Minojská kultúra

Minojská kultúra bola civilizácia (kultúra) bronzovej doby na Kréte v rokoch 2800/2600 až 1100 pred Kr., pomenovaná archeológom sirom Arthurom Evansom na počesť bájneho kráľa Minoa bývajúceho v paláci v Knosse, ktorý Evans objavil. V niektorých prameňoch sa táto kultúra spomína ako „Krétska“ alebo „Minoská“. Podľa ojedinelých názorov išlo o bájnu Atlantídu.

Dejiny a členenie

Evans rozdelil toto obdobie na 4 obdobia s troma podstupňami, iní autori neskôr pridali delenie na predpalácové, staré palácové a novopalácové obdobie:

Ranominojské obdobie (=Predpalácové obdobie) – 2800 – 2000 pred Kr.- charakterizované rozpadom rodového zriadenia, špecializáciou remesiel, rozšírením chovu dobytka, rozvojom moreplavby, prvými dokladmi hieroglyfického písma, pečatidlami z kameňa alebo slonoviny a keramikou buď charakterizovanou červenou alebo hnedou maľbou na svetlom podklade alebo špeciálne vypaľovanou (vasiliská keramika)
- Ranominojské obdobie I. – 2800 alebo 2600 – 2500 pred Kr. . – obdobie po neolite, vtedy sa objavuje prvá maľovaná keramika a prvé medené nástroje
- Ranominojské obdobie II. – 2500 – okolo r. 2100 pred Kr. – charakteristické kamenné vázy, mramorové idoly, prvé glyptické práce, prvé bronzové nástroje
- Ranominojské obdobie III. – okolo roku 2100 – 2000 pred Kr.
Stredominojské obdobie I. a II. (=Staré palácové obdobie) – 2000 – 1700 pred Kr. – obdobie výstavby veľkých palácov vo Faiste, Knosse, Malii (Chrýsolakos) a iných, ktoré sa skončilo zničením palácov zemetrasením; vznikom viacerých miest; naďalej výrobou pečatidiel, kamenných váz; prvým použitím hrnčiarskeho kruhu; keramikou s polychrónnou maľbou (rastliny, zvieratá a pod.) a tzv. kamarskou keramikou (tenkostenná bohatozdobená keramika z juhokrétskej jaskyne); a najstarším dokladom použitia granulácie v Európe (zlatý lev z Kumasy).
Obdobie nových palácov – 1700 – 1400 pred Kr.- charakterizované veľkou stavebnou aktivitou, používaním umenia na monumentálnu maľbu
- Stredominojské obdobie III. – 1551 – 1700 pred Kr. – paláce boli nanovo postavené väčšie, komplexnejšie a krajšie, steny boli prokryté maľbami a freskami, kresby na keramike znázorňovali bežný život. Potom prišla ďalšia katastrofa – výbuch sopky na Thére (dnes Santorini) spôsobil zemetrasenie, ktoré opäť zničilo paláce
- Neskorominojské obdobie I. a II. – 1550 – 1400 pred Kr. – opätovná rekonštrukcia palácov a výstavba nových, v umení prírodné námety, prechod z hieroglyfického písma k lineárnemu (od stredominojského obdobia III. lineárne písmo A, od neskorominojského obdobia II. lineárne písmo B, ktorého rozšírenie sa spája aj so silnejúcim vplyvom z gréckej pevniny – Mykénci, Achájci). Medzi rokmi 1450 až 1400 odrazu civilizácia zmizla, čo súvisí so silným zemetrasením, neúspechom vojenských akcií a achájskou okupáciou z pevniny.
Neskorominojské obdobie III. (=Popalácové obdobie) – 1400 – 1100 pred Kr. – Kréta sa už nikdy nespamätala. Krétsky vládca sa stáva vazalom Mykén a na Kréte sa objavujú charakteristické mykénske stavebné a hrobové formy. Vznikali už iba menšie sídla

Okolo roku 1100 pred Kr. prichádzali na Krétu dórski kolonisti, začali zakladať početné obce a miestne obyvateľstvo pred nimi utekalo do hôr a mimo Krétu.

