Ľudovít Oelschläger

Ľudovít Oelschläger (resp. Ludwig/Lajos Oelschläger, neskôr známy pod menom Lajos Őry (maď. vitéz Őry Lajos); (* 5. marec 1896, Košice – † 1. september 1984, Miškovec, Maďarsko) bol maďarský architekt, v medzivojnovom období žijúci na Slovensku. Narodil sa v Košiciach do rodiny obchodníka Ľudovíta a matky Etely rodenej Fiedlerovej. V Košiciach pôsobil až do roku 1938. Košice boli svojou kultúrno–spoločenskou klímou veľmi blízke Budapešti, kde Oelschläger študoval. Už v prvých fázach jeho tvorby sa spoza štylizovanej tradicionality postupne vynára puristicky jednoduché pozadie. Bolo to spôsobené jednak vplyvom budapeštianskeho štúdia, ako aj vnímaním expresívnych nemeckých podnetov. Ľudovítovi Oelschlägerovi, ako jednému z mála architektov na Slovensku, vyšla začiatkom tridsiatych rokov útla monografia venovaná jeho práci. V nemčine ju v roku 1932 vydal bratislavský vydavateľ Otto Waldes. Po roku 1945 mu ako Maďarovi zhabali majetok a bol presídlený do Maďarska. Zvyšok života prežil v Miškovci, kde v roku 1984 aj zomrel.

Ľudovít Oelschläger
slovenský architekt
Dielo
Významné stavby	Nová ortodoxná synagóga v Košiciach
Významné projekty	Kino Slovan
Osobné informácie
Narodenie	5. marec 1896
	Košice, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie	1. september 1984 (88 rokov)
	Miškovec, Maďarsko
Profesia	architekt
Odkazy
Ľudovít Oelschläger (multimediálne súbory na commons)
Architektonický portál  Košický portál  Biografický portál

Tvorba

Židovská synagóga a škola, Košice

Pre viac informácií o budove pozri Nová ortodoxná synagóga v Košiciach

Vďaka zaradeniu architekta medzi štyri hlavné osobnosti projektu Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013 bola vydaná vedecká monografia Priatková, Adriana – Pásztor, Peter: Architekt. Építész . Architect OELSCHLÄGER – ŐRY (Cena prof. Kusého a nominácia na výročnú cenu časopisu Pamiatky a múzeá za rok 2012) a zrealizovaná úspešná rovnomenná reprezentatívna výstava, ktorá mala 12 repríz (Slovensko, Ukrajina, Maďarsko a Rumunsko), ktorá bola nominovaná na cenu časopisu Pamiatky a múzeá.

Synagóga

Bývalá židovská škola

Medzi Oelschlägerovymi prácami vyniká komplex synagógy a školy v Košiciach (1926 až 1935, Puškinova 3), na ktorom vidieť reprezentačnejší a viac do histórie obrátený variant jeho členenia priečelí. Arkáda s jednoducho obrubenými piliermi tu stráca tradičný vzhľad a oveľa viac pôsobí ako abstraktný rytmus zvislých línii. Atiku lemujú členité lastovičie chvosty - motív neklamne prevzatý z východoslovenskej renesancie.

Ortodoxná synagóga spolu so školou a rituálnym kúpeľom tvorili pôvodne uzavretý areál. Napriek tomu, že projekty jednotlivých budov vznikli súčasne, synagógu postavili skôr než školu. Ešte v roku 1932, keď vyšla publikácia o architektovi Oelschlägerovi, škola nestála. Projekt nesie charakteristické znaky ranej tvorby architekta, kde sa akási rondokubistická štylizácia spája s motívmi historickej, v tomto prípade renesančnej architektúry. Synagóga je založená na pozdĺžnej symetrickej dispozícii, kde hlavný modlitebný priestor lemuje galéria. Dvojposchodové krídlo školy je jednoduchou dvojtraktovou dispozíciou, pôvodne s piatimi triedami na jednom podlaží. V devädesiatych rokoch bolo v priestoroch bývalej izraelitskej školy osemročné evanjelické gymnázium.

Práve v čase, keď Oelschläger projektoval túto budovu, bola vo výstavbe druhom okraji centra mesta pre židovských neológov synagógu (1927, Moyzesova 66). Jej autor, budapeštiansky architekt Lajos Kozma, ju navrhol vo veľkoryso jasnom a monumentálne klasicistickom duchu. Domáci Oelschläger však kompiluje, tak charakteristicky pre perifériu, zmes mnohorakých podnetov, v ktorých sa skrýva väčšia živosť i kontakt s dobovými prúdmi.

