Transsibírska magistrála: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Uz nieje najdhlsia trasa
Značky: vrátené úprava z mobilu úprava z mobilného webu
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
 
(9 medziľahlých úprav od 5 ďalších používateľov nie je zobrazených)
Riadok 1:
[[Súbor:Trans_siberian_railroad_large.png|thumb|300px|{{Legenda-čiara|#e40304 solid 2px|Transsibírska magistrála}}{{Legenda-čiara|#497305 solid 2px|Bajkalsko-amurská magistrála}}]]
[[Súbor:TransSiberianRailwayAtKm9288.jpg|thumb|Míľnik pri 11 3909 288 kilometri na konci trate vo [[Vladivostok]]u]]
 
'''Transsibírska magistrála''', ({{V jazyku|rus|Транссибирская магистраль}}), skrátene Transsib (Транссиб) bolaje najdlhšou stavbou sveta, najdlhším vlakovým spojením, najdlhšou nepretržitou železničnou traťou a hlavnou dopravnou tepnou [[Rusko|Ruska]]. Má dĺžku {{km|113909289}} z [[Moskva|Moskvy]] do [[Vladivostok]]u<ref>{{Cite book|last1=Thomas|first1=Bryn|url=https://books.google.com/books?id=PMPPzQEACAAJ|title=Trans-Siberian Handbook: The Guide to the World's Longest Railway Journey with 90 Maps and Guides to the Route, Cities and Towns in Russia, Mongolia and China|last2=McCrohan|first2=Daniel|date=2019|publisher=Trailblazer Publications|isbn=978-1912716081|edition=10|author-link2=Daniel McCrohan|access-date=15 October 2020}}</ref> na pobreží [[Tichý oceán|Tichého oceánu]]. Stavba sa začala v máji [[1891]] v blízkosti Vladivostoku na príkaz ruského cára Mikuláša II. a bola ukončená v októbri [[1916]] vysvätením mosta cez [[Amur (rieka)|Amur]] pri [[Chabarovsk]]u. CelkováLen výstavba trvala 25 rokov a neskôr spolu s celkovou elektrifikáciaelektrifikáciu bola dokončená po 74 rokoch dňa [[25. december|25. decembra]] [[2002]].
 
Každý druhý deň opúšťa legendárny „Vlak č. 2 (Rossija)“ [[Jaroslavľ|Jaroslavľskú]] železničnú stanicu a po siedmich dňoch a 11&nbsp;3909 289&nbsp;km končí vo [[Vladivostok]]u pri [[Japonské more|Japonskom mori]]. Na tejto najdlhšej železničnej trati sveta prechádza vlak pri kilometri 1&nbsp;777 uprostred tajgy na mieste označenom obeliskom hranicu medzi [[Európa|Európou]] a [[Ázia|Áziou]]. Trať prebieha 7&nbsp;000&nbsp;km zo západu na východ a 3&nbsp;500&nbsp;km zo severu na juh. Pretína prevažne [[Tundra|tundru]], [[Tajga|tajgu]] a [[Step (krajina)|stepné]] oblasti.
 
Popri magistrále je 89 miest, medzi inými [[Moskva]], [[Nižný Novgorod]], [[Kirov (Kirovská oblasť)|Kirov]], [[Perm (mesto)|Perm]], [[Jekaterinburg]], [[Omsk]], [[Novosibirsk]], [[Krasnojarsk]], [[Čita]], [[Irkutsk]], [[Chabarovsk]] a [[Vladivostok]].
Riadok 16:
Súbor:Transsib blahuta 4.jpg|Železničná stanica v Belogorsku
</gallery>
 
== Referencie ==
{{Referencie}}
 
== Literatúra ==
Řádek 28 ⟶ 31:
{{Portál|Rusko|Ruský}}
* [https://www.seat61.com/Trans-Siberian.htm How to travel to China or Japan by Trans-Siberian Railway] – informácie o osobnej preprave {{eng icon}}
* [http://encyklopedia.sme.sk/clanok.asp?cl=893909 Transsibírska magistrála] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050516125801/http://encyklopedia.sme.sk/clanok.asp?cl=893909 |date=2005-05-16 }} na webe SME Encyklopédia
 
{{Železničný výhonok}}