Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 88.212.41.6 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od OJJ
Značka: rollback
d Verzia používateľa 109.61.51.50 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od OJJ
Značka: rollback
 
(13 medziľahlých úprav od 11 ďalších používateľov nie je zobrazených)
Riadok 1:
{{inéIné významy}}
 
{{Infobox Kontinent
Riadok 10:
| Commons = Europe
}}
 
[[Súbor:Europe satellite orthographic.jpg|thumb|Európa z vesmíru]]
[[Súbor:Europe countries map sk.png|thumb|Politická mapa Európy]]
[[Súbor:Physical Map of Europe.jpg|thumb|Všeobecnogeografická mapa Európy]]
 
'''Európa''' je [[svetadiel]], ktorý sa nachádza na [[Severná pologuľa|severnej pologuli]] a vo [[Východná hemisféra|východnej hemisfére]]. Pozostáva z najzápadnejších polostrovov kontinentálnej pevniny [[Eurázia|Eurázie]], a hraničí so [[Severný ľadový oceán|Severným ľadovým oceánom]] na severe, [[Atlantický oceán|Atlantickým oceánom]] na západe, [[Stredozemné more|Stredozemným morom]] na juhu, a [[Ázia|Áziou]] na východe. Európa sa bežne považuje za oblasť oddelenú od Ázie prostredníctvom [[Rozvodie|povodia]] [[Ural (pohorie)|pohoria Ural]], [[Ural (rieka)|rieky Ural]], [[Kaspické more|Kaspického mora]], [[Veľký Kaukaz|Veľkého Kaukazu]], [[Čierne more|Čierneho mora]] a vodných tokov [[Turecké úžiny|Tureckej úžiny]]. Aj keď veľká časť tejto hranice presahuje pevninu, Európe sa všeobecne pripisuje štatút celého svetadiela pre jej veľkú fyzickú veľkosť a váhu histórie a tradícií.
Řádek 29 ⟶ 25:
|doi=10.18356/a3bacd57-en}}</ref> Európske podnebie je do značnej miery ovplyvnené teplými atlantickými prúdmi, ktoré zmierňujú zimy a letá na väčšine kontinentu, a to aj v zemepisných šírkach, v ktorých je podnebie v Ázii a [[Severná Amerika|Severnej Amerike]] nepriaznivé. Ďalej od mora sú ročné obdobia badateľnejšie ako v tesnej blízkosti pobrežia.
 
Európska kultúra je koreňom [[Západná kultúra|západnej civilizácie]], ktorá siaha až do [[Staroveké Grécko|starovekého Grécka]] a [[Staroveký Rím|starovekého Ríma]]. [[Západorímska ríša|Pád Západorímskej ríše]] v roku 476 n.l. a následné [[sťahovanie národov]] znamenali koniec Európskeho [[starovek]]u a začiatok [[Stredovek|stredoveku]]. [[Renesančný humanizmus]], [[Zámorské objavy|skúmanie]], [[Renesančné umenie|umenie]] a [[renesancia|veda]] viedli k [[Novovek|novoveku]]. Od [[Zámorské objavy|veku objavu]], ktorý začali [[Portugalsko]] a [[Španielsko]], hrala Európa v globálnych záležitostiach prevládajúcu úlohu. Medzi 16. a 20. storočím európske mocnosti kolonizovali v rôznych dobách [[Amerika (svetadiel)|Ameriku]], takmer celú [[Afrika|Afriku]] a [[Oceánia (ostrovy)|Oceániu]], a väčšinu [[Ázia|Ázie]].
 
[[Osvietenstvo|Vek osvietenstva]], následná [[Veľká francúzska revolúcia|francúzska revolúcia]] a [[napoleonské vojny]] formovali kontinent kultúrne, politicky a ekonomicky od konca 17. storočia do prvej polovice 19. storočia. [[Priemyselná revolúcia]], ktorá sa začala vo [[Kráľovstvo Veľkej Británie|Veľkej Británii]] na konci 18. storočia, spôsobila radikálne ekonomické, kultúrne a sociálne zmeny v [[Západná Európa|západnej Európe]] a nakoniec aj v širšom svete. Obe [[Svetová vojna|svetové vojny]] sa odohrávali z väčšej časti v Európe, čo prispelo k poklesu západoeurópskej dominancie vo svetových záležitostiach od polovice 20. storočia, keď sa do popredia dostali [[Sovietsky zväz]] a [[Spojené štáty|USA]]. Počas [[Studená vojna|studenej vojny]] bola Európa rozdelená pozdĺž [[Železná opona|železnej opony]] medzi [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] na západe a [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavskú zmluvu]] na východe, až do revolúcií v roku 1989 a [[Berlínsky múr|pádu Berlínskeho múru]].
 
