28.6.2013

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 178/1

---

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 576/2013

z 12. júna 2013

o nekomerčnom premiestňovaní spoločenských zvierat a zrušení nariadenia (ES) č. 998/2003

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 43 ods. 2 a článok 168 ods. 4 písm. b),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 998/2003 (3) sa stanovujú veterinárne požiadavky uplatniteľné na nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat do členského štátu z iného členského štátu alebo z tretích krajín a na kontroly uplatniteľné na takéto premiestňovanie. Jeho cieľom je zabezpečiť dostatočnú úroveň bezpečnosti so zreteľom na riziká pre verejné zdravie a zdravie zvierat spojené s takýmto nekomerčným premiestňovaním a odstrániť neopodstatnené prekážky takéhoto premiestňovania.

(2)

Vo vyhlásení pripojenom k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 438/2010 z 19. mája 2010, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 998/2003 o veterinárnych požiadavkách uplatniteľných na nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat (4), sa Komisia zaviazala navrhnúť revíziu nariadenia (ES) č. 998/2003 v celom jeho rozsahu najmä aspektov delegovaných a vykonávacích aktov. V dôsledku nadobudnutia platnosti Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) je preto potrebné zosúladiť právomoci prenesené na Komisiu na základe nariadenia (ES) č. 998/2003 s článkami 290 a 291 ZFEÚ. Vzhľadom na počet zmien, ktoré je potrebné urobiť v súvislosti s veterinárnymi požiadavkami ustanovenými v nariadení (ES) č. 998/2003 s cieľom zabezpečiť, aby boli uvedené požiadavky dostatočne jasné a prístupné pre bežného občana, malo by sa uvedené nariadenie zrušiť a nahradiť týmto nariadením.

(3)

V tomto nariadení by sa mal ustanoviť zoznam druhov zvierat, na ktoré by sa mali uplatňovať harmonizované veterinárne požiadavky, ak sa zvieratá týchto druhov chovajú ako spoločenské zvieratá a sú predmetom nekomerčného premiestňovania. Pri zostavovaní tohto zoznamu je potrebné zohľadniť ich vnímavosť na besnotu alebo ich úlohu v epidemiológii besnoty.

(4)

V smernici Rady 92/65/EHS z 13. júla 1992, ktorou sa ustanovujú veterinárne požiadavky na obchodovanie so zvieratami, spermou, vajíčkami a embryami, na ktoré sa nevzťahujú veterinárne požiadavky ustanovené v osobitných právnych predpisoch Spoločenstva uvedených v prílohe A oddiele I smernice 90/425/EHS a na ich dovoz do Spoločenstva (5), sa ustanovujú okrem iného veterinárne požiadavky na obchodovanie so psami, mačkami a fretkami, ktoré patria k zvieratám druhov vnímavých na besnotu, a na ich dovoz z tretích krajín. Keďže tieto druhy sa tiež chovajú ako spoločenské zvieratá, ktoré často sprevádzajú počas nekomerčných premiestňovaní svojho vlastníka alebo oprávnenú osobu v rámci Únie a do Únie, mali by sa v tomto nariadení stanoviť veterinárne požiadavky vzťahujúce sa na nekomerčné premiestňovanie týchto druhov do členských štátov. Tieto druhy by mali byť uvedené v časti A prílohy I k tomuto nariadeniu.

(5)

Podobne by sa mal stanoviť právny rámec pre veterinárne požiadavky uplatniteľné na nekomerčné premiestňovanie zvierat druhov, ktoré nie sú postihnuté besnotou, ani pokiaľ ide o besnotu nie sú významné z epidemiologického hľadiska, na ktoré, ak neboli chované ako spoločenské zvieratá, by sa mali vzťahovať iné právne akty Únie vrátane právnych predpisov týkajúcich sa zvierat určených na produkciu potravín. Tieto druhy by mali byť uvedené v časti B prílohy I.

(6)

Zoznam v časti B prílohy I by mal zahŕňať bezstavovce okrem včiel a čmeliakov, na ktoré sa vzťahuje smernica 92/65/EHS a mäkkýšov a kôrovcov, na ktoré sa vzťahuje smernica Rady 2006/88/ES z 24. októbra 2006 o zdravotných požiadavkách na živočíchy a produkty akvakultúry a o prevencii a kontrole niektorých chorôb vodných živočíchov (6). Mal by tiež zahŕňať okrasné vodné živočíchy chované v nekomerčných akváriách, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti smernice 2006/88/ES, obojživelníky a plazy.

(7)

Zoznam v časti B prílohy I by mal ďalej zahŕňať všetky druhy vtákov okrem tých, na ktoré sa vzťahuje smernica Rady 2009/158/ES z 30. novembra 2009 o veterinárnych podmienkach, ktorými sa spravuje obchodovanie s hydinou a násadovými vajcami v rámci Spoločenstva a ich dovoz z tretích krajín (7), a hlodavce a králiky okrem tých druhov, ktoré sú určené na výrobu potravín a vymedzené v prílohe I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné hygienické predpisy pre potraviny živočíšneho pôvodu (8).

(8)

V záujme jednotnosti práva Únie, by však až do ustanovenia pravidiel Únie upravujúcich nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat druhov uvedených v časti B prílohy I do členského štátu z iného členského štátu, územia alebo tretej krajiny malo byť možné na takéto premiestňovanie uplatňovať vnútroštátne pravidlá za predpokladu, že nie sú prísnejšie než pravidlá uplatňované na premiestňovanie týchto zvierat na komerčné účely.

(9)

Keďže zvieratá druhov uvedených v časti B prílohy I k tomuto nariadeniu môžu patriť k druhom, ktoré si vyžadujú osobitnú ochranu, malo by sa toto nariadenie uplatňovať bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie Rady (ES) č. 338/97 z 9. decembra 1996 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi (9).

(10)

V záujme jasného rozlíšenia medzi pravidlami, ktoré sa uplatňujú na nekomerčné premiestňovanie a pravidlami pre obchod so psami, mačkami a fretkami, na ktoré sa vzťahujú veterinárne požiadavky smernice 92/65/EHS, a na ich dovoz do Únie z tretích krajín by sa v tomto nariadení malo vymedziť nielen spoločenské zviera, ale aj nekomerčné premiestňovanie spoločenského zvieraťa, počas ktorého takéto spoločenské zviera sprevádza svojho vlastníka alebo oprávnenú osobu. Skúsenosti ukazujú, že nie je vždy možné, aby sa spoločenské zviera počas nekomerčného premiestňovania vždy nachádzalo v bezprostrednej blízkosti vlastníka alebo oprávnenej osoby. Na základe dostatočne odôvodnených a zdokumentovaných dôvodov by sa malo usudzovať, že spoločenské zviera sprevádza svojho vlastníka alebo oprávnenú osobu aj v prípade, že nekomerčné premiestňovanie tohto spoločenského zvieraťa sa uskutoční do piatich dní pred alebo po premiestnení vlastníka alebo oprávnenej osoby alebo sa uskutoční na rozdielnych miestach ako tých, kde sa nachádza vlastník alebo oprávnená osoba.

(11)

Podľa skúseností s uplatňovaním platných pravidiel môže byť obchod so spoločenskými zvieratami druhov uvedených v časti A prílohy I a ich dovoz do Únie z tretích krajín podvodne vydávaný za nekomerčné premiestňovanie. Aby sa zabránilo takýmto praktikám, keďže môžu predstavovať ohrozenie zdravia zvierat, mal by sa v tomto nariadení stanoviť maximálny počet zvierat druhov uvedených v časti A prílohy I, ktoré môžu sprevádzať vlastníka alebo inú oprávnenú osobu. Prekročenie tohto maximálneho počtu by sa však malo umožniť za určitých stanovených podmienok. Ďalej by sa malo objasniť, že v prípade, keď nie sú splnené stanovené podmienky a počet spoločenských zvierat druhov uvedených v časti A prílohy I k tomuto nariadeniu prekračuje stanovený maximálny počet, vzťahujú sa na tieto spoločenské zvieratá príslušné ustanovenia smernice 92/65/EHS a smernice 90/425/EHS (10) alebo smernice 91/496/EHS (11).

(12)

V nariadení (ES) č. 998/2003 sa stanovuje, že počas prechodného obdobia sa spoločenské zvieratá druhov uvedených v častiach A a B prílohy I k uvedenému nariadeniu majú považovať za označené, ak majú na tele buď dobre čitateľné tetovanie, alebo elektronický identifikačný systém („transpondér“). V tomto nariadení by sa preto mali stanoviť pravidlá pre označovanie spoločenských zvierat druhov uvedených v časti A prílohy I k tomuto nariadeniu po uplynutí prechodného obdobia po 3. júli 2011.

(13)

Implantácia transpondéra je invazívny zákrok, na vykonanie ktorého je potrebná určitá kvalifikácia. Transpondér by mal preto byť implantovaný len náležite kvalifikovanou osobou. Ak členský štát povolí, aby transpondéry implantovali iné osoby ako veterinárni lekári, mal by stanoviť pravidlá týkajúce sa minimálnych kvalifikácií, ktoré musia tieto osoby spĺňať.

(14)

V prílohe Ia k nariadeniu (ES) č. 998/2003 sa stanovujú technické požiadavky na identifikáciu spoločenských zvierat prostredníctvom transpondérov. Tieto technické požiadavky zodpovedajú medzinárodne uznávaným normám a mali by sa bez akýchkoľvek zásadných zmien stanoviť v prílohe III k tomuto nariadeniu.

(15)

V záujme ochrany verejného zdravia a zdravia spoločenských zvierat druhov uvedených v prílohe I by v tomto nariadení mala byť ustanovená možnosť prijať preventívne zdravotné opatrenia, pokiaľ ide o iné choroby a infekcie ako je besnota. Tieto opatrenia by mali byť založené na overených vedeckých informáciách a mali by sa uplatňovať úmerne riziku pre verejné zdravie alebo zdravie zvierat spojenému s nekomerčným premiestňovaním tých spoločenských zvierat, ktoré by mohli byť týmito chorobami alebo infekciami postihnuté. Opatrenia by mali zahŕňať pravidlá týkajúce sa kategorizácie členských štátov alebo ich častí, postupy ktorými by členské štáty, ktoré vyžadujú uplatňovanie preventívnych zdravotných opatrení, mali priebežne zdôvodňovať opodstatnenia týchto opatrení, podmienky na uplatňovanie a zdokumentovanie preventívnych zdravotných opatrení a v prípade potreby podmienky výnimky z uplatňovania týchto opatrení. Z tohto dôvodu by sa tiež malo stanoviť, že vo vykonávacom akte, ktorý sa má prijať podľa tohto nariadenia, sa stanoví zoznam členských štátov alebo ich častí kategorizovaný podľa príslušných pravidiel.

(16)

Môže sa stať, že vakcíny proti besnote podané spoločenským zvieratám druhov uvedených v časti A prílohy I pred dosiahnutím veku troch mesiacov, nevyvolajú ochrannú imunitu v dôsledku súčasného pôsobenia materských protilátok. Výrobcovia vakcín preto odporúčajú nevakcinovať mladé spoločenské zvieratá pred dosiahnutím tohto veku. Z tohto dôvodu, aby bolo možné povoliť nekomerčné premiestňovanie mladých spoločenských zvierat druhov uvedených v časti A prílohy I nevakcinovaných proti besnote alebo zvierat vakcinovaných, ale ktoré ešte nezískali ochrannú imunitu, mali by sa v tomto nariadení stanoviť určité preventívne opatrenia, ktoré sa majú prijať, a členským štátom by sa malo umožniť povoliť takéto premiestňovanie na ich územie, ak sú mladé spoločenské zvieratá v súlade s uvedenými opatreniami.

(17)

V záujme zjednodušenia podmienok nekomerčného premiestňovania spoločenských zvierat druhov uvedených v časti A prílohy I medzi členskými štátmi s rovnocennou priaznivou situáciou, pokiaľ ide o besnotu, mala by sa v tomto nariadení tiež stanoviť možnosť výnimky z požiadavky na vakcináciu proti besnote. Takáto výnimka by sa mala umožniť po predložení spoločnej žiadosti členských štátov, ktoré o ňu prejavia záujem. Takáto výnimka by mala byť založená na overených vedeckých informáciách a mala by sa uplatňovať úmerne riziku pre verejné zdravie alebo zdravie zvierat spojenému s nekomerčným premiestňovaním tých zvierat, ktoré by mohli byť postihnuté besnotou. Zoznam členských štátov alebo častí, ktoré využívajú takúto výnimku by sa mal stanoviť vo vykonávacom akte, ktorý sa má prijať podľa tohto nariadenia.

(18)

Krajiny a územia uvedené v oddiele 2 časti B prílohy II k nariadeniu (ES) č. 998/2003 uplatňujú pravidlá rovnocenné tým, ktoré uplatňujú členské štáty, pričom krajiny a územia uvedené v časti C prílohy II k uvedenému nariadeniu spĺňajú kritériá ustanovené v článku 10 uvedeného nariadenia. Tieto zoznamy by sa mali bez akýchkoľvek zásadných zmien stanoviť vo vykonávacom akte, ktorý sa má prijať podľa tohto nariadenia.

(19)	Ďalej by sa mal vo vykonávacom akte, ktorý sa má prijať podľa tohto nariadenia, stanoviť zoznam území alebo tretích krajín, ktoré uplatňujú pravidlá s rovnakým obsahom a účinkom ako tie, ktoré sú ustanovené v tomto nariadení na spoločenské zvieratá druhov uvedených v časti B prílohy I.

(20)

V nariadení (ES) č. 998/2003 sa stanovujú určité požiadavky na nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat do členských štátov z iných členských štátov a z krajín alebo území uvedených v oddiele 2 časti B a v časti C prílohy II k uvedenému nariadeniu. Tieto požiadavky zahŕňajú platnú vakcináciu proti besnote vykonanú na príslušných spoločenských zvieratách vakcínami spĺňajúcimi minimálne normy ustanovené v príslušnej kapitole Príručky diagnostických testov a vakcín pre suchozemské zvieratá, ktorú vydala Svetová organizácia pre zdravie zvierat (OIE), alebo pre ktoré bolo vydané povolenie na uvedenie na trh v súlade so smernicou 2001/82/ES (12) alebo nariadením (ES) č. 726/2004 (13). Ukázalo sa, že tieto vakcíny sú účinné, pokiaľ ide o ochranu zvierat proti besnote a sú súčasťou požiadaviek na platnosť vakcinácie proti besnote uvedených v prílohe Ib k nariadeniu (ES) č. 998/2003. Tieto požiadavky by sa mali bez akýchkoľvek zásadných zmien uviesť v prílohe III k tomuto nariadeniu.

(21)

V nariadení (ES) č. 998/2003 sú ustanovené prísnejšie veterinárne požiadavky pre spoločenské zvieratá premiestňované do členských štátov z iných krajín alebo území ako tých, ktoré sú uvedené v časti C prílohy II k uvedenému nariadeniu. Uvedené požiadavky zahŕňajú kontroly účinnosti vakcinácie proti besnote v prípade jednotlivých zvierat pomocou titrácie protilátok v laboratóriu schválenom v súlade s rozhodnutím Rady 2000/258/ES z 20. marca 2000, ktorým sa určuje osobitný inštitút zodpovedný za stanovenie kritérií potrebných pre normalizáciu sérologických skúšok určených na sledovanie účinnosti vakcín proti besnote (14). Táto požiadavka by sa preto mala zachovať v prílohe V k tomuto nariadeniu a mala by sa zahrnúť podmienka, aby sa test vykonával v súlade s metódami ustanovenými v príslušnej kapitole Príručky diagnostických testov a vakcín pre suchozemské zvieratá, ktorú vydala Svetová organizácia pre zdravie zvierat (OIE).

(22)

Na potvrdenie súladu s týmto nariadením sú nevyhnutné identifikačné doklady, ktoré sprevádzajú spoločenské zvieratá druhov uvedených v časti A prílohy I, ktoré sú predmetom nekomerčného premiestňovania do členských štátov. V tomto nariadení by sa preto mali stanoviť podmienky vydávania identifikačných dokladov a požiadavky na ich obsah, platnosť, bezpečnostné prvky, formát a štruktúru.

(23)

Týmto nariadením by sa členským štátom malo umožniť, aby povolili nekomerčné premiestňovanie na svoje územie, pokiaľ ide o spoločenské zvieratá druhov uvedených v časti A prílohy I, ktoré sú sprevádzané identifikačným dokladom vydaným v tretej krajine alebo na území, ktoré uplatňujú pravidlá s rovnakým obsahom a účinkom ako tie, ktoré uplatňujú členské štáty. Členským štátom by sa ním tiež malo umožniť, aby povolili nekomerčné premiestňovanie na ich územie po premiestnení na územie alebo do tretej krajiny tých spoločenských zvierat, ktoré sú sprevádzané identifikačným dokumentom vydaným v členskom štáte, ak sú podmienky pre návrat spoločenského zvieraťa z týchto území alebo tretích krajín splnené predtým, ako spoločenské zviera opustí Úniu.

(24)

Týmto nariadením by sa tiež mala členským štátom poskytnúť možnosť povoliť v prípade vzniku naliehavej potreby odchodu vlastníka, napríklad v prípade náhlej prírodnej katastrofy, politických nepokojov alebo iných prípadov vyššej moci týkajúcich sa vlastníka, priamy vstup na ich územie, pokiaľ ide o spoločenské zvieratá druhov uvedených v prílohe I, ktoré nie sú v súlade s týmto nariadením pod podmienkou, že o povolenie bolo požiadané vopred a členský štát určenia ho udelil a že s cieľom splniť podmienky tohto nariadenia budú zvieratá po vymedzenú dobu v izolácii pod úradným dohľadom. Napriek nutnosti takéhoto naliehavého odchodu takéto povolenie je nevyhnutné vzhľadom na veterinárne riziká v dôsledku toho, že do Únie vstúpi spoločenské zviera, ktoré nespĺňa podmienky tohto nariadenia.

(25)	Na veterinárne kontroly spoločenských zvierat sprevádzajúcich cestujúcich počas nekomerčných premiestňovaní sa nevzťahuje smernica 90/425/EHS a smernica 91/496/EHS.

(26)

Z tohto dôvodu, aby členské štáty mohli overiť súlad s týmto nariadením a prijať potrebné opatrenia, malo by sa týmto nariadením od osôb sprevádzajúcich spoločenské zviera vyžadovať, aby predložili požadovaný identifikačný doklad kedykoľvek počas nekomerčného premiestňovania do členského štátu a mali by sa stanoviť primerané kontroly dokladov a totožnosti spoločenských zvierat sprevádzajúcich svojho vlastníka počas nekomerčného premiestňovania do členského štátu z iného členského štátu alebo z určitých území či tretích krajín.

(27)

Týmto nariadením by sa tiež mala stanoviť povinnosť, aby členské štáty vykonávali na určených miestach vstupu systematické kontroly dokladov a totožnosti spoločenských zvierat sprevádzajúcich svojho vlastníka počas nekomerčného premiestňovania do členského štátu z určitých území alebo tretích krajín. Pri uvedených kontrolách by sa mali brať do úvahy príslušné zásady nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá (15). V prípadoch, keď je to potrebné na účely ďalšieho premiestňovania do iných členských štátov, by sa od členských štátov malo vyžadovať zaznamenanie kontrol do identifikačného dokladu, aby sa tak dátum vykonania týchto kontrol mohol použiť na určenie doby platnosti identifikačného dokladu.

(28)	Okrem toho by sa v tomto nariadení mali stanoviť ochranné opatrenia na účely riešenia rizík pre verejné zdravie alebo zdravie zvierat vyplývajúcich z nekomerčného premiestňovania spoločenských zvierat.

(29)

S cieľom poskytovať občanom jasné a dostupné informácie o pravidlách, ktoré sa vzťahujú na nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat druhov uvedených v prílohe I do Únie, by sa od členských štátov malo požadovať, aby tieto informácie, najmä príslušné ustanovenia vnútroštátnych právnych predpisov, sprístupnili verejnosti.

(30)

V záujme zabezpečenia riadneho uplatňovania tohto nariadenia, by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o druhovo špecifické požiadavky na označovanie spoločenských zvierat druhov uvedených v časti B prílohy I a druhovo špecifické preventívne zdravotné opatrenia proti iným chorobám alebo infekciám ako je besnota, ktoré postihujú druhy uvedené v prílohe I, ako aj prijímať pravidlá na obmedzenie počtu spoločenských zvierat druhov uvedených v časti B prílohy I sprevádzajúcich svojho vlastníka počas nekomerčného premiestňovania a zmeniť prílohy II až IV. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(31)

Okrem toho by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s postupom pre naliehavé prípady v riadne odôvodnených prípadoch rizika pre verejné zdravie alebo zdravie zvierat, pokiaľ ide o preventívne zdravotné opatrenia proti iným chorobám alebo infekciám ako besnota, ktorými by mohli byť postihnuté spoločenské zvieratá druhov uvedených v prílohe I.

(32)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky na vykonávanie tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o zoznam členských štátov alebo ich častí, ktoré majú rovnocennú priaznivú situáciu, pokiaľ ide o besnotu, a ktoré sú oprávnené uzatvárať vzájomné dohody s cieľom odchýliť sa od určitých podmienok vzťahujúcich sa na nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat, zoznam členských štátov kategorizovaných v súlade s pravidlami týkajúcimi sa preventívnych zdravotných opatrení proti iným chorobám a infekciám ako besnota a o zoznamy území a tretích krajín vytvorený na účely odchýlenia sa od určitých podmienok vzťahujúcich sa na nekomerčné premiestňovanie, vzor identifikačných dokladov, ktoré majú sprevádzať spoločenské zvieratá druhov uvedených v prílohe I počas nekomerčného premiestňovania do členského štátu z iného členského štátu alebo z určitého územia alebo tretej krajiny, pravidlá formátu, štruktúry a jazykov vyhlásení, ktoré sa majú podpísať, ako aj ochranné opatrenia v prípade výskytu alebo šírenia besnoty, alebo v prípade inej choroby alebo infekcie ako besnota. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (16).

(33)

Komisia by mala prijať okamžite uplatniteľné vykonávacie akty, ktorými sa aktualizuje zoznam členských štátov alebo ich častí s rovnocennou priaznivou situáciou, pokiaľ ide o besnotu, ktoré sú oprávnené uzatvárať vzájomné dohody s cieľom odchýliť sa od určitých podmienok vzťahujúcich sa na nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat a zoznam území alebo tretích krajín vytvorený na účely odchýlenia sa od určitých podmienok vzťahujúcich sa na nekomerčné premiestňovanie a pokiaľ ide o ochranné opatrenia v prípade výskytu alebo šírenia besnoty, či inej choroby alebo infekcie ako besnota, ak sa to vyžaduje z vážnych a naliehavých dôvodov v riadne odôvodnených prípadoch týkajúcich sa zdravia zvierat a verejného zdravia.

(34)	Vo viacerých členských štátoch sa zistili prípady určitého porušenia predpisov ustanovených v nariadení (ES) č. 998/2003. Z tohto dôvodu by členské štáty mali stanoviť pravidlá týkajúce sa sankcií uplatniteľných na porušenia tohto nariadenia.

(35)

V rozhodnutí Komisie 2003/803/ES z 26. novembra 2003, ktorým sa stanovuje vzor pasu pre pohyb psov, mačiek a fretiek vo vnútri Spoločenstva (17), je ustanovený vzor pasu pre premiestňovanie psov, mačiek a fretiek ako spoločenských zvierat medzi členskými štátmi podľa nariadenia (ES) č. 998/2003. Identifikačné doklady vydané v súlade s týmto vzorom pasu by mali za určitých podmienok zostať v platnosti po celú dobu života spoločenského zvieraťa, aby sa obmedzilo administratívne a finančné zaťaženie vlastníkov.

(36)

Vo vykonávacom rozhodnutí Komisie 2011/874/EÚ z 15. decembra 2011 stanovujúcom zoznam tretích krajín a území, z ktorých sa povoľuje dovoz psov, mačiek a fretiek a nekomerčné premiestňovanie viac ako piatich psov, mačiek a fretiek do Únie a vzorové osvedčenia na dovoz a nekomerčné premiestňovanie uvedených zvierat do Únie (18) je ustanovené vzorové veterinárne osvedčenie potvrdzujúce súlad s požiadavkami nariadenia (ES) č. 998/2003 na nekomerčné premiestňovanie piatich alebo menej ako piatich psov, mačiek alebo fretiek do Únie. Na účely zabezpečenia plynulého prechodu na nové pravidlá ustanovené v tomto nariadení by uvedený vzor osvedčenia mal s výhradou určitých podmienok zostať v platnosti.

(37)

Keďže cieľ tohto nariadenia, ktorým je stanoviť požiadavky v oblasti zdravia zvierat pre nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat druhov uvedených v prílohe I s cieľom predchádzať rizikám pre verejné zdravie alebo zdravie zvierat vyplývajúcim z takéhoto premiestňovania, alebo ich minimalizovať, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov a je ho teda možné lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity, ako je uvedené v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(38)

S cieľom zabezpečiť súčasné uverejnenie tohto nariadenia a vykonávacích aktov týkajúcich sa zoznamu území a tretích krajín ustanoveného na účely odchýlok od určitých podmienok uplatniteľných na nekomerčné premiestňovanie, pokiaľ ide o vzor identifikačných dokladov, ktoré majú sprevádzať spoločenské zvieratá druhov uvedených v prílohe I časti A počas nekomerčného premiestňovania do členského štátu z iného členského štátu alebo z určitého územia alebo tretej krajiny, a pokiaľ ide o pravidlá formátu, štruktúry a jazykov vyhlásení, ktoré sa majú podpísať, malo by toto nariadenie nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa stanovujú veterinárne požiadavky uplatniteľné na nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat a pravidlá týkajúce sa kontrol dodržiavania podmienok v súvislosti s týmto premiestňovaním.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.   Toto nariadenie sa uplatňuje na nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat do členského štátu z iného členského štátu alebo z určitého územia či tretej krajiny.

2.   Toto nariadenie sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté:

a)	nariadenie (ES) č. 338/97;

b)	akékoľvek vnútroštátne opatrenia prijaté členskými štátmi, uverejnené a sprístupnené nimi verejnosti s cieľom obmedziť premiestňovanie určitých druhov alebo plemien spoločenských zvierat na základe iných hľadísk, ako sú hľadiská týkajúce sa zdravia zvierat.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

a)	„nekomerčné premiestňovanie“ je každé premiestňovanie, ktorého cieľom nie je predaj spoločenského zvieraťa ani zmena jeho vlastníctva;

b)	„spoločenské zviera“ je zviera druhov uvedených v prílohe I sprevádzajúce svojho vlastníka alebo oprávnenú osobu počas nekomerčného premiestňovania, za ktoré počas tohto nekomerčného premiestňovania nesie zodpovednosť vlastník alebo oprávnená osoba;

c)	„vlastník“ je fyzická osoba uvedená v identifikačnom doklade ako vlastník;

d)	„oprávnená osoba“ je akákoľvek fyzická osoba, ktorú vlastník písomne oprávnil na nekomerčné premiestňovanie spoločenského zvieraťa v mene vlastníka;

e)	„transpondér“ je pasívne rádiofrekvenčné identifikačné zariadenie iba na odčítavanie;

f)	„identifikačný doklad“ je doklad vyhotovený v súlade so vzorom uvedeným vo vykonávacích aktoch, ktoré sa majú prijať podľa tohto nariadenia, umožňujúci jednoznačnú identifikáciu spoločenského zvieraťa a kontrolu jeho zdravotného stavu z hľadiska overenia súladu s týmto nariadením;

g)	„oprávnený veterinárny lekár“ je veterinárny lekár schválený príslušným orgánom na vykonávanie osobitných úloh v súlade s týmto nariadením alebo aktmi prijatými podľa tohto nariadenia;

h)	„úradný veterinárny lekár“ je veterinárny lekár vymenovaný príslušným orgánom;

i)	„kontrola dokladov“ je overovanie identifikačného dokladu týkajúceho sa spoločenského zvieraťa;

j)	„kontrola totožnosti“ je overenie súladu medzi identifikačným dokladom a spoločenským zvieraťom a prípadne overenie prítomnosti a správnosti označenia;

k)	„miesto vstupu cestujúcich“ je akýkoľvek priestor vymedzený členskými štátmi na účely kontrol uvedených v článku 34 ods. 1.