Neskorominojské obdobie (I.-III.) zodpovedá v Mykénach obdobiu mykénskej (=neskoroheladskej) civilizácie (1600 – 1100 pred Kr.)

Pôvod nositeľov minojskej kultúry

Ale odkiaľ sa Minojci vzali? Ani odpoveď na túto otázku nie je jednoznačná. Boli to potomkovia prvých ľudí z obdobia asi 7000 rokov pred Kr., ktorí sa živili zberom plodov a neskôr začali pestovať plodiny, chovať zvieratá a vyrábať a používať prvé nástroje? Alebo to boli prisťahovalci z Afriky? Prvú tézu možno vyvrátiť, lebo podľa výskumov prví osadníci nemali záujem sa tu natrvalo usadiť. Druhá téza, ktorej autorom je sir Evans je pravdepodobnejšia. A možno je skutočná pravda niekde úplne inde, ale tú sa nám možno nikdy nepodarí nájsť. A ako vyzerali? Toto je už jednoduchšia otázka, lebo sa zachovali fresky a maľby znázorňujúce ľudí. Muži boli tmavšej pleti ako ženy. Mali tmavé oči a vlasy. Tie boli pravdepodobne kučeravé. Kréťania boli nízkeho vzrastu.

Politika a vzťahy s inými krajinami

Krétska civilizácia sa opierala o menšie kráľovstvá a neskôr, v období najväčšieho rozkvetu, t. j. 1700 – 1400 pred Kr., tvorila jednotnú monarchiu, na čele ktorej stál Minos (tak bol nazývaný kráľ) s neobmedzenou mocou. Mal najvyššiu štátnu, súdnu aj cirkevnú moc. Hlavným mestom bol Knossos.

Dôvodmi, prečo paláce nemali hradby, bol dlhodobý mier a silné loďstvo Kréty, ktoré chránilo ostrov. Vďaka tomuto loďstvu si Kréta podmanila skoro celé dnešné Grécko a ostrovy Egejského mora. Táto oblasť bola pod krétskou nadvládou do 16. storočia pred Kr. Od podrobených miest vyberala dane a tiež museli na Krétu posielať mladých ľudí, aby sa priučili miestnym zvykom napr. skákaniu cez býka, ale doma boli označovaní za rukojemníkov, hoci žili ako kráľovskí hostia v Knosse.

Vďaka loďstvu udržiavala Kréta čulé obchodné vzťahy s inými krajinami. Napr. s Egyptom spolupracovali už mnoho rokov a podarilo sa im preniknúť so svojou tvorbou do tejto ríše a naopak, v Knosse sa našli napodobeniny egyptských posvätných chrobákov, skarabeusov, označených pečaťou faraónov z niekoľkých dynastií. Z Egyptu bola dovážaná aj slonovina. Tiež sa ako prví plavili Kréťania do západného stredomoria, kde takisto zanechali stopy svojej kultúry.

Zánik minojskej kultúry

Teórie o zničení minojskej Kréty sa rokmi podstatne menili. V časoch Arthura Evansa aj neskôr vedci vytvárali rôzne scenáre náhleho a definitívneho zániku veľkých kultúr. V súčasnosti sa bádatelia zameriavajú na spoločenské vývinové procesy, ktoré by mohli vysvetliť pád štátov a mocností. Politické systémy vznikajú z nevyhnutnosti uspokojovať potreby občanov alebo poddaných. Ak istý politický systém nie je schopný poskytnúť riešenie ich problémov, čaká ho pád.

Grécka archeologička Nannó Marinatosová zastáva názor, že vládu krétskych kráľov a veľkňazov ukončili silné zemetrasenia v minojskom období. Kňazi, ktorí boli bezmocní proti katastrofám, stratili totiž u poddaných hodnovernosť. Zemetrasenia mohli teda nepriamo, svojimi následkami na krétske obyvateľstvo, prispieť k zániku minojskej ríše.