V roku 1949 bola založená [[Rada Európy]] s myšlienkou zjednotenia Európy s cieľom dosiahnuť spoločné ciele a zabrániť budúcim vojnám. Ďalšia európska integrácia zo strany niektorých štátov viedla k vytvoreniu [[Európska únia|Európskej únie]] (EÚ), samostatného politického subjektu, ktorý leží medzi [[Konfederácia|konfederáciou]] a [[Federácia|federáciou]]. EÚ pochádza zo západnej Európy, ale od [[Rozpad Sovietskeho zväzu|pádu Sovietskeho zväzu]] v roku 1991 sa rozširuje aj na východ. Mena väčšiny krajín Európskej únie, [[euro]], je medzi Európanmi používaná najčastejšie; a [[schengenský priestor]] EÚ zrušuje hraničné a imigračné kontroly medzi väčšinou jej členských štátov a niektorými nečlenskými štátmi. Existuje politické hnutie, ktoré uprednostňuje vývoj Európskej únie v jednu federáciu zahŕňajúcu veľkú časť kontinentu.
 
== Definícia ==
[[Súbor:Possible definitions of the boundary between Europe and Asia.png|náhľad|Definície používané pre hranicu medzi Áziou a Európou v rôznych historických obdobiach.]]
Prevládajúca definícia Európy ako geografického pojmu sa používa od polovice [[19. storočie|19. storočia]]. Za hranice Európy sa považujú veľké vodné plochy na severe, západe a juhu; za hranice Európy na východe a severovýchode sa zvyčajne považujú [[Ural (pohorie)|pohorie Ural]], [[Ural (rieka)|rieka Ural]] a [[Kaspické more]]; na juhovýchode [[Veľký Kaukaz|pohorie Kaukaz]], [[Čierne more]] a vodné cesty spájajúce Čierne more so [[Stredozemné more|Stredozemným morom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Europe - MSN Encarta | url = http://encarta.msn.com/encyclopedia_761570768/Europe.html | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2009-10-28 | dátum prístupu = 2024-06-22 | url archívu = https://web.archive.org/web/20091028013857/http://encarta.msn.com/encyclopedia_761570768/Europe.html | dátum archivácie = 2009-10-28 }}</ref>
 
Ostrovy sa zvyčajne zaraďujú k najbližšej pevnine, preto sa [[Island]] považuje za súčasť Európy, zatiaľ čo neďaleký ostrov [[Grónsko]] sa zvyčajne priraďuje k [[Severná Amerika|Severnej Amerike]], hoci politicky patrí [[Dánsko|Dánsku]]. Napriek tomu existujú určité výnimky založené na sociálno-politických a kultúrnych rozdieloch. [[Cyprus]] je najbližšie k [[Malá Ázia|Anatólii]] (alebo Malej Ázii), ale politicky sa považuje za súčasť Európy a je členským štátom EÚ. [[Malta]] bola po stáročia považovaná za ostrov [[Maghreb|severozápadnej Afriky]], ale teraz sa tiež považuje za súčasť Európy.<ref>{{Citácia knihy|titul=Dissertation on St. Paul's Voyage|url=https://books.google.sk/books?id=B3Q29kWRdtgC&pg=PA50&redir_esc=y|vydavateľ=BiblioBazaar|rok=2009-09|isbn=978-1-113-68809-5|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: B3Q29kWRdtgC|meno=William|priezvisko=Falconer|meno2=Thomas|priezvisko2=Falconer}}</ref> Pojem Európa však môže označovať aj výlučne [[Kontinentálna Európa|kontinentálnu Európu]].
 