Článok 4

Všeobecné povinnosti

Nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat, ktoré spĺňa veterinárne požiadavky ustanovené v tomto nariadení, sa nezakazuje, neobmedzuje, ani sa mu nebráni z iných veterinárnych dôvodov ako z dôvodov, ktoré vyplývajú z uplatňovania tohto nariadenia.

Článok 5

Maximálny počet spoločenských zvierat

1.   Maximálny počet spoločenských zvierat druhov uvedených časti A prílohy I, ktoré môžu sprevádzať vlastníka alebo oprávnenú osobu pri jednom nekomerčnom premiestnení, nesmie byť vyšší ako päť.

2.   Odchylne od odseku 1 môže maximálny počet spoločenských zvierat druhov uvedených časti A prílohy I prekročiť päť, ak sú splnené tieto podmienky:

a)	ide o nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat s cieľom účasti na súťažiach, výstavách alebo športových podujatiach či na tréningoch na takéto podujatia;

b)	vlastník alebo oprávnená osoba predloží písomný doklad potvrdzujúci, že spoločenské zvieratá sú prihlásené na účasť na podujatí uvedenom v písm. a) alebo zaregistrované v združení, ktoré takéto podujatia organizuje;

c)	tieto spoločenské zvieratá majú viac ako šesť mesiacov.

3.   Členské štáty môžu uskutočniť štandardné kontroly na mieste s cieľom overiť, či sú informácie poskytnuté podľa ods. 2 písm. b) správne.

4.   Ak sa prekročí maximálny počet spoločenských zvierat uvedený v odseku 1 a nie sú splnené podmienky uvedené v odseku 2, musia tieto spoločenské zvieratá spĺňať veterinárne požiadavky ustanovené pre dotknuté druhy v smernici 92/65/EHS a členské štáty zabezpečia, aby tieto zvieratá podliehali veterinárnym kontrolám ustanoveným v smerniciach 90/425/EHS prípadne 91/496/EHS.

5.   S cieľom zabrániť komerčnému premiestňovaniu spoločenských zvierat druhov uvedených v časti B prílohy I podvodne vydávanému za nekomerčné premiestňovanie je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 39 na ustanovenie pravidiel určujúcich maximálny počet spoločenských zvierat týchto druhov, ktoré môžu sprevádzať vlastníka alebo oprávnenú osobu v rámci jedného nekomerčného premiestnenia.

6.   Komisia predloží najneskôr 29. júna 2018 Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní tohto článku. Na základe tejto správy Komisia v prípade potreby navrhne zmenu tohto nariadenia.

KAPITOLA II

PODMIENKY VZŤAHUJÚCE SA NA NEKOMERČNÉ PREMIESTŇOVANIE SPOLOČENSKÝCH ZVIERAT DO ČLENSKÉHO ŠTÁTU Z INÉHO ČLENSKÉHO ŠTÁTU

ODDIEL 1

Spoločenské zvieratá druhov uvedených v časti A prílohy I

Článok 6

Podmienky vzťahujúce sa na nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat druhov uvedených v časti A prílohy I

Spoločenské zvieratá druhov uvedených v časti A prílohy I sa nesmú premiestňovať do členského štátu z iného členského štátu, pokiaľ nespĺňajú tieto podmienky:

a)	sú označené v súlade s článkom 17 ods. 1;

b)	podstúpili vakcináciu proti besnote, ktorá spĺňa požiadavky na platnosť ustanovené v prílohe III;

c)	sú v súlade s preventívnymi zdravotnými opatreniami na predchádzanie chorobám alebo infekciám iným ako besnota prijatými podľa článku 19 ods. 1

d)	sú vybavené identifikačným dokladom riadne vyplneným a vydaným v súlade s článkom 22.

Článok 7

Výnimka z povinnej vakcinácie proti besnote v prípade mladých spoločenských zvierat druhov uvedených v časti A prílohy I

1.   Pokiaľ odsek 2 neustanovuje inak, členské štáty môžu odchylne od článku 6 písm. b) povoliť nekomerčné premiestňovanie na svoje územie z iného členského štátu spoločenských zvierat druhov uvedených v časti A prílohy I, ktoré:

a)	majú menej ako 12 týždňov a neboli očkované proti besnote, alebo

b)	sú vo veku 12 až 16 týždňov a boli očkované proti besnote, ale ešte nespĺňajú požiadavky platnosti uvedené v prílohe III bode 2 písm. e).

2.   Povolenie uvedené v odseku 1 sa môže udeliť, len ak:

a)	vlastník alebo oprávnená osoba poskytne podpísané vyhlásenie, že dané spoločenské zvieratá neprišli od svojho narodenia až do času nekomerčného premiestňovania do žiadneho kontaktu s voľne žijúcimi zvieratami vnímavými na besnotu, alebo

b)	dané spoločenské zvieratá sprevádza ich matka, od ktorej sú stále závislé a z identifikačného dokladu ich matky vyplýva, že pred ich narodením matka podstúpila vakcináciu proti besnote, ktorá spĺňala požiadavky na platnosť ustanovené v prílohe III.

3.   Komisia môže prostredníctvom vykonávacieho aktu prijať pravidlá týkajúce sa formátu, úpravy a jazykov vyhlásení uvedených v odseku 2 písm. a) tohto článku. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 41 ods. 2.

Článok 8

Výnimka z povinnej vakcinácie proti besnote v prípade spoločenských zvierat druhov uvedených v časti A prílohy I

1.   Odchylne od článku 6 písm. b) sa priame nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat druhov uvedených v časti A prílohy I, ktoré neboli očkované proti besnote, medzi členskými štátmi alebo ich časťami môže povoliť v súlade s postupom uvedeným v odseku 2 na základe spoločnej žiadosti dotknutých členských štátov.

2.   Komisia prijme prostredníctvom vykonávacieho aktu zoznam členských štátov oprávnených uzatvárať vzájomné dohody s cieľom odchýliť sa od článku 6 písm. b) v súlade s odsekom 1 tohto článku. V uvedenom zozname sa stanovia časti tých členských štátov, na ktoré možno uplatniť výnimku.

3.   Členské štáty, ktoré majú záujem o takúto vzájomnú dohodu, predložia Komisii na účely zaradenia do zoznamu uvedeného v odseku 2 spoločnú žiadosť obsahujúcu podrobný návrh dohody, na základe ktorého môžu dokázať, že s prihliadnutím na postupy uvedené v Kódexe zdravia suchozemských zvierat Svetovej organizácie pre zdravie zvierat (OIE) vzťahujúcich sa na vlastné vyhlásenie, že v danej krajine alebo jej území sa besnota nevyskytuje, spĺňajú aspoň tieto podmienky:

a)	v žiadajúcich členských štátoch existujú funkčné systémy dohľadu a oznamovania, pokiaľ ide o besnotu;

b)

v žiadajúcich členských štátoch alebo v častiach ich územia, pre ktoré sa žiadosť podáva, sa podľa systémov uvedených v písmene a) aspoň počas dvoch rokov pred podaním spoločnej žiadosti nevyskytla besnota a ani nie je známe, že by sa besnota vyskytla u voľne žijúcich zvierat na území dotknutých členských štátov alebo ich častí;

c)	v žiadajúcich členských štátoch sa zavedú efektívne a účinné kontrolné opatrenia na zabránenie zavlečeniu besnoty na ich územie a jej šíreniu;

d)

žiadosť na uplatnenie výnimky z článku 6 písm. b) je opodstatnená a primeraná rizikám pre verejné zdravie alebo zdravie zvierat spojeným s priamym nekomerčným premiestňovaním nezaočkovaných spoločenských zvierat druhov uvedených v časti A prílohy I z jedného zo žiadajúcich členských štátov do iného alebo na časť jeho územia.

Spoločná žiadosť obsahuje náležité, spoľahlivé a vedecky overené informácie.

4.   Komisia prostredníctvom vykonávacieho aktu vypustí zo zoznamu uvedeného v odseku 2 členské štáty, a to celé ich územie alebo jeho časť, ak v dôsledku akejkoľvek zmeny podrobností uvedených v odseku 3 už nie je uplatňovanie výnimky opodstatnené.

5.   Vykonávacie akty uvedené v odsekoch 2 a 4 sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 41 ods. 2.

6.   Komisia prijme z riadne odôvodnených vážnych a naliehavých dôvodov týkajúcich sa rizík pre verejné zdravie alebo zdravie zvierat okamžite uplatniteľné vykonávacie akty, ktorými aktualizuje zoznam členských štátov alebo ich častí uvedený v odseku 2 tohto článku, v súlade s postupom uvedeným v článku 41 ods. 3.

ODDIEL 2

Spoločenské zvieratá druhov uvedených v časti B prílohy I

Článok 9

Podmienky nekomerčného premiestňovania vzťahujúce sa na spoločenské zvieratá druhov uvedených v časti B prílohy I

1.   Pokiaľ Komisia prijala delegovaný akt podľa článku 19 ods. 1, týkajúci sa spoločenských zvierat niektorého z druhov uvedených v časti B prílohy I, nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat týchto druhov do členského štátu z iného členského štátu musí byť v súlade s podmienkami ustanovenými v odseku 2 tohto článku.

2.   Spoločenské zvieratá druhov uvedených v odseku 1 sa môžu premiestňovať do členského štátu z iného členského štátu, len ak spĺňajú tieto podmienky:

a)	sú označené alebo opísané v súlade s požiadavkami prijatými podľa článku 17 ods. 2;

b)	sú v súlade s preventívnymi zdravotnými opatreniami pre choroby alebo infekcie iné ako besnota prijatými v súlade s článkom 19 ods. 1;

c)	sú vybavené riadne vyplneným identifikačným dokumentom vydaným v súlade s článkom 29.

3.   Členské štáty môžu do prijatia príslušných delegovaných aktov uvedených v odseku 1 na nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat druhov uvedených v časti B prílohy I na ich územie z iného členského štátu uplatňovať vnútroštátne predpisy za podmienky, že tieto predpisy:

a)	sú uplatňované úmerne rizikám pre verejné zdravie alebo zdravie zvierat spojeným s nekomerčným premiestňovaním spoločenských zvierat týchto druhov a

b)	nie sú prísnejšie ako pravidlá pre obchod so zvieratami týchto druhov v súlade so smernicami 92/65/EHS alebo 2006/88/ES.

KAPITOLA III

PODMIENKY VZŤAHUJÚCE SA NA NEKOMERČNÉ PREMIESTŇOVANIE SPOLOČENSKÝCH ZVIERAT DO ČLENSKÉHO ŠTÁTU Z TRETEJ KRAJINY ALEBO ÚZEMIA

ODDIEL 1

Spoločenské zvieratá druhov uvedených v časti A prílohy I

Článok 10

Podmienky vzťahujúce sa na nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat druhov uvedených v časti A prílohy I

1.   Spoločenské zvieratá druhov uvedených v časti A prílohy I sa nesmú premiestňovať do členského štátu z tretej krajiny alebo územia, pokiaľ nespĺňajú tieto podmienky:

a)	sú označené v súlade s článkom 17 ods. 1;

b)	podstúpili vakcináciu proti besnote, ktorá spĺňa požiadavky na platnosť ustanovené v prílohe III;

c)	podstúpili test titrácie protilátok proti besnote, ktorý spĺňa požiadavky na platnosť ustanovené v prílohe IV;

d)	sú v súlade s preventívnymi veterinárnymi opatreniami na predchádzanie chorôb alebo infekcií iných ako besnota, prijatými podľa článku 19 ods. 1;

e)	sú vybavené riadne vyplneným identifikačným dokumentom vydaným v súlade s článkom 26.

2.   Spoločenské zvieratá druhov uvedených v časti A prílohy I sa môžu premiestňovať do členského štátu z inej tretej krajiny alebo územia ako tých, ktoré sú uvedené v zozname podľa článku 13 ods. 1 len cez miesto vstupu cestujúcich uvedené na zozname podľa článku 34 ods. 3.

3.   Odchylne od odseku 2 môžu členské štáty povoliť, aby sa registrované vojenské alebo vyhľadávacie a záchranné psy premiestňovali cez iné miesto vstupu ako miesto vstupu cestujúcich, ak:

a)	vlastník alebo oprávnená osoba požiada vopred o povolenie a členský štát toto povolenie vydá a

b)	príslušný orgán preverí podľa článku 34 ods. 2 na mieste určenom na tento účel a v súlade s podmienkami ustanovenými v povolení uvedenom v písm. a) tohto odseku, že tieto psy spĺňajú požiadavky.

Článok 11

Výnimka z povinnej vakcinácie proti besnote v prípade mladých spoločenských zvierat druhov uvedených v časti A prílohy I

1.   Pokiaľ odsek 2 neustanovuje inak, odchylne od článku 10 ods. 1 písm. b) môžu členské štáty povoliť nekomerčné premiestňovanie na svoje územie z tretích krajín alebo území uvedených podľa článku 13 ods. 1 alebo 2 spoločenských zvierat druhov uvedených v časti A prílohy I, ktoré:

a)	majú menej ako 12 týždňov a ešte neboli očkované proti besnote, alebo

b)	sú vo veku 12 až 16 týždňov a boli očkované proti besnote, ale ešte nespĺňajú požiadavky na platnosť uvedené v prílohe III bode 2 písm. e).

2.   Povolenie uvedené v odseku 1 sa môže udeliť, len ak:

a)	vlastník alebo oprávnená osoba poskytne podpísané vyhlásenie, že dané spoločenské zvieratá neprišli od svojho narodenia až do času nekomerčného premiestňovania do žiadneho kontaktu s voľne žijúcimi zvieratami vnímavými na besnotu, alebo

b)	dané spoločenské zvieratá sprevádza ich matka, od ktorej sú stále závislé a z identifikačného dokladu ich matky vyplýva, že pred ich narodením matka podstúpila vakcináciu proti besnote, ktorá spĺňala požiadavky na platnosť ustanovené v prílohe III.

3.   Následné nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat uvedených v odseku 1 tohto článku do iného členského štátu je zakázané okrem prípadov, ak sa premiestňujú v súlade s podmienkami ustanovenými v článku 6 alebo získali povolenie na premiestňovanie v súlade s článkom 7 a členský štát určenia tiež povolil premiestňovanie na svoje územie z tretích krajín alebo území v súlade s odsekom 1 tohto článku.

4.   Komisia môže prostredníctvom vykonávacieho aktu prijať pravidlá týkajúce sa formátu, úpravy a jazykov vyhlásení uvedených v odseku 2 písm. a) tohto článku. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 41 ods. 2.

Článok 12

Výnimka z povinného testu titrácie protilátok v prípade spoločenských zvierat druhov uvedených v časti A prílohy I

1.   Odchylne od článku 10 ods. 1 písm. c) sa test titrácie protilátok nevyžaduje v prípade spoločenských zvierat druhov uvedených v časti A prílohy I, ktoré sa premiestňujú do členského štátu z tretej krajiny alebo územia, ktoré sú uvedené v zozname podľa článku 13 ods. 1 alebo 2:

a)	buď priamo;

b)	po pobyte výlučne v jednej alebo viacerých z uvedených území alebo tretích krajín, alebo

c)

po tranzite cez iné tretie krajiny alebo územia ako tie, ktoré sú uvedené v zozname ustanovenom podľa článku 13 ods. 1 alebo 2, ak vlastník alebo oprávnená osoba predloží podpísané vyhlásenie, že v priebehu tohto tranzitu spoločenské zvieratá neprišli do styku so zvieratami druhov vnímavých na besnotu a zostali zabezpečené vo vnútri dopravného prostriedku alebo v areáli medzinárodného letiska.

2.   Komisia môže prostredníctvom vykonávacieho aktu prijať pravidlá týkajúce sa formátu, úpravy a jazykov vyhlásení uvedených v odseku 1 písm. c) tohto článku. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 41 ods. 2.

Článok 13

Vyhotovenie zoznamu území a tretích krajín

1.   Komisia prijme prostredníctvom vykonávacieho aktu zoznam území a tretích krajín, ktoré podali žiadosť o zápis do zoznamu, v ktorej preukázali, že pokiaľ ide o spoločenské zvieratá druhov uvedených v časti A prílohy I uplatňujú pravidlá s rovnakým obsahom a účinkom ako tie, ktoré sú ustanovené v oddiele 1 kapitoly II, oddiele 1 kapitoly III a v oddiele 2 kapitoly VI, a prípadne pravidlá prijaté v súlade s týmito pravidlami.

2.   Komisia prijme prostredníctvom vykonávacieho aktu zoznam území a tretích krajín, ktoré podali žiadosť o zápis do zoznamu, v ktorej preukázali, že pokiaľ ide o spoločenské zvieratá druhov uvedených v časti A prílohy I spĺňajú aspoň tieto kritériá:

a)	oznamovanie prípadov besnoty príslušným orgánom je povinné;

b)	účinný systém dohľadu, pokiaľ ide o besnotu, bol zavedený aspoň pred dvomi rokmi pred podaním žiadosti, pričom minimálnou požiadavkou je nepretržitý program včasného zisťovania s cieľom zabezpečiť vyšetrenia a oznamovania zvierat s podozrením na besnotu;

c)

štruktúra a organizácia ich veterinárnych a kontrolných útvarov a právomoci takýchto útvarov a dohľad, ktorému podliehajú, ako aj dostupné prostriedky, ktoré majú k dispozícii, vrátane zamestnancov a laboratórnej kapacity, sú dostatočné na: i) účinné uplatňovanie a presadzovanie vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa nekomerčného premiestňovania spoločenských zvierat a ii) zaručenie platnosti identifikačných dokladov vo formáte ustanovenom v článku 25 a vydaných v súlade s článkom 26;

d)

sú v platnosti a účinne sa vykonávajú pravidlá na prevenciu a kontrolu besnoty s cieľom minimalizovať riziko nákazy spoločenských zvierat vrátane pravidiel týkajúcich sa dovozu spoločenských zvierat z iných krajín alebo území a prípadne: i) kontroly populácie túlavých psov a mačiek; ii) očkovania domácich zvierat proti besnote, a to najmä v prípade, že sa besnota vyskytuje u upírovitých netopierov a iii) kontroly a eradikácie besnoty u voľne žijúcich zvierat;

e)	v platnosti sú pravidlá týkajúce sa vydávania povolení pre vakcíny proti besnote a ich uvádzania na trh.

3.   Vykonávacie akty uvedené v odsekoch 1 a 2 sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 41 ods. 2 tohto článku.

Na základe riadne odôvodnených naliehavých dôvodov týkajúcich sa rizík pre verejné zdravie alebo zdravie zvierat Komisia okamžite prijme príslušné vykonávacie akty, ktorými aktualizuje zoznam území alebo tretích krajín uvedený v odsekoch 1 a 2 tohto článku v súlade s postupom uvedeným v článku 41 ods. 3.

ODDIEL 2

Spoločenské zvieratá druhov uvedených v časti B prílohy I

Článok 14

Podmienky nekomerčného premiestňovania vzťahujúce sa na spoločenské zvieratá druhov uvedených v časti B prílohy I

1.   Pokiaľ Komisia prijala delegovaný akt podľa článku 19 ods. 1 týkajúci sa spoločenských zvierat niektorého z druhov uvedených v časti B prílohy I, nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat týchto druhov do členského štátu z určitého územia alebo tretej krajiny musí byť v súlade s podmienkami ustanovenými v odseku 2 tohto článku.

2.   Spoločenské zvieratá uvedené v odseku 1 sa môžu premiestňovať do členského štátu z tretej krajiny alebo územia, len ak spĺňajú tieto podmienky:

a)	sú označené alebo opísané v súlade s požiadavkami prijatými podľa článku 17 ods. 2;

b)	sú v súlade s preventívnymi zdravotnými opatreniami pre iné choroby alebo infekcie ako besnota, prijatými v súlade s článkom 19 ods. 1;

c)	sú vybavené identifikačným dokladom riadne vyplneným a vydaným v súlade s článkom 31;

d)	vstúpili cez miesto vstupu cestujúcich v prípade, že pochádzajú z iného územia alebo tretej krajiny ako tých, ktoré sú uvedené podľa článku 15.

3.   Členské štáty môžu do prijatia príslušných delegovaných aktov uvedených v odseku 1 uplatňovať na nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat druhov uvedených v časti B prílohy I na ich územie z územia alebo tretej krajiny vnútroštátne predpisy za podmienky, že tieto predpisy sú:

a)	uplatňované úmerne rizikám pre verejné zdravie alebo zdravie zvierat spojeným s nekomerčným premiestňovaním spoločenských zvierat týchto druhov a

b)	nie sú prísnejšie ako pravidlá uplatňované na dovoz zvierat týchto druhov v súlade so smernicami 92/65/EHS alebo 2006/88/ES.

Článok 15

Vyhotovenie zoznamu území a tretích krajín

Komisia môže prijať prostredníctvom vykonávacieho aktu zoznam území a tretích krajín, ktoré preukázali, že pokiaľ ide o spoločenské zvieratá druhov uvedených v časti B prílohy I uplatňujú pravidlá s rovnakým obsahom a účinkom ako tie, ktoré sú ustanovené v oddiele 2 kapitoly II, v tomto oddiele a v oddiele 2 kapitoly VI, a prípadne pravidlá prijaté v súlade s týmito pravidlami.

ODDIEL 3

Výnimky z podmienok pre nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat

Článok 16

Výnimky z podmienok vzťahujúcich sa na nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat medzi niektorými krajinami a územiami

Odchylne od článkov 10 a 14 nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat môže pokračovať medzi týmito krajinami a územiami za podmienok ustanovených vnútroštátnymi pravidlami týchto krajín a území:

a)	San Maríno a Taliansko;

b)	Vatikán a Taliansko;

c)	Monako a Francúzsko;

d)	Andorra a Francúzsko;

e)	Andorra a Španielsko;

f)	Nórsko a Švédsko;

g)	Faerské ostrovy a Dánsko;

h)	Grónsko a Dánsko.

KAPITOLA IV

OZNAČOVANIE A PREVENTÍVNE ZDRAVOTNÉ OPATRENIA

ODDIEL 1

Označovanie

Článok 17

Označovanie spoločenských zvierat

1.   Spoločenské zvieratá druhov uvedených v časti A prílohy I sú označené implantáciou transpondéra alebo zreteľne čitateľným tetovaním, ktoré bolo aplikované pred 3. júlom 2011.

Ak transpondér uvedený v prvom pododseku nespĺňa technické požiadavky ustanovené v prílohe II, vlastník alebo oprávnená osoba poskytne prostriedky potrebné na čítanie tohto transpondéra pri každom overovaní označovania, ako sa ustanovuje v článku 22 ods. 1 a 2 a článku 26, a kontroly totožnosti ustanovené v článku 33 a v článku 34 ods. 1.

2.   Spoločenské zvieratá druhov uvedených v časti B prílohy I sú označené alebo opísané so zreteľom na špecifiká každého druhu tak, aby sa zabezpečilo prepojenie medzi spoločenským zvieraťom a jeho zodpovedajúcim identifikačným dokladom.

Komisia je vzhľadom na rozmanitosť druhov uvedených na zozname v časti B prílohy I splnomocnená prijať v súlade s článkom 39 delegované akty týkajúce sa takýchto druhovo špecifických požiadaviek na označovanie alebo opis spoločenských zvierat týchto druhov, pričom zohľadní všetky príslušné požiadavky na vnútroštátnej úrovni.

Článok 18

Kvalifikácie požadované na implantáciu transpondérov spoločenským zvieratám

Ak členský štát má v úmysle umožniť, aby transpondéry aplikovali iné osoby ako veterinárni lekári, stanoví pravidlá týkajúce sa minimálnych požiadaviek na tieto osoby.

ODDIEL 2

Preventívne zdravotné opatrenia v prípade chorôb alebo infekcií iných ako besnota

Článok 19

Preventívne zdravotné opatrenia a podmienky ich uplatňovania

1.   Ak sú na ochranu verejného zdravia alebo zdravia spoločenských zvierat potrebné preventívne zdravotné opatrenia na kontrolu iných chorôb alebo infekcií ako besnota, v prípade ktorých je možné, že by sa mohli šíriť v dôsledku premiestňovania týchto spoločenských zvierat, Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 39, pokiaľ ide o druhovo špecifické preventívne zdravotné opatrenia pre takéto choroby alebo infekcie.

Ak je to z naliehavých dôvodov nutné v prípade rizík pre verejné zdravie alebo zdravie zvierat, uplatňuje sa na delegované akty prijaté podľa tohto odseku postup uvedený v článku 40.

2.   Druhovo špecifické preventívne zdravotné opatrenia povolené delegovaným aktom prijatým podľa odseku 1 sa zakladajú na primeraných, spoľahlivých a overených vedeckých informáciách a uplatňujú sa úmerne rizikám pre verejné zdravie a zdravie zvierat spojeným s nekomerčným premiestňovaním spoločenských zvierat, ktoré by mohli byť postihnuté inými chorobami alebo infekciami ako besnota.

3.   Delegované akty uvedené v odseku 1 môžu tiež obsahovať:

a)	pravidlá kategorizácie členských štátov alebo ich častí v závislosti od zdravotného stavu zvierat a ich systémov dohľadu a oznamovania v súvislosti s určitými chorobami a infekciami inými ako besnota;

b)	podmienky, ktoré členské štáty musia splniť, aby boli naďalej oprávnené na uplatňovanie preventívnych zdravotných opatrení uvedených v odseku 2;

c)	podmienky pre uplatňovanie a zdokumentovanie preventívnych zdravotných opatrení uvedených v odseku 2 pred nekomerčným premiestňovaním spoločenských zvierat;

d)	podmienky pre udelenie výnimiek v určitých osobitných situáciách z uplatňovania preventívnych zdravotných opatrení uvedených v odseku 2.

Článok 20

Zoznam členských štátov alebo častí ich území uvedený v článku 19 ods. 3 písm. a)

Komisia môže prostredníctvom vykonávacieho aktu prijať zoznamy členských štátov alebo častí území členských štátov, ktoré spĺňajú pravidlá kategorizácie členských štátov alebo ich častí, ako sa uvádza v článku 19 ods. 3 písm. a). Vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania podľa článku 41 ods. 2.

