Metz

	Metz
	mesto
	Metz
Vlajka	Erb
Štát	Francúzsko
Región	Grand Est
Departement	Moselle
Obvod	Metz-Ville
Súradnice	49°06′58″S 06°10′20″V / 49,11611°S 6,17222°V
Najvyšší bod
- výška	256 m n. m.
Najnižší bod
- výška	162 m n. m.
Rozloha	41,94 km² (4 194 ha)
Obyvateľstvo	122 838 (2008)
Hustota	2 928,9 obyv./km²
Primátor	Dominique Gros
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	57000, 57050, 57070
	Poloha obce Metz
	Wikimedia Commons: Metz
	Webová stránka: www.metz.fr
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál; Francúzsky portál

Súradnice: 49°06′58″S 06°10′20″V / 49,11611°S 6,17222°V

Metz (historicky a slov. Mety^[1] alebo Méty^[2]^[3]) je mesto v severovýchodnom Francúzsku, hlavné mesto regiónu Lotrinsko a departementu Moselle. Leží na sútoku riek Mosela a Seille.

Mesto je známe vďaka svojej gotickej katedrále sv. Štefana (fr. Cathédrale Saint-Étienne de Metz) z 13. a 14. storočia. Od roku 2010 je tu tiež otvorené kultúrne centrum a múzeum Centre Pompidou-Metz, pobočka známeho parížskeho Pompidouovho centra.

Dejiny

Katedrála sv. Štefana

Názov mesta je odvodený od mena galského kmeňa Mediomatrikov. Po dobytí Rimanmi sa Méty pod názvom Divodorum Mediomatricorum stalo jedným z predných miest Galie, s viac obyvateľmi než mala Lutetia (dnešný Paríž), bohatým vďaka exportu vína. 7. apríla 451 mesto vyplienili Atilove vojská.
Na začiatku stredoveku boli Méty hlavným mestom kráľovstva Austrázia. Z mesta pochádza dynastia Arnulfovcov, alebo Karolovcov. Potom boli Méty dlhú dobu slobodnou mestskou republikou v rámci Rímsko-nemeckej ríše. Obyvateľstvo tohto veľmi blízko jazykovej hranice položeného mesta hovorilo francúzskym dialektom. Méty sa stali tiež sídlom biskupstva, čo malo za následok rychlý vzostup počtu náboženských stavieb. V neskorom stredoveku malo mesto okolo 30 000 obyvateľov a bol tak jedným z najväčších miest nemeckej ríše.
V roku 1552 sa francúzsky kráľ Henrich II. stal suverénnym kniežaťom troch biskupských miest (Trois-Évêchés) Méty, Toul a Verdun. Vtedy sa Méty premenilo na posádkové mesto a získalo významné miesto v rámci francúzskeho kráľovstva.
Počas prusko-francúzskej vojny bolo v roku 1870 mesto obliehané a po uzatvorení Frankfurtského mieru v roku 1871 pripojené k novo vzniknutému Nemeckému cisárstvu. Medzi rokmi 1871 a 1919 tak bolo hlavným mestom nemeckého Lotrinska. I po tomto pripojení mesto ďalej rástlo, najmä vďaka prílivu nemeckých prisťahovalcov. V priebehu niekoľko málo desaťročí sa tak v meste vytvorila nemeckojazyčná väčšina. Nápadne túto dobu pripomínajú kolosálne budovy v novorománskom a neogotickom štýle, ktoré boli postavené práve za doby nemeckej nadvlády.