseky s kamenistými výstupkami. Na juh od Novosibirsku je rieka prehradená hrádzou, ktorá vytvára Novosibírsku priehradu (Obské more). Pod Novosibirskom sa dolina značne rozširuje a pri ústí rieky Tom dosahuje jej šírka 20 km. Hĺbka pri malom stave vody je na hornom toku 2 až 6 m, miestami na perejách klesá na 0,6 m.

Stredný tok je od ústia Tomu po ústie Irtyša. Na tomto úseku zvlášť pod ústím Čulymu sa Ob mení na veľkú nížinnú rieku. V jej okolí je podmáčaný močiarovitý povrch s mnohými jazierkami. Spočiatku kamenisté dno sa mení v piesčité a hlinité. Až do sútoku s Irtyšom preteká tajgou. Dolina má šírku 30 až 50 km a široký úval (20 až 30 km) je pokrytý ramenami, ktoré sú spojené medzi sebou prietokmi v šírke až 40 km. Hĺbka pri malom stave vody sa mení od 4 do 8 m. Veľké prítoky na strednom toku sú Tom, Čulym, Keť, Tym, Vach, Tromjegan, Ljamin, Nazym sprava a Šegarka, Čaja, Parabel, Vasiugan, Veľký Jugan, Veľký Salym, Irtyš zľava.

Dolný tok je od ústia Irtyša do ústia Obu do Obskej zátoky. Pod ústím Irtyša sa Ob stáča na sever a dolina sa rozširuje miestami na viac ako 50 km. Je asymetrická; ľavý breh je nízky a pozvoľný, zatiaľ čo pravý prudký a vysoký. V oblasti miest Peregrebnoe a Salechard sa dolina zužuje na 4 až 8 km. Rozsiahly a prevažne ľavobrežný úval je hojne členený ramenami, prietokmi a jazerami, ktoré sú pri vysokých stavoch vody zatápané až do šírky 40 až 50 km. Rieka preteká močaristými pralesmi, ktoré sa postupne menia v podmáčané brehy, porastené trávou a vrbinami. Od ústia Irtyša k mestu Peregrebnoe tečie v jednom hlbokom (minimálne 4 až 4,5 m) koryte, nižšie sa delí na Veľký a Malý Ob s hĺbkami 2,5 až 3 m. Po ich opätovnom spojení má koryto hĺbku viac ako 10 m. Hlavné prítoky dolného toku sú Kazym a Poluj sprava a Severná Sosva a Ščučja zľava.

Deltu Ob vytvára pred svojím ústím do Obskej zátoky. Má rozlohu 4 000 km². Hlavné ramená sú Chamanelský Ob (ľavé) a väčší Nadymský Ob (pravý). Pod ich ústiami sa nachádzajú plytčiny Jamsalský a Nadymský bar.

Prítoky

• Horný tok
  • Sprava – Bija, Čumyš, Inja
  • Zľava – Katuň, Pesčanaja, Anuj, Čaryš, Alej
• Stredný tok
  • Sprava – Tom, Čulym, Keť, Tym, Vach, Tromjegan, Ljamin, Nazym
  • Zľava – Šegarka, Čaja, Parabel, Vasiugan, Veľký Jugan, Veľký Salym, Irtyš
• Dolný tok
  • Sprava – Kazym, Kunovat, Poluj
  • Zľava – Severná Sosva, Ščučja