KAPITOLA V

IDENTIFIKAČNÉ DOKLADY

ODDIEL 1

Identifikačné doklady pre nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat druhov uvedených v časti A prílohy I do členského štátu z iného členského štátu

Článok 21

Formát a obsah identifikačného dokladu uvedeného v článku 6 písm. d)

1.   Identifikačný doklad uvedený v článku 6 písm. d) má formát pasu v súlade so vzorom, ktorý sa prijme podľa odseku 2 tohto článku a obsahuje rubriky na vkladanie týchto informácií:

a)	umiestnenie transpondéra alebo tetovania a buď dátum aplikácie alebo dátum prečítania transpondéra alebo tetovania a alfanumerický kód zobrazovaný transpondérom alebo tetovaním;

b)	meno, druh, plemeno, pohlavie, farba, dátum narodenia uvedený vlastníkom a všetky nápadné alebo rozoznateľné črty alebo vlastnosti spoločenského zvieraťa;

c)	meno a kontaktné údaje vlastníka;

d)	meno, kontaktné údaje a podpis oprávneného veterinárneho lekára, ktorý vystavil alebo vyplnil identifikačný doklad;

e)	podpis vlastníka;

f)	údaje o vakcinácii proti besnote;

g)	dátum odberu krvi na test titrácie protilátok proti besnote;

h)	súlad s preventívnymi zdravotnými opatreniami v prípade chorôb alebo infekcií iných ako besnota;

i)	iné dôležité informácie týkajúce sa zdravotného stavu spoločenského zvieraťa.

2.   Komisia prijme vykonávací akt, v ktorom ustanoví vzor uvedený v odseku 1 tohto článku ako aj požiadavky týkajúce sa jazykov, grafickej úpravy a bezpečnostných prvkov pasu uvedeného v uvedenom odseku, ako aj pravidlá nevyhnutné na prechod na pas tohto vzoru. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania podľa článku 41 ods. 2.

3.   Pas uvedený v odseku 1 obsahuje číslo pozostávajúce z kódu ISO členského štátu vydania, po ktorom nasleduje individuálny alfanumerický kód.

Článok 22

Vydanie a vyplnenie identifikačného dokladu uvedeného v článku 6 písm. d)

1.   Identifikačný doklad uvedený v článku 6 písm. d) vydáva oprávnený veterinárny lekár po tom, čo:

a)	preveril, či je spoločenské zviera označené podľa článku 17 ods. 1;

b)	riadne vyplnil príslušné rubriky v identifikačnom doklade údajmi uvedenými v článku 21 ods. 1 písm. a) až d) a

c)	vlastník podpísal identifikačný doklad.

2.   Po tom, čo oprávnený veterinárny lekár preveril, či bolo spoločenské zviera označené podľa článku 17 ods. 1, vyplní príslušné rubriky identifikačného dokladu údajmi uvedenými v článku 21 ods. 1 písm. d), f), g) a h), a tým potvrdí splnenie podmienok uvedených v článku 6 písm. b) a c) a prípadne v článku 27 písm. b) bode ii).

Bez ohľadu na prvý pododsek môže rubriku týkajúcu sa informácií uvedených v článku 21 ods. 1 písm. h) vyplniť iný veterinárny lekár ako oprávnený veterinárny lekár, ak sa to povolí prostredníctvom delegovaného aktu prijatého podľa článku 19 ods. 1.

3.   Oprávnený veterinárny lekár, ktorý vydáva identifikačný doklad, uchováva záznamy o údajoch uvedených v článku 21 ods. 1 písm. a) až c) a v článku 21 ods. 3 po minimálnu dobu, ktorú určí príslušný orgán, pričom však táto doba nesmie byť kratšia ako tri roky.

4.   V prípade potreby sa súlad s podmienkami uvedenými v odseku 2 tohto článku môže potvrdiť vo viacerých identifikačných dokladoch vo formáte ustanovenom v článku 21 ods. 1.

Článok 23

Distribúcia nevyplnených identifikačných dokladov

1.   Príslušné orgány zabezpečia, aby sa nevyplnené identifikačné doklady distribuovali len oprávneným veterinárnym lekárom a aby sa ich mená a kontaktné údaje zaznamenali s odkazom na číslo uvedené v článku 21 ods. 3.

2.   Záznamy uvedené v odseku 1 sa uchovávajú po minimálnu dobu, ktorú určí príslušný orgán, pričom však táto doba nesmie byť kratšia ako tri roky.

Článok 24

Výnimka z formátu identifikačného dokladu ustanoveného v článku 21 ods. 1

1.   Odchylne od článku 21 ods. 1 členské štáty povolia nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat druhov uvedených v časti A prílohy I sprevádzaných identifikačným dokladom vydaným v súlade s článkom 26 do členského štátu z iného členského štátu.

2.   V prípade potreby sa súlad s požiadavkami uvedenými v článku 6 písm. c) potvrdí v identifikačnom doklade uvedenom v odseku 1 po ukončení kontrol ustanovených v článku 34 ods. 1.

ODDIEL 2

Identifikačné doklady pre nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat druhov uvedených v časti A prílohy I do členského štátu z územia alebo tretej krajiny

Článok 25

Formát a obsah identifikačného dokladu uvedeného v článku 10 ods. 1 písm. e)

1.   Identifikačný doklad uvedený v článku 10 ods. 1 písm. e) je vo formáte veterinárneho osvedčenia v súlade so vzorom, ktorý sa prijme podľa odseku 2 tohto článku a obsahuje rubriky na vkladanie týchto informácií:

a)	umiestnenie transpondéra alebo tetovania a buď dátum aplikácie alebo dátum prečítania transpondéra alebo tetovania a alfanumerický kód zobrazovaný transpondérom alebo tetovaním;

b)	druh, plemeno, dátum narodenia uvedený vlastníkom, pohlavie a farbu spoločenského zvieraťa;

c)	individuálne referenčné číslo osvedčenia;

d)	meno a kontaktné údaje vlastníka alebo oprávnenej osoby;

e)	meno, kontaktné údaje a podpis úradného alebo oprávneného veterinárneho lekára, ktorý vydal identifikačný doklad;

f)	údaje o vakcinácii proti besnote;

g)	dátum odberu krvi na test titrácie protilátok proti besnote;

h)	súlad s preventívnymi zdravotnými opatreniami v prípade chorôb alebo infekcií iných ako besnota;

i)	meno a podpis zástupcu príslušného orgánu, ktorý dokument potvrdil;

j)	názov, podpis a kontaktné údaje zástupcu príslušného orgánu, ktorý vykonal kontroly uvedené v článku 34 a dátum ich vykonania;

k)	iné dôležité informácie týkajúce sa zdravotného stavu spoločenského zvieraťa.

2.   Komisia prijme vykonávací akt, v ktorom ustanoví vzor uvedený v odseku 1 tohto článku ako aj požiadavky týkajúce sa jazykov, grafickej úpravy a platnosti veterinárneho osvedčenia uvedeného v tomto odseku. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania podľa článku 41 ods. 2.

3.   Súčasťou identifikačného dokladu uvedeného v článku 10 ods. 1 písm. e) je písomné vyhlásenie podpísané vlastníkom alebo oprávnenou osobou potvrdzujúce, že premiestňovanie spoločenského zvieraťa do Únie je nekomerčné premiestňovanie.

Článok 26

Vydanie a vyplnenie identifikačného dokladu uvedeného v článku 10 ods. 1 písm. e)

Identifikačný doklad uvedený v článku 10 ods. 1 písm. e) vydáva úradný veterinárny lekár odosielajúcej tretej krajiny alebo územia na základe podpornej dokumentácie alebo oprávnený veterinárny lekár a následne ho potvrdzuje príslušný orgán odosielajúcej tretej krajiny alebo územia po tom, čo vydávajúci veterinárny lekár:

a)	preveril, že spoločenské zviera je označené podľa článku 17 ods. 1 a

b)	riadne vyplnil príslušné rubriky identifikačného dokladu údajmi uvedenými v článku 25 ods. 1 písm. a) až h), a tým potvrdil splnenie podmienok uvedených v článku 10 ods. 1 písm. a) a prípadne písm. b), c) a d).

Článok 27

Výnimka z formátu identifikačného dokladu ustanoveného v článku 25 ods. 1

Odchylne od článku 25 ods. 1 členské štáty povolia nekomerčné premiestňovanie na ich územie spoločenských zvierat druhov uvedených v časti A prílohy I sprevádzaných identifikačným dokladom vydaným v súlade s článkom 22, ak:

a)	bol identifikačný doklad vydaný na jednom z území alebo v jednej z tretích krajín uvedených podľa článku 13 ods. 1, alebo

b)

tieto spoločenské zvieratá vstúpia do členského štátu po premiestnení z členského štátu na územie alebo do tretej krajiny alebo tranzitu cez ne a oprávnený veterinárny lekár vyplnil a vydal identifikačný doklad preukazujúci, že predtým, ako spoločenské zvieratá opustili Úniu: i) podstúpili vakcináciu proti besnote ustanovenú v článku 10 ods. 1 písm. b) a ii) podstúpili test titrácie protilátok proti besnote ustanovený v článku 10 ods. 1 písm. c), okrem prípadu udelenia výnimky ustanovenom v článku 12.

ODDIEL 3

Identifikačné doklady pre nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat druhov uvedených v časti B prílohy I do členského štátu z iného členského štátu

Článok 28

Formát a obsah identifikačného dokladu uvedeného v článku 9 ods. 2 písm. c)

1.   Komisia môže prostredníctvom vykonávacieho aktu prijať vzor identifikačného dokladu uvedeného v článku 9 ods. 2 písm. c), ktorý obsahuje rubriky na vkladanie týchto informácií:

a)	charakteristiky označenia alebo opisu spoločenského zvieraťa uvedené v článku 17 ods. 2;

b)	druh a prípadne plemeno spoločenského zvieraťa, dátum narodenia uvedený vlastníkom, pohlavie a farbu spoločenského zvieraťa;

c)	meno a kontaktné údaje vlastníka;

d)	meno, kontaktné údaje a podpis oprávneného veterinárneho lekára, ktorý vydal alebo vyplnil identifikačný doklad;

e)	podpis vlastníka;

f)	informácie o preventívnych zdravotných opatreniach v prípade iných chorôb alebo infekcií ako besnota;

g)	iné dôležité informácie týkajúce sa zdravotného stavu spoločenského zvieraťa.

2.   Vo vykonávacom akte uvedenom v odseku 1 tohto článku sa tiež stanovia požiadavky týkajúce sa jazykov, grafickej úpravy, platnosti alebo bezpečnostných prvkov identifikačného dokladu uvedeného v tomto odseku. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania podľa článku 41 ods. 2.

Článok 29

Vydanie a vyplnenie identifikačného dokladu uvedeného v článku 9 ods. 2 písm. c)

1.   Identifikačný doklad uvedený v článku 9 ods. 2 písm. c) vydáva oprávnený veterinárny lekár po tom, čo:

a)	preveril, že spoločenské zviera je označené alebo opísané podľa článku 17 ods. 2;

b)	riadne vyplnil príslušné rubriky údajmi uvedenými v článku 28 ods. 1 písm. a) až d) a

c)	vlastník podpísal identifikačný doklad.

2.   Po overení, že spoločenské zviera je označené alebo opísané podľa článku 17 ods. 2 vyplní oprávnený veterinárny lekár do príslušnej rubriky identifikačného dokladu uvedeného v článku 9 ods. 2 písm. c) údaje uvedené v článku 28 ods. 1 písm. d) a f), a tým podľa potreby potvrdí splnenie podmienok uvedených v článku 9 ods. 2 písm. b).

ODDIEL 4

Identifikačné doklady pre nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat druhov uvedených v časti B prílohy I do členského štátu z územia alebo tretej krajiny

Článok 30

Formát a obsah identifikačného dokladu uvedeného v článku 14 ods. 2 písm. c)

1.   Komisia môže prostredníctvom vykonávacieho aktu prijať vzor identifikačného dokladu uvedeného v článku 14 ods. 2 písm. c), ktorý obsahuje rubriky na vkladanie týchto informácií:

a)	charakteristiky označenia alebo opisu spoločenského zvieraťa uvedené v článku 17 ods. 2;

b)	druh a prípadne plemeno, dátum narodenia uvedený vlastníkom, pohlavie a farbu spoločenského zvieraťa;

c)	meno a kontaktné údaje vlastníka alebo oprávnenej osoby;

d)	meno, kontaktné údaje a podpis úradného alebo oprávneného veterinárneho lekára, ktorý vydal identifikačný dokument;

e)	individuálne referenčné číslo osvedčenia;

f)	informácie o preventívnych zdravotných opatreniach v prípade chorôb alebo infekcií iných ako besnota;

g)	meno a podpis zástupcu príslušného schvaľujúceho orgánu;

h)	názov, podpis a kontaktné údaje zástupcu príslušného orgánu, ktorý vykonal kontroly uvedené v článku 34 a dátum ich vykonania;

i)	iné dôležité informácie týkajúce sa zdravotného stavu spoločenského zvieraťa.

2.   Vo vykonávacom akte uvedenom v odseku 1 tohto článku sa tiež stanovia požiadavky týkajúce sa jazykov, grafickej úpravy a platnosti identifikačného dokladu uvedeného v tomto odseku. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania podľa článku 41 ods. 2

3.   Súčasťou identifikačného dokladu uvedeného v článku 14 ods. 2 písm. c) je písomné vyhlásenie podpísané vlastníkom alebo oprávnenou osobou potvrdzujúce, že premiestnenie spoločenského zvieraťa do Únie je nekomerčné premiestnenie.

Článok 31

Vydanie a vyplnenie identifikačného dokladu uvedeného v článku 14 ods. 2 písm. c)

Identifikačný doklad uvedený v článku 14 ods. 2 písm. c) vydáva úradný veterinárny lekár odosielajúcej tretej krajiny alebo územia na základe podpornej dokumentácie alebo oprávnený veterinárny lekár a následne ho potvrdí príslušný orgán odosielajúcej tretej krajiny alebo územia po tom, čo vydávajúci veterinárny lekár:

a)	preveril, či spoločenské zviera je označené alebo opísané podľa článku 17 ods. 2 a

b)	v identifikačnom doklade riadne vyplnil do príslušných rubrík údaje uvedené v článku 30 ods. 1 písm. a) až f), a tým podľa potreby potvrdil, že boli splnené podmienky uvedené v článku 14 ods. 2 písm. a) a b.

KAPITOLA VI

SPOLOČNÉ USTANOVENIA

ODDIEL 1

Výnimka pre nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat do členských štátov

Článok 32

Výnimka z podmienok článkov 6, 9, 10 a 14

1.   Odchylne od podmienok ustanovených v článkoch 6, 9, 10 a 14 môžu členské štáty vo výnimočných situáciách povoliť nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat na svoje územie, ktoré nespĺňajú podmienky ustanovené v týchto článkoch, ak:

a)	vlastník už podal žiadosť o povolenie a štát určenia takéto povolenie udelil;

b)	spoločenské zvieratá sú izolované pod úradným dohľadom po dobu nevyhnutnú na to, aby splnili tieto podmienky a nepresahujúcu šesť mesiacov: i) na mieste schválenom príslušným orgánom a ii) v súlade s podmienkami ustanovenými v povolení.

2.   Povolenie uvedené v odseku 1 písm. a) môže zahŕňať povolenie na tranzit cez iný členský štát, ak členský štát tranzitu poskytol členskému štátu určenia predchádzajúci súhlas.

ODDIEL 2

Všeobecné podmienky týkajúce sa súladu

Článok 33

Kontroly dokumentov a totožnosti, ktoré sa majú vykonávať v súvislosti s nekomerčným premiestňovaním spoločenských zvierat do členského štátu z iného členského štátu alebo územia alebo tretej krajiny uvedených podľa článku 13 ods. 1 a článku 15

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 16 a aby overili súlad s kapitolou II, členské štáty nediskriminačným spôsobom vykonávajú kontroly dokladov a kontroly totožnosti spoločenských zvierat, ktoré sú predmetom nekomerčného premiestňovania na ich územie z iného členského štátu alebo z územia alebo tretej krajiny uvedených podľa článku 13 ods. 1 a prípadne článku 15.

2.   Vlastník alebo oprávnená osoba v čase akéhokoľvek nekomerčného premiestňovania do členského štátu z iného členského štátu alebo územia alebo tretej krajiny uvedených podľa článku 13 ods. 1 a prípadne článku 15, na žiadosť príslušného orgánu zodpovedného za kontroly uvedeného v odseku 1 tohto článku:

a)	predloží identifikačný doklad spoločenského zvieraťa požadovaný podľa tohto nariadenia, ktorý preukazuje splnenie požiadaviek na takéto premiestňovanie a

b)	umožní, aby sa tieto kontroly u spoločenského zvieraťa vykonali.

Článok 34

Kontroly dokladov a totožnosti, ktoré sa majú vykonávať v súvislosti s nekomerčným premiestňovaním z územia alebo tretej krajiny neuvedených na zozname podľa článku 13 ods. 1 alebo článku 15

1.   S cieľom overenia dodržiavania ustanovení uvedených v kapitole III, príslušný orgán členského štátu uskutoční na mieste vstupu cestujúcich kontrolu dokladov a totožnosti spoločenských zvierat, ktoré sú predmetom nekomerčného premiestňovania do tohto členského štátu z územia alebo tretej krajiny, ktoré nie sú uvedené na zozname podľa článku 13 ods. 1 a prípadne článku 15.

2.   Vlastník alebo oprávnená osoba v čase vstupu do členského štátu z územia alebo tretej krajiny, ktoré nie sú uvedené na zozname podľa článku 13 ods. 1 a prípadne článku 15, sa na účely kontrol uvedených v odseku 1 obracia na príslušný orgán na mieste vstupu a:

a)	predloží identifikačný doklad spoločenského zvieraťa požadovaný podľa tohto nariadenia, ktorý preukazuje splnenie požiadaviek na takéto premiestňovanie a

b)	umožní, aby sa tieto kontroly u spoločenského zvieraťa vykonali.

3.   Členské štáty vypracujú a aktualizujú zoznam miest vstupu cestujúcich.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušný orgán, ktorý určili na vykonávanie kontrol ustanovených v odseku 1:

a)	bol v plnom rozsahu informovaný o pravidlách ustanovených v kapitole III a úradníci príslušného orgánu mali potrebné vzdelanie na ich vykonávanie;

b)	viedol záznamy o celkovom počte vykonaných kontrol a o prípadoch porušenia predpisov zistených počas týchto kontrol a

c)	potvrdil vykonané kontroly do príslušnej rubriky v identifikačnom doklade, ak je takýto záznam potrebný na účely nekomerčného premiestňovania do iného členského štátu, ako sa ustanovuje v článku 24 ods. 1.

Článok 35

Opatrenia v prípade porušení zistených počas kontrol ustanovených v článkoch 33 a 34

1.   Ak sa pri kontrolách uvedených v článkoch 33 a 34 zistí, že spoločenské zviera nespĺňa podmienky ustanovené v kapitolách II alebo III, príslušný orgán nariadi po konzultácii s úradným veterinárnym lekárom a v prípade potreby s vlastníkom alebo oprávnenou osobou:

a)	vrátiť spoločenské zviera do krajiny alebo na územie odoslania;

b)	izolovať spoločenské zviera pod úradným dohľadom na dobu nevyhnutnú na dosiahnutie súladu s podmienkami ustanovenými v kapitolách II alebo III, alebo

c)	ako posledné riešenie, ak jeho vrátenie nie je možné alebo izolácia nie je z praktických dôvodov uskutočniteľná, utratiť spoločenské zviera v súlade s uplatniteľnými vnútroštátnymi pravidlami týkajúcimi sa ochrany spoločenských zvierat počas usmrcovania.

2.   Ak príslušný orgán zamietne nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat do Únie, uvedené spoločenské zvieratá sa izolujú pod úradným dohľadom až do:

a)	ich návratu do ich krajiny alebo na územie odoslania, alebo

b)	prijatia akéhokoľvek iného správneho rozhodnutia týkajúceho sa týchto spoločenských zvierat.

3.   Opatrenia uvedené v odsekoch 1 a 2 sa vykonávajú na náklady vlastníka a bez možnosti akejkoľvek finančnej náhrady vlastníkovi alebo oprávnenej osobe.

Článok 36

Ochranné opatrenia

1.   Ak sa besnota alebo iná nákaza alebo infekcia vyskytuje alebo šíri v členskom štáte, na území alebo v tretej krajine a môže predstavovať vážnu hrozbu pre verejné zdravie alebo zdravie zvierat, môže Komisia z vlastného podnetu alebo na žiadosť členského štátu bezodkladne a v závislosti od závažnosti situácie prijať jedno z týchto opatrení prostredníctvom vykonávacieho aktu:

a)	pozastaviť nekomerčné premiestňovanie alebo tranzit spoločenských zvierat z celého územia alebo časti územia dotknutého členského štátu alebo dotknutého územia alebo tretej krajiny;

b)	stanoviť osobitné podmienky týkajúce sa nekomerčného premiestňovania spoločenských zvierat pochádzajúcich z celého územia alebo časti územia dotknutého členského štátu alebo dotknutého územia alebo tretej krajiny.

Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 41 ods. 2.

2.   Na základe riadne odôvodnených naliehavých dôvodov na zamedzenie alebo riešenie vážneho rizika pre verejné zdravie alebo zdravie zvierat Komisia okamžite prijme príslušné vykonávacie akty v súlade s postupom uvedeným v článku 41 ods. 3.

Článok 37

Informačné povinnosti

1.   Členské štáty poskytnú verejnosti jasné a ľahko dostupné informácie týkajúce sa veterinárnych požiadaviek vzťahujúcich sa na nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat a pravidiel týkajúcich sa kontrol dodržiavania podmienok pri takomto premiestňovaní ustanovených v tomto nariadení.

2.   Informácie uvedené v odseku 1 obsahujú najmä tieto údaje:

a)	kvalifikácie požadované pre osoby vykonávajúce aplikáciu transpondéra ustanovenú v článku 18;

b)	povoľovanie výnimky z povinnej vakcinácie proti besnote v prípade mladých spoločenských zvierat druhov uvedených v časti A prílohy I, ako sa uvádza v článkoch 7 a 11;

c)

podmienky vzťahujúce sa na nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat na územie členských štátov: i) ktoré nie sú v súlade s článkami 6, 9, 10 alebo 14; ii) ktoré pochádzajú z určitých krajín a území za podmienok ustanovených ich vnútroštátnymi právnymi predpismi, ako je ustanovené v článku 16;

d)	zoznam miest vstupu cestujúcich vypracovaný podľa článku 34 ods. 3 vrátane príslušného orgánu určeného na vykonávanie kontrol uvedeného v článku 34 ods. 4;

e)	podmienky vzťahujúce sa na nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat druhov uvedených v časti B prílohy I na územie členských štátov ustanovených ich vnútroštátnymi pravidlami uvedenými v článku 9 ods. 3 a v článku 14 ods. 3;

f)	informácie o vakcínach proti besnote, ktorým príslušný orgán členského štátu udelil povolenie na uvedenie na trh ustanovené v bode 1 písm. b) v prílohe III a predovšetkým o príslušnom protokole o vakcinácii.

3.   Členské štáty vytvoria internetové stránky, na ktorých poskytujú informácie uvedené v odseku 1 a oznámia Komisii internetovú adresu týchto stránok.

4.   Komisia pomáha členským štátom pri sprístupňovaní týchto informácií verejnosti tým, že na svojej internetovej stránke poskytne:

a)	odkazy na internetové informačné stránky členských štátov a

b)	informácie uvedené v odseku 2 písm. b), d) a e) tohto článku, ako aj informácie sprístupnené verejnosti príslušným spôsobom v ďalších jazykoch uvedených v článku 22 ods. 2 písm. b).

ODDIEL 3

Procesné ustanovenia

Článok 38

Zmeny príloh

Na účely zohľadnenia technického pokroku, vedeckého vývoja a ochrany verejného zdravia alebo zdravia spoločenských zvierat je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 39 na zmenu príloh II až IV.

Článok 39

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 5 ods. 5, článku 17 ods. 2 druhom pododseku, článku 19 ods. 1 prvom pododseku a článku 38 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 28. júna 2013. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto 5-ročného obdobia. Delegovanie právomocí sa automaticky predĺži o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 5 ods. 5, článku 17 ods. 2 druhom pododseku, článku 19 ods. 1 prvom pododseku a článku 38 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý v podľa článku 5 ods. 5, článku 17 ods. 2 druhom pododseku, článku 19 ods. 1 prvého pododseku a článku 38 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 40

Postup pre naliehavé prípady

1.   Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť okamžite a uplatňujú sa, pokiaľ voči nim nie je v súlade s odsekom 2 vznesená námietka. V oznámení delegovaného aktu Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.

2.   Európsky parlament alebo Rada môžu vzniesť voči delegovanému aktu námietku v súlade s postupom uvedeným v článku 39 ods. 5. V takomto prípade Komisia bez odkladu po oznámení rozhodnutia Európskeho parlamentu alebo Rady vzniesť námietku zruší.

Článok 41

Postup výboru

1.   Komisii pomáha Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravotný stav zvierat ustanovený článkom 58 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (19). Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011. V prípade, že sa stanovisko výboru má získať písomným postupom, ukončí sa tento postup bez výsledku, ak tak v lehote na doručenie stanoviska rozhodne predseda výboru, alebo ak o to požiada jednoduchá väčšina členov výboru.

3.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 8 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 v spojení s jeho článkom 5.

Článok 42

Sankcie

Členské štáty stanovia pravidlá udeľovania sankcií uplatniteľných v prípade porušenia tohto nariadenia a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Ustanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odradzujúce.

Členské štáty bezodkladne informujú Komisiu o týchto ustanoveniach a akýchkoľvek dodatočných zmenách, ktoré majú na tieto ustanovenia vplyv.

KAPITOLA VII

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 43

Zrušenie

1.   Nariadenie (ES) č. 998/2003 sa týmto zrušuje s výnimkou oddielu 2 časti B a časti C prílohy II, ktoré zostávajú v platnosti do nadobudnutia účinnosti vykonávacích aktov prijatých podľa článku 13 ods. 1 a 2 tohto nariadenia.

Odkazy v tomto nariadení na zoznam vo vykonávacom akte prijatom podľa článku 13 ods. 1 alebo 2 sa považujú za odkazy na zoznam tretích krajín a území uvedených v oddiele 2 časti B a časti C prílohy II k nariadeniu (ES) č. 998/2003 až do nadobudnutia účinnosti uvedených vykonávacích aktov.

2.   Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe V.

3.   Zrušením nariadenia (ES) 998/2003 nie je dotknuté zachovanie platnosti delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 1152/2011 zo 14. júla 2011, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 998/2003, pokiaľ ide o preventívne zdravotné opatrenia na kontrolu infekcie Echinococcus multilocularis u psov (20), ktoré bolo prijaté podľa článku 5 ods. 1 druhého pododseku uvedeného nariadenia.

Článok 44

Prechodné opatrenia týkajúce sa identifikačných dokladov

1.   Odchylne od článku 21 ods. 1 sa identifikačný doklad uvedený v článku 6 písm. d) považuje za dokument, ktorý je v súlade s týmto nariadením, ak bol:

a)	vyhotovený v súlade so vzorom pasu ustanoveným v rozhodnutí 2003/803/ES a

b)	vydaný pred 29. decembrom 2014.

2.   Odchylne od článku 25 ods. 1 a článku 27 písm. a) sa identifikačný doklad uvedený v článku 10 ods. 1 písm. e) považuje za dokument, ktorý je v súlade s týmto nariadením, ak bol:

a)	vyhotovený v súlade so vzorom osvedčenia ustanoveným v prílohe II k rozhodnutiu 2011/874/EÚ alebo, ak je to vhodné, vzorom pasu ustanoveným v rozhodnutí 2003/803/ES a

b)	vydaný pred 29. decembrom 2014.