Pojem [[svetadiel]] zvyčajne označuje [[Fyzická geografia|fyzickogeografickú]] oblasť veľkej pevniny, ktorá je na svojich hraniciach úplne alebo takmer úplne obklopená vodou. Pred prijatím súčasného dohovoru, ktorý zahŕňa aj horské rozvodia, bola hranica medzi Európou a Áziou od svojho prvého poňatia v klasickom staroveku niekoľkokrát nanovo definovaná, ale vždy ako rad riek, morí a úžin, o ktorých sa predpokladalo, že sa tiahnu do neznámej vzdialenosti na východ a sever od Stredozemného mora bez zahrnutia akýchkoľvek horských pásiem. Kartograf [[Herman Moll]] v roku 1715 navrhol, že Európa je ohraničená sériou čiastočne spojených vodných tokov smerujúcich k tureckým úžinám a [[Irtyš|riekou Irtyš]], ktorá sa vlieva do hornej časti [[Ob (rieka)|rieky Ob]] a [[Severný ľadový oceán|Severného ľadového oceánu]]. Naproti tomu súčasná východná hranica Európy sa čiastočne pridržiava pohoria Ural a Kaukaz, čo je v porovnaní s akoukoľvek jednoznačnou definíciou pojmu svetadiel trochu svojvoľné a nekonzistentné.
 
Súčasné rozdelenie Eurázie na dva kontinenty v súčasnosti odráža kultúrne, jazykové a etnické rozdiely medzi Východom a Západom, ktoré sa líšia skôr v rámci spektra než ostrou deliacou čiarou. Geografická hranica medzi Európou a Áziou nesleduje žiadne štátne hranice a v súčasnosti kopíruje len niekoľko vodných plôch. Turecko sa vo všeobecnosti považuje za transkontinentálnu krajinu, ktorá je celá rozdelená vodou, zatiaľ čo [[Rusko]] a [[Kazachstan]] sú vodnými cestami rozdelené len čiastočne. Francúzsko, Holandsko, Portugalsko a Španielsko sú tiež transkontinentálne (alebo správnejšie interkontinentálne, ak ide o oceány alebo veľké moria), pretože ich hlavné územia sa nachádzajú v Európe, zatiaľ čo časti ich území sa nachádzajú na iných svetadieloch oddelených od Európy veľkými vodnými plochami. Napríklad Španielsko má územia južne od Stredozemného mora ([[Ceuta]] a [[Melilla]]) ktoré sú súčasťou [[Afrika|Afriky]] a majú spoločnú hranicu s Marokom. Podľa súčasného dohovoru sú Gruzínsko a Azerbajdžan transkontinentálne krajiny, v ktorých vodné cesty úplne nahradili hory ako deliaca čiara medzi kontinentmi.
 
== Dejiny ==
[[Súbor:Europe20000ya.png|náhľad|Refúgium posledného glaciálneho maxima, približne pred 20 000 rokmi{{legend|#c54b00|[[Solutréen|solutréenska kultúra]]}}{{legend|#ca00b0|[[epigravettienská kultúra]]}}]]
 
=== Pravek ===
Počas 2,5 milióna rokov trvajúceho [[Pleistocén|pleistocénu]] sa v Európe a Severnej Amerike v intervaloch približne 40 000 až 100 000 rokov vyskytli početné chladné fázy nazývané [[Ľadová doba|glaciály]] ([[Štvrtohorné zaľadnenie|štvrtohorné doby ľadové]]) alebo výrazný postup kontinentálnych ľadovcov. Dlhé glaciály boli oddelené miernejšími a kratšími [[Interglaciál|interglaciálmi]], ktoré trvali približne 10 000 až 15 000 rokov. [[Posledné glaciálne obdobie|Posledná chladná perióda]] posledného glaciálu sa skončila približne pred 10 000 rokmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Quaternary Period Information and Facts {{!}} National Geographic | url = https://www.nationalgeographic.com/science/prehistoric-world/quaternary/ | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2020-11-29 | dátum prístupu = 2024-06-22 | url archívu = https://web.archive.org/web/20201129042714/https://www.nationalgeographic.com/science/prehistoric-world/quaternary/ | dátum archivácie = 2020-11-29 }}</ref> Zem sa v súčasnosti nachádza v interglaciálnej perióde štvrtohôr, ktorá sa nazýva [[holocén]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How long can we expect the present Interglacial period to last? {{!}} U.S. Geological Survey | url = https://www.usgs.gov/faqs/how-long-can-we-expect-present-interglacial-period-last | vydavateľ = www.usgs.gov | dátum prístupu = 2024-06-22}}</ref>
 
