Eho kuatia retepýpe

Martin Luther King

Vikipetãmegua
Revisión del 16:00 5 jasyapy 2013 de Idioma-bot (ñe’ẽ | mba’emoĩmbyre) (r2.7.3) (bot ojoapy: af, an, ar, arz, as, ast, az, bat-smg, be, be-x-old, bg, bn, bo, br, bs, ca, ckb, cs, cy, da, de, diq, el, en, eo, es, et, eu, fa, fi, fiu-vro, fo, fr, fy, ga, gan, gd, gl, he, hi, hif, hr, hu, hy, ia, id, ig, ilo, io, is, it, ja, ...)

Martin Luther King Junior niko ñorairôhára tuichavéva Estados Unidos retâme oñeha’âva’ekue ombojoja ipirehûva ha ipiremorotîvape. Akóinte iñorairôme oipurúkuri py’aguapy reko. Heñoi’akue Atlanta, Estados Unidos retâme, ára 15 jasyteĩ ary 1929-pe. Itúva, pa’I bautista, herava’ekue Martin Luther King ha isýkatu Alberta Williams King. Héra ypykue -itúvaicha- Michael, itúva omyengoviava’ekue Martin Luther rehe ohechakuaávo Martín Lutero-pe. Ko mba’e ojehúkuri ohorôguare hikuái Alemania retâme ary 1934 rupi. Martin reindy héra Christine ha ityvýra katu Alfred. Martin Luther ombojoaju hekove Coretta Scott rehe, ha’ekuéra omendákuri ary 1953-pe ha oguerekókuri irundy ñemoñare (Yolanda, Martin, Dexter ha Bernice).

Imitâ guive Martin Luther King oñandúmakuri pe ñemboyke ipirehûhaguére. Orekórôguare 6 ay mokôi iñangirû he’íkuri chupe ndaikatuiha oñembosarái hendive ipirehûhaguére. Oñemoarandu’ypýkuri Atlanta-pe ha 15 ary ombotývo oikékuri Morehouse College-pe ha’éva mbo'ehaovusu mitârusu ipirehûvape ĝuarâ, upépe ary 1948-pe omohu’â iñemoarandu Avano'õkuaatýpe; upégui ohasa Crozer Theological Seminary oîva Chester, Pensilvania-pe oikohaguépe chugui Tupâkuaatyhára, ary 1951-pe. Upe rire oho oñemoarandu Boston Mbo’ehaovusúpe oikohaguépe chugui, ary 1955-pe, Tembikuaajára Arandupykuaatýpe.

Imitârusúpe ha hekove pukukue javeve omotenondékuri peteî ñemongu’e py’aguapy rekópe ohekava’ekue tekojoja mayma ipirehûvape ĝuarâ. Hembiapokue ojehecharamovéva apytépe, oî: mba’yruguata ñemombyta Montgomery-pe, ary 1955-pe; ha guatapuku mba’apo ha tekosâsoguigua ojejapova’ekue Washington-pe, ary 1963-pe; ohendukahaguépe iñe’êsyry herakuâvéva “Areko peteî kerayvoty”. Heta umi imba’ejerure oñehendu ha oñemboajékuri “Ava rekopy léipe” ha “Jeporavoguigua léipe”. Hembiapo kane’ô’ŷre ipirehûva rayhupápe, avei ombotovére ñorairô ha ojepy’apýre mboriahukuérare, Martin Luther King ohupytýkuri, ary 1964-pe, Nobel Jopói Py'aguapyguigua. Ary 1977-pe, Tetâruvicha Jimmy Carter ome’êkuri chupe, omanoriréma, Tetâruvicha Pyti’ajegua Tekosâsogua; ha ary 2004-pe, oñeme’êkuri chupe Estados Unidos Amandajevusu Pyti’ajegua Itajúgui.

Martin Luther King niko ojejukákuri Memphis, Estados Unidos-pe, ára 4 jasyrundy ary 1968-pe, oñembosako’i jave oho haĝua omotenonde peteî ñemongu’e guasu Vietnam-me opa haĝua ñorairô ha ojehechakuaa hag̃ua mboriahukuéra remikotevê.