Článok 45

Nadobudnutie účinnosti a uplatniteľnosť

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 29. decembra 2014.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 229, 31.7.2012, s. 119.

(2)  Pozícia Európskeho parlamentu z 23. mája 2013 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 10. júna 2013.

(3)  Ú. v. EÚ L 146, 13.6.2003, s. 1.

(4)  Ú. v. EÚ L 132, 29.5.2010, s. 3.

(5)  Ú. v. ES L 268, 14.9.1992, s. 54.

(6)  Ú. v. EÚ L 328, 24.11.2006, s. 14.

(7)  Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 74.

(8)  Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 55.

(9)  Ú. v. ES L 61, 3.3.1997, s. 1.

(10)  Smernica Rady 90/425/EHS z 26. júna 1990 týkajúca sa veterinárnych a zootechnických kontrol uplatňovaných v obchode vnútri Spoločenstva s určitými živými zvieratami a výrobkami s ohľadom na vytvorenie vnútorného trhu (Ú. v. ES L 224, 18.8.1990, s. 29).

(11)  Smernica Rady 91/496/EHS z 15. júla 1991 stanovujúca princípy, ktoré sa týkajú organizácie veterinárnych kontrol zvierat vstupujúcich do Spoločenstva z tretích krajín (Ú. v. ES L 268, 24.9.1991, s. 56).

(12)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/82/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje Zákonník Spoločenstva o veterinárnych liekoch (Ú. v. ES L 311, 28.11.2001, s. 1).

(13)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 726/2004 z 31. marca 2004, ktorým sa stanovujú postupy Spoločenstva pri povoľovaní liekov na humánne použitie a na veterinárne použitie a pri vykonávaní dozoru nad týmito liekmi a ktorým sa zriaďuje Európska agentúra pre lieky (Ú. v. EÚ L 136, 30.4.2004, s. 1).

(14)  Ú. v. ES L 79, 30.3.2000, s. 40.

(15)  Ú. v. EÚ L 165, 30.4.2004, s. 1.

(16)  Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.

(17)  Ú. v. EÚ L 312, 27.11.2003, s. 1.

(18)  Ú. v. EÚ L 343, 23.12.2011, s. 65.

(19)  Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1.

(20)  Ú. v. EÚ L 296, 15.11.2011, s. 6.

---

---

---

---

---

---

---

28.6.2013

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 178/27

---

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2013/29/EÚ

z 12. júna 2013

o harmonizácii zákonov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania pyrotechnických výrobkov na trhu (prepracované znenie)

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)	Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/23/ES z 23. mája 2007 o uvádzaní pyrotechnických výrobkov na trh (3) bola podstatným spôsobom zmenená (4). Pri príležitosti ďalších zmien je z dôvodu prehľadnosti vhodné uvedenú smernicu prepracovať.

(2)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh (5), sa stanovujú pravidlá akreditácie orgánov posudzovania zhody, zavádza sa rámec pre dohľad nad trhom v súvislosti s výrobkami a pre kontroly výrobkov z tretích krajín a stanovujú sa všeobecné zásady týkajúce sa označenia CE.

(3)

Rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 768/2008/ES z 9. júla 2008 o spoločnom rámci na uvádzanie výrobkov na trh (6) sa stanovujú spoločné zásady a referenčné ustanovenia, ktoré sa majú uplatňovať v odvetvových právnych predpisoch, aby sa zaistil pevný základ pre revíziu alebo prepracovanie daných právnych predpisov. Smernica 2007/23/ES by sa mala prispôsobiť uvedenému rozhodnutiu.

(4)	Zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia platné v členských štátoch pre sprístupňovanie pyrotechnických výrobkov na trhu sú rozdielne, najmä pokiaľ ide o také aspekty ako sú bezpečnostné a technické charakteristiky.

(5)

Zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia členských štátov, ktoré kladú prekážky obchodu v rámci Únie, sa majú harmonizovať tak, aby bol zaručený voľný pohyb pyrotechnických výrobkov na vnútornom trhu a súčasne sa zabezpečila vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia a bezpečnosti a ochrana spotrebiteľov a profesionálnych konečných užívateľov. Takáto vysoká úroveň ochrany by mala zahŕňať príslušné vekové obmedzenia týkajúce sa užívateľov pyrotechnických výrobkov, ktoré je potrebné dodržiavať.

(6)	Smernica Rady 93/15/EHS z 5. apríla 1993 o zosúladení ustanovení týkajúcich sa uvádzania výbušnín na trh a ich kontrole pre civilné použitie (7) vylučuje pyrotechnické výrobky z rozsahu svojej pôsobnosti.

(7)	Bezpečnosť pri skladovaní sa riadi smernicou Rady 96/82/ES z 9. decembra 1996 o kontrole nebezpečenstiev veľkých havárií s prítomnosťou nebezpečných látok (8), ktorá stanovuje bezpečnostné požiadavky na zariadenia, v ktorých sa nachádzajú výbušniny vrátane pyrotechnických látok.

(8)

Pokiaľ ide o bezpečnosť pri preprave, na pravidlá týkajúce sa prepravy pyrotechnických výrobkov sa vzťahujú medzinárodné dohovory a dohody vrátane odporúčaní Organizácie Spojených národov v oblasti prepravy nebezpečného tovaru. Tieto aspekty by preto nemali patriť do rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

(9)	Táto smernica by sa mala uplatňovať na všetky formy dodávok vrátane predaja na diaľku.

(10)

Táto smernica by sa nemala uplatňovať na pyrotechnické výrobky, na ktoré sa uplatňuje smernica Rady 96/98/ES z 20. decembra 1996 o vybavení námorných lodí (9) a príslušné v nej uvedené medzinárodné dohovory. Nemala by sa uplatňovať ani na výbušné (perkusné) kapsle určené do hračiek, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/48/ES z 18. júna 2009 o bezpečnosti hračiek (10).

(11)

Zábavná pyrotechnika, ktorú výrobca vyrobil na vlastné použitie, a ktorú schválil na použitie výlučne na svojom území členský štát, v ktorom má výrobca sídlo a ktorá zostáva na území tohto členského štátu, by sa nemala považovať za sprístupnenú na trhu, a preto nemusí byť v súlade s touto smernicou.

(12)

Ak sú splnené požiadavky ustanovené v tejto smernici, členské štáty by nemali mať možnosť zakázať, obmedziť alebo brániť voľnému pohybu pyrotechnických výrobkov. Táto smernica by sa mala uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa povolení, ktoré vydávajú členské štáty výrobcom, distribútorom a dovozcom.

(13)	Medzi pyrotechnické výrobky by mala patriť zábavná pyrotechnika, scénická pyrotechnika a iné pyrotechnické výrobky na technické účely, ako napríklad generátory plynu, ktoré sa používajú v airbagoch alebo napínačoch bezpečnostných pásov.

(14)	Na zabezpečenie primerane vysokej úrovne ochrany by sa mali pyrotechnické výrobky zaradiť do kategórií podľa úrovne ich nebezpečenstva s ohľadom na spôsob ich použitia, účel alebo hladinu hluku.

(15)

Vzhľadom na nebezpečenstvá, ktoré vyplývajú z používania pyrotechnických výrobkov, je vhodné stanoviť vekové hranice pre ich sprístupňovanie osobám a zabezpečiť, aby ich označenie obsahovalo dostatočné a primerané informácie o bezpečnom používaní s cieľom chrániť ľudské zdravie a bezpečnosť a životné prostredie. Určité pyrotechnické výrobky by mali byť sprístupnené iba osobám s potrebnými znalosťami, zručnosťami a skúsenosťami. So zreteľom na pyrotechnické výrobky určené na použitie vo vozidlách by sa pri požiadavkách na označenie mala zohľadniť súčasná prax a skutočnosť, že tieto výrobky sa dodávajú výlučne profesionálnym užívateľom.

(16)

Používanie pyrotechnických výrobkov, a najmä používanie zábavnej pyrotechniky podlieha značne rozdielnym kultúrnym zvyklostiam a tradíciám v rôznych členských štátoch. Je preto potrebné umožniť členským štátom prijať vnútroštátne opatrenia na obmedzenie používania alebo predaja určitých kategórií pyrotechnických výrobkov širokej verejnosti, okrem iného z dôvodov verejnej bezpečnosti alebo zdravia a bezpečnosti.

(17)

Hospodárske subjekty by mali niesť zodpovednosť za súlad pyrotechnických výrobkov s požiadavkami tejto smernice v závislosti od svojej úlohy v dodávateľskom reťazci, aby sa dosiahla vysoká úroveň ochrany verejných záujmov, ako sú zdravie a bezpečnosť a ochrana spotrebiteľa, a zabezpečila sa spravodlivá hospodárska súťaž na trhu Únie.

(18)

Všetky hospodárske subjekty, ktoré sú zapojené do dodávateľského a distribučného reťazca, by mali prijať primerané opatrenia, aby sa uistili, že na trhu sprístupnia iba pyrotechnické výrobky, ktoré sú v zhode s touto smernicou. Je potrebné stanoviť jasné a primerané rozdelenie povinností zodpovedajúcich úlohe každého hospodárskeho subjektu v rámci dodávateľského a distribučného reťazca.

(19)	Na uľahčenie komunikácie medzi hospodárskymi subjektmi, orgánmi dohľadu nad trhom a spotrebiteľmi by členské štáty mali tiež povzbudzovať hospodárske subjekty k tomu, aby okrem poštovej adresy uvádzali aj adresu svojej webovej stránky.

(20)	Výrobca, ktorý má podrobné znalosti, pokiaľ ide o proces navrhovania a výroby výrobku, je na vykonanie postupu posudzovania zhody najvhodnejší. Posudzovanie zhody by malo preto ostať výlučne povinnosťou výrobcu.

(21)

Je potrebné zabezpečiť, aby pyrotechnické výrobky z tretích krajín, ktoré vstupujú na trh Únie, spĺňali požiadavky tejto smernice, a najmä aby výrobcovia vykonali v súvislosti s týmito pyrotechnickými výrobkami príslušné postupy posudzovania zhody. Malo by sa preto stanoviť, aby dovozcovia zabezpečovali súlad pyrotechnických výrobkov, ktoré uvádzajú na trh, s požiadavkami tejto smernice a neuvádzali na trh také pyrotechnické výrobky, ktoré s týmito požiadavkami nie sú v súlade, alebo ktoré predstavujú riziko. Malo by sa preto takisto stanoviť, aby dovozcovia zabezpečili vykonanie postupov posudzovania zhody a aby bolo označenie pyrotechnických výrobkov a dokumentácia vypracovaná výrobcami k dispozícii príslušným vnútroštátnym orgánom na účely vykonania kontroly.

(22)	Distribútor sprístupňuje pyrotechnický výrobok na trhu po jeho uvedení na trh výrobcom alebo dovozcom a mal by konať s náležitou starostlivosťou, aby zabezpečil, že jeho zaobchádzanie s pyrotechnickým výrobkom nebude mať negatívny vplyv na súlad pyrotechnického výrobku.

(23)	Každý hospodársky subjekt, ktorý buď uvedie pyrotechnický výrobok na trh pod vlastným menom alebo obchodnou značkou, alebo upraví pyrotechnický výrobok takým spôsobom, že to môže mať vplyv na súlad s požiadavkami tejto smernice, by sa mal považovať za výrobcu a prevziať povinnosti výrobcu.

(24)

Vzhľadom na to, že distribútori a dovozcovia majú k trhu blízko, mali by sa zúčastňovať na úlohách spojených s dohľadom nad trhom, ktoré vykonávajú príslušné vnútroštátne orgány, a mali by byť pripravení aktívne sa zapájať a uvedeným orgánom poskytovať všetky potrebné informácie týkajúce sa príslušného pyrotechnického výrobku.

(25)

Od hospodárskych subjektov by sa pri uchovávaní informácií požadovaných podľa tejto smernice na účely identifikácie iných hospodárskych subjektov nemalo požadovať, aby tieto informácie aktualizovali s ohľadom na iné hospodárske subjekty, ktoré im buď dodali pyrotechnický výrobok, alebo ktorým pyrotechnický výrobok dodali oni sami.

(26)	Je vhodné zaviesť základné bezpečnostné požiadavky na pyrotechnické výrobky s cieľom ochrániť spotrebiteľov a predísť nehodám.

(27)

Niektoré pyrotechnické výrobky, najmä pyrotechnické výrobky určené na použitie vo vozidlách, ako sú generátory plynu používané v airbagoch, obsahujú malé množstvo priemyselných trhavín a vojenských trhavín. Po prijatí smernice 2007/23/ES sa ukázalo, že nebude možné nahradiť tieto látky ako prísady vo výlučne horiacich zložiach, v ktorých sa používajú na zlepšenie energetickej bilancie. Základná požiadavka na bezpečnosť, ktorá obmedzuje použitie priemyselných trhavín a vojenských trhavín, by sa preto mala zmeniť.

(28)

Na uľahčenie posudzovania zhody so základnými bezpečnostnými požiadavkami stanovenými v tejto smernici je potrebné stanoviť predpoklad zhody pyrotechnických výrobkov, ktoré sú v zhode s harmonizovanými normami prijatými v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 z 25. októbra 2012 o európskej normalizácii, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/686/EHS a 93/15/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES, 98/34/ES, 2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/23/ES a 2009/105/ES (11), na účely vyjadrenia podrobných technických špecifikácií uvedených požiadaviek.

(29)	V nariadení (EÚ) č. 1025/2012 sa stanovuje postup týkajúci sa námietok voči harmonizovaným normám, keď tieto normy nespĺňajú v plnej miere požiadavky tejto smernice.

(30)

Aby mohli hospodárske subjekty preukázať a príslušné orgány zabezpečiť, že pyrotechnické výrobky sprístupnené na trhu spĺňajú základné bezpečnostné požiadavky, je potrebné stanoviť postupy posudzovania zhody. Rozhodnutím č. 768/2008/ES sa stanovujú moduly postupov posudzovania zhody, ktoré zahŕňajú postupy od najmenej prísneho až po najprísnejší postup, úmerne úrovni možného rizika a úrovni požadovanej bezpečnosti. S cieľom zabezpečiť súlad medzi sektormi a zabrániť variantom ad hoc by sa postupy posudzovania zhody mali vybrať spomedzi uvedených modulov.

(31)	Výrobcovia by mali vypracovať vyhlásenie o zhode EÚ s cieľom poskytnúť informácie požadované podľa tejto smernice o zhode pyrotechnického výrobku s požiadavkami tejto smernice a ostatných príslušných harmonizačných právnych predpisov Únie.

(32)

S cieľom zabezpečiť účinný prístup k informáciám na účely dohľadu nad trhom by mali byť informácie požadované na určenie všetkých uplatniteľných aktov Únie k dispozícii v jedinom vyhlásení o zhode EÚ. V záujme zníženia administratívneho zaťaženia hospodárskych subjektov môže toto jediné vyhlásenie o zhode EÚ tvoriť súbor príslušných jednotlivých vyhlásení o zhode.

(33)

Označenie CE, ktorým sa preukazuje zhoda pyrotechnického výrobku, je viditeľným výsledkom celého procesu zahŕňajúceho posudzovanie zhody v širšom zmysle. Všeobecné zásady, ktorými sa označenie CE riadi, sú stanovené v nariadení (ES) č. 765/2008. Pravidlá umiestňovania označenia CE by sa mali stanoviť v tejto smernici.

(34)	Postupy posudzovania zhody stanovené v tejto smernici vyžadujú zapojenie orgánov posudzovania zhody, ktoré členské štáty notifikujú Komisii.

(35)

Zo skúseností vyplýva, že kritériá stanovené v smernici 2007/23/ES, ktoré musia orgány posudzovania zhody spĺňať, aby boli Komisii notifikované, nepostačujú na zabezpečenie jednotne vysokej kvality výkonu notifikovaných orgánov v rámci celej Únie. Je však nevyhnutné, aby všetky notifikované orgány vykonávali svoju činnosť na rovnakej úrovni a za podmienok spravodlivej hospodárskej súťaže. Je preto potrebné stanoviť záväzné požiadavky pre orgány posudzovania zhody, ktoré si želajú byť notifikované, aby mohli poskytovať služby posudzovania zhody.

(36)	S cieľom zabezpečiť konzistentnú úroveň kvality posudzovania zhody je takisto potrebné stanoviť požiadavky, ktoré musia spĺňať notifikujúce orgány a iné orgány zapojené do posudzovania, notifikácie a monitorovania notifikovaných orgánov.

(37)	Systém stanovený v tejto smernici by sa mal doplniť akreditačným systémom stanoveným v nariadení (ES) č. 765/2008. Keďže akreditácia je základným prostriedkom na overenie odbornej spôsobilosti orgánov posudzovania zhody, mala by sa používať aj na účely notifikácie.

(38)

Transparentná akreditácia, ako je stanovená v nariadení (ES) č. 765/2008, zabezpečujúca potrebnú úroveň dôvery v certifikáty o zhode, by sa mala považovať zo strany vnútroštátnych orgánov verejnej moci v celej Únii za prednostný prostriedok preukazovania technickej odbornej spôsobilosti orgánov posudzovania zhody. Vnútroštátne orgány však môžu usúdiť, že disponujú vhodnými prostriedkami na to, aby uskutočnili toto hodnotenie. V takom prípade by mali v záujme zabezpečenia primeranej úrovne dôveryhodnosti hodnotenia vykonávaného inými vnútroštátnymi orgánmi poskytnúť Komisii a ostatným členským štátom nevyhnutné doklady preukazujúce súlad hodnotených orgánov posudzovania zhody s príslušnými regulačnými požiadavkami.

(39)

Orgány posudzovania zhody často uzatvárajú subdodávateľské zmluvy na časť svojich činností spojených s posudzovaním zhody alebo využívajú pobočku S cieľom zabezpečiť úroveň ochrany požadovanú v súvislosti s pyrotechnickými výrobkami, ktoré sa majú uviesť na trh Únie, je nevyhnutné, aby subdodávatelia a pobočky orgánov posudzovania zhody spĺňali pri vykonávaní úloh posudzovania zhody rovnaké požiadavky ako notifikované orgány. Je preto dôležité, aby sa posudzovanie odbornej spôsobilosti a výkonnosti orgánov, ktoré majú byť notifikované, a monitorovanie orgánov, ktoré už boli notifikované, vzťahovalo aj na činnosti vykonávané subdodávateľmi a pobočkami

(40)	Je potrebné zvýšiť efektívnosť a transparentnosť postupu notifikácie, a najmä prispôsobiť ho novým technológiám, aby bola možná online notifikácia.

(41)

Vzhľadom na to, že notifikované orgány môžu ponúkať svoje služby v celej Únii, je primerané poskytnúť iným členským štátom a Komisii možnosť vzniesť v súvislosti s notifikovanými orgánmi námietky. Je preto dôležité stanoviť lehotu, počas ktorej možno objasniť všetky pochybnosti alebo obavy, pokiaľ ide o odbornú spôsobilosť orgánov posudzovania zhody, pred tým, než začnú fungovať ako notifikované orgány.

(42)

Na účely konkurencieschopnosti je nevyhnutné, aby notifikované orgány uplatňovali postupy posudzovania zhody, ktoré zbytočne nezaťažujú hospodárske subjekty. Z rovnakého dôvodu, a aby sa zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie s hospodárskymi subjektmi, sa musí zabezpečiť súlad pri technickom uplatňovaní postupov posudzovania zhody. Najlepšie sa to dosiahne prostredníctvom primeranej koordinácie a spolupráce medzi notifikovanými orgánmi.

(43)

Členské štáty by mali prijať všetky vhodné opatrenia s cieľom zabezpečiť že pyrotechnické výrobky bude možné uvádzať na trh len vtedy, ak neohrozujú zdravie a bezpečnosť osôb za podmienky, že sa riadne skladujú a využívajú na svoj určený účel, alebo za podmienok používania, ktoré možno reálne predpokladať. Pyrotechnické výrobky by sa mali považovať za nespĺňajúce základné bezpečnostné požiadavky stanovené v tejto smernici len za podmienok používania, ktoré možno reálne predpokladať, to znamená, keď by takéto používanie mohlo vyplývať zo zákonného a jednoducho predvídateľného ľudského správania.

(44)

S cieľom zabezpečiť právnu istotu je potrebné objasniť, že pravidlá týkajúce sa dohľadu nad trhom Únie a kontroly výrobkov vstupujúcich na trh Únie stanovené v nariadení (ES) č. 765/2008 sa uplatňujú na pyrotechnické výrobky. Táto smernica by členským štátom nemala brániť vo výbere príslušných orgánov vykonávajúcich uvedené úlohy.

(45)	Skupiny pyrotechnických výrobkov, ktoré sú konštrukciou, funkciou alebo vlastnosťami podobné, by mali notifikované orgány posudzovať ako odvodené varianty výrobkov.

(46)	Je potrebný postup ochrannej doložky, ktorý umožní namietať zhodu pyrotechnického výrobku. S cieľom zvýšiť transparentnosť a skrátiť trvanie postupu je potrebné zlepšiť existujúci postup ochrannej doložky, aby bol účinnejší a aby využíval odborné skúsenosti členských štátov.

(47)

Existujúci systém by sa mal doplniť o postup, na základe ktorého sa informujú zainteresované strany o opatreniach, ktoré sa zamýšľajú prijať v súvislosti s pyrotechnickými výrobkami, ktoré predstavujú riziko pre zdravie alebo bezpečnosť osôb alebo iné otázky ochrany verejného záujmu. Orgánom dohľadu nad trhom, v spolupráci s príslušnými hospodárskymi subjektmi, by sa takisto malo umožniť konať skôr v súvislosti s týmito pyrotechnickými výrobkami.

(48)	Ak členské štáty a Komisia súhlasia so zdôvodnením opatrenia prijatého členským štátom, nemal by byť potrebný ďalší zásah Komisie okrem prípadov, ak nesúlad možno pripísať nedostatkom harmonizovanej normy.

(49)

Je v záujme výrobcu a dovozcu dodávať bezpečné pyrotechnické výrobky a tak zabrániť nákladom vyplývajúcim zo zodpovednosti za chybné výrobky, ktoré spôsobili škodu osobám a na majetku. Z tohto hľadiska dopĺňa smernica Rady 85/374/EHS z 25. júla 1985 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov o zodpovednosti za chybné výrobky (12) túto smernicu, pretože smernica 85/374/EHS ustanovuje prísny režim zodpovednosti výrobcov a dovozcov a zabezpečuje primeranú úroveň ochrany spotrebiteľov. Smernica 85/374/EHS ďalej stanovuje, že notifikované orgány by mali byť primerane poistené, pokiaľ ide o ich profesionálne činnosti, okrem prípadov, keď ich zodpovednosť prevezme štát v súlade s vnútroštátnym právom alebo keď je členský štát priamo zodpovedný za skúšky.

(50)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tejto smernice by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú plnenie vykonávacích právomocí Komisie (13).

(51)	Na prijímanie vykonávacích aktov požadujúcich, aby notifikujúci členský štát prijal potrebné nápravné opatrenia, pokiaľ ide o notifikované orgány, ktoré nespĺňajú alebo už prestali spĺňať požiadavky pre svoju notifikáciu, by sa mal uplatňovať konzultačný postup.

(52)

Na prijímanie vykonávacích aktov určujúcich jednotný systém číslovania na identifikáciu pyrotechnických výrobkov a praktické aspekty registra s registračnými číslami pyrotechnických výrobkov a na pravidelný zber a aktualizáciu údajov o nehodách v súvislosti s pyrotechnickými výrobkami by sa mal uplatňovať postup preskúmania.

(53)	Na prijímanie vykonávacích aktov v súvislosti s pyrotechnickými výrobkami, ktoré sú v súlade a ktoré predstavujú ohrozenie zdravia alebo bezpečnosti osôb či iných aspektov ochrany verejného záujmu, by sa tiež mal uplatňovať postup preskúmania.

(54)	Komisia by mala prijať okamžite uplatniteľné vykonávacie akty, ak sa to vyžaduje z vážnych a naliehavých dôvodov v riadne odôvodnených prípadoch v súvislosti s pyrotechnickými výrobkami, ktoré sú v súlade a ktoré predstavujú ohrozenie zdravia alebo bezpečnosti osôb.

(55)	V súlade so zaužívanou praxou môže výbor zriadený touto smernicou zohrávať užitočnú úlohu pri preskúmavaní záležitostí týkajúcich sa uplatňovania tejto smernice, predložených buď jeho predsedom, alebo zástupcom členského štátu v súlade s jeho rokovacím poriadkom.

(56)	Komisia by mala prostredníctvom vykonávacích aktov a s ohľadom na ich osobitný charakter, konajúc bez uplatnenia nariadenia (EÚ) č. 182/2011 určiť, či sú opatrenia prijaté členskými štátmi a vzťahujúce sa na pyrotechnické výrobky, ktoré nie sú v súlade, oprávnené alebo nie.

(57)	Členské štáty by mali ustanoviť pravidlá o sankciách uplatniteľných v prípade porušenia ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré boli prijaté podľa tejto smernice, a zabezpečiť, aby sa tieto pravidlá presadzovali. Stanovené sankcie by mali byť účinné, primerané a odradzujúce.

(58)

Výrobcovia a dovozcovia potrebujú dostatok času na výkon práv podľa platných vnútroštátnych predpisov pred dátumom uplatňovania vnútroštátnych opatrení transponujúcich túto smernicu, napríklad na predaj svojich zásob už vyrobených výrobkov. Je preto potrebné stanoviť vhodné prechodné opatrenia umožňujúce sprístupniť na trhu pyrotechnické výrobky už uvedené na trh v súlade so smernicou 2007/23/ES bez toho, aby bolo nutné vyžadovať súlad s ďalšími požiadavkami na výrobok, a to do dátumu začatia uplatňovania vnútroštátnych opatrení transponujúcich túto smernicu. Distribútori by preto mali byť schopní dodávať pyrotechnické výrobky uvedené na trh, a to zásoby, ktoré sa už nachádzajú v distribučnom reťazci, do dátumu začatia uplatňovania vnútroštátnych opatrení transponujúcich túto smernicu.

(59)

Pyrotechnické výrobky určené na použitie vo vozidlách sa navrhujú pre životný cyklus vozidla a vyžadujú si preto osobitné prechodné opatrenia. Je preto nutné, aby takýto pyrotechnický výrobok spĺňal požiadavky právneho predpisu platného v čase, keď bol po prvýkrát sprístupnený na trhu, ako aj počas celého obdobia životnosti vozidla, v ktorom je nainštalovaný.

(60)	S cieľom zabezpečiť nepretržité používanie určitých pyrotechnických výrobkov, najmä v automobilovom priemysle, je potrebné uplatniť bod 4 prílohy I zo 4. júla 2013.

(61)

Keďže cieľ tejto smernice, a to zaistiť, aby pyrotechnické výrobky na trhu spĺňali požiadavky poskytujúce vysokú úroveň ochrany zdravia a bezpečnosti a iných verejných záujmov pri súčasnom zabezpečení fungovania vnútorného trhu, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a účinkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(62)	Povinnosť transponovať túto smernicu do vnútroštátneho práva by sa mala obmedziť na tie ustanovenia, ktoré predstavujú podstatnú zmenu v porovnaní s predchádzajúcou smernicou. Povinnosť transponovať ustanovenia, ktoré sa nezmenili, vyplýva zo smernice 2007/23/ES.