Medzi rokmi 1450 – 1400 pred Kr. sa na tomto ostrove udiali nezvyčajné veci. Zrúcané paláce a vidiecke domy už neboli obnovené. Možno je kľúč k záhade skrytý v labyrinte mýtov okolo Tesea a Ariadny. Krajinu spustošilo zemetrasenie. V provinciách vypukne hladomor. Nasledujú vzbury. Vládnucej triede kňazov sa vymkne moc z rúk a zavolá si na pomoc silného mykénskeho suseda zo severu. Kráľ Achájcov vyšle princa, ktorý sa ožení s dcérou krétskeho panovníka. Trón možno ešte vždy dedia podľa starého matriarchálneho práva kráľovské dcéry. Achájec by sa teda mohol stať krétskym vládcom a nemusel by zrušiť minojskú dynastiu. Mykénske vojsko potlačí vzbury; moc sa koncentruje v Knosse, kde pokračuje život na panovníckom dvore bez zásadných zmien. K veľkým vojenským potýčkam zrejme nedošlo, pretože pri vykopávkach v zničených palácoch sa nenašlo veľa kostier. Navyše by bolo nezmyselné, aby cudzí útočníci zničili slabo opevnené, ale zato prekrásne paláce. Ak boli vážne škody v regionálnych panovníckych centrách a sídliskách spôsobené bojmi, treba skôr vychádzať z toho, že prepukli nepokoje ľudu. Buričské ohniská boli zrejme systematicky potláčané.

Knossos bol úplne zničený až okolo roku 1400/1375 pred Kr. Od toho času možno všade nájsť dôkazy, že ostrov ovládli Achájci. Kontrola nad Krétou sa presunula na sieť oporných bodov, ktoré boli aj architektonicky prispôsobené potrebám okupantov.

Okrem prírodných katastrof a mocenských bojov existovali zaiste ešte aj iné príčiny zániku minojskej ríše. Okrem nedostatočne vyspelej vojenskej techniky neboli konkurencieschopné ani minojské lode. Zatiaľ čo Feničania a Mykénčania stavali lepšie manévrovateľné a rýchlejšie lode. Kréťania sa držali svojich pomerne ťažkopádnych plavidiel. Prekážkou pri zavádzaní technických vylepšení možno boli aj náboženské predstavy.

Písmo

Minojci používali písmo, ktoré bolo pre vedcov záhadou po celé desaťročia. Jeho najranejšiu formu tvorili hieroglyfy – obrázkové symboly ilustrujúce rôzne dôverne známe predmety. Evans však v Knosse našiel hlinené tabuľky, na ktorých bolo zachytené rozvinutejšie písmo s abstraktnými líniami a krivkami. Písmo síce nerozlúštil, ale podarilo sa mu rozdeliť ukážky do dvoch skupín: lineárne písmo A a lineárne písmo B.

Lineárne písmo A je staršie, datuje sa do 17. storočia pred Kr. Nálezy odkryli asi 300 tabuliek, takže ich malé množstvo zmarilo všetky pokusy o jeho rozlúštenie. Tabuliek s lineárnym písmom B je asi desaťkrát viac; toto písmo siaha do obdobia približne okolo roku 1400 pred Kr., keď začala civilizácia minojskej Kréty upadať.

V roku 1952 sa lineárne písmo B podarilo rozlúštiť Angličanovi Michaelovi Ventrisovi. Michael Ventris vychádzal z predpokladu, že toto písmo s neideografickými znakmi by mohlo zodpovedať slovám s gréckymi koreňmi, a s pomocou svojho krajana Johna Chadwicka sa mu podarilo v roku 1952 rozlúštiť 65 z deväťdesiatich slabičných znakov lineárneho písma. Zomrel v roku 1956, ale aj po jeho smrti sa pokračovalo vo výskume. Zistilo sa, že texty boli napísané v indoeurópskom jazyku, a že ide o ranú formu gréčtiny – písmo, ktoré používali aj Mykénčania, obyvatelia pevninského Grécka. Vyvinulo sa z lineárneho písma A v mnohom napovedá, ako sa písali slová v tomto type písma. Slová napísané v lineárnom písme A však predstavujú jazyk, ktorý nie je príbuzný so žiadnym dnes známym jazykom, a tak zostáva naďalej záhadou.

