Holíč

mesto na Slovensku
Verzia z 17:22, 13. november 2009, ktorú vytvoril KT-Bot (diskusia | príspevky) (zmena url)
O pravekom kultovom objekte nájdenom pri Holíči v roku 1988 pozri Holíč (praveký kultový objekt).

Holíč je mesto ležiace v Trnavskom kraji.

Holíč
mesto
Námestie mieru
Štát Slovensko Slovensko
Región Trnavský
Okres Skalica
Historický región Záhorie
Nadmorská výška 185 m n. m.
Súradnice 48°48′44″S 17°09′38″V / 48,81222°S 17,16056°V / 48.81222; 17.16056
Rozloha 34,820 km² (3 482 ha)
Obyvateľstvo 13 240 (2002)
Hustota 380,24 obyv./km²
Prvá písomná zmienka 1205
Primátor Bc. Zdenko Čambal (HZDS)
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 908 51
Telefónna predvoľba +421-46
ŠÚJ 504378
EČV SI
Poloha v mesta v rámci Slovenska
Poloha v mesta v rámci Slovenska
Poloha v mesta v rámci Slovenska
Poloha v rámci Trnavského kraja
Poloha v rámci Trnavského kraja
Poloha v rámci Trnavského kraja
Wikimedia Commons: Holíč
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: http://www.holic.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Polohopis

Mesto Holíč leží na severe Záhorskej nížiny 88 km od Bratislavy. Je vstupnou bránou z Českej republiky na Slovensko s hraničným prechodom na ceste prvej triedy E 51, ktorá spája Nitriansko a Trnavu (72 km) s moravským Brnom (65 km). Najbližším susedným mestom je mesto Hodonín (5 km) v Českej republike.

Časť regiónu Záhoria, kde leží Holíč je súčasťou Trnavského samosprávneho kraja. Okresným mestom je susedná Skalica (7 km) a leží na styku dvoch morfologických celkov – Chvojnickej pahorkatiny a dolnomoravského úvalu.

Ulice

29.augusta, Bažantnica, Bernolákova, Betlehém, Bottova, Bratislavská, Budovatelská, D.Rapanta, Duklianska, Fučíkova, Gagarinova, Hodonínska, Hollého, Hrubá Lúka, Hurbanova, Hviezdoslavova, J.Čabelku, J.J.Boora, Jednoradová, Jesenského, Jilemnického, Kamenice, Kátovská, Kollárova, Kopčanská, Kpt. Nálepku, Kukučínova, Lesná, Lidická, Lúčky, M.Nešpora, M. R. Štefánika, Malý Vinohrad,Márie Terézie, Mlynská, Moyzesova, Námestie Mieru, Námestie sv. Martina, Palárikova, Partizánska, Paseky, Pod hrebeňom, Pod sýpkou, Pod Zadnou Horou, Potočná, Pri kaštieli, Pri štadióne, Priateľstva, Priečna, Rodinné domky, Ružová, Sasinkova, Schiffelova, Sibírska, SNP, Staničná, Sv. Anny, Svätojánska, Školská, Športová, Štepnice, Štúrova, Ulica Márie Terézie, Veterná, Vinohrady, Vrádištská, Vysoká, Zámocká

Vodné toky

Chvojnica, Morava

Vodné plochy

Štrkáč, rybník u zámku, Valša

Symboly obce

Holíčský znak

História

Územie mesta poskytovalo vhodné podmienky pre osídlenie už od praveku. Bolo i dôležitým strategickým miestom, pretože sa z neho dal kontrolovať brod cez rieku Moravu na diaľkovej obchodnej ceste.

Zatiaľ najstaršie známe archeologické nálezy pochádzajú z neolitu - mladšej doby kamennej. Kontinuitu osídlenia dokladajú ďalšie viaceré nálezy z doby bronzovej, železnej i rímsko-barbarskej. V období Veľkej Moravy bolo územie Holíča hospodárskym zázemím hlavného mesta veľkomoravskej ríše Valov u Mikulčíc, ktoré sú vzdušnou čiarou vzdialené iba 3,5 kilometra. Na katastrálnom území mesta bolo lokalizovaných niekoľko veľkomoravských osád, zväčša poľnohospodárskeho charakteru, ale boli objavené i stopy po kamenárskej osade, z ktorej vyťažený kameň bol základným stavebným prvkom pre stavbu veľkomoravských kostolov v hlavnom meste, ale i Velehrade, či Starom Meste u Uherského Hradišťa.