''[[Človek gruzínsky|Homo erectus georgicus]]'', ktorý žil približne pred 1,8 miliónmi rokov v [[Gruzínsko|Gruzínsku]], je najstarším [[Hominini|homininom]] objaveným v Európe. [[Človek predchodca|Ďalšie]] pozostatky hominina, staré približne 1 milión rokov, boli objavené v [[Atapuerca|Atapuerce]] v [[Španielsko|Španielsku]].<ref>{{Citácia periodika|titul='First west Europe tooth' found|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/science/nature/6256356.stm|dátum=2007-06-30|dátum prístupu=2024-06-22|jazyk=en-GB}}</ref> [[Človek neandertálsky]] (pomenovaný podľa [[Neandertal|údolia Neandertal]] v [[Nemecko|Nemecku]]) sa v Európe objavil pred 150 000 rokmi (pred 115 000 rokmi sa nachádza už na území dnešného [[Poľsko|Poľska]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bones reveal Neanderthal child was eaten by a giant bird | url = https://www.cnn.com/2018/10/10/health/neanderthal-child-eaten-by-giant-bird/index.html | vydavateľ = CNN | dátum vydania = 2018-10-10 | dátum prístupu = 2024-06-22 | jazyk = en | meno = Ashley | priezvisko = Strickland}}</ref>) a z fosílneho záznamu zmizol približne pred 40 000 rokmi,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Neanderthals Died Out 10,000 Years Earlier Than Thought, With Help From Modern Humans | url = https://www.nationalgeographic.com/culture/article/140820-neanderthal-dating-bones-archaeology-science | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2021-02-18 | dátum prístupu = 2024-06-22 | url archívu = https://web.archive.org/web/20210218071546/https://www.nationalgeographic.com/culture/article/140820-neanderthal-dating-bones-archaeology-science | dátum archivácie = 2021-02-18 }}</ref> pričom jeho posledným útočiskom bol Pyrenejský polostrov. Neandertálcov vytlačili moderní ľudia ([[Kromaňonec|kromaňonci]]), ktorí sa v Európe objavili približne pred 43 000 až 40 000 rokmi. Homo sapiens sa do Európy dostal približne pred 54 000 rokmi, teda asi o 10 000 rokov skôr, ako sa doteraz predpokladalo.<ref>{{Citácia periodika|titul=My work digging up the shelters of our ancestors|url=https://www.nature.com/articles/d41586-022-01593-3|periodikum=Nature|dátum=2022-06-08|dátum prístupu=2024-06-22|ročník=606|číslo=7916|strany=1035–1035|doi=10.1038/d41586-022-01593-3|jazyk=en|meno=Nic|priezvisko=Fleming |issn = 0028-0836}}</ref> Najstaršie lokality v Európe datované pred 48 000 rokmi sú [[Balzi Rossi|Riparo Mochi]] (Taliansko), [[Geissenklösterle]] (Nemecko) a [[Isturits]] (Francúzsko).<ref>{{Citácia periodika|titul=The genome sequence of a 45,000-year-old modern human from western Siberia|url=https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4753769/|periodikum=Nature|dátum=2014-10-23|dátum prístupu=2024-06-22|ročník=514|číslo=7523|strany=445–449|issn=0028-0836|doi=10.1038/nature13810|poznámky=PMID: 25341783
PMCID: PMC4753769|meno=Qiaomei|priezvisko=Fu|meno2=Heng|priezvisko2=Li|meno3=Priya|priezvisko3=Moorjani}}</ref>
[[Súbor:Lascaux painting.jpg|náhľad|Paleolitické jaskynné maľby z [[Lascaux (jaskyňa)|Lascaux]] vo [[Francúzsko|Francúzsku]] (asi 15 000 rokov pred n. l.)]]
[[Neolitická Európa|Európsky neolit]], ktorý sa vyznačoval pestovaním plodín a chovom hospodárskych zvierat, zvýšeným počtom osád a rozšíreným používaním keramiky, sa začal okolo roku 7000 pred n. l. v [[Grécko|Grécku]] a na [[Balkánsky polostrov|Balkáne]], pravdepodobne pod vplyvom skorších poľnohospodárskych postupov v [[Malá Ázia|Anatólii]] a na [[Blízky východ|Blízkom východe]].<ref>{{Citácia knihy|titul=In the Shadow of Olympus: The Emergence of Macedon|url=https://books.google.sk/books?id=614pd07OtfQC&pg=PA58&redir_esc=y#v=onepage&q&f=false|vydavateľ=Princeton University Press|rok=1992-09-28|isbn=978-0-691-00880-6|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: 614pd07OtfQC|meno=Eugene N.