Nápisy vrhajú na Minojcov len málo svetla. Takmer všetko, čo o ich civilizácii vieme, bolo vyvodené z nemého svedectva archeologických nálezov. Väčšina ich zápiskov bola pravdepodobne zaznamenaná na pergamen, a tak naisto podľahli zubu času. Nálezy popísaných tabuliek v súkromných domoch i palácoch poukazujú na rozsiahlu gramotnú vrstvu byrokracie, ale vzhľadom na neprítomnosť iných písomných zápisov sa zdá, že väčšina obyvateľstva bola negramotná.

Keramika, maliarstvo, sochárstvo

Minojské predhelénske umenie vcelku vyžaruje pokoj. Je to kultivované, civilizované mestské umenie. Predmety, ktoré sa zachovali, dokazujú vkus Kréťanov a vzbudzujú predstavu, že boli kultivovaní a uhladení. No pravda bola iná. Dnešného človeka by zarazila ich brutalita, barbarstvo a poverčivosť. Ale ani v egyptskom alebo mezopotámskom umení nenájdeme takú vyberanosť. A na rozdiel od helénskej civilizácie má v ňom prevahu cit nad rozumom, čo dodáva tomuto umeniu niečo, čo nenájdeme nikde inde.

Krétska keramika mala pozoruhodnú hodnotu. Zachované vázy a konvice sú jedným z vrcholov svetovej keramiky. Najstaršia ručne modelovaná keramika z obdobia 1900 – 1600 pred Kr. sa nazýva kamarská podľa miesta nálezu – jaskyne Kamares na južnej strane pohoria Ida. Ale výrobky v tomto štýle sa našli aj vo Faiste. Zdobené boli motívmi kriviek a špirál bielej farby na čiernom podklade so škvrnkami žiarivých farieb – červenej, žltej, hnedooranžovej. Táto keramika nie je zaujímavá len z technického ale aj z estetického hľadiska. Patrí k najpôvabnejšej keramike staroveku.

Neskôr, v období 1700 – 1400 pred Kr. sa vyrábala keramika klasickejšieho typu. Zachovali sa nám prekrásne amfory s malými uchami, džbány, ale aj menšie nádoby s jedným uchom, pripomínajúce takmer barokový sloh. Boli zdobené maľbami s prírodnými motívmi, zvyčajne na bledom podklade.

Ďalším druhom je keramika gurnijská, ktorá je menej honosná. Často má guľovitý tvar a je zdobená morskými živočíchmi, najmä sépiami, a niekedy aj trsmi morských rias. Táto výzdoba svedčila o presnom a dôkladnom sledovaní prírody.

Maľby a fresky sa nachádzali na stenách palácov a zo začiatku znázorňovali ľudské postavy. Telá boli maľované spredu, ale hlavy z profilu. Minojci nepoznali priestorovú hĺbku. Neskôr sa aj v tejto oblasti začal uplatňovať prírodný motív. Maľované boli ľalie, opice, bažanty vo fantazijnej krajine. Známe sú napr. delfíny z kráľovninho magarónu v Knosse. Na maľbách boli zachytené aj výjavy zo života. Napr. prinášanie obetí radom mužov a žien, sediace alebo stojace skupinky žien s odhalenými prsiami, výjavy z obradu s býkom a iné. Symbolom moci kráľa Kréty bol tuleň, ktorý je zobrazený aj v Knosse v trónnej sále. Tuleň bol vtedy kráľom Stredomoria, podobne ako krétsky kráľ. Tiež bol symbolicky zobrazovaný ako chobotnica s veľkými očami a obrovskými chápadlami, ktorá znázorňovala tiež Minoovu moc.

Sochárstvo v tom období sa nezaoberalo väčšími sochami, ale len malými soškami, ktoré najčastejšie zobrazovali buď hadiu bohyňu alebo kňažky s hadmi ovíjajúcimi sa im okolo rúk. Sošky boli vyrábané z hliny, bronzu, alebo slonoviny a boli maximálne 25 cm vysoké.