(63)	Táto smernica by sa mala uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté záväzky členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu a dátumov uplatňovania smernice stanovených v časti B prílohy IV do vnútroštátneho práva,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

KAPITOLA 1

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

1.   Táto smernica stanovuje pravidlá vytvorené na dosiahnutie voľného pohybu pyrotechnických výrobkov na vnútornom trhu, pričom zabezpečuje vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia a verejnej bezpečnosti a ochrany a bezpečnosti spotrebiteľov a zohľadňuje príslušné aspekty týkajúce sa ochrany životného prostredia.

2.   Táto smernica stanovuje základné bezpečnostné požiadavky, ktoré musia pyrotechnické výrobky splniť, aby mohli byť sprístupnené na trhu. Tieto požiadavky sú uvedené v prílohe I.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.   Táto smernica sa vzťahuje na pyrotechnické výrobky.

2.   Táto smernica sa nevzťahuje na:

a)	pyrotechnické výrobky určené v súlade s vnútroštátnym právom na nekomerčné používanie ozbrojenými silami, políciou alebo hasičským zborom;

b)	zariadenie, ktoré patrí do rozsahu pôsobnosti smernice 96/98/ES;

c)	pyrotechnické výrobky určené na používanie v leteckom a kozmickom priemysle;

d)	výbušné (perkusné) kapsle určené osobitne do hračiek, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice 2009/48/ES;

e)	výbušniny, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice 93/15/EHS;

f)

strelivo;

g)	zábavnú pyrotechniku, ktorú výrobca vyrobil na vlastné použitie a ktorú schválil na použitie výlučne na svojom území členský štát, v ktorom má výrobca sídlo, a ktorá zostáva na území tohto členského štátu.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.	„pyrotechnický výrobok“ je akýkoľvek výrobok obsahujúci výbušné látky alebo zmes výbušných látok, ktorý je navrhnutý na vyprodukovanie tepla, svetla, zvuku, plynu alebo dymu, alebo kombinácie týchto efektov prostredníctvom jednotlivých exotermických chemických reakcií;

2.	„zábavná pyrotechnika“ je pyrotechnický výrobok určený na zábavné účely;

3.	„scénická pyrotechnika“ sú pyrotechnické výrobky určené na použitie na javisku v interiéri alebo v exteriéri vrátane filmovej a televíznej produkcie alebo na podobné použitie;

4.	„pyrotechnický výrobok určený na použitie vo vozidlách“ je prvok bezpečnostných zariadení vo vozidlách, ktorý obsahuje pyrotechnické zlože používané na iniciáciu týchto alebo iných zariadení;

5.	„strelivo“ sú projektily a hnacie náplne a nábojky, ktoré sa používajú v ručných strelných zbraniach, iných zbraniach a delostrelectve;

6.	„odborne spôsobilá osoba“ je osoba, ktorej členský štát povolil zaobchádzať na jeho území so zábavnou pyrotechnikou kategórie F4, so scénickou pyrotechnikou kategórie T2 a/alebo s inými pyrotechnickými výrobkami kategórie P2 a/alebo ich používať;

7.	„sprístupnenie na trhu“ je akákoľvek dodávka pyrotechnického výrobku na distribúciu, spotrebu alebo používanie na trhu Únie v rámci obchodnej činnosti, či už odplatne, alebo bezodplatne;

8.	„uvedenie na trh“ je prvé sprístupnenie pyrotechnického výrobku na trhu Únie;

9.	„výrobca“ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá vyrába pyrotechnický výrobok alebo ktorá dala pyrotechnický výrobok navrhnúť alebo vyrobiť a uvedený pyrotechnický výrobok predáva pod svojím menom alebo obchodnou značkou;

10.	„dovozca“ je každá fyzická osoba alebo právnická osoba so sídlom v Únii, ktorá uvádza pyrotechnický výrobok z tretej krajiny na trh Únie;

11.	„distribútor“ je každá fyzická alebo právnická osoba v dodávateľskom reťazci okrem výrobcu alebo dovozcu, ktorá sprístupňuje pyrotechnický výrobok na trhu;

12.	„hospodárske subjekty“ sú výrobca, dovozca a distribútor;

13.	„technická špecifikácia“ je dokument, ktorý stanovuje technické požiadavky, ktoré pyrotechnický výrobok musí splniť;

14.	„harmonizovaná norma“ je harmonizovaná norma vymedzená v článku 2 bode 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1025/2012;

15.	„akreditácia“ je akreditácia vymedzená v článku 2 bode 10 nariadenia (ES) č. 765/2008;

16.	„vnútroštátny akreditačný orgán“ je vnútroštátny akreditačný orgán vymedzený v článku 2 bode 11 nariadenia (ES) č. 765/2008;

17.	„posudzovanie zhody“ je postup preukázania, či boli splnené základné bezpečnostné požiadavky tejto smernice týkajúce sa pyrotechnického výrobku;

18.	„orgán posudzovania zhody“ je subjekt vykonávajúci činnosti posudzovania zhody vrátane kalibrácie, skúšania, certifikácie a inšpekcie;

19.	„spätné prevzatie“ je každé opatrenie, ktorého cieľom je dosiahnutie vrátenia pyrotechnického výrobku, ktorý sa už sprístupnil konečnému užívateľovi;

20.	„stiahnutie z trhu“ je každé opatrenie, ktorého cieľom je zabrániť sprístupneniu pyrotechnického výrobku v dodávateľskom reťazci na trhu;

21.	„harmonizačné právne predpisy Únie“ sú všetky právne predpisy Únie, ktoré harmonizujú podmienky uvádzania výrobkov na trh;

22.	„označenie CE“ je označenie, ktorým výrobca uvádza, že pyrotechnický výrobok je v zhode s uplatniteľnými požiadavkami stanovenými v harmonizačných právnych predpisoch Únie týkajúcich sa jeho umiestnenia.

Článok 4

Voľný pohyb

1.   Členské štáty nezakážu, neobmedzia ani nebránia sprístupneniu tých pyrotechnických výrobkov na trhu, ktoré spĺňajú požiadavky tejto smernice.

2.   Táto smernica neobmedzuje opatrenia členských štátov, ktoré sú opodstatnené z dôvodu verejného poriadku, bezpečnosti, zdravia alebo ochrany životného prostredia a ktorých cieľom je zakázať alebo obmedziť držbu, používanie a/alebo predaj zábavnej pyrotechniky kategórie F2 a F3, scénickej pyrotechniky a iných pyrotechnických výrobkov širokej verejnosti.

3.   Na obchodných veľtrhoch, výstavách a počas predvádzania na účely obchodovania s pyrotechnickými výrobkami členské štáty nebránia vystavovaniu a používaniu pyrotechnických výrobkov, ktoré nie sú v zhode s touto smernicou, za predpokladu, že viditeľné označenie jasne uvádza názov a dátum konania príslušného obchodného veľtrhu, výstavy alebo predvádzania a nezhoda a nedostupnosť pyrotechnických výrobkov na účely predaja, až kým nie sú tieto pyrotechnické výrobky v zhode. Počas takýchto akcií sa prijmú príslušné bezpečnostné opatrenia v súlade s požiadavkami stanovenými príslušným orgánom dotknutého členského štátu.

4.   Členské štáty nebránia voľnému pohybu a používaniu pyrotechnických výrobkov, ktoré sú vyrobené na účely výskumu, vývoja a skúšania a ktoré nie sú v zhode s touto smernicou, za predpokladu, že viditeľné označenie jasne uvádza ich nezhodu a ich nedostupnosť na iné účely ako výskum, vývoj a skúšanie.

Článok 5

Sprístupnenie na trhu

Členské štáty prijmú všetky náležité opatrenia, ktoré zabezpečia, aby sa pyrotechnické výrobky mohli sprístupňovať na trhu iba vtedy, ak spĺňajú požiadavky tejto smernice.

Článok 6

Kategórie pyrotechnických výrobkov

1.   Výrobca zaraďuje pyrotechnické výrobky do kategórií podľa spôsobu ich použitia alebo ich účelu a úrovne nebezpečenstva vrátane ich hladiny hluku. Notifikované orgány uvedené v článku 21 potvrdzujú zaradenie do kategórií ako súčasť postupov posudzovania zhody uvedených v článku 17.

Zaradenie do kategórií je takéto:

a)

Zábavná pyrotechnika: i) kategória F1: zábavná pyrotechnika, ktorá predstavuje veľmi nízke nebezpečenstvo a má zanedbateľnú hladinu hluku a ktorá je určená na použitie v obmedzených priestoroch, vrátane zábavnej pyrotechniky, ktorá je určená na používanie vnútri obytných budov; ii) kategória F2: zábavná pyrotechnika, ktorá predstavuje nízke nebezpečenstvo a má nízku hladinu hluku a ktorá je určená na používanie vonku v obmedzených priestoroch; iii) kategória F3: zábavná pyrotechnika, ktorá predstavuje stredne veľké nebezpečenstvo, ktorá je určená na používanie vonku na veľkých otvorených priestranstvách a ktorej hladina hluku nie je škodlivá pre ľudské zdravie; iv) kategória F4: zábavná pyrotechnika, ktorá predstavuje vysoké nebezpečenstvo, ktorú môžu používať iba odborne spôsobilé osoby (všeobecne známa ako „zábavná pyrotechnika na profesionálne použitie“) a ktorej hladina hluku nie je škodlivá pre ľudské zdravie.

b)	Scénická pyrotechnika: i) kategória T1: pyrotechnické výrobky na použitie na javisku, ktoré predstavujú malé riziko; ii) kategória T2: pyrotechnické výrobky na použitie na javisku, ktoré môžu používať iba odborne spôsobilé osoby.

c)

Iné pyrotechnické výrobky: i) kategória P1: pyrotechnické výrobky iné ako zábavná pyrotechnika a scénická pyrotechnika, ktoré predstavujú nízke nebezpečenstvo; ii) kategória P2: pyrotechnické výrobky iné ako zábavná pyrotechnika a scénická pyrotechnika, ktoré sú určené na zaobchádzanie alebo používanie iba odborne spôsobilými osobami.

2.   Členské štáty informujú Komisiu o postupoch, ktorými určujú a oprávňujú odborne spôsobilé osoby.

Článok 7

Vekové obmedzenia a iné obmedzenia

1.   Pyrotechnické výrobky sa nesmú sprístupniť na trhu osobám pod týmito vekovými obmedzeniami:

a)	zábavná pyrotechnika: i) kategória F1: 12 rokov; ii) kategória F2: 16 rokov; iii) kategória F3: 18 rokov;

b)	scénická pyrotechnika kategórie T1 a iné pyrotechnické výrobky kategórie P1: 18 rokov.

2.   Členské štáty môžu zvýšiť vekové obmedzenia stanovené v odseku 1 v odôvodnených prípadoch z dôvodu verejného poriadku, zdravia alebo bezpečnosti. Členské štáty môžu znížiť vekové obmedzenia v prípade osôb, ktoré sú odborne vyškolené alebo ktoré práve absolvujú takúto odbornú prípravu.

3.   Výrobcovia, dovozcovia a distribútori na trhu nesprístupňujú tieto pyrotechnické výrobky, s výnimkou odborne spôsobilých osôb:

a)	zábavná pyrotechnika kategórie F4;

b)	scénická pyrotechnika kategórie T2 a iné pyrotechnické výrobky kategórie P2.

4.   Iné pyrotechnické výrobky kategórie P1 pre použitie vo vozidlách vrátane airbagov a napínačov bezpečnostných pásov nie sú prístupné širokej verejnosti okrem prípadov, keď boli zabudované do vozidla alebo oddeliteľnej časti vozidla.

KAPITOLA 2

POVINNOSTI HOSPODÁRSKYCH SUBJEKTOV

Článok 8

Povinnosti výrobcov

1.   Pri uvádzaní svojich pyrotechnických výrobkov na trh výrobcovia zabezpečia, aby boli navrhnuté a vyrobené v súlade so základnými bezpečnostnými požiadavkami stanovenými v prílohe I.

2.   Výrobcovia vypracujú technickú dokumentáciu uvedenú v prílohe II a zabezpečia vykonanie príslušného postupu posudzovania zhody uvedeného v článku 17.

Ak sa týmto postupom preukáže, že pyrotechnický výrobok spĺňa uplatniteľné požiadavky, výrobcovia vydajú vyhlásenie o zhode EÚ a na výrobok umiestnia označenie CE.

3.   Výrobcovia uchovávajú technickú dokumentáciu a vyhlásenie o zhode EÚ počas10 rokov po uvedení pyrotechnického výrobku na trh.

4.   Výrobcovia zabezpečia zavedenie postupov na zachovanie zhody sériovej výroby s touto smernicou. Zmeny návrhu alebo vlastností pyrotechnického výrobku a zmeny v harmonizovaných normách alebo iných technických špecifikáciách, na základe ktorých sa vyhlasuje zhoda pyrotechnického výrobku, sa náležite zohľadnia.

Ak je to potrebné vzhľadom na riziko, ktoré predstavuje pyrotechnický výrobok, výrobcovia vykonávajú v záujme ochrany zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov na základe riadne odôvodnenej žiadosti príslušných orgánov skúšku vzorky pyrotechnických výrobkov sprístupnených na trhu, prešetrujú a v prípade potreby vedú register sťažností pyrotechnických výrobkov, ktoré nie sú v zhode, a spätných prevzatí pyrotechnických výrobkov a o každom takomto monitorovaní informujú distribútorov.

5.   Výrobcovia zabezpečia, aby pyrotechnické výrobky, ktoré uviedli na trh, boli označené v súlade s článkom 10 alebo článkom 11.

6.   Výrobcovia uvedú na pyrotechnickom výrobku, alebo ak to nie je možné, na jeho obale alebo v sprievodnej dokumentácii pyrotechnického výrobku svoje meno, registrované obchodné meno alebo registrovanú obchodnú značku a poštovú adresu, na ktorej ich možno kontaktovať. Adresa musí uvádzať jedno miesto, na ktorom možno výrobcu kontaktovať. Kontaktné údaje sa uvádzajú v jazyku, ktorý je pre konečných užívateľov a orgány dohľadu nad trhom ľahko zrozumiteľný.

7.   Výrobcovia zabezpečia, aby k pyrotechnickému výrobku boli pripojené návody na použitie a bezpečnostné pokyny v jazyku, ktorý je ľahko zrozumiteľný spotrebiteľom a iným konečným užívateľom podľa určenia dotknutého členského štátu. Takéto návody na použitie a bezpečnostné pokyny, ako i každé označenie, musia byť jasné, pochopiteľné a zrozumiteľné.

8.   Výrobcovia, ktorí sa domnievajú alebo majú dôvod domnievať sa, že pyrotechnický výrobok, ktorý uviedli na trh, nie je v zhode s touto smernicou, bezodkladne prijmú nápravné opatrenia nevyhnutné na dosiahnutie zhody tohto pyrotechnického výrobku alebo v prípade potreby na jeho stiahnutie z trhu alebo spätné prevzatie. Okrem toho v prípade, že pyrotechnický výrobok predstavuje riziko, výrobcovia o tom bezodkladne informujú príslušné vnútroštátne orgány členských štátov, v ktorých sprístupnili pyrotechnický výrobok na trhu, pričom uvedú podrobné údaje, najmä týkajúce sa nesúladu a prijatých nápravných opatrení.

9.   Na základe zdôvodnenej žiadosti príslušného vnútroštátneho orgánu mu výrobcovia poskytnú všetky informácie a dokumentáciu v tlačenej alebo elektronickej podobe potrebnú na preukázanie zhody pyrotechnického výrobku s touto smernicou v jazyku ľahko zrozumiteľnom tomuto orgánu. Na žiadosť tohto orgánu s ním spolupracujú pri každom prijatom opatrení s cieľom odstrániť riziká, ktoré predstavujú pyrotechnické výrobky, ktoré uviedli na trh.

Článok 9

Vysledovateľnosť

1.   S cieľom uľahčiť vysledovateľnosť pyrotechnických výrobkov ich výrobcovia označia registračným číslom, ktoré im pridelil notifikovaný orgán vykonávajúci posudzovanie zhody podľa článku 17. Pridelenie čísla sa vykonáva v súlade s jednotným systémom, ktorý určí Komisia.

2.   Výrobcovia a dovozcovia uchovávajú záznamy o registračných číslach pyrotechnických výrobkov, ktoré sprístupnia na trhu, a tieto údaje poskytnú na žiadosť príslušným orgánom.

Článok 10

Označenie iných pyrotechnických výrobkov ako pyrotechnických výrobkov určených na použitie vo vozidlách

1.   Výrobcovia zabezpečia, aby iné pyrotechnické výrobky ako pyrotechnické výrobky určené na použitie vo vozidlách boli viditeľne, čitateľne a nezmazateľne označené v úradnom jazyku (úradných jazykoch) členského štátu, v ktorom sa pyrotechnický výrobok sprístupňuje spotrebiteľovi. Takéto označenie musí byť jasné, pochopiteľné a zrozumiteľné.

2.   Označenie pyrotechnických výrobkov zahŕňa aspoň informáciu o výrobcovi stanovenú v článku 8 ods. 6, a ak výrobca nemá sídlo v Únii, informáciu o výrobcovi a dovozcovi podľa článku 8 ods. 6 a článku 12 ods. 3, názov a druh pyrotechnického výrobku, jeho registračné číslo a jeho výrobné číslo, šaržu alebo sériové číslo, minimálne vekové obmedzenia stanovené v článku 7 ods. 1 a 2, príslušnú kategóriu a návod na použitie, v prípade zábavnej pyrotechniky kategórie F3 a F4 rok výroby a prípadne aj minimálnu bezpečnú vzdialenosť. Označenie zahŕňa čistý obsah výbušniny (NEC ‒ net explosive content).

3.   Zábavná pyrotechnika musí obsahovať aj tieto minimálne informácie:

a)	kategória F1: v prípade potreby: „používať iba vonku“ a minimálnu bezpečnú vzdialenosť;

b)	kategória F2: „používať iba vonku“ a podľa potreby minimálnu bezpečnú vzdialenosť (vzdialenosti);

c)	kategória F3: „používať iba vonku“ a minimálnu bezpečnú vzdialenosť (vzdialenosti);

d)	kategória F4: „určené iba na použitie odborne spôsobilou osobou“ a minimálnu bezpečnú vzdialenosť (vzdialenosti).

4.   Scénická pyrotechnika musí obsahovať aj tieto minimálne informácie:

a)	kategória T1: v prípade potreby: „používať iba vonku“ a minimálnu bezpečnú vzdialenosť (vzdialenosti);

b)	kategória T2: „určené iba na použitie odborne spôsobilou osobou“ a minimálnu bezpečnú vzdialenosť (vzdialenosti).

5.   Ak na pyrotechnickom výrobku nie je dostatok priestoru, pokiaľ ide o požiadavky na označenie uvedené v odsekoch 2, 3 a 4, informácie sa uvádzajú na najmenšej časti balenia.

Článok 11

Označenie pyrotechnických výrobkov určených na použitie vo vozidlách

1.   Označenie pyrotechnických výrobkov určených na použitie vo vozidlách zahŕňa informáciu o výrobcovi podľa článku 8 ods. 6, názov a druh pyrotechnického výrobku, jeho registračné číslo a jeho výrobné číslo, šaržu alebo sériové číslo a v prípade potreby aj bezpečnostné pokyny.

2.   Ak na pyrotechnickom výrobku určenom na použitie vo vozidlách nie je dostatok miesta, pokiaľ ide o požiadavky na označenie uvedené v odseku 1, informácie sa uvádzajú na obale.

3.   Karta bezpečnostných údajov pre pyrotechnické výrobky určené na použitie vo vozidlách, ktorá bola vypracovaná v súlade s prílohou II k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry (14), a ktorá berie do úvahy osobitné potreby profesionálnych užívateľov, sa poskytne týmto užívateľom v jazyku, ktorý požadujú.

Karta bezpečnostných údajov sa môže poskytnúť v tlačenej alebo elektronickej podobe, ak profesionálny užívateľ disponuje nevyhnutnými prostriedkami na jej sprístupnenie.

Článok 12

Povinnosti dovozcov

1.   Dovozcovia musia uviesť na trh iba pyrotechnické výrobky, ktoré sú v súlade.

2.   Pred uvedením pyrotechnického výrobku na trh dovozcovia zabezpečia, že výrobca vykonal primeraný postup posudzovania zhody uvedený v článku 17. Zabezpečia, že výrobca vypracuje technickú dokumentáciu, že je na pyrotechnickom výrobku umiestnené označenie CE a sprevádza ho požadovaná dokumentácia, a že výrobca splnil požiadavky stanovené v článku 8 ods. 5 a 6.

Ak sa dovozca domnieva alebo má dôvod domnievať sa, že pyrotechnický výrobok nie je v zhode so základnými bezpečnostnými požiadavkami stanovenými v prílohe I, nesmie pyrotechnický výrobok uviesť na trh, pokým tento výrobok nebude v zhode. Navyše ak pyrotechnický výrobok predstavuje riziko, dovozca o tom informuje výrobcu a orgány dohľadu nad trhom.

3.   Dovozcovia uvedú na pyrotechnickom výrobku, alebo ak to nie je možné, na jeho obale alebo v sprievodnej dokumentácii pyrotechnického výrobku svoje meno, registrované obchodné meno alebo registrovanú obchodnú značku a poštovú adresu, na ktorej ich možno kontaktovať. Kontaktné údaje sa uvádzajú v jazyku, ktorý je pre konečných užívateľov a orgány dohľadu nad trhom ľahko zrozumiteľný.

4.   Dovozcovia zabezpečia, aby boli spolu s pyrotechnickým výrobkom dodané návod na použitie a bezpečnostné pokyny v jazyku, ktorý je ľahko zrozumiteľný spotrebiteľom a iným konečným užívateľom podľa určenia dotknutého členského štátu.

5.   Dovozcovia zabezpečujú, aby v čase, keď nesú za pyrotechnický výrobok zodpovednosť, podmienky jeho uskladnenia alebo dopravy neohrozovali jeho súlad so základnými bezpečnostnými požiadavkami stanovenými v prílohe I.

6.   Ak je to potrebné vzhľadom na riziko, ktoré predstavuje pyrotechnický výrobok, dovozcovia vykonávajú v záujme ochrany zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov na základe riadne odôvodnenej žiadosti príslušných orgánov skúšku vzorky pyrotechnických výrobkov sprístupnených na trhu, prešetrujú a v prípade potreby vedú register sťažností, pyrotechnických výrobkov, ktoré nie sú v zhode, a spätných prevzatí pyrotechnických výrobkov, a o každom takomto monitorovaní informujú distribútorov.

7.   Dovozcovia, ktorí sa domnievajú alebo majú dôvod domnievať sa, že pyrotechnický výrobok, ktorý uviedli na trh, nie je v zhode s touto smernicou, bezodkladne prijmú nevyhnutné nápravné opatrenia s cieľom dosiahnuť zhodu tohto pyrotechnického výrobku alebo ho v prípade potreby stiahnuť z trhu, alebo spätne prevziať. Okrem toho v prípade, že pyrotechnický výrobok predstavuje riziko, dovozcovia o tom bezodkladne informujú príslušné vnútroštátne orgány členských štátov, v ktorých pyrotechnický výrobok sprístupnili na trhu, pričom uvedú podrobné údaje, najmä týkajúce sa nesúladu a akýchkoľvek prijatých nápravných opatrení.

8.   Dovozcovia majú k dispozícii pre orgány dohľadu nad trhom počas 10 rokov po uvedení pyrotechnického výrobku na trh kópiu vyhlásenia o zhode EÚ a zabezpečujú, aby bola týmto orgánom na ich žiadosť sprístupnená technická dokumentácia.

9.   Na základe zdôvodnenej žiadosti príslušného vnútroštátneho orgánu dovozcovia poskytnú tomuto orgánu všetky informácie a dokumentáciu v tlačenej alebo elektronickej podobe potrebnú na preukázanie zhody pyrotechnického výrobku v jazyku ľahko zrozumiteľnom tomuto orgánu. Na žiadosť tohto orgánu s ním dovozcovia spolupracujú pri každom prijatom opatrení s cieľom odstrániť riziká, ktoré predstavujú pyrotechnické výrobky, ktoré uviedli na trh.

Článok 13

Povinnosti distribútorov

1.   Pri sprístupňovaní pyrotechnického výrobku na trhu distribútori konajú s náležitou starostlivosťou vo vzťahu k požiadavkám tejto smernice.

2.   Pred sprístupnením pyrotechnického výrobku na trhu distribútori overujú, či je na pyrotechnickom výrobku umiestnené označenie CE, či má požadovanú sprievodnú dokumentáciu a návody na použitie a bezpečnostné pokyny v jazyku, ktorý je ľahko zrozumiteľný pre spotrebiteľov a iných konečných užívateľov v členskom štáte, v ktorom sa pyrotechnický výrobok sprístupňuje na trhu, a či výrobca splnil požiadavky stanovené v článku 8 ods. 5 a 6 a dovozca splnil požiadavky v článku 12 ods. 3.

Ak sa distribútor domnieva alebo má dôvod domnievať sa, že pyrotechnický výrobok nie je v zhode so základnými bezpečnostnými požiadavkami stanovenými v prílohe I, nesmie pyrotechnický výrobok sprístupniť na trhu, pokým tento výrobok nebude v zhode. Navyše, ak pyrotechnický výrobok predstavuje riziko, distribútor o tom informuje výrobcu alebo dovozcu a orgány dohľadu nad trhom.

3.   Distribútori zabezpečujú, aby v čase, keď nesú za pyrotechnický výrobok zodpovednosť, podmienky jeho uskladnenia alebo dopravy neohrozovali jeho súlad so základnými bezpečnostnými požiadavkami stanovenými v prílohe I.

4.   Distribútori, ktorí sa domnievajú alebo majú dôvod domnievať sa, že pyrotechnický výrobok, ktorý sprístupnili na trhu, nie je v zhode s touto smernicou, zabezpečia prijatie nevyhnutných nápravných opatrení s cieľom dosiahnuť zhodu uvedeného pyrotechnického výrobku alebo ho v prípade potreby stiahnuť z trhu, alebo spätne prevziať. Okrem toho v prípade, že pyrotechnický výrobok predstavuje riziko, distribútori o tom bezodkladne informujú príslušné vnútroštátne orgány členských štátov, v ktorých bol pyrotechnický výrobok sprístupnený na trhu, pričom uvedú podrobnosti, najmä o nesúlade a akýchkoľvek prijatých nápravných opatrení.

5.   Na základe zdôvodnenej žiadosti príslušného vnútroštátneho orgánu distribútori poskytnú tomuto orgánu všetky informácie a dokumentáciu v tlačenej alebo elektronickej podobe potrebnú na preukázanie zhody pyrotechnického výrobku. Na žiadosť tohto orgánu s ním distribútori spolupracujú pri každom opatrení prijatom s cieľom odstrániť riziká, ktoré predstavujú pyrotechnické výrobky, ktoré sprístupnili na trhu.