|priezvisko=Borza}}</ref> Z Balkánu sa rozšírilo pozdĺž údolí [[Dunaj|Dunaja]] a [[Rýn|Rýna]] ([[kultúra s lineárnou keramikou]]) a pozdĺž pobrežia [[Stredozemné more|Stredozemného mora]] ([[kultúra s kardiovou keramikou]]). Medzi rokmi 4500 a 3000 pred n. l. sa tieto stredoeurópske neolitické kultúry rozvíjali ďalej na západ a sever a prenášali novozískané zručnosti vo výrobe medených artefaktov. V západnej Európe sa obdobie neolitu nevyznačovalo veľkými poľnohospodárskymi osadami, ale poľnými pamiatkami, ako sú hrádzové ohrady, [[Mohyla (archeológia)|pohrebné mohyly]] a megalitické hroby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://global.oup.com/academic/product/the-oxford-companion-to-archaeology-9780195076189?cc=us&lang=en& | vydavateľ = global.oup.com | dátum prístupu = 2024-06-22 | titul = | strany = 215-216}}</ref> Na prechode z neolitu do [[Medená doba|chalkolitu]] došlo k rozkvetu [[Kultúra so šnúrovanou keramikou|kultúrneho horizontu šnúrovej keramiky]]. V tomto období sa v celej západnej a južnej Európe stavali obrovské megalitické pamiatky, ako napríklad [[megalitické chrámy na Malte]] a [[Stonehenge]].
[[Súbor:Stonehenge, Condado de Wiltshire, Inglaterra, 2014-08-12, DD 09.JPG|náhľad|[[Stonehenge]] v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] (neskorý neolit od roku 3000 do roku 2000 pred n. l.)]]
Moderné pôvodné európske populácie pochádzajú zväčša z troch odlišných línií:<ref>{{Citácia periodika|titul=Massive migration from the steppe was a source for Indo-European
languages in Europe|url=https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC5048219/|periodikum=Nature|dátum=2015-06-11|dátum prístupu=2024-06-22|ročník=522|číslo=7555|strany=207–211|issn=0028-0836|doi=10.1038/nature14317|poznámky=PMID: 25731166
PMCID: PMC5048219|meno=Wolfgang|priezvisko=Haak|meno2=Iosif|priezvisko2=Lazaridis|meno3=Nick|priezvisko3=Patterson}}</ref> Mezolitickí [[lovci a zberači]] pochádzajúci z populácií spojených s paleolitickou epigravettienskou kultúrou, neolitickí raní európski poľnohospodári, ktorí sa prisťahovali z Anatólie počas [[Neolitická revolúcia|neolitickej revolúcie]] pred 9 000 rokmi,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = When the First Farmers Arrived in Europe, Inequality Evolved | url = https://www.scientificamerican.com/article/when-the-first-farmers-arrived-in-europe-inequality-evolved/ | vydavateľ = Scientific American | dátum vydania = 2020-07-01 | dátum prístupu = 2024-06-22 | jazyk = en | meno = Laura | priezvisko = Spinney}}</ref> a stepní pastieri z [[Jamová kultúra|jamovej kultúry]], ktorí sa rozšírili do Európy z [[Ponticko-kaspická step|ponticko-kaspickej stepi]] na Ukrajine a v južnom Rusku v rámci [[Indoeurópske migrácie|indoeurópskych migrácií]] pred 5 000 rokmi. [[Európska doba bronzová]] sa začala približne 3200 rokov pred n. l. v Grécku [[Minojská kultúra|minojskou civilizáciou]] na [[Kréta|Kréte]], ktorá bola prvou vyspelou civilizáciou v Európe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = British Museum - Ancient Greece | url = http://www.britishmuseum.org/explore/cultures/europe/ancient_greece.aspx | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2012-06-15 | dátum prístupu = 2024-06-22 | url archívu = https://web.archive.org/web/20120615141437/http://www.britishmuseum.org/explore/cultures/europe/ancient_greece.aspx | dátum archivácie = 2012-06-15 }}</ref> Po Mínojcoch nasledovali [[Mykénska kultúra|Mykénčania]], ktorí sa náhle zrútili okolo roku 1200 pred n. l., čím sa začala [[európska doba železná]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Periods - School of Archaeology - University of Oxford | url = http://www.arch.ox.ac.uk/classical-archaeology-periods.html | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2018-10-26 | dátum prístupu = 2024-06-22 | url archívu = https://web.archive.org/web/20181026103821/http://www.arch.ox.ac.uk/classical-archaeology-periods.html | dátum archivácie = 2018-10-26 }}</ref> Kolonizácia [[Gréci|Grékov]] a [[Feničania|Feničanov]] v dobe železnej dala vzniknúť prvým [[Stredomorie (Stredozemné more)|stredomorským]] mestám. Raná doba železná v Itálii a [[Archaické obdobie (Grécko)|Grécku]] približne od 8. storočia pred n. l. postupne dala vzniknúť historickej klasickej antike, ktorej začiatok sa niekedy datuje do roku 776 pred n. l., teda do roku konania prvých [[Olympijské hry (starovek)|olympijských hier]].<ref>{{Citácia knihy|titul=An Introduction to Urban Geography|url=https://books.google.sk/books?id=uGE9AAAAIAAJ&pg=PA10&redir_esc=y|vydavateľ=Routledge & Kegan Paul|rok=1984|isbn=978-0-7102-0372-4|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: uGE9AAAAIAAJ|meno=John R.|priezvisko=Short|strany=10}}</ref>
 
