Holíč

	Holíč
	mesto
	Námestie mieru
Štát	Slovensko
Región	Trnavský
Okres	Skalica
Historický región	Záhorie
Nadmorská výška	185 m n. m.
Súradnice	48°48′44″S 17°09′38″V / 48,81222°S 17,16056°V
Rozloha	34,820 km² (3 482 ha)
Obyvateľstvo	13 240 (2002)
Hustota	380,24 obyv./km²
Prvá písomná zmienka	1205
Primátor	Bc. Zdenko Čambal (HZDS)
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	908 51
Telefónna predvoľba	+421-46
ŠÚJ	504378
EČV	SI
	Poloha v mesta v rámci Slovenska
	Poloha v rámci Trnavského kraja
	Wikimedia Commons: Holíč
	Štatistika: MOŠ/MIS
	Webová stránka: http://www.holic.sk
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

O pravekom kultovom objekte nájdenom pri Holíči v roku 1988 pozri Holíč (praveký kultový objekt).

Súradnice: 48°48′44″S 17°09′38″V / 48,81222°S 17,16056°V

Holíč je mesto ležiace v Trnavskom kraji.

Polohopis

Mesto Holíč leží na severe Záhorskej nížiny 88 km od Bratislavy. Je vstupnou bránou z Českej republiky na Slovensko s hraničným prechodom na ceste prvej triedy E 51, ktorá spája Nitriansko a Trnavu (72 km) s moravským Brnom (65 km). Najbližším susedným mestom je mesto Hodonín (5 km) v Českej republike.

Časť regiónu Záhoria, kde leží Holíč je súčasťou Trnavského samosprávneho kraja. Okresným mestom je susedná Skalica (7 km) a leží na styku dvoch morfologických celkov – Chvojnickej pahorkatiny a dolnomoravského úvalu.

Ulice

29.augusta, Bažantnica, Bernolákova, Betlehém, Bottova, Bratislavská, Budovatelská, D.Rapanta, Duklianska, Fučíkova, Gagarinova, Hodonínska, Hollého, Hrubá Lúka, Hurbanova, Hviezdoslavova, J.Čabelku, J.J.Boora, Jednoradová, Jesenského, Jilemnického, Kamenice, Kátovská, Kollárova, Kopčanská, Kpt. Nálepku, Kukučínova, Lesná, Lidická, Lúčky, M.Nešpora, M. R. Štefánika, Malý Vinohrad,Márie Terézie, Mlynská, Moyzesova, Námestie Mieru, Námestie sv. Martina, Palárikova, Partizánska, Paseky, Pod hrebeňom, Pod sýpkou, Pod Zadnou Horou, Potočná, Pri kaštieli, Pri štadióne, Priateľstva, Priečna, Rodinné domky, Ružová, Sasinkova, Schiffelova, Sibírska, SNP, Staničná, Sv. Anny, Svätojánska, Školská, Športová, Štepnice, Štúrova, Ulica Márie Terézie, Veterná, Vinohrady, Vrádištská, Vysoká, Zámocká

Vodné toky

Chvojnica, Morava

Vodné plochy

Štrkáč, rybník u zámku, Valša

Symboly obce

Holíčský znak

História

Územie mesta poskytovalo vhodné podmienky pre osídlenie už od praveku. Bolo i dôležitým strategickým miestom, pretože sa z neho dal kontrolovať brod cez rieku Moravu na diaľkovej obchodnej ceste.

Zatiaľ najstaršie známe archeologické nálezy pochádzajú z neolitu - mladšej doby kamennej. Kontinuitu osídlenia dokladajú ďalšie viaceré nálezy z doby bronzovej, železnej i rímsko-barbarskej. V období Veľkej Moravy bolo územie Holíča hospodárskym zázemím hlavného mesta veľkomoravskej ríše Valov u Mikulčíc, ktoré sú vzdušnou čiarou vzdialené iba 3,5 kilometra. Na katastrálnom území mesta bolo lokalizovaných niekoľko veľkomoravských osád, zväčša poľnohospodárskeho charakteru, ale boli objavené i stopy po kamenárskej osade, z ktorej vyťažený kameň bol základným stavebným prvkom pre stavbu veľkomoravských kostolov v hlavnom meste, ale i Velehrade, či Starom Meste u Uherského Hradišťa.