Článok 14

Prípady, v ktorých sa povinnosti výrobcov uplatňujú na dovozcov a distribútorov

Dovozca alebo distribútor sa považuje za výrobcu na účely tejto smernice a vzťahujú sa naňho povinnosti výrobcu podľa článku 8, ak uvedie pyrotechnický výrobok na trh pod svojím menom alebo obchodnou značkou alebo upraví pyrotechnický výrobok, ktorý už bol uvedený na trh, takým spôsobom, že to môže mať vplyv na súlad výrobku s požiadavkami tejto smernice.

Článok 15

Identifikácia hospodárskych subjektov

Hospodárske subjekty na požiadanie orgánov dohľadu nad trhom im identifikujú:

a)	každý hospodársky subjekt, ktorý im dodal pyrotechnický výrobok;

b)	každý hospodársky subjekt, ktorému pyrotechnický výrobok dodali.

Hospodárske subjekty musia byť schopné predložiť informácie uvedené v prvom odseku počas obdobia 10 rokov od dátumu, keď im bol dodaný pyrotechnický výrobok, a počas obdobia 10 rokov od dátumu, keď dodali pyrotechnický výrobok.

KAPITOLA 3

ZHODA PYROTECHNICKÉHO VÝROBKU

Článok 16

Predpoklad zhody pyrotechnických výrobkov

Pyrotechnické výrobky, ktoré sú v zhode s harmonizovanými normami alebo ich časťami, na ktoré boli uverejnené odkazy v Úradnom vestníku Európskej únie, sa považujú za výrobky, ktoré sú v zhode so základnými bezpečnostnými požiadavkami stanovenými v prílohe I, na ktoré sa tieto normy alebo ich časti vzťahujú.

Článok 17

Postupy posudzovania zhody

Na účely posudzovania zhody pyrotechnických výrobkov výrobca postupuje podľa jedného z týchto postupov uvedených v prílohe II:

a)

skúška typu EÚ (modul B) a podľa voľby výrobcu jeden z týchto postupov: i) zhoda s typom založená na vnútornej kontrole výroby a skúškach výrobku pod dohľadom v náhodných intervaloch (modul C2); ii) zhoda s typom založená na zabezpečení kvality výrobného procesu (modul D); iii) zhoda s typom založená na zabezpečení kvality výrobku (modul E);

b)	zhoda založená na overovaní jednotky (modul G);

c)	zhoda založená na úplnom zabezpečení kvality (modul H), pokiaľ ide o zábavnú pyrotechniku kategórie F4.

Článok 18

Vyhlásenie o zhode EÚ

1.   Vo vyhlásení o zhode EÚ sa stanovuje, že bolo preukázané splnenie základných bezpečnostných požiadaviek uvedených v prílohe I.

2.   Vyhlásenie o zhode EÚ má vzorovú štruktúru stanovenú v prílohe III, obsahuje prvky uvedené v príslušných moduloch stanovených v prílohe II a musí byť neustále aktualizované. Prekladá sa do jazyka alebo jazykov požadovaných členským štátom, v ktorom sa pyrotechnické výrobky uvádzajú na trh alebo sa na ňom sprístupňujú.

3.   Ak sa na pyrotechnický výrobok vzťahuje viac ako jeden právny akt Únie vyžadujúci vyhlásenie o zhode EÚ, vypracuje sa jediné vyhlásenie o zhode EÚ týkajúce sa všetkých takýchto aktov Únie. Uvedené vyhlásenie obsahuje identifikáciu príslušných aktov Únie vrátane odkazov na ich uverejnenie.

4.   Vydaním vyhlásenia o zhode EÚ výrobca preberá zodpovednosť za súlad pyrotechnického výrobku s požiadavkami ustanovenými v tejto smernici.

Článok 19

Všeobecné zásady označenia CE

Označenie CE sa riadi všeobecnými zásadami stanovenými v článku 30 nariadenia (ES) č. 765/2008.

Článok 20

Pravidlá a podmienky umiestňovania označenia CE a iných označení

1.   Označenie CE sa na pyrotechnické výrobky umiestni viditeľne, čitateľne a nezmazateľne. Ak to povaha pyrotechnického výrobku neumožňuje alebo nezaručuje, toto označenie sa umiestni na obale a v sprievodnej dokumentácii.

2.   Označenie CE sa umiestni pred uvedením pyrotechnického výrobku na trh.

3.   Za označením CE nasleduje identifikačné číslo notifikovaného orgánu, ak je takýto orgán zapojený do fázy kontroly výroby.

Identifikačné číslo notifikovaného orgánu umiestňuje na výrobok samotný orgán alebo na základe jeho pokynov ho umiestňuje výrobca.

4.   Za označením CE a prípadným identifikačným číslom notifikovaného orgánu môže nasledovať akákoľvek iná značka označujúca osobitné riziko alebo použitie.

5.   Členské štáty vychádzajú z existujúcich mechanizmov pri zabezpečovaní správneho režimu uplatňovania označenia CE a prijmú vhodné opatrenia v prípade nesprávneho používania tohto označenia.

KAPITOLA 4

NOTIFIKÁCIA ORGÁNOV POSUDZOVANIA ZHODY

Článok 21

Notifikácia

Členské štáty notifikujú Komisii a ostatným členským štátom orgány, ktoré sú oprávnené vykonávať úlohy posudzovania zhody tretími stranami podľa tejto smernice.

Článok 22

Notifikujúce orgány

1.   Členské štáty určia notifikujúci orgán, ktorý je zodpovedný za stanovenie a vykonávanie nevyhnutných postupov na účely hodnotenia a notifikácie orgánov posudzovania zhody a monitorovania notifikovaných orgánov vrátane súladu s článkom 27.

2.   Členské štáty môžu rozhodnúť, že hodnotenie a monitorovanie uvedené v odseku 1 vykoná vnútroštátny akreditačný orgán v zmysle nariadenia (ES) č. 765/2008 a v súlade s ním.

Článok 23

Požiadavky týkajúce sa notifikujúcich orgánov

1.   Notifikujúci orgán sa zriaďuje tak, aby nevznikali žiadne konflikty záujmov s orgánmi posudzovania zhody.

2.   Notifikujúci orgán má takú organizačnú štruktúru a funguje takým spôsobom, aby zabezpečil objektivitu a nestrannosť svojich činností.

3.   Notifikujúci orgán má takú organizačnú štruktúru, aby sa každé rozhodnutie týkajúce sa notifikácie orgánu posudzovania zhody prijalo odborne spôsobilými osobami, inými ako osobami, ktoré vykonali hodnotenie.

4.   Notifikujúci orgán neponúka ani neposkytuje žiadne činnosti, ktoré vykonávajú orgány posudzovania zhody, ani poradenské služby na komerčnom či konkurenčnom základe.

5.   Notifikujúci orgán zabezpečuje dôvernosť získaných informácií.

6.   Notifikujúci orgán má k dispozícii dostatočný počet odborne spôsobilých zamestnancov na riadne plnenie svojich úloh.

Článok 24

Informačná povinnosť notifikujúcich orgánov

Členské štáty informujú Komisiu o svojich postupoch hodnotenia a notifikácie orgánov posudzovania zhody a monitorovania notifikovaných orgánov a o všetkých zmenách, pokiaľ ide o tieto informácie.

Komisia tieto informácie zverejní.

Článok 25

Požiadavky týkajúce sa notifikovaných orgánov

1.   Na účely notifikácie spĺňa orgán posudzovania zhody požiadavky stanovené v odsekoch 2 až 11.

2.   Orgán posudzovania zhody je zriadený podľa vnútroštátneho práva členského štátu a má právnu subjektivitu.

3.   Orgán posudzovania zhody je treťou stranou, nezávislou od organizácie alebo pyrotechnického výrobku, ktorý posudzuje.

4.   Orgán posudzovania zhody, jeho vrcholový manažment a zamestnanci zodpovední za vykonávanie úloh posudzovania zhody nie sú dizajnéri, výrobcovia, dodávatelia, subjekty vykonávajúce inštaláciu, nákupcovia, vlastníci, používatelia ani subjekty vykonávajúce údržbu pyrotechnických výrobkov a/alebo výbušných látok, ani zástupcov ktorejkoľvek z týchto strán. To nevylučuje možnosť použitia pyrotechnických výrobkov a/alebo výbušných látok, ktoré sú potrebné na výkon činností orgánu posudzovania zhody, alebo použitie pyrotechnických výrobkov na osobné účely.

Orgán posudzovania zhody, jeho vrcholový manažment a zamestnanci zodpovední za vykonávanie úloh posudzovania zhody nie sú priamo zapojení do navrhovania, výroby alebo konštrukcie, uvádzania na trh, inštalácie, používania alebo údržby pyrotechnických výrobkov a/alebo výbušných látok, ani nezastupujú osoby zapojené do týchto činností. Nepodieľajú sa na žiadnych činnostiach, ktoré by mohli ovplyvniť ich nezávislý posudok alebo bezúhonnosť vo vzťahu k činnostiam posudzovania zhody, pre ktoré boli notifikované. Vzťahuje sa to najmä na poradenské služby.

Orgány posudzovania zhody zabezpečia, aby činnosti ich pobočiek alebo subdodávateľov neovplyvňovali dôvernosť, objektivitu alebo nestrannosť ich činností posudzovania zhody.

5.   Orgány posudzovania zhody a ich zamestnanci vykonávajú činnosti posudzovania zhody na najvyššej úrovni odbornej integrity a nevyhnutnej technickej odbornej spôsobilosti v danej oblasti a nesmú podliehať žiadnym tlakom ani stimulom, najmä finančným, ktoré by mohli ovplyvniť ich rozhodnutie alebo výsledky ich činností posudzovania zhody, najmä zo strany osôb alebo skupín osôb, ktoré majú záujem na výsledku týchto činností.

6.   Orgán posudzovania zhody je schopný vykonávať všetky úlohy posudzovania zhody, ktoré mu boli pridelené na základe prílohy II a v súvislosti s ktorými bol notifikovaný, či už ide o úlohy vykonávané samotným orgánom posudzovania zhody, alebo v jeho mene a na jeho zodpovednosť.

Orgán posudzovania zhody má vždy a pre každý postup posudzovania zhody a pre každý typ alebo kategóriu pyrotechnických výrobkov, v súvislosti s ktorou bol notifikovaný, k dispozícii:

a)	potrebný personál s technickými znalosťami a dostatočnými a primeranými skúsenosťami na vykonanie úloh posudzovania zhody;

b)	potrebný opis postupov, v súlade s ktorými sa vykonáva posudzovanie zhody, s cieľom zabezpečiť transparentnosť a schopnosť reprodukovateľnosti týchto postupov. Musí mať zavedené príslušné politiky a postupy, ktoré rozlišujú medzi úlohami, ktoré vykonáva ako notifikovaný orgán, a inými činnosťami;

c)	potrebné postupy na vykonávanie svojej činnosti zohľadňujúce veľkosť podniku, odvetvie, v ktorom podniká, jeho štruktúru, stupeň zložitosti príslušnej technológie používanej pri výrobku a hromadný či sériový charakter výrobného procesu.

Orgán posudzovania zhody musí mať prostriedky potrebné na plnenie technických a administratívnych úloh spojených s činnosťami náležitého posudzovania zhody a mať prístup k všetkým potrebným zariadeniam alebo vybaveniu.

7.   Zamestnanci zodpovední za vykonávanie úloh týkajúcich sa posudzovania zhody majú:

a)	primerané technické a odborné vzdelanie vzťahujúce sa na všetky činnosti posudzovania zhody, v súvislosti s ktorými bol orgán posudzovania zhody notifikovaný;

b)	dostatočné znalosti o požiadavkách posudzovaní, ktoré vykonávajú, a primeranú právomoc vykonávať tieto posudzovania;

c)	primerané znalosti a pochopenie základných bezpečnostných požiadaviek stanovených v prílohe I, uplatniteľných harmonizovaných noriem a príslušných ustanovení harmonizačných právnych predpisov Únie a vnútroštátnych právnych predpisov;

d)	schopnosti potrebné na vydanie certifikátov, záznamov a protokolov preukazujúcich, že sa vykonalo posúdenie.

8.   Je potrebné zaručiť nestrannosť orgánov posudzovania zhody, ich vrcholového manažmentu a zamestnancov zodpovedných za vykonávanie úloh týkajúcich sa posudzovania zhody.

Odmeňovanie vrcholového manažmentu orgánu posudzovania zhody a jeho zamestnancov zodpovedných za vykonávanie úloh týkajúcich sa posudzovania zhody, nesmie závisieť od počtu vykonaných posúdení ani výsledkov týchto posúdení.

9.   Orgány posudzovania zhody uzavrú poistenie zodpovednosti za škodu, ak túto zodpovednosť nenesie štát v súlade s vnútroštátnym právom alebo ak nie je za posudzovanie zhody priamo zodpovedný samotný členský štát.

10.   Zamestnanci orgánu posudzovania zhody sú povinní dodržiavať služobné tajomstvo, pokiaľ ide o všetky informácie získané pri vykonávaní svojich úloh podľa prílohy II alebo akéhokoľvek ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré tento predpis uvádzajú do účinnosti, nie však vo vzťahu k príslušným orgánom členského štátu, kde daný orgán vykonáva svoju činnosť. Vlastnícke práva sa ochraňujú.

11.   Orgány posudzovania zhody sa zúčastňujú na príslušných normalizačných činnostiach a činnostiach koordinačnej skupiny notifikovaného orgánu zriadenej podľa príslušných harmonizačných právnych predpisov Únie alebo zabezpečia, aby jeho zamestnanci zodpovední za vykonávanie úloh týkajúcich sa posudzovania zhody boli o nich informovaní, a ako všeobecné usmernenie uplatňujú administratívne rozhodnutia a dokumenty, ktoré sú výsledkom práce tejto skupiny.

Článok 26

Predpoklad zhody notifikovaných orgánov

Ak orgán posudzovania zhody preukáže svoju zhodu s kritériami stanovenými v príslušných harmonizovaných normách alebo ich častiach, na ktoré boli uverejnené odkazy v Úradnom vestníku Európskej únie, predpokladá sa, že spĺňa požiadavky stanovené v článku 25 v takom rozsahu, v akom uplatniteľné harmonizované normy tieto požiadavky pokrývajú.

Článok 27

Pobočky a subdodávatelia notifikovaných orgánov

1.   Ak notifikovaný orgán uzatvára subdodávateľské zmluvy na osobitné úlohy spojené s posudzovaním zhody alebo využíva pobočku, zabezpečí, aby subdodávateľ alebo pobočka spĺňali požiadavky stanovené v článku 25, a zodpovedajúcim spôsobom o tom informuje notifikujúci orgán.

2.   Notifikované orgány nesú plnú zodpovednosť za úlohy vykonávané subdodávateľmi alebo pobočkami bez ohľadu na to, kde majú sídlo.

3.   Na činnosti sa môžu uzatvárať subdodávateľské zmluvy alebo ich môže vykonávať pobočka iba v prípade, že s tým klient súhlasí.

4.   Notifikované orgány majú pre notifikujúci orgán k dispozícii príslušnú dokumentáciu týkajúcu sa posúdenia kvalifikácie subdodávateľa alebo pobočky a práce vykonanej subdodávateľom alebo pobočkou podľa prílohy II.

Článok 28

Žiadosť o notifikáciu

1.   Orgán posudzovania zhody predloží žiadosť o notifikáciu notifikujúcemu orgánu členského štátu, v ktorom má sídlo.

2.   Súčasťou žiadosti o notifikáciu je opis činností posudzovania zhody, modulu alebo modulov posudzovania zhody a pyrotechnického výrobku alebo pyrotechnických výrobkov, v súvislosti s ktorými orgán tvrdí, že je odborne spôsobilý, a osvedčenie o akreditácii, ak existuje, vydané vnútroštátnym akreditačným orgánom, ktoré potvrdzuje, že orgán posudzovania zhody spĺňa požiadavky stanovené v článku 25.

3.   Ak príslušný orgán posudzovania zhody nemôže poskytnúť osvedčenie o akreditácii, poskytne notifikujúcemu orgánu všetku dokumentáciu potrebnú na overenie, uznanie a pravidelné monitorovanie jeho súladu s požiadavkami stanovenými v článku 25.

Článok 29

Postup notifikácie

1.   Notifikujúce orgány môžu notifikovať iba orgány posudzovania zhody, ktoré splnili požiadavky stanovené v článku 25.

2.   Notifikáciu Komisii a ostatným členským štátom uskutočnia prostredníctvom elektronického nástroja notifikácie vyvinutého a riadeného Komisiou.

3.   V notifikácii sú zahrnuté všetky podrobné informácie o činnostiach posudzovania zhody, module alebo moduloch posudzovania zhody a o príslušnom pyrotechnickom výrobku alebo pyrotechnických výrobkoch, ako aj príslušné potvrdenie spôsobilosti.

4.   Ak sa notifikácia nezakladá na osvedčení o akreditácii uvedenom v článku 28 ods. 2, notifikujúci orgán poskytne Komisii a ostatným členským štátom dokumentáciu potvrdzujúcu odbornú spôsobilosť orgánu posudzovania zhody a zavedené opatrenia na zabezpečenie pravidelného monitorovania tohto orgánu a plnenia požiadaviek stanovených v článku 25.

5.   Príslušný orgán môže vykonávať činnosti notifikovaného orgánu iba v prípade, že do dvoch týždňov po notifikácii, ak sa používa osvedčenie o akreditácii, alebo do dvoch mesiacov po notifikácii, ak sa akreditácia nepoužíva, neboli vznesené námietky zo strany Komisie ani ostatných členských štátov.

Iba takýto orgán sa pokladá za notifikovaný orgán na účely tejto smernice.

6.   Notifikujúci orgán notifikuje Komisii a ostatným členským štátom všetky ďalšie príslušné zmeny týkajúce sa notifikácie.

Článok 30

Identifikačné čísla a zoznamy notifikovaných orgánov

1.   Notifikovanému orgánu Komisia pridelí identifikačné číslo.

Pridelí mu len jedno číslo, aj keď je orgán notifikovaný podľa niekoľkých aktov Únie.

2.   Komisia sprístupní verejnosti zoznam orgánov notifikovaných podľa tejto smernice vrátane identifikačných čísiel, ktoré im boli pridelené, a činností, v súvislosti s ktorými boli notifikované.

Komisia zabezpečuje aktualizáciu tohto zoznamu.

Článok 31

Zmeny v notifikácii

1.   Ak notifikujúci orgán zistil alebo bol informovaný o tom, že notifikovaný orgán už nespĺňa požiadavky stanovené v článku 25 alebo že si neplní svoje povinnosti, notifikujúci orgán podľa potreby obmedzí, pozastaví alebo zruší notifikáciu v závislosti od závažnosti nesplnenia týchto požiadaviek alebo neplnenia týchto povinností. Bezodkladne o tom informuje Komisiu a ostatné členské štáty.

2.   V prípade obmedzenia, pozastavenia alebo zrušenia notifikácie, alebo ak notifikovaný orgán svoju činnosť už nevykonáva, notifikujúci členský štát prijme primerané opatrenia, aby zabezpečil spracovanie podkladov tohto orgánu iným notifikovaným orgánom alebo aby boli k dispozícii príslušným notifikujúcim orgánom a orgánom dohľadu nad trhom na ich žiadosť.

Článok 32

Problém odbornej spôsobilosti notifikovaných orgánov

1.   Komisia vyšetrí všetky prípady, v súvislosti s ktorými má pochybnosti alebo je na pochybnosti upozornená, pokiaľ ide o odbornú spôsobilosť notifikovaného orgánu alebo jeho nepretržité plnenie požiadaviek a povinností, ktoré sa naň vzťahujú.

2.   Notifikujúci členský štát poskytne Komisii na jej žiadosť všetky informácie v súvislosti s podkladmi pre notifikáciu alebo so zachovaním odbornej spôsobilosti dotknutého notifikovaného orgánu.

3.   Komisia zabezpečí dôverné zaobchádzanie so všetkými citlivými informáciami získanými počas jej vyšetrovaní.

4.   Keď Komisia zistí, že notifikovaný orgán nespĺňa alebo už ďalej nespĺňa požiadavky na notifikáciu, prijme vykonávací akt požadujúci od notifikujúceho členského štátu, aby prijal potrebné nápravné opatrenia vrátane prípadného zrušenia notifikácie.

Uvedený vykonávajúci akt sa prijme v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 44 ods. 2.

Článok 33

Povinnosti notifikovaných orgánov, pokiaľ ide o výkon ich činnosti

1.   Notifikované orgány vykonávajú posudzovanie zhody v súlade s postupmi posudzovania zhody stanovenými v prílohe II.

2.   Posudzovanie zhody sa vykonáva primeraným spôsobom tak, aby sa vyhlo zbytočnej záťaži hospodárskych subjektov. Orgány posudzovania zhody pri vykonávaní svojej činnosti zohľadňujú veľkosť podniku, odvetvie, v ktorom podnik podniká, jeho štruktúru, stupeň zložitosti príslušnej technológie používanej pri výrobku a hromadný či sériový charakter výrobného procesu.

Dodržiavajú pri tom mieru prísnosti a úroveň ochrany vyžadovanú na súlad pyrotechnického výrobku s požiadavkami tejto smernice.

3.   Notifikované orgány vykonávajúce posudzovanie zhody pridelia registračné čísla identifikujúce pyrotechnické výrobky, ktoré prešli posudzovaním zhody, a ich výrobcov a vedú zoznam registračných čísiel pyrotechnických výrobkov, ktorým vystavili certifikáty.

4.   Ak notifikovaný orgán zistí, že výrobca nespĺňa základné bezpečnostné požiadavky stanovené v prílohe I alebo neuplatňuje zodpovedajúce harmonizované normy alebo iné technické špecifikácie, požiada výrobcu, aby prijal primerané nápravné opatrenia, a nevydá certifikát zhody.

5.   Ak po vydaní certifikátu notifikovaný orgán v rámci monitorovania zhody zistí, že pyrotechnický výrobok už nie je v súlade, požiada výrobcu, aby prijal primerané nápravné opatrenia, a ak to je potrebné, pozastaví alebo odníme certifikát.

6.   Ak sa neprijmú nápravné opatrenia alebo ak nemajú požadovaný účinok, notifikovaný orgán podľa potreby obmedzí, pozastaví alebo odníme všetky certifikáty.

Článok 34

Odvolanie proti rozhodnutiam notifikovaných orgánov

Členské štáty zabezpečia, aby bolo možné sa odvolať proti rozhodnutiam notifikovaných orgánov.

Článok 35

Informačná povinnosť notifikovaných orgánov

1.   Notifikované orgány informujú notifikujúci orgán:

a)	okaždom zamietnutí, obmedzení, pozastavení alebo odňatí certifikátu;

b)	o akýchkoľvek okolnostiach, ktoré majú vplyv na rozsah alebo podmienky notifikácie;

c)	o každej žiadosti o informácie o činnostiach posudzovania zhody, ktorú dostali od orgánov dohľadu nad trhom;

d)	na požiadanie o činnostiach posudzovania zhody vykonaných v rámci rozsahu ich notifikácie a o akejkoľvek inej vykonanej činnosti vrátane cezhraničných činností a uzatvárania subdodávateľských zmlúv.

2.   Notifikované orgány poskytnú iným orgánom notifikovaným podľa tejto smernice, ktoré vykonávajú podobné činnosti posudzovania zhody vzťahujúce sa na rovnaké pyrotechnické výrobky, príslušné informácie o otázkach týkajúcich sa negatívnych a na požiadanie i pozitívnych výsledkov posudzovania zhody.

Článok 36

Výmena skúseností

Komisia organizačne zabezpečí výmenu skúseností medzi vnútroštátnymi orgánmi členských štátov, ktoré sú zodpovedné za politiku notifikácie.

Článok 37

Koordinácia notifikovaných orgánov

Komisia zabezpečí zavedenie a riadne fungovanie primeranej koordinácie a spolupráce medzi orgánmi notifikovanými podľa tejto smernice vo forme fóra notifikovaných orgánov.

Členské štáty zabezpečia, aby sa orgány, ktoré notifikovali, priamo alebo prostredníctvom určených zástupcov zúčastňovali na práci tohto fóra.

KAPITOLA 5

DOHĽAD NAD TRHOM ÚNIE, KONTROLA PYROTECHNICKÝCH VÝROBKOV VSTUPUJÚCICH NA TRH ÚNIE A POSTUP ÚNIE V SÚVISLOSTI S OCHRANNOU DOLOŽKOU

Článok 38

Dohľad nad trhom Únie a kontrola pyrotechnických výrobkov vstupujúcich na trh Únie

1.   Členské štáty prijmú všetky primerané opatrenia, aby zabezpečili, že pyrotechnické výrobky možno uvádzať na trh len vtedy, ak neohrozujú zdravie a bezpečnosť osôb za podmienky, že sa riadne skladujú a používajú na určený účel.

2.   Článok 15 ods. 3 a články 16 až 29 nariadenia (ES) č. 765/2008 sa uplatňujú na pyrotechnické výrobky.

3.   Členské štáty každoročne informujú Komisiu o svojich činnostiach v oblasti dohľadu nad trhom.

Článok 39

Postup zaobchádzania s pyrotechnickými výrobkami, ktoré predstavujú riziko na vnútroštátnej úrovni

1.   Ak orgány dohľadu nad trhom jedného členského štátu majú dostatočné dôvody domnievať sa, že pyrotechnický výrobok predstavuje riziko pre zdravie alebo bezpečnosť osôb alebo iné aspekty ochrany verejného záujmu, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, vykonajú hodnotenie týkajúce sa predmetného pyrotechnického výrobku vo vzťahu k všetkým príslušným požiadavkám stanoveným v tejto smernici. Príslušné hospodárske subjekty na tento účel spolupracujú podľa potreby s orgánmi dohľadu nad trhom.

Ak v rámci hodnotenia uvedeného v prvom pododseku orgány dohľadu nad trhom zistia, že pyrotechnický výrobok nespĺňa požiadavky ustanovené v tejto smernici, bezodkladne požiadajú príslušný hospodársky subjekt, aby prijal všetky primerané nápravné opatrenia na zosúladenie tohto pyrotechnického výrobku s uvedenými požiadavkami alebo stiahol pyrotechnický výrobok z trhu, alebo ho spätne prevzal v primeranej lehote úmernej charakteru rizika, akú uznajú za vhodnú.

Orgány dohľadu nad trhom informujú zodpovedajúcim spôsobom príslušný notifikovaný orgán.

Článok 21 nariadenia (ES) č. 765/2008 sa uplatňuje na opatrenia uvedené v druhom pododseku tohto odseku.

2.   Ak sa orgány dohľadu nad trhom domnievajú, že nesúlad sa nevzťahuje len na ich územie, informujú Komisiu a ostatné členské štáty o výsledkoch hodnotenia a opatreniach, ktoré od hospodárskeho subjektu požadujú.

3.   Hospodársky subjekt zabezpečí prijatie všetkých primeraných nápravných opatrení v súvislosti s dotknutými pyrotechnickými výrobkami, ktoré sprístupnil na trhu v celej Únii.

4.   Ak príslušný hospodársky subjekt v lehote uvedenej v druhom pododseku odseku 1 neprijme primerané nápravné opatrenia, orgány dohľadu nad trhom prijmú všetky primerané predbežné opatrenia s cieľom zakázať alebo obmedziť sprístupnenie pyrotechnického výrobku na ich vnútroštátnom trhu, stiahnuť pyrotechnický výrobok z daného trhu, alebo ho spätne prevziať.

Orgány dohľadu nad trhom bezodkladne informujú Komisiu a ostatné členské štáty o týchto opatreniach.