=== Klasická antika ===
{{Pozri aj|Staroveké Grécko|Staroveký Rím}}
[[Súbor:The Parthenon in Athens.jpg|náhľad|[[Parthenón]] v [[Atény|Aténach]] (432 pred n. l.)]]
[[Staroveké Grécko]] bolo zakladateľskou kultúrou západnej civilizácie. Západná [[Demokracia|demokratická]] a [[Racionalizmus (filozofia)|racionalistická kultúra]] sa často pripisuje antickému Grécku.<ref>{{Citácia knihy|titul=The Rise of Western Power: A Comparative History of Western Civilization|url=https://books.google.sk/books?id=9aZPAQAAQBAJ&redir_esc=y|vydavateľ=A&C Black|rok=2013-12-19|isbn=978-1-4411-1851-6|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: 9aZPAQAAQBAJ|meno=Jonathan|priezvisko=Daly|strany=7-9}}</ref> Grécky mestský štát, [[polis]], bol základnou politickou jednotkou klasického Grécka. V roku 508 pred Kr. zaviedol [[Kleisthenes (Atény)|Kleisthenes]] v [[Atény|Aténach]] prvý [[Aténska demokracia|demokratický]] systém vlády na svete. Grécke politické ideály znovuobjavili koncom 18. storočia európski filozofi a idealisti. Grécko prinieslo aj mnohé kultúrne prínosy: vo [[Filozofia|filozofii]], [[Humanizmus (ľudomilnosť)|humanizme]] a [[Racionalizmus (filozofia)|racionalizme]] [[Aristoteles|Aristotela]], [[Sokrates|Sokrata]] a [[Platón|Platóna]], v [[Historiografia (zapisovanie dejín)|histórii]] [[Hérodotos|Herodota]] a [[Thoukydides|Thukydida]], v dramatickej a naratívnej poézii počnúc [[Homér|Homérovými]] eposmi, v dráme [[Sofokles|Sofokla]] a [[Euripides|Euripida]], v medicíne [[Hippokrates (lekár)|Hippokrata]] a [[Claudius Galénos|Galéna]] a vo vede [[Pytagoras zo Samosu|Pytagora]], [[Eukleides z Alexandrie|Euklida]] a [[Archimedes zo Syrakúz|Archimeda]]. V priebehu 5. storočia pred n. l. viaceré grécke [[Mestský štát|mestské štáty]] nakoniec zastavili postup [[Staroperzská ríša|Achajmenovcov]] v Európe počas [[Grécko-perzské vojny|grécko-perzských vojen]], ktoré sa považujú za kľúčový moment svetových dejín,<ref>{{Citácia knihy|titul=The Battle of Salamis: The Naval Encounter That Saved Greece -- and Western Civilization|url=https://books.google.sk/books?id=nQFtMcD5dOsC&redir_esc=y|vydavateľ=Simon and Schuster|rok=2005-08-16|isbn=978-0-7432-7453-1|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: nQFtMcD5dOsC|meno=Barry|priezvisko=Strauss|strany=1-11}}</ref> keďže 50 rokov mieru, ktoré nasledovali, je známych ako [[Zlatý vek Atén]], kľúčové obdobie starovekého Grécka, ktoré položilo mnohé základy západnej civilizácie.
[[Súbor:Roman Republic Empire map.gif|náhľad|Animácia zobrazujúca rast a rozdelenie [[Staroveký Rím|starovekého Ríma]]]]
Po Grécku nasledoval [[Staroveký Rím|Rím]], ktorý zanechal stopy v oblasti [[Rímske právo|práva]], [[Politika|politiky]], [[Latinčina|jazyka]], techniky, [[Rímska architektúra|architektúry]], [[Centralizovaná vláda|vlády]] a mnohých ďalších kľúčových aspektoch západnej civilizácie.<ref>{{Citácia knihy|titul=The Rise of Western Power: A Comparative History of Western Civilization|url=https://books.google.sk/books?id=9aZPAQAAQBAJ&redir_esc=y|vydavateľ=A&C Black|rok=2013-12-19|isbn=978-1-4411-1851-6|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: 9aZPAQAAQBAJ|meno=Jonathan|priezvisko=Daly|strany=7-9}}</ref> Do roku 200 pred n. l. Rím dobyl [[Rímska Itália|Itáliu]] a v nasledujúcich dvoch storočiach si podmanil [[Staroveké Grécko|Grécko]] a [[Hispánia|Hispániu]] ([[Španielsko]] a [[Portugalsko]]), [[Severná Afrika|severoafrické pobrežie]], veľkú časť [[Blízky východ|Blízkeho východu]], [[Galia|Galiu]] ([[Francúzsko]] a [[Belgicko]]) a [[Británia (provincia)|Britániu]] ([[Anglicko]] a [[Wales]]).
 