Posledné známe písomné správy o veľkomoravskej ríši pochádzajú z rokov 904 a 906, kedy prichádza k jej rozpadu. Predpokladá sa však, že celé desiate storočie ešte fungovala centrálna časť pôvodnej Veľkej Moravy a práve v tomto období sa Holíč stáva nositeľom veľkomoravskej tradície. Územie mesta sa stáva opäť významným strategickým miestom, o ktoré zviedli zápas tri novoformujúce sa stredoeurópske kráľovstva - uhorské, poľské a české. Najúspešnejšími v tomto boji boli Arpádovci a tak je Holíč začlenený medzi významné pohraničné oporné body Uhorska. Mestečko sa začalo rozvíjať okolo kráľovského hradu v polovici 11. storočia. Prvý krát sa písomne spomína v roku 1205 ako WYWAR. Po tatárskom vpáde roku 1241 začali Arpádovci na novom mieste budovať v Holíči kamenný hrad využijúc pritom prírodné danosti miesta v tvare poloostrova.

V 13. storočí sa stáva mesto sídlom pohraničného kráľovského komitátu, ktorý zaniká v roku 1296. Jeho nástupcom je hradné panstvo, ktorého veľkosť je doložená v donačnej listine kráľa Žigmunda v roku 1389. Panstvo siahalo na severe až po českú Strážnicu, na východe až po Senicu a na juhu boli súčasťou panstva Studienka a Lakšárska Nová Ves. Západ panstva ohraničovala rieka Morava. V roku 1228 zriadil Ondrej II. v Holíči pohraničnú colnú stanicu.

Mestečko a hrad patrili kráľovi, ktorý ho zapožičiaval rôznym feudálom a tak sa medzi majiteľmi v 14. storočí objavujú Matúš Čák Trenčiansky, či Stibor zo Stiboríc. V roku 1315 o hrad musel bojovať Matúš Čák s českým kráľom Jánom Luxemburským. Českým vojskám sa hrad nepodarilo dobyť, no ovládli ho až po smrti Matúša Čáka v roku 1321. Českému kráľovstvu patrilo toto pohraničné územie až do roku 1332, kedy prišlo na základe dohody kráľov Karola Róberta a Jána Luxemburského k navráteniu hradu i územia patriaceho pod českú správu do uhorských rúk.

Ďalšou významnou časťou tejto kráľovskej dohody bolo otvorenie (znovuoživenie) tzv. Českej cesty - významnej obchodnej spojnice Budína s Prahou v roku 1336. Holíč sa stal na tejto ceste významnou colnou stanicou, kde sa vyberal osemdesiatok z hodnoty prevážaného tovaru. Holíč mal už v tom čase charakter mestečka (v historických prameňoch sa uvádza ako oppidum). V roku 1389 získal Holíč od kráľa Žigmunda Ctibor zo Ctiboríc. Súčasťou tejto donácie boli i privilégia pre obyvateľov mestečka, ktorí boli oslobodení od platenia kráľovských daní a tridsiatku v celom kráľovstve a bolo im povolené konať ročne štyri výročité jarmoky.

Obyvateľstvo

Etnické zloženie obyvateľstva

Slováci - 93,82 %
Česi - 3,68 %
Rómovia - 0,99 %
Ukrajinci - 0,48 %
Maďari - 0,13 %
Nemci - 0,04 %
a iní

Náboženské zloženie obyvateľstva

rímski katolíci - 66,36 %
bez vyznania - 23,20 %
evanjelici a.v. - 6,04 %
pravoslávni - 0,67 %
grécki katolíci- 0,21 %
a iní

Kultúra a zaujímavosti

Múzeá

Múzeum Keramiky

Hudba

  • DH Májovanka

Stavby

Pamiatky

Parky

  • Školský park

Šport

  • futbalový klub FK HOLÍČ
  • AK Junior Holíč - atletický klub/2ZŠ Holíč

Pravidelné podujatia

  • Zámocké štvrtky v Holíčskom zámku
  • Holíčsky jarmok

Kulinárske špeciality

  • Cibuľová polievka

Hospodárstvo a infraštruktúra

Dôležité firmy

  • EAS,Steel Mont

Školstvo

  • Stredná odborná škola
  • Stredné odborné učilište
  • Základná škola I.,II.,III.

Osobnosti

Významné osobnosti

  • Jozef Agnelli- holíčsky kňaz, šlachtiteľ a pestovateľ liečivých rastlín, publicista
  • Ján Jaromír Boor- ev. farár, publicista, národovec
  • Mirko Nešpor
  • prof. Ing. Jozef Čabelka DrSc.
  • Peter Boor
  • Mudr. Michal Gustáv Mandelík
  • Ján Petrovič -
  • Pavel Greobl - prvý okresný školský inšpektor (r.1918)
  • generál Anton Pulanich
  • Prof. Dr. Otto Holúsek - dekan, farár, publicista, historik
  • Jozefína Marečková

Politika

Partnerské obce

Médiá (foto, audio, dokumenty)

Iné projekty

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Holíč

Externé odkazy