5.   Informácie uvedené v druhom pododseku odseku 4 zahŕňajú všetky podrobné údaje, ktoré sú k dispozícii, najmä údaje potrebné na identifikáciu pyrotechnického výrobku, ktorý nie je v súlade, pôvod pyrotechnického výrobku, charakter uvádzaného nesúladu a možné riziko, charakter a trvanie prijatých vnútroštátnych opatrení a stanoviská, ktoré predložil príslušný hospodársky subjekt. Orgány dohľadu nad trhom predovšetkým uvedú, či je nesúlad spôsobený jedným z týchto dôvodov:

a)	pyrotechnický výrobok nespĺňa požiadavky týkajúce sa zdravia alebo bezpečnosti osôb, alebo iných otázok ochrany verejného záujmu stanovených v tejto smernici, alebo

b)	nedostatky v harmonizovaných normách uvedených v článku 16, na základe ktorých platí predpoklad zhody.

6.   Členské štáty, iné ako členské štáty, ktoré začali postup podľa tohto článku, bezodkladne informujú Komisiu a ostatné členské štáty o všetkých prijatých opatreniach a o akýchkoľvek dodatočných informáciách týkajúcich sa nesúladu príslušného pyrotechnického výrobku, ktoré majú k dispozícii, a o svojich námietkach v prípade nesúhlasu s prijatým vnútroštátnym opatrením.

7.   Ak žiadny členský štát ani Komisia v rámci troch mesiacov od prijatia informácií uvedených v druhom pododseku odseku 4 nevznesie námietku, pokiaľ ide o predbežné opatrenie prijaté členským štátom, uvedené opatrenie sa pokladá za opodstatnené.

8.   Členské štáty zabezpečia bezodkladné prijatie primeraných reštriktívnych opatrení, ako napríklad stiahnutie pyrotechnického výrobku z trhu, vo vzťahu k príslušnému pyrotechnickému výrobku.

Článok 40

Postup Únie v súvislosti s ochrannou doložkou

1.   Ak sú po ukončení postupu stanoveného v článku 39 ods. 3 a 4 vznesené námietky voči opatreniam prijatým členským štátom alebo ak sa Komisia domnieva, že takéto opatrenie je v rozpore s právnymi predpismi Únie, Komisia začne bezodkladne konzultovať s členskými štátmi a príslušným hospodárskym subjektom či subjektmi a zhodnotí toto vnútroštátne opatrenie. Na základe výsledkov tohto hodnotenia Komisia prijme vykonávací akt určujúci, či je, alebo nie je vnútroštátne opatrenie opodstatnené.

Komisia adresuje svoje rozhodnutie všetkým členským štátom a okamžite ho oznámi členským štátom a príslušnému hospodárskemu subjektu či subjektom.

2.   Ak sa vnútroštátne opatrenie považuje za opodstatnené, všetky členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie stiahnutia pyrotechnického výrobku, ktorý nie je v súlade, z ich vnútroštátnych trhov a informujú o tom zodpovedajúcim spôsobom Komisiu. Ak sa vnútroštátne opatrenie považuje za neopodstatnené, príslušný členský štát toto opatrenie zruší.

3.   Ak sa vnútroštátne opatrenie považuje za opodstatnené a nesúlad pyrotechnického výrobku sa pripisuje nedostatkom v harmonizovaných normách uvedených v článku 39 ods. 5 písm. b) tejto smernice, Komisia uplatňuje postup stanovený v článku 11 nariadenia (EÚ) č. 1025/2012.

Článok 41

Pyrotechnické výrobky, ktoré sú v súlade ale ktoré predstavujú riziko pre zdravie alebo bezpečnosť

1.   Ak po vykonaní hodnotenia podľa článku 39 ods. 1 členský štát zistí, že hoci je pyrotechnický výrobok v súlade s touto smernicou, predstavuje riziko pre zdravie alebo bezpečnosť osôb, alebo iné aspekty ochrany verejného záujmu, požiada príslušný hospodársky subjekt, aby prijal všetky primerané opatrenia na zabezpečenie toho, aby príslušný pyrotechnický výrobok pri uvedení na trh už nepredstavoval toto riziko alebo aby tento pyrotechnický výrobok z trhu stiahol, alebo ho spätne prevzal v primeranej lehote, ktorá je úmerná charakteru rizika, akú určí.

2.   Hospodársky subjekt zabezpečí prijatie nápravných opatrení v súvislosti so všetkými príslušnými pyrotechnickými výrobkami, ktoré sprístupnil na trhu v celej Únii.

3.   Členský štát bezodkladne informuje Komisiu a ostatné členské štáty. Tieto informácie zahŕňajú všetky údaje, ktoré sú k dispozícii, najmä údaje potrebné na identifikáciu príslušného pyrotechnického výrobku, pôvod a dodávateľský reťazec pyrotechnického výrobku, povahu možného rizika a charakter a trvanie prijatých vnútroštátnych opatrení.

4.   Komisia začne bezodkladne konzultovať s členskými štátmi a príslušným hospodárskym subjektom alebo subjektmi a zhodnotí prijaté vnútroštátne opatrenia. Na základe výsledkov tohto hodnotenia Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov rozhodne, či je vnútroštátne opatrenie opodstatnené alebo nie, a podľa potreby navrhne primerané opatrenia.

Vykonávacie akty uvedené v prvom pododseku sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 44 ods. 3.

Komisie prijme z riadne odôvodnených vážnych a naliehavých dôvodov týkajúcich sa ochrany zdravia a bezpečnosti osôb okamžite uplatniteľné vykonávacie akty v súlade s postupom uvedeným v článku 44 ods. 4.

5.   Komisia adresuje svoje rozhodnutie všetkým členským štátom a okamžite ho oznámi členským štátom a príslušnému hospodárskemu subjektu či subjektom.

Článok 42

Formálny nesúlad

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 39, ak členský štát dospeje k jednému z týchto zistení, požiada príslušný hospodársky subjekt, aby daný nesúlad odstránil:

a)	označenie CE bolo umiestnené v rozpore s článkom 30 nariadenia (ES) č. 765/2008 alebo článkom 20 tejto smernice;

b)	označenie CE nebolo umiestnené;

c)	identifikačné číslo notifikovaného orgánu, ak je takýto orgán zapojený do fázy kontroly výroby, bolo umiestnené v rozpore s článkom 20 alebo nebolo umiestnené;

d)	vyhlásenie o zhode EÚ nebolo vydané;

e)	vyhlásenie o zhode EÚ nebolo vydané správne;

f)	technická dokumentácia buď nie je k dispozícii, alebo nie je úplná;

g)	informácie uvedené v článku 8 ods. 6 alebo článku 12 ods. 3 chýbajú, sú nesprávne alebo neúplné;

h)	nie je splnená iná administratívna požiadavka uvedená v článku 8 alebo článku 12.

2.   Ak nesúlad uvedený v odseku 1 pretrváva, dotknutý členský štát prijme všetky primerané opatrenia na obmedzenie alebo zakázanie sprístupnenia pyrotechnického výrobku na trhu, alebo zabezpečenie jeho spätného prevzatia, alebo jeho stiahnutia z trhu.

KAPITOLA 6

VYKONÁVACIE PRÁVOMOCI

Článok 43

Vykonávacie akty

Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví:

a)	jednotný systém číslovania uvedený v článku 9 ods. 1 a praktické aspekty registra uvedeného v článku 33 ods. 3;

b)	praktické opatrenia pre pravidelný zber a aktualizáciu údajov o nehodách spojených s pyrotechnickými výrobkami.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 44 ods. 3

Článok 44

Postup výboru

1.   Komisii pomáha Výbor pre pyrotechnické výrobky. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

4.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 8 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 v spojení s jeho článkom 5.

5.   Komisia konzultuje s výborom všetky otázky, pre ktoré sa podľa nariadenia (EÚ) č. 1025/2012 alebo akéhokoľvek iného právneho predpisu Únie vyžadujú konzultácie s odborníkmi z odvetvia.

Výbor môže ďalej posudzovať akékoľvek otázky týkajúce sa uplatňovania tejto smernice, vzenesené buď svojím predsedom, alebo zástupcom členského štátu v súlade so svojím rokovacím poriadkom.

KAPITOLA 7

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 45

Sankcie

Členské štáty stanovia pravidlá o sankciách, ktoré sa uplatňujú v prípade, ak hospodárske subjekty porušia ustanovenia vnútroštátnych právnych predpisov prijatých podľa tejto smernice, a prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie ich presadzovania. Takéto pravidlá môžu zahŕňať trestné sankcie za závažné porušenia.

Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

Článok 46

Prechodné ustanovenia

1.   Členské štáty nebudú brániť sprístupneniu na trhu tých pyrotechnických výrobkov, ktoré sú v zhode so smernicou 2007/23/ES a ktoré boli uvedené na trh pred 1. júlom 2015.

2.   Vnútroštátne povolenia pre zábavnú pyrotechniku kategórií F1, F2 a F3 udelené pred 4. júlom 2010 ostávajú v platnosti na území členského štátu, ktorý udelil povolenie, až do dátumu uplynutia ich platnosti alebo do 4. júla 2017 podľa toho, čo nastane skôr.

3.   Vnútroštátne povolenia pre iné pyrotechnické výrobky, pre zábavnú pyrotechniku kategórie F4 a pre scénickú pyrotechniku udelené pred 4. júlom 2013 ostávajú v platnosti na území členského štátu, ktorý udelil povolenie, až do dátumu uplynutia ich platnosti alebo do 4. júla 2017, podľa toho, čo nastane skôr.

4.   Odchylne od odseku 3 vnútroštátne povolenia pre pyrotechnické výrobky určené na použitie vo vozidlách vrátane náhradných dielov udelené pred 4. júlom 2013 zostávajú v platnosti až do uplynutia ich platnosti.

5.   Certifikáty vydané podľa smernice 2007/23/ES zostávajú v platnosti podľa tejto smernice.

Článok 47

Transpozícia

1.   Členské štáty do 30. júna 2015 prijmú a uverejnia zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkom 3 ods. 7, 12, 13 a 15 až 22, článkom 4 ods. 1, článkom 5, článkom 7 ods. 4, článkom 8 ods. 2 až 9, článkom 9, článkom 10 ods. 2, článkom 11 ods. 1 a 3, článkami 12 až 16, článkami 18 až 29, článkami 31 až 35, článkom 37, článkom 38 ods. 1 a 2, článkami 39 až 42, článkom 45, článkom 46 a s prílohami I, II a III. Bezodkladne oznámia Komisii znenie týchto opatrení.

Tieto opatrenia uplatňujú od 1. júla 2015.

2.   Odchylne od odseku 1 členské štáty do 3. októbra 2013 prijmú a uverejnia zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s bodom 4 prílohy I. Bezodkladne oznámia Komisii znenie týchto opatrení. Tieto opatrenia uplatňujú od 4. júla 2013.

3.   Ak členské štáty prijmú opatrenia uvedené v odsekoch 1 a 2, uvedú v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Takisto uvedú, že odkazy v platných zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach na smernicu zrušenú touto smernicou sa považujú za odkazy na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze a jeho znenie upravia členské štáty.

4.   Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 48

Zrušenie

Smernica 2007/23/ES zmenená aktom uvedeným v časti A prílohy IV sa zrušuje s účinnosťou od 1. júla 2015 bez toho, aby tým boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu a dátumov uplatňovania smernice uvedených v časti B prílohy IV do vnútroštátneho práva.

Odchylne od prvého odseku tohto článku sa bod 4 prílohy I k smernici 2007/23/ES zrušuje s účinnosťou od 4. júla 2013.

Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe V.

Článok 49

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Táto smernica nadobúda účinnosťdňom nasledujúcim po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 1, článok 2, článok 3 ods. 1 až 6, 8 až 11 a 14, článok 4 ods. 2, 3 a 4, článok 6, článok 7 ods. 1, 2 a 3, článok 8 ods. 1, článok 10 ods. 1, 3 a 4, článok 11 ods. 2, články 17, 30 a 36, článok 38 ods. 3, články 43 a 44 a prílohy IV a V sa uplatňujú od 1. júla 2015.

Článok 50

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 181, 21.6.2012, s. 105.

(2)  Pozícia Európskeho parlamentu z 22. mája 2013 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 10. júna 2013.

(3)  Ú. v. EÚ L 154, 14.6.2007, s. 1.

(4)  Pozri prílohu IV, časť A.

(5)  Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 30.

(6)  Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 82.

(7)  Ú. v. ES L 121, 15.5.1993, s. 20.

(8)  Ú. v. ES L 10, 14.1.1997, s. 13.

(9)  Ú. v. ES L 46, 17.2.1997, s. 25.

(10)  Ú. v. EÚ L 170, 30.6.2009, s. 1.

(11)  Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012, s. 12.

(12)  Ú. v. ES L 210, 7.8.1985, s. 29.

(13)  Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.

(14)  Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1.

---

---

---

---

---

---

28.6.2013

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 178/66

---

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2013/30/EÚ

z 12. júna 2013

o bezpečnosti vyhľadávania, prieskumu a ťažby ropy a zemného plynu na mori, a o zmene smernice 2004/35/ES

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 192 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)

V článku 191 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa ustanovujú ciele udržiavania, ochrany a zlepšovania kvality životného prostredia a rozvážneho a racionálneho využívania prírodných zdrojov. V článku sa vytvára pre všetky akcie Únie povinnosť podpory vysokou úrovňou ochrany založenej na zásade predchádzania nehôd a na zásadách, že je potrebné prijímať preventívne opatrenia, že je potrebné vykonať nápravu škôd na životnom prostredí pri zdroji a že náhradu škody musí uhradiť znečisťovateľ.

(2)

Cieľom tejto smernice je v čo najväčšom rozsahu znížiť výskyt závažných nehôd súvisiacich s operáciami prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori a obmedziť ich následky, a tým zvýšiť ochranu morského prostredia a pobrežných ekonomík pred znečistením, ustanoviť minimálne podmienky bezpečného prieskumu a ťažby ropy a zemného plynu na mori a obmedziť možné narušenie domácej výroby energie Únie a zlepšiť mechanizmy reakcie v prípade nehody.

(3)	Táto smernica by sa mala vzťahovať nielen na budúce zariadenia pre ťažbu ropy a zemného plynu a operácie, ale v závislosti od prechodných dojednaní aj na existujúce zariadenia.

(4)	Je pravdepodobné, že závažné nehody súvisiace s operáciami prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori budú mať zničujúce a nezvratné dôsledky na morské a pobrežné životné prostredie, ako aj výrazný negatívny vplyv na hospodárstva pobrežných štátov.

(5)

Nehody súvisiace s operáciami prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori, najmä nehoda v Mexickom zálive v roku 2010, zvýšili povedomie verejnosti, pokiaľ ide o riziká spojené s operáciami prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori a podnietili preskúmanie politík zameraných na zaistenie bezpečnosti týchto operácií. Komisia začala preskúmanie bezpečnosti operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori a vyjadrila svoje prvé názory na ňu vo svojom oznámení Otázky bezpečnosti prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori z 13. októbra 2010. Európsky parlament prijal uznesenia k tejto otázke 7. októbra 2010 a 13. septembra 2011. Ministri členských štátov pre energetiku vyjadrili svoje stanoviská v záveroch Rady z 3. decembra 2010.

(6)

Riziká súvisiace s výskytom závažných nehôd pri prieskume ložísk a ťažbe ropy a zemného plynu na mori sú značné. Touto smernicou by sa teda znížením rizika znečistenia morských vôd malo prispieť k zaisteniu ochrany morského prostredia, a najmä k dosiahnutiu alebo zachovaniu dobrého environmentálneho stavu najneskôr do roku 2020, cieľu ustanovenému v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii) (3).

(7)

Smernica 2008/56/ES má ako jeden z ústredných cieľov úlohu riešiť kumulatívne vplyvy všetkých činností na morské prostredie a predstavuje environmentálny pilier integrovanej námornej politiky. Uvedená politika je dôležitá pre operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori, keďže sa v rámci nej vyžaduje, aby sa konkrétne obavy v každom odvetví hospodárstva prepojili so všeobecným cieľom zabezpečenia komplexného chápania oceánskych, morských a pobrežných oblastí s cieľom vytvoriť ucelený prístup k moriam zohľadňujúci všetky ekonomické, environmentálne a sociálne aspekty prostredníctvom využitia námorného priestorového plánovania a poznatkov o morskom prostredí.

(8)

Priemyselné odvetvia prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori sú vybudované v mnohých regiónoch Únie a existujú vyhliadky na ďalší rozvoj v pobrežných vodách členských štátov, pričom vďaka technickému rozvoju možno vrtné práce vykonávať v náročnejších prostrediach. Ťažba ropy a zemného plynu na mori je významným prvkom zabezpečenia dodávok energie v Únii.

(9)

Existujúci rozmanitý a rozdrobený regulačný rámec vzťahujúci sa na bezpečnosť operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori v Únii a súčasné bezpečnostné postupy priemyselného odvetvia neposkytujú plne primerané záruky, že riziko vyplývajúce z nehôd na mori je v celej Únii minimalizované a že v prípade nehody v pobrežných vodách členských štátov sa včas zareaguje najúčinnejším spôsobom. Podľa súčasných systémov zodpovednosti nemusí byť zodpovedná strana vždy jasne identifikovateľná a nemusí byť schopná alebo povinná zaplatiť všetky náklady na nápravu škôd, ktoré spôsobila. Malo by byť vždy možné jasne určiť zodpovednú stranu ešte pred začatím operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori.

(10)

Podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES z 30. mája 1994 o podmienkach udeľovania a používania povolení na vyhľadávanie, prieskum a ťažbu uhľovodíkov (4) je v Únii možné vykonávať operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori po získaní povolenia. V tejto súvislosti je povoľujúci orgán povinný posúdiť technické a finančné riziká a prípadne doterajšiu zodpovednosť žiadateľov o výhradné povolenia na prieskum a ťažbu. Existuje potreba zabezpečiť, aby pri posudzovaní technickej a finančnej spôsobilosti držiteľa povolenia povoľujúci orgán dôkladne preveril aj jeho spôsobilosť zaistiť nepretržitú bezpečnú a účinnú prevádzku za všetkých predvídateľných podmienok. Členské štáty by mali pri posudzovaní finančnej spôsobilosti subjektov žiadajúcich o povolenie podľa smernice 94/22/ES overovať, či takéto subjekty predložili vhodné dôkazy o tom, že vykonali alebo vykonajú primerané opatrenia na pokrytie záväzkov vyplývajúcich zo závažných nehôd.

(11)

Je potrebné objasniť, že držitelia povolení pre operácie prieskumu ložísk a ťažbu ropy a zemného plynu na mori podľa smernice 94/22/ES sú tiež zodpovednými „prevádzkovateľmi“ v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES z 21. apríla 2004 o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd (5) a nemali by v tejto súvislosti delegovať svoju zodpovednosť na tretie strany, s ktorými sú v zmluvnom vzťahu.

(12)

Hoci všeobecné povolenie podľa smernice 94/22/ES zaručuje držiteľom povolenia výhradné práva na prieskum alebo ťažbu ropy alebo zemného plynu v danej oblasti, na ktorú sa vzťahuje povolenie, operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori v takejto oblasti by mali podliehať nepretržitému odbornému regulačnému dohľadu zo strany členských štátov, aby sa zaručila existencia účinných kontrolných opatrení na predchádzanie závažným nehodám a obmedzenie ich vplyvov na ľudí, životné prostredie a bezpečnosť dodávok energie.

(13)

Operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori by mali vykonávať len prevádzkovatelia určení držiteľmi povolení alebo povoľujúcimi orgánmi. Prevádzkovateľom môže byť tretia strana, držiteľ povolenia alebo jeden z držiteľov povolenia v závislosti od obchodných dohôd alebo vnútroštátnych administratívnych požiadaviek. Subjektom s primárnou zodpovednosťou za bezpečnosť operácií by mal byť vždy prevádzkovateľ, ktorý by mal byť aj vždy spôsobilý konať v tomto ohľade. Táto úloha závisí od konkrétnej fázy činností, na ktoré sa povolenie vzťahuje. Úlohou prevádzkovateľa je preto prevádzkovať vrt vo fáze prieskumu a prevádzkovať ťažobné zariadenie vo fáze ťažby. V rámci danej oblasti, na ktorú sa vzťahuje povolenie, by sa malo umožniť, aby prevádzkovateľ vrtu vo fáze prieskumu a prevádzkovateľ ťažobného zariadenia boli rovnaký subjekt.

(14)

Okrem toho by mali znižovať riziko závažnej nehody na čo najnižšiu realisticky uskutočniteľnú úroveň, až do bodu, v ktorom by už náklady na ďalšie zníženie rizika boli výrazne neprimerané prínosom takého zníženia. Realistická uskutočniteľnosť opatrení na zníženie rizík by sa mala preskúmavať na základe nových znalostí a technického vývoja. Pri posudzovaní toho, či by potrebný čas, náklady a úsilie boli výrazne neprimerané prínosom ďalšieho zníženia rizík, by sa malo prihliadať na úrovne rizík v rámci najlepších postupov zlučiteľných s vykonávanými operáciami.

(15)

Je dôležité zabezpečiť, aby verejnosť včas dostala skutočnú príležitosť zúčastniť sa na rozhodovaní súvisiacom s operáciami, ktoré potenciálne môžu mať významný vplyv na životné prostredie v Únii. Takáto politika ja v súlade s medzinárodnými záväzkami Únie, ako napr. Dohovor EHK OSN o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (6) (Aarhuský dohovor). V článku 6 Aarhuského dohovoru sa ustanovuje účasť verejnosti na rozhodnutiach o vymedzených činnostiach uvedených v jeho prílohe I a o činnostiach neuvedených v danej prílohe, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie. V článku 7 Aarhuského dohovoru sa ustanovuje účasť verejnosti na tvorbe plánov a programov týkajúcich sa životného prostredia.

(16)

Príslušné požiadavky v súvislosti s tvorbou plánov a projektov existujú v právnych aktoch Únie, konkrétne v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie (7), smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/35/ES z 26. mája 2003, ktorou sa ustanovuje účasť verejnosti pri navrhovaní určitých plánov a programov týkajúcich sa životného prostredia, a ktorou sa menia a dopĺňajú s ohľadom na účasť verejnosti a prístup k spravodlivosti (8), smernici Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (9) a smernici Európskeho parlamentu a Rady 2012/18/EÚ zo 4. júla 2012 o kontrole nebezpečenstiev závažných havárií s prítomnosťou nebezpečných látok (10). Avšak súčasné požiadavky Únie na účasť verejnosti sa nevzťahujú na všetky operácie prieskumu ložísk ropy a zemného plynu na mori. Ide najmä o rozhodovacie procesy, ktorých cieľom alebo možným dôsledkom je začatie prieskumných operácií z neťažobného zariadenia. Avšak tieto prieskumné operácie môžu mať v niektorých prípadoch významný vplyv na životné prostredie, a rozhodovacie procesy by preto mali byť predmetom účasti verejnosti, ako sa to vyžaduje v Aarhuskom dohovore.

(17)

V Únii už existujú príklady osvedčených noriem vo vnútroštátnych regulačných postupoch, ktoré súvisia s operáciami prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori. V Únii sa však uplatňujú nekonzistentne a žiadny členský štát doteraz nezapracoval všetky osvedčené regulačné postupy do svojich právnych predpisov na predchádzanie závažným nehodám alebo obmedzenie dôsledkov pre životy a zdravie ľudí i životné prostredie. Osvedčené regulačné postupy Únie sú nutné na vytvorenie účinnej regulácie, ktorou sa zaistia najprísnejšie bezpečnostné normy a ochráni životné prostredie a ktorú je možné dosiahnuť okrem iného integráciou súvisiacich funkcií do príslušného orgánu, ktorý môže čerpať prostriedky z jednej alebo viacerých národných orgánov.

(18)

V súlade so smernicou Rady 92/91/EHS z 3. novembra 1992 o minimálnych požiadavkách na zlepšenie bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov v ťažbovom vrtnom priemysle (jedenásta samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (11) by sa s pracovníkmi a/alebo ich zástupcami malo konzultovať vo veciach súvisiacich s bezpečnosťou a zdravím pri práci a mali by mať možnosť zúčastňovať sa na diskusiách o všetkých otázkach súvisiacich so zdravím a bezpečnosťou na pracovisku. Okrem toho najlepším postupom v Únii je, že konzultačné mechanizmy formálne vytvárajú členské štáty na tripartitnom základe zahŕňajúcom príslušný orgán, prevádzkovateľov a vlastníkov a zástupcov pracovníkov. Príkladom takejto formálnej konzultácie je Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o trojstranných konzultáciách (medzinárodné pracovné normy) z roku 1976 (č. 144).

(19)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby príslušný orgán bol zo zákona oprávnený a mal primerané prostriedky na to, aby mohol prijímať účinné, primerané a transparentné presadzovacie opatrenia vrátane prípadného ukončenia operácií v prípadoch neuspokojivých výkonov prevádzkovateľov a vlastníkov v oblasti bezpečnosti a ochrany životného prostredia.

(20)

Nezávislosť a objektivita príslušného orgánu by sa mala zabezpečiť. Skúsenosti získané zo závažných nehôd v tejto súvislosti jasne ukazujú, že organizáciou správnych právomocí v rámci členského štátu možno predchádzať konfliktom záujmov, a to jasným oddelením regulačných funkcií a súvisiacich rozhodnutí týkajúcich sa bezpečnosti na mori a životného prostredia od regulačných funkcií týkajúcich sa hospodárskeho rozvoja prírodných zdrojov na mori vrátane udeľovania povolení a riadenia príjmov. Takýmto konfliktom záujmov je možné najlepšie zabrániť úplným oddelením príslušného orgánu od funkcií súvisiacich s hospodárskym rozvojom prírodných zdrojov na mori.

(21)

Úplné oddelenie príslušného orgánu od hospodárskeho rozvoja prírodných zdrojov na mori však môže byť neprimerané, ak je v niektorom členskom štáte úroveň operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori nízka. V takomto prípade by sa od dotknutého členského štátu očakávalo, aby prijal najlepšie alternatívne opatrenia na zabezpečenie nezávislosti a objektivity príslušného orgánu.

(22)

Na úpravu závažných nebezpečenstiev súvisiacich s priemyselným odvetvím prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori sú potrebné osobitné právne predpisy, najmä pokiaľ ide o bezpečnosť postupov, bezpečné zachytávanie uhľovodíkov, konštrukčnú integritu, predchádzanie vzniku požiaru a výbuchu, evakuáciu, únik, záchranu a obmedzovanie vplyvu na životné prostredie po závažnej nehode.

(23)

Táto smernica by sa mala uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek požiadavky podľa iných právnych aktov Únie, a to osobitne v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci, najmä smernica Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci (12) a smernica 92/91/EHS.

(24)	Režim regulácie činností na mori sa musí vzťahovať na operácie vykonávané na nepohyblivých zariadeniach a na operácie vykonávané na pohyblivých zariadeniach, ako aj na životný cyklus prieskumných a ťažobných činností od technického riešenia až po vyradenie z prevádzky a trvalé ukončenie činnosti.

(25)

V súčasnosti existujúce najlepšie postupy na prevenciu závažných nehôd v priemyselnom odvetví prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori vychádzajú z prístupu stanovovania cieľov a dosiahnutia želaných výsledkov prostredníctvom dôkladného posúdenia rizika a spoľahlivých systémov riadenia.