Architektúra

Minojská kultúra bola technicky veľmi vyspelá. Paláce a mestské sídliská boli pospájané zložitou spleťou ulíc. Cesty viedli aj do menších obcí, rybárskych osád, dedín (napr. Gournia) a takisto do svätýň. Obytné domy mali obdĺžnikový pôdorys a boli postavené z kameňa a sušených tehál. Mali malé miestnosti, chodby a tvorili súvislé rady pozdĺž ulíc.

Najväčším dielom minojskej architektúry bol Knossos. Vyznačoval sa rafinovaným kanalizačným systémom s trojakým potrubím: prvé bolo určené pre pitnú vodu, druhé na dažďovú vodu a tretím sa odvádzala špinavá voda a chemikálie. Možno práve kvôli zložitej architektúre pripomínal neskoršie Grékom labyrint. Všetky paláce mali obdĺžnikové námestie, okolo ktorého boli rozmiestnené obytné a úžitkové priestory a možno aj svätyne. Samostatné chrámové stavby neboli nájdené. Bohato a zložito boli zdobené hlavne vstupy stĺpové schodišťa. Schodištia boli osvetlené buď priamo alebo svetlíkmi. Strechy boli rovné. Steny so štukovou omietkou zdobili fresky a maľby. Vo všetkých palácoch sa nachádzali lustráne kúpele, slúžiace na obradnú očistu. Takisto tam bola sústava stĺpov a dverí, ktoré sa otvárali a zatvárali podľa toho, aká bola teplota v miestnosti žiadúca.

Archeologický výskum

Za začiatok archeologických výskumov v egejskej oblasti sa považuje rok 1870, kedy Heinrich Schliemann začal skúmať pozostatky Tróje. Neskôr sem prichádzali expedície z rôznych krajín. Aby rivalita nenarúšala prácu, každá skupina si vyhradila výskum určitej svätyne, zrúcaniny, alebo mesta starovekého Grécka. Roku 1875 odkryli Nemci svätyňu v Olympii a vzápätí na to urobili Francúzi výkopy v Delfách. Nemci pokračovali v Priené a v Pergamone, rakúska expedícia skúmala Efez, americká Argos a Sardy, Briti pracovali v Korinte a Gréci kopali pod Akropolou a v mestách Eleusis a Epidauros. Takto začala nová zlatá horúčka, tentoraz za pokladmi antiky.

Každý si myslel, že začiatky miestnej kultúry boli okolo roku 1000 pred Kr. Až začiatkom 20. storočia zistili, ako veľmi sa mýlili. Že história Grécka je oveľa staršia.

Keď Schliemann objavil Mykény (1874), vedel o civilizácii na Kréte len veľmi málo. Až po prvých výkopoch talianskej expedície vo Faiste, Kamare a v Hagii Triade koncom 19. storočia začali dokazovať veľkosť tejto dosiaľ neznámej kultúry.

Neskôr objavil sir Arthur Evans Knossos, najväčší z dosiaľ nájdených minojských palácov, opradený legendami o Minotaurovi a labyrinte. Potom boli objavené ešte dva paláce – palác v Kato Zakros (1901 – 1962) a v Malii (práce pokračujú dodnes).

Náleziská

Najznámejším z minojských palácov je Knossos. Knossos bol postavený okolo roku 2000 pred Kr., dvakrát ho zničili prírodné katastrofy, potom bol zrekonštruovaný a nakoniec zmizol spolu s celou civilizáciou.

Ďalším palácom je Faistos, ktorý bol objavený ako prvý. Pri zemetrasení v roku 1700 pred Kr. bola časť paláca zničená a Faistos sa ako jediný používal aj po páde minojskej kultúry, približne do roku 200 pred Kr. V blízkosti Faista je Hagia Triada.

Na Kréte boli objavené ešte dva mínojské paláce – v Malii a v Kato Zakros. Palác v Malii je tretí najväčší a bol postavený okolo roku 1900 pred Kr. Palác v Kato Zakros sa nachádza na východnom pobreží a ako jediný z palácov nebol nikdy vyplienený. Mestečko sa nachádzalo v Gurnii.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Minojská kultúra

Externé odkazy

SPŠH Košice Zdroj, z ktorého (pôvodne) čiastočne čerpal tento článok