Rimania, ktorí sa od tretieho storočia pred n. l. rozrastali zo svojej základne v strednej Itálii, postupne expandovali a na prelome tisícročí ovládli celé Stredomorie a západnú Európu. [[Rímska republika (staroveký Rím)|Rímska republika]] zanikla v roku 27 pred n. l., keď [[Octavius Augustus|Augustus]] vyhlásil [[Rímske cisárstvo]]. Nasledujúce dve storočia sú známe ako ''[[Pax Romana|pax romana]]'', obdobie nebývalého mieru, prosperity a politickej stability vo väčšine Európy. Impérium sa naďalej rozširovalo za cisárov, ako boli [[Antoninus Pius]] a [[Marcus Aurelius]], ktorí trávili čas na severnej hranici ríše v bojoch proti [[Germáni|germánskym]], [[Piktovia|piktským]] a [[Škóti|škótskym kmeňom]]. [[Kresťanstvo]] legalizoval [[Konštantín I. (cisár)|Konštantín I.]] v roku 313 n. l. po troch storočiach cisárskeho prenasledovania. Konštantín tiež natrvalo presunul hlavné mesto ríše z Ríma do mesta Byzancia (dnešný [[Istanbul]]), ktoré bolo na jeho počesť v roku 330 n. l. premenované na Konštantínopol. Kresťanstvo sa stalo jediným oficiálnym náboženstvom ríše v roku 380 n. l. a v rokoch 391 - 392 n. l. cisár [[Theodosius I. (Byzantská ríša)|Theodosius I.]] zakázal pohanské náboženstvá.<ref>{{Citácia knihy|titul=Theodosius: The Empire at Bay|url=https://books.google.sk/books?id=I8KRAgAAQBAJ&redir_esc=y|vydavateľ=Routledge|rok=2005-08-08|isbn=978-1-135-78262-7|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: I8KRAgAAQBAJ|meno=Gerard|priezvisko=Friell|meno2=Stephen|priezvisko2=Williams|strany=105}}</ref> To sa niekedy považuje za koniec antiky; prípadne sa za koniec antiky považuje [[pád Západorímskej ríše]] v roku 476 n. l.; zánik pohanskej [[Platónska akadémia|Platónskej akadémie]] v Aténach v roku 529 n. l.;<ref>{{Citácia knihy|titul=A History of Greek Literature|url=https://books.google.sk/books?id=dOht3609JOMC&pg=PA273&redir_esc=y#v=onepage&q&f=false|vydavateľ=Columbia University Press|rok=1950-03-22|isbn=978-0-231-51486-6|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: dOht3609JOMC|meno=Moses|priezvisko=Hadas}}</ref> alebo nástup islamu na začiatku 7. storočia n. l. Počas väčšiny svojej existencie bola [[Byzantská ríša]] jednou z najmocnejších hospodárskych, kultúrnych a vojenských mocností v Európe.
 