Architekt postupne opúšťa historické predlohy na ďalších dielach s menšími nárokmi na tradičný vzhľad. Zostávajú po nich už len stopy ornamentov (interiér Kina Slovan), silne ich transformuje (napríklad plečnikovsky pretvorené nahor sa rozširujúce stĺpy s hlavicami z prehnutého plátu na budove bývalej Obchodnej a priemyselnej komory, dnes VÚB, 1930, Hlavná 112), alebo opakovane formuje okenné šambrány oblého profilu, ktoré plávajú na hladkých fasádach a odkazujú na smelú rondokubistickú dekoratívnosť (Hasičská kasáreň v Košiciach, 1927, Požiarnická 4). Z podobných profilov formuje výrazné horizontálne pásy členiace plochu fasád (priečelie spomínaného Kina Slovan).

Kino Slovan, Košice

Pre viac informácií o budove kina pozri Stará radnica (Košice)

Kino Slovan

Budovu kina postavili v rámci zadného dvora historického objektu na hlavnom košickom námestí. Napriek stiesnenej priestorovej situácii sa Oelschläger zhostil zadania komplexne a využil pritom aj celý diapazón svojich obľúbených architektonických článkov. Vstup do priestoru kina zvýrazňuje šestica kónicky sa dohora rozširujúcich stĺpov s lucernami namiesto hlavíc, na prvom podlaží sú to prevýšené arkádové okná a priečelie uzatvára vysoká atika s oblúčkovým ornamentom. Na koncentrovanej prehliadke motívov charakteristických pre Oelschlägera možno miestami sledovať podobnosť s dielom slovinského architekta Jože Plečnika.

Sanatórium, Tatranská Polianka

Autorstvo tohto sanatória sa pripisuje Oelschlägerovi, ktorý budovu údajne projektoval v spolupráci s Gedeonom Majunkem. Dnešný odborný liečebný ústav respiračných chorôb a tuberkulózy nesie meno básnika Jiřiho Wolkra, ktorý sa tu za prvej ČSR liečil. Pozostáva z dvoch navzájom prepojených budov. Prvú postavili v duchu hrazdenej tatranskej architektúry pravdepodobne podľa projektu Majunkeho pre miestneho lekára Guhra. Neobvyklá je plochá strecha sčasti s cimburím. Lodžiové časti na južnej fasáde sú drevené, červené a okrové, predstavané pred murovanú konštrukciu. Východnú časť postavili v modernejšom poňatí koncom dvadsiatych rokov. Dispozícia nadväzuje na koncepciu staršej budovy. Izby sú orientované na dve strany, z prízemia je priamy priechod do jedálne medzi oboma budovami, ktorú postavili asi v čase spojenia oboch budov v roku 1934.

Ďalšie realizácie

• Hasičská kasáreň, Košice, Požiarnická 2-4 (1927 – 1928)
• Mestský dom - radnica, Michalovce, Námestie osloboditeľov 30 (1927 – 1928)
• Dom JUDr. Ernesta Weisza, Košice, Drevný trh 7 (pred rokom 1932)
• Dom manželky Ľudovíta Burgera, Košice, Štúrova 21 (pred rokom 1932)
• Obchodná a priemyselná komora, Košice, Bačíkova ulica, 2 (1932 - 1933)
• Evanjelický kostol, Tornaľa, Námestie SNP 8 (1933)
• Mestské kúpalisko, Košice, Staničné námestie 5 (1935)
• Rodinný dom E. K., Košice, Watsonova 25 (1936)
• Rodinný dom Dr.J.Schűtze, Košice, Národná trieda 20 (1936)
• Obchodný dom Ignáca Rotha, Košice, Pribinova 6 (1938)
• Ľudovít Oelschläger, M. Kopřiva, R. Brebta, E. Friedmann, J. Sipos: Výstavný areál EXPO Košice, Komenského park 19 (1938)
• Capitol (kino Mier), Michalovce, Námestie 26. Novembra 1

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ľudovít Oelschläger

Zdroj

• Dulla M., Moravčíková H.: Architektúra Slovenska v 20.storočí. Slovart, Bratislava, 2002
• Dulla M.: Slovenská architektúra od Jurkoviča po dnešok. Perfekt, Bratislava, 2007
• Matica slovenská, Slovenský biografický slovník, IV. zväzok, Martin 1992
• Arbeiten des Dipl. Ing. Architekt Ludwig Oelschläger Košice. Otto Waldes, Bratislava, 1932
• Priatková, A.: Architektonické osobnosti medzivojnového obdobia Košíc. In: Architektúra a končiace sa storočie. Zborník referátov. Ed. Matúš Dulla. Bratislava, ÚSTARCH SAV, FA STU, SAS 2000.
• Priatková, A., Pásztor, P.: Architekt építész architect Oelschläger-Őry. Košice, Agentúra Sáša 2012, 344 s. ISBN 978-80-969537-9-0.