Posledné známe písomné správy o veľkomoravskej ríši pochádzajú z rokov 904 a 906, kedy prichádza k jej rozpadu. Predpokladá sa však, že celé desiate storočie ešte fungovala centrálna časť pôvodnej Veľkej Moravy a práve v tomto období sa Holíč stáva nositeľom veľkomoravskej tradície. Územie mesta sa stáva opäť významným strategickým miestom, o ktoré zviedli zápas tri novoformujúce sa stredoeurópske kráľovstva - uhorské, poľské a české. Najúspešnejšími v tomto boji boli Arpádovci a tak je Holíč začlenený medzi významné pohraničné oporné body Uhorska. Mestečko sa začalo rozvíjať okolo kráľovského hradu v polovici 11. storočia. Prvý krát sa písomne spomína v roku 1205 ako WYWAR. Po tatárskom vpáde roku 1241 začali Arpádovci na novom mieste budovať v Holíči kamenný hrad využijúc pritom prírodné danosti miesta v tvare poloostrova.

V 13. storočí sa stáva mesto sídlom pohraničného kráľovského komitátu, ktorý zaniká v roku 1296. Jeho nástupcom je hradné panstvo, ktorého veľkosť je doložená v donačnej listine kráľa Žigmunda v roku 1389. Panstvo siahalo na severe až po českú Strážnicu, na východe až po Senicu a na juhu boli súčasťou panstva Studienka a Lakšárska Nová Ves. Západ panstva ohraničovala rieka Morava. V roku 1228 zriadil Ondrej II. v Holíči pohraničnú colnú stanicu.

Mestečko a hrad patrili kráľovi, ktorý ho zapožičiaval rôznym feudálom a tak sa medzi majiteľmi v 14. storočí objavujú Matúš Čák Trenčiansky, či Stibor zo Stiboríc. V roku 1315 o hrad musel bojovať Matúš Čák s českým kráľom Jánom Luxemburským. Českým vojskám sa hrad nepodarilo dobyť, no ovládli ho až po smrti Matúša Čáka v roku 1321. Českému kráľovstvu patrilo toto pohraničné územie až do roku 1332, kedy prišlo na základe dohody kráľov Karola Róberta a Jána Luxemburského k navráteniu hradu i územia patriaceho pod českú správu do uhorských rúk.

Ďalšou významnou časťou tejto kráľovskej dohody bolo otvorenie (znovuoživenie) tzv. Českej cesty - významnej obchodnej spojnice Budína s Prahou v roku 1336. Holíč sa stal na tejto ceste významnou colnou stanicou, kde sa vyberal osemdesiatok z hodnoty prevážaného tovaru. Holíč mal už v tom čase charakter mestečka (v historických prameňoch sa uvádza ako oppidum). V roku 1389 získal Holíč od kráľa Žigmunda Ctibor zo Ctiboríc. Súčasťou tejto donácie boli i privilégia pre obyvateľov mestečka, ktorí boli oslobodení od platenia kráľovských daní a tridsiatku v celom kráľovstve a bolo im povolené konať ročne štyri výročité jarmoky.

Obyvateľstvo

Etnické zloženie obyvateľstva

Slováci - 93,82 %
Česi - 3,68 %
Rómovia - 0,99 %
Ukrajinci - 0,48 %
Maďari - 0,13 %
Nemci - 0,04 %
a iní

Náboženské zloženie obyvateľstva

rímski katolíci - 66,36 %
bez vyznania - 23,20 %
evanjelici a.v. - 6,04 %
pravoslávni - 0,67 %
grécki katolíci- 0,21 %
a iní

Kultúra a zaujímavosti

Múzeá

Múzeum Keramiky

Hudba

DH Májovanka

Stavby

Pamiatky

Holíčsky zámok
kostol Božieho srdca
Loretánska kaplnka
megalitická stavba

Parky

Školský park

Šport

futbalový klub FK HOLÍČ
AK Junior Holíč - atletický klub/2ZŠ Holíč

Pravidelné podujatia

Zámocké štvrtky v Holíčskom zámku
Holíčsky jarmok

Kulinárske špeciality

Cibuľová polievka

Hospodárstvo a infraštruktúra

Dôležité firmy

EAS,Steel Mont

Školstvo

Stredná odborná škola
Stredné odborné učilište
Základná škola I.,II.,III.

Osobnosti

Daniel Rapant - významný slovenský historik.

Významné osobnosti

Jozef Agnelli- holíčsky kňaz, šlachtiteľ a pestovateľ liečivých rastlín, publicista
Ján Jaromír Boor- ev. farár, publicista, národovec
Mirko Nešpor
prof. Ing. Jozef Čabelka DrSc.
Peter Boor
Mudr. Michal Gustáv Mandelík
Ján Petrovič -
Pavel Greobl - prvý okresný školský inšpektor (r.1918)
generál Anton Pulanich
Prof. Dr. Otto Holúsek - dekan, farár, publicista, historik
Jozefína Marečková