=== Včasný stredovek ===
{{Hlavný článok|Včasný stredovek}}{{Pozri aj|Sťahovanie národov}}
Počas [[Pád Západorímskej ríše|úpadku Rímskej ríše]] Európa vstúpila do dlhého obdobia zmien, ktoré historici nazývajú " [[Sťahovanie národov|obdobím sťahovania národov]]". Dochádzalo k početným inváziám a migráciám [[Ostrogóti|Ostrogótov]], [[Vizigóti|Vizigótov]], [[Góti|Gótov]], [[Vandali|Vandalov]], [[Huni|Hunov]], [[Frankovia|Frankov]], [[Anglovia|Anglov]], [[Sasi (kmeň)|Sasov]], [[Slovania|Slovanov]], [[Avari (Stredná Ázia)|Avarov]], [[Protobulhari|Bulharov]] a neskôr [[Vikingovia|Vikingov]], [[Pečenehovia|Pečenehov]], [[Kumáni (západní Kypčakovia)|Kumánov]] a [[Maďari|Maďarov]]. [[Renesancia|Renesanční]] myslitelia, ako napríklad [[Francesco Petrarca|Petrarca]], to neskôr označili za "dobu temna".
 
Izolované mníšske komunity boli jediným miestom, kde sa uchovávali a zhromažďovali písomné poznatky, ktoré sa predtým nazhromaždili; okrem toho sa zachovalo len veľmi málo písomných záznamov a veľká časť literatúry, filozofie, matematiky a iného myslenia z klasického obdobia sa zo západnej Európy vytratila, hoci sa zachovala na východe, v Byzantskej ríši.
 
Zatiaľ čo Rímska ríša na západe naďalej upadala, rímske tradície a rímsky štát zostali silné v prevažne grécky hovoriacej [[Byzantská ríša|Východorímskej ríši]], známej aj ako Byzantská ríša. Počas väčšiny svojej existencie bola Byzantská ríša najmocnejšou hospodárskou, kultúrnou a vojenskou mocnosťou v Európe. Cisár [[Justinián I.]] stál na čele prvého zlatého veku Konštantínopolu: zaviedol právny kódex, ktorý tvorí základ mnohých moderných právnych systémov, financoval výstavbu [[Hagia Sofia|Hagie Sofie]] a dostal kresťanskú cirkev pod štátnu kontrolu.
 
== Geografia ==
Řádek 39 ⟶ 77:
 
=== Regióny ===
Svetadiel Európa sa delí na 11 základných fyzickogeografickýchfyzicko-geografických celkov (oblastí) [v zátvorke je uvedená približná poloha]:
* [[Škandinávska oblasť]] ([[Nórsko]], [[Švédsko]], [[Fínsko]] a priľahlé [[Rusko]])
* [[Oblasť Britských ostrovov]] ([[Britské ostrovy]])
Řádek 48 ⟶ 86:
* [[Apeninská oblasť]] ([[Taliansko]] okrem Álp, [[Sicília]], [[Sardínia]], [[Korzika]])
* [[Balkánska oblasť]] ([[Balkán]] až po [[Slovinsko]])
* [[Oblasť Východoeurópskej roviny]] (medzi KarpatmiKarpatami, [[Poľsko]]m a Uralom)
* [[Krymsko-kaukazská oblasť]] (južná obruba Východoeurópskej roviny) – veľká časť patrí do [[Ázia|Ázie]]
* [[Oblasť Uralu]] (pohorie [[Ural]])
Řádek 76 ⟶ 114:
 
== Štáty a závislé územia ==
{{hlavnýHlavný článok|Zoznam štátov Európy}}
 
== Filozofia ==
Řádek 83 ⟶ 121:
 
== Referencie ==
{{Referencie}}
<references />
 
== Iné projekty ==