Vodný režim

Zdroj vody je prevažne snehový. Na jar a v lete je stav vody vysoký a v tomto období riekou pretečie prevažná časť ročného prietoku. Na hornom toku začína hladina stúpať od začiatku apríla, na strednom od druhej polovice apríla a na dolnom od konca apríla až od začiatku mája. Vzostup začína ešte v čase, keď je rieka zamrznutá. Pri rozmŕzaní vznikajú zátarasy, ktoré spôsobujú krátkodobé prudké vzostupy úrovne hladiny. Na hornom toku voda opadá v júli, ale letný pokles hladiny je neustálený. V septembri a októbri hladina opäť stúpa v dôsledku dažďov. Na strednom a dolnom toku pokles pozvoľna pokračuje, posilňovaný dažďovými zrážkami až do zamrznutia. Rozsah kolísania úrovne hladiny je na hornom toku priemerne 5 m, nižšie stúpa až na 9 m a pred sútokom s Irtyšom zasa klesá na 7 m. Pod sútokom s Irtyšom rastie na 10 m a smerom k ústiu klesá na 5 m. Priemerný ročný prietok vody pri Barnaule predstavuje 1 470 m³/s (maximálny prietok je 9 690 m³/s) a pri Salecharde 12 300 m³/s (maximálny prietok je 42 800 m³/s). Prietok v ústí do Obského zálivu pri strednom stave vody činí 20 000 m³/s (z toho približne polovicu prináša Irtyš).

Rieka zamŕza na 150 dní na hornom toku a na 220 dní na dolnom toku. Teplota vody je v júli na úseku Barnaul-Belogorje 28°С a na dolnom 23°С. Mineralizácia vody je menšia ako 200mg/l s výnimkou úseku medzi Novosibirskom a ústím rieky Tom, kde je väčšia. Voda obsahuje väčšie množstvo organických látok a nižší obsah kyslíka, čo v zime spôsobuje zátarasy. Priemerná zakalenosť sa znižuje v smere toku od 160 k 40 g/m³. Ročné množstvo nánosov je priemerne 16 mil.ton, pričom v niektorých rokoch dosahuje až 50 mil. ton.

Splavnosť a doprava

Ob je splavný od mesta Bijsk, na svojom dolnom toku však zamŕza až na osem mesiacov (od novembra až do začiatku júna). So svojimi prítokmi a ramenami je významnou dopravnou tepnou na Sibíri, pričom do niektorých miest a dedín ležiacich na plytších ramenách je možný prístup len s určitými plavidlami. Ročne sa na Obe a Irtyši prepraví okolo 600 000 cestujúcich. Úhrnná dĺžka splavných tokov v povodí rieky Ob predstavuje približne 15 000 km. Hlavné prístavy povodia Obu sú Novosibirsk, Tomsk, Surgut, Labytnangi, Pavlodar, Omsk, Toboľsk a Ťumeň. Ob je tiež spojený prieplavom s riekou Jenisej s využitím pravostranného prítoku Keť. Tento prieplav je však splavný iba pre malé lode. Navyše po výstavbe Transsibírskej magistrály stratil na význame.

Využitie

V povodí Obu sa nachádzajú ložiská ropy, zemného plynu, uhlie a takmer polovica ruských zásob rašeliny. Na Obe bola v rokoch 1957 – 1959 postavená Novosibirská hydroelektráreň. Vzniknutá vodná plocha býva niekedy nazývaná ako Obské more. Rieka je tiež významným zdrojom rýb. V jej vodách a v Obskej zátoke žije približne 50 druhov, z ktorých polovica má priemyselný význam. Najviac sú cenené jeseter ruský, jeseter malý, Stenodus leucichthys a coregonus muksun. Priemyselne spracovávané sú šťuky, jalce, miene, plotice, karasy a ostrieže.

Významné mestá na rieke

• Bijsk
• Barnaul
• Novosibirsk
• Kolpaševo
• Streževoj
• Nižnevartovsk
• Surgut
• Neftejugansk
• Salechard

Pôvod názvu

Hoci pre nás nezvyklý dvojpísmenový názov Ob, toľko obľúbený v křížovkách, vzbudzuje dojem pôvodu v exotických jazykoch, ide o čisto slovanské meno. Vzniká sútokom dvoch riek, ďalej tečú teda obe, preto je to Ob. Pozostatkom očakávanej samohlásky je mäkký znak na konci ruského tvaru mena, ktorý sa však v slovenskom prepise neuvádza.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ob (rieka)

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ob na českej Wikipédii.