(26)

Podľa najlepších postupov v Únii sú prevádzkovatelia a vlastníci vyzývaní vytvoriť účinné podnikové politiky v oblasti bezpečnosti a ochrany životného prostredia a zaviesť ich v komplexnom systéme riadenia bezpečnosti a ochrany životného prostredia a pláne reakcie na núdzovú situáciu. S cieľom prijať vhodné opatrenia na predchádzanie závažným nehodám by prevádzkovatelia a vlastníci mali komplexne a systematicky identifikovať všetky scenáre závažných nehôd týkajúce sa všetkých nebezpečných činností, ktoré sa v uvedených zariadeniach môžu vykonávať, vrátane vplyvov na životné prostredie v dôsledku závažnej nehody. Tieto najlepšie postupy si tiež vyžadujú posúdenie pravdepodobnosti a následkov, a tým aj rizika závažných nehôd, a tiež opatrení potrebných na reakciu na núdzovú situáciu v prípade, že by predsa došlo k závažnej nehode. Posúdenie rizika a opatrenia na predchádzanie závažným nehodám by mali byť jasne opísané a skompilované v správe o závažných nebezpečenstvách. Správa o závažných nebezpečenstvách by mala dopĺňať dokument o bezpečnosti a ochrane zdravia uvedený v smernici 92/91/EHS. V príslušných fázach prípravy správy o závažných nebezpečenstvách by sa malo konzultovať s pracovníkmi. Príslušný orgán by mal správu o závažných nebezpečenstvách dôkladne posúdiť a akceptovať.

(27)

S cieľom zachovať účinnosť kontrol závažných nebezpečenstiev v pobrežných vodách členských štátov by sa správa o závažných nebezpečenstvách mala vypracovať a podľa potreby meniť v súvislosti s každým významným aspektom životného cyklu ťažobného zariadenia vrátane technického riešenia, prevádzky, operácií v kombinácii s ďalšími zariadeniami, premiestnenia takéhoto zariadenia v pobrežných vodách dotknutého členského štátu, podstatných úprav a konečného ukončenia činnosti. Správa o závažných nebezpečenstvách by sa podobne mala vypracovať aj v súvislosti s neťažobnými zariadeniami a zmeniť podľa potreby, aby zohľadnila dôležité zmeny v zariadení. V pobrežných vodách členských štátov by sa nemalo prevádzkovať žiadne zariadenie, ak príslušný orgán neakceptoval správu o závažných nebezpečenstvách predloženú prevádzkovateľom alebo vlastníkom. Ak príslušný orgán akceptuje správu o závažných nebezpečenstvách, nemalo by to znamenať prenos zodpovednosti prevádzkovateľa alebo vlastníka za kontrolu závažných nebezpečenstiev na príslušný orgán.

(28)	Vrtné operácie sa majú vykonávať len zariadeniami, ktoré sú technicky schopné kontrolovať všetky predvídateľné nebezpečenstvá v mieste vrtu, a pre ktoré sa prijala správa o závažných nebezpečenstvách.

(29)

Okrem využitia vhodného zariadenia by mal prevádzkovateľ pripraviť podrobný plán technického riešenia a prevádzkový plán súvisiace s konkrétnymi okolnosťami a nebezpečenstvami každej vrtnej operácie. V súlade s najlepšími postupmi v Únii by mal prevádzkovateľ zabezpečiť nezávislé odborné preskúmanie technického riešenia vrtu. Prevádzkovateľ by mal zaslať oznámenie o plánovaných vrtných operáciách príslušnému orgánu v dostatočnom predstihu, aby príslušný orgán mohol v súvislosti s plánovanou vrtnou operáciou prijať všetky potrebné kroky. V tejto súvislosti môžu členské štáty zaviesť prísnejšie vnútroštátne požiadavky pred začatím vrtnej operácie.

(30)

Na zaručenie bezpečnosti technického riešenia a zachovanie bezpečnej prevádzky sa od priemyselného odvetvia vyžaduje, aby dodržiavalo najlepšie postupy vymedzené v oficiálnych normách a usmerneniach. Takéto normy a usmernenia by mali byť aktualizované na základe nových poznatkov a vynálezov, aby sa zabezpečilo neustále skvalitňovanie. Prevádzkovatelia, vlastníci a príslušné orgány by mali spolupracovať na určovaní priorít pri vypracúvaní nových alebo skvalitnených noriem a usmernení v duchu skúseností z nehody Deepwater Horizon a iných závažných nehôd. Berúc do úvahy stanovené priority by sa príprava nových a skvalitnených noriem a usmernení mala zabezpečiť bezodkladne.

(31)

Vzhľadom na zložitosť operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori si zavedenie najlepších postupov zo strany prevádzkovateľov a vlastníkov vyžaduje systém nezávislého overovania kritických prvkov bezpečnosti a ochrany životného prostredia počas celého životného cyklu zariadenia vrátane, pokiaľ ide o ťažobné zariadenia, fázy technického riešenia.

(32)

Ak sa pohyblivé vrtné jednotky na vŕtanie na mori prepravujú a majú sa považovať za lode, podliehajú medzinárodným námorným dohovorom, a to najmä dohovorom SOLAS, MARPOL alebo ekvivalentným normám platnej verzie Kódexu pre výstavbu a vybavenie pohyblivých vrtných jednotiek na vŕtanie na mori (kódex MODU). Ak sa takéto pohyblivé vrtné jednotky na vŕtanie na mori prepravujú v pobrežných vodách, podliehajú aj právu Únie, ktoré sa týka štátnej prístavnej kontroly, a dodržiavaniu požiadaviek vlajkového štátu. Táto smernica sa na takéto jednotky vzťahuje, ak sú upevnené v pobrežných vodách na účely vŕtania, ťažby alebo iných činností súvisiacich s operáciami prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori.

(33)

V správe o závažných nebezpečenstvách by sa mali okrem iného zohľadňovať riziká pre životné prostredie vrátane vplyvu klimatických podmienok a zmeny klímy na dlhodobú odolnosť zariadení. Vzhľadom na to, že operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori v jednom členskom štáte môžu mať značné negatívne účinky na životné prostredie v inom členskom štáte, je potrebné vytvoriť a uplatňovať osobitné ustanovenia v súlade s Dohovorom o hodnotení vplyvu na životné prostredie presahujúceho štátne hranice EHK/OSN vyhotovenom v Espoo (Fínsko) 25. februára 1991. Členské štáty s pobrežnými vodami, ktoré nevykonávajú operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a plynu na mori, by mali určiť kontaktné miesta na uľahčenie účinnej spolupráce v tomto ohľade.

(34)

Prevádzkovatelia by mali členským štátom bezodkladne oznamovať, že došlo k závažnej nehode alebo k nej čoskoro môže dôjsť, aby členský štát mohol začať vhodne reagovať. Prevádzkovatelia by mali preto do oznámenia zahrnúť vhodné a dostatočné podrobnosti týkajúce sa miesta, rozsahu a povahy prebiehajúcej alebo hroziacej závažnej nehody, svojej vlastnej reakcie a scenára najhoršieho vyhrotenia sa situácie vrátane cezhraničného potenciálu.

(35)

Aby sa zaručila účinná reakcia na núdzové situácie, prevádzkovatelia by mali vypracovať plány internej reakcie na núdzovú situáciu pre konkrétne lokality na základe scenárov rizík a nebezpečenstiev uvedených v správe o závažných nebezpečenstvách, predložiť ich svojmu príslušnému orgánu a udržiavať zdroje potrebné na rýchle uskutočnenie týchto plánov v prípade potreby. V prípade pohyblivých vrtných jednotiek na vŕtanie na mori majú prevádzkovatelia zabezpečiť, aby sa plány internej reakcie na núdzovú situáciu vlastníkov pre zariadenie menili podľa potreby, aby boli uplatniteľné pre konkrétnu lokalitu a nebezpečenstvá týkajúce sa vrtnej operácie. Takéto zmeny by mali byť zahrnuté do oznámenia o vrtných operáciách. Dostatočná dostupnosť zdrojov núdzovej reakcie by sa mala posúdiť z hľadiska schopnosti ich využitia na mieste nehody. Prevádzkovatelia by mali zabezpečiť a pravidelne testovať pripravenosť a účinnosť zdrojov na núdzovú reakciu. V náležite odôvodnených prípadoch sa v rámci opatrení na reakciu možno spoliehať na rýchlu prepravu zásahového vybavenia, ako napríklad zariadenia na zastavenie úniku a iných zdrojov do vzdialených miest.

(36)

V najlepších globálnych postupoch sa vyžaduje, aby držitelia povolení, prevádzkovatelia a vlastníci prevzali primárnu zodpovednosť za kontrolu rizík, ktoré vytvárajú svojimi operáciami vrátane operácií vykonávaných dodávateľmi v ich mene, a preto vytvorili v rámci podnikovej politiky predchádzania závažným nehodám mechanizmy dôsledného vykonávania tejto politiky v celej organizácii v Únii a mimo Únie, ako aj najvyššiu úroveň podnikovej zodpovednosti za toto vykonávanie.

(37)

Od zodpovedných prevádzkovateľov a vlastníkov by sa malo očakávať, aby svoje operácie vykonávali na celom svete v súlade s najlepšími postupmi a normami. Dôsledné uplatňovanie takýchto najlepších postupov a noriem by malo byť v Únii povinné a bolo by žiaduce, aby prevádzkovatelia a vlastníci zaregistrovaní na území členského štátu pri prevádzke mimo pobrežných vôd členských štátov uplatňovali v čo najväčšom možnom rozsahu podnikovú politiku predchádzania závažným nehodám v súlade s platným vnútroštátnym právnym rámcom.

(38)

Uznáva sa, že v tejto súvislosti nie je možné presadzovať uplatňovanie podnikovej politiky predchádzania závažným nehodám mimo Únie, členské štáty by však mali zabezpečiť, aby prevádzkovatelia a vlastníci zahrnuli svoje operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori mimo Únie do dokumentov upravujúcich ich podnikovú politiku predchádzania závažným nehodám.

(39)

Informácie o závažných nehodách pri operáciách prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori mimo Únie môžu pomôcť ďalšiemu porozumeniu ich možných príčin, pri propagácii učenia sa z najdôležitejších skúseností a ďalšom rozvoji regulačného rámca. Všetky členské štáty vrátane vnútrozemských členských štátov a členských štátov s pobrežnými vodami, ktoré nevykonávajú operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori ani činnosti súvisiace s udeľovaním povolení, by mali vyžadovať správy o závažných nehodách, ku ktorým došlo mimo Únie, ktorých účastníkmi boli spoločnosti zaregistrované na ich území, a mali by tieto informácie poskytovať na úrovni Únie. Požiadavky na podávanie správ by nemali byť v konflikte s reakciou na núdzovú situáciu alebo súdnym konaním súvisiacim s nehodou. Požiadavky by sa mali skôr sústrediť na význam nehody pre ďalší vývoj bezpečnosti operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori v Únii.

(40)

Členské štáty by mali od prevádzkovateľov a vlastníkov očakávať, že budú postupovať podľa najlepších postupov, s príslušným orgánom nadväzovať vzťahy zamerané na účinnú spoluprácu, podporovať jeho najlepšie regulačné postupy a proaktívne zaisťovať najvyššie úrovne bezpečnosti vrátane prípadného pozastavenia operácií, a to bez toho, aby príslušný orgán musel zasiahnuť.

(41)

S cieľom zaručiť, aby sa neprehliadli alebo nezanedbali žiadne relevantné obavy v súvislosti s bezpečnosťou, je dôležité vytvoriť a podporovať primerané prostriedky na dôverné nahlasovanie takýchto obáv a ochranu informátorov. Členské štáty nie sú schopné presadzovať pravidlá mimo Únie, tieto prostriedky by preto mali umožniť oznamovanie obáv osôb zúčastňujúcich sa na operáciách prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori mimo Únie.

(42)

Spoločné využívanie porovnateľných údajov medzi členskými štátmi je náročné a nespoľahlivé vzhľadom na chýbajúci formát nahlasovania údajov spoločný pre všetky členské štáty. Spoločným formátom nahlasovania údajov pre nahlasovania prevádzkovateľov a vlastníkov členskému štátu by sa zabezpečila transparentnosť výkonnosti prevádzkovateľov a vlastníkov v oblasti bezpečnosti a ochrany životného prostredia, prístup verejnosti k relevantným porovnateľným informáciám o bezpečnosti operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori v celej Únii a pomohlo by sa ním pri šírení skúseností zo závažných nehôd a nehôd, ktorým sa zabránilo v poslednej chvíli.

(43)

Aby sa zaručili jednotné podmienky spoločného využívania informácií a podporovania transparentnosti výkonnosti priemyselného odvetvia prieskumu a ťažby ropy a zemného plynu na mori, mali by sa na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o formát a podrobnosti informácií, ktoré sa majú spoločne využívať a zverejňovať. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (13).

(44)	Na prijímanie príslušných vykonávacích aktov by sa vzhľadom na ich prevažne čisto praktickú povahu mal používať konzultačný postup. Uplatňovanie postupu preskúmania by preto nebolo odôvodnené.

(45)

Na získanie dôvery verejnosti v autoritu a integritu operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori v Únii by mali členské štáty poskytovať pravidelné správy o činnosti a incidentoch Komisii. Komisia by mala pravidelne uverejňovať správy o úrovniach činnosti Únie a trendoch výkonnosti v oblasti bezpečnosti a ochrany životného prostredia v rámci priemyselného odvetvia prieskumu a ťažby ropy a zemného plynu na mori. Členské štáty by mali o závažnej nehode bezodkladne informovať Komisiu a akýkoľvek iný členský štát, ktorého územie alebo pobrežné vody sú dotknuté, ako aj dotknutú verejnosť.

(46)

Skúsenosti ukazujú, že na posilnenie otvoreného dialógu medzi príslušným orgánom a prevádzkovateľom a vlastníkom je potrebné zabezpečenie dôvernosti citlivých údajov. Na tieto účely by mal dialóg medzi prevádzkovateľmi a vlastníkmi a všetkými členskými štátmi vychádzať z príslušných existujúcich medzinárodných právnych nástrojov a práva Únie o prístupe k informáciám relevantným pre životné prostredie a podliehať akejkoľvek nadradenej požiadavke na bezpečnosť a ochranu životného prostredia.

(47)

Hodnota spolupráce medzi orgánmi pre činnosti na mori bola jasne určená činnosťou Fóra pobrežných orgánov v Severnom mori a Medzinárodného fóra regulačných orgánov. Podobná spolupráca vznikla v celej Únii v rámci skupiny expertov, Skupiny orgánov Európskej únie pre prieskum ložísk a ťažbu ropy a zemného plynu na mori (EUOAG) (14), ktorej úlohou je podporovať účinnú spoluprácu medzi zástupcami členských štátov a Komisiou vrátane šírenia najlepších postupov a operačného spravodajstva, tvorby priorít pri sprísňovaní noriem a radenia Komisii v otázkach regulačnej reformy.

(48)

Účinnosť reakcie na núdzovú situáciu a pohotovostné plánovanie pre závažné nehody by sa zvýšila systematickou a plánovanou spoluprácou medzi členskými štátmi a medzi členskými štátmi a priemyselným odvetvím prieskumu a ťažby ropy a zemného plynu, ako aj spoločným využívaním zlučiteľných prostriedkov na núdzovú reakciu vrátane odborných znalostí. V prípade potreby by sa pri týchto reakciách a plánovaní mali takisto využiť existujúce zdroje a pomoc dostupná v rámci Únie, najmä prostredníctvom Európskej námornej bezpečnostnej agentúry („agentúra“) zriadenej nariadením (ES) č. 1406/2002 (15) a Mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany ustanovenému rozhodnutím Rady 2007/779/ES, Euratom (16). Členským štátom by tiež malo byť umožnené požiadať o ďalšiu pomoc z agentúry prostredníctvom mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany.

(49)	Podľa nariadenia (ES) č. 1406/2002 sa agentúra zriadila na účely zabezpečenia vysokej, jednotnej a efektívnej úrovne námornej bezpečnosti a predchádzania znečisteniu z lodí v rámci Únie, ako aj zabezpečenia zásahov pri znečistení morí z ropných a plynových zariadení.

(50)

Pri plnení povinností podľa tejto smernice by sa mala zohľadňovať skutočnosť, že morské vody, ktoré patria pod zvrchovanosť alebo zvrchované práva a jurisdikciu členských štátov, tvoria neoddeliteľnú súčasť štyroch morských regiónov uvedených v článku 4 ods. 1 smernice 2008/56/ES, menovite Baltského mora, severovýchodnej časti Atlantického oceánu, Stredozemného mora a Čierneho mora. Z tohto dôvodu by Únia mala prioritne posilniť koordináciu s tretími krajinami, pod ktorých zvrchovanosť alebo zvrchované práva a jurisdikciu patria morské vody v týchto morských regiónoch. Vhodné rámce spolupráce predstavujú regionálne morské dohovory vymedzené v článku 3 bode 10 smernice 2008/56/ES.

(51)

V súvislosti so Stredozemným morom sa spolu s touto smernicou realizovali potrebné kroky na pristúpenie Únie k Protokolu o ochrane Stredozemného mora pred znečisťovaním spôsobeným prieskumom a využívaním kontinentálneho šelfu a morského dna a jeho podložia (17) („morský protokol“) k Dohovoru o ochrane morského prostredia a pobrežných oblastí Stredozemného mora („Barcelonský dohovor“) uzavretému rozhodnutím Rady 77/585/EHS (18).

(52)

Arktické vody sú susediacim morským prostredím mimoriadneho významu pre Úniu a zohrávajú významnú úlohu pri zmierňovaní zmeny klímy. Vážne environmentálne obavy týkajúce sa arktických vôd si vyžadujú osobitnú pozornosť, aby bola zaručená ochrana životného prostredia Arktídy, pokiaľ ide o operáciu v súvislosti s ropou a zemným plynom na mori vrátane prieskumu, pričom je potrebné zohľadniť riziko závažných nehôd a potreba účinnej reakcie. Členské štáty, ktoré sú členmi Arktickej rady, sa nabádajú, aby aktívne podporovali najprísnejšie normy v oblasti environmentálnej bezpečnosti v tomto citlivom a jedinečnom ekosystéme, a to napríklad prostredníctvom tvorby medzinárodných nástrojov v oblasti predchádzania znečisteniu arktického morského prostredia ropou, pripravenosti a reakcie naň, ako aj prostredníctvom stavania, okrem iného, na práci osobitnej skupiny zriadenej Arktickou radou a existujúcich usmerneniach Arktickej rady v oblasti prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori.

(53)

Vnútroštátne plány externej reakcie na núdzovú situáciu by mali byť založené na posúdení rizika s prihliadnutím na správu o závažných nebezpečenstvách pre zariadenia upevnené v dotknutých pobrežných vodách. Členské štáty by mali zohľadňovať najnovšie usmernenia pre posudzovanie a mapovanie rizík pre potreby riadenia katastrof, ktoré pripravila Komisia.

(54)

Účinná reakcia na núdzové situácie si vyžaduje okamžitý zásah prevádzkovateľa a vlastníka a úzku spoluprácu s organizáciami členských štátov zodpovednými za reakciu na núdzové situácie, ktoré koordinujú nasadenie ďalších zdrojov reakcie na núdzovú situáciu podľa jej vývoja. Takáto reakcia by mala zahŕňať aj dôkladné vyšetrenie núdzovej situácie, ktoré by sa malo začať bezodkladne, aby sa zabezpečila minimálna strata relevantných informácií a dôkazov. Po incidente by členské štáty mali vyvodiť primerané závery a prijať akékoľvek potrebné opatrenia.

(55)

Je veľmi dôležité, aby všetky relevantné informácie vrátane technických údajov a parametrov zostali k dispozícii na účely neskoršieho vyšetrovania. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa relevantné údaje zhromažďovali počas operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori, v prípade závažnej nehody sa zabezpečila ich ochrana a primerane sa zintenzívnilo zhromažďovanie údajov. Členské štáty by mali v tomto kontexte podporovať používanie vhodných technických prostriedkov na zlepšenie spoľahlivosti a zaznamenávanie príslušných údajov a na predchádzanie prípadnej manipulácie s nimi.

(56)	Na zabezpečenie účinného vykonávania požiadaviek tejto smernice by sa mali ustanoviť účinné, primerané a odradzujúce sankcie za porušenie.

(57)

Aby sa mohli upravovať niektoré prílohy vzhľadom na dodatočné informácie vyplývajúce z prípadného technického pokroku mala by sa na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na zmenu požiadaviek v niektorých prílohách k tejto smernici. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác uskutočňovala primerané konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a navrhovaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť paralelné, včasné a primerané postupovanie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(58)	Vymedzenie škody na vode v smernici 2004/35/ES by sa malo zmeniť, aby sa zaistilo, že zodpovednosť držiteľov povolení sa podľa uvedenej smernice vzťahuje na morské vody členských štátov v súlade s vymedzením v smernici 2008/56/ES.

(59)

Veľký počet ustanovení tejto smernice nie je relevantný pre vnútrozemské členské štáty ako Rakúsko, Českú republiku, Maďarsko, Luxembursko a Slovensko. Aj tak je však žiaduce, aby uvedené členské štáty propagovali platné zásady a prísne normy uvedené v práve Únie v súvislosti s bezpečnosťou operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori vo svojich bilaterálnych stykoch s tretími krajinami a s príslušnými medzinárodnými organizáciami.

(60)

Nie všetky členské štáty s pobrežnými vodami dovoľujú v rámci svojej jurisdikcie operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori. Takéto členské štáty sa na povoľovaní takýchto operácií a predchádzaní závažných nehôd, ktoré s nimi súvisia, nepodieľajú. Bolo by teda neprimerané a nepotrebné, aby takéto členské štáty transponovali a vykonávali všetky ustanovenia tejto smernice. Avšak nehody počas operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori môžu ohroziť ich pobrežia. Takéto členské štáty by teda okrem iného mali byť v prípade závažných nehôd pripravené reagovať a vyšetrovať a prostredníctvom kontaktných miest by mali spolupracovať s ostatnými dotknutými členskými štátmi a relevantnými tretími krajinami.

(61)

Vnútrozemské členské štáty sa vzhľadom na svoju zemepisnú polohu nezúčastňujú na udeľovaní povolení a predchádzaní závažným nehodám pri operáciách prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori ani nemôžu byť postihnuté takýmito nehodami v pobrežných vodách ostatných členských štátov. Preto by nemali byť povinné transponovať väčšinu ustanovení tejto smernice. Ak je však spoločnosť, ktorá vykonáva činnosť v súvislosti s operáciami prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori mimo Únie, či už priamo alebo prostredníctvom dcérskych spoločností, zaregistrovaná vo vnútrozemskom členskom štáte, takýto členský štát by mal požadovať od príslušnej spoločnosti predloženie správy o nehodách, ku ktorým došlo pri takýchto operáciách, ktorú možno zdieľať na úrovni Únie, s cieľom zabezpečiť, aby všetky zainteresované strany v Únii mohli využiť skúsenosti získané pri týchto nehodách.

(62)	Popri opatreniach zavedených v tejto smernici by Komisia mala skúmať ďalšie vhodné spôsoby zlepšenia predchádzanie závažným nehodám a obmedzenia ich následkov.

(63)

Prevádzkovatelia by mali zabezpečiť, aby mali dostatočné fyzické, personálne a finančné zdroje na predchádzanie závažným nehodám a na obmedzenie ich následkov. Keďže však žiadne súčasné nástroje finančného zabezpečenia vrátane dojednaní o spoločnom znášaní rizika nedokážu pokryť všetky možné následky závažných nehôd, Komisia by mala uskutočniť ďalšiu analýzu a štúdie vhodných opatrení na zaručenie primerane robustného režimu zodpovednosti za škody súvisiace s operáciami prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori, požiadaviek na finančnú spôsobilosť vrátane dostupnosti vyhradených nástrojov finančného zabezpečenia alebo iných dojednaní. Môže sem patriť aj preskúmanie uskutočniteľnosti spoločného systému náhrad. Komisia by o svojich zisteniach mala podať správu Európskemu parlamentu a Rade a prípadne ju doplniť o návrhy.

(64)

Na úrovni Únie je dôležité, aby sa technické normy doplnili zodpovedajúcim právnym rámcom predpisov o bezpečnosti výrobkov a aby sa takéto normy vzťahovali na všetky zariadenia na mori v pobrežných vodách členských štátov, a nielen na nepohyblivé ťažobné zariadenia. Komisia by preto mala uskutočniť ďalšie analýzy noriem bezpečnosti výrobkov platných pre operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori.

(65)

Keďže cieľ tejto smernice, a to ustanovenie minimálnych požiadaviek na predchádzanie závažným nehodám pri operáciách prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori a obmedzenie ich následkov, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov navrhovanej činnosti ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

KAPITOLA I

ÚVODNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet a rozsah pôsobnosti

1.   Touto smernicou sa stanovujú minimálne požiadavky na predchádzanie závažným nehodám pri operáciách prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori a na obmedzenie ich následkov.

2.   Touto smernicou nie je dotknuté právo Únie týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci, najmä smernice 89/391/EHS a 92/91/EHS.

3.   Touto smernicou nie sú dotknuté smernice 94/22/ES, 2001/42/ES, 2003/4/ES (19), 2003/35/ES, 2010/75/EÚ (20) a 2011/92/EÚ.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice:

1.

„závažná nehoda“ je vo vzťahu k zariadeniu alebo pripojenej infraštruktúre: a) udalosť, ktorá zahŕňa výbuch, požiar, strata kontroly nad vrtom alebo únik ropy, zemného plynu alebo nebezpečných látok, pričom prišlo k úmrtiam alebo vážnym zraneniam osôb alebo hrozilo veľké riziko, že k nim príde; b) udalosť vedúca k vážnemu poškodeniu zariadenia alebo pripojenej infraštruktúry, pričom prišlo k úmrtiam alebo vážnym zraneniam osôb alebo hrozilo veľké riziko, že k nim príde; c) všetky ďalšie udalosti vedúce k úmrtiu alebo vážnemu zraneniu piatich alebo viacerých osôb, ktoré sa nachádzajú na zariadení na mori, na ktorom sa zdroj nebezpečenstva nachádza, alebo z ktorého s takýmto zdrojom bojujú v rámci operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori uskutočňovanej priamo na zariadení alebo pripojenej infraštruktúre alebo v súvislosti s nimi, alebo d) všetky závažné environmentálne udalosti, ku ktorým došlo v dôsledku udalostí uvedených v písmenách a), b) a c). Na účely určenia či udalosť predstavuje závažnú nehodu podľa písmen a), b) alebo d) sa zariadenie, na ktorom zvyčajne nepracuje personál, považuje za zariadenie, na ktorom personál pracoval;

2.	„na mori“ znamená umiestnenie v pobrežných morských vodách členského štátu, jeho výhradnej hospodárskej zóne alebo v jeho kontinentálnych šelfoch v zmysle Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve;

3.

„operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori“ sú všetky činnosti súvisiace so zariadením alebo pripojenou infraštruktúrou vrátane jej technického riešenia, plánovania, výstavby, prevádzky a vyradenia z prevádzky týkajúce sa prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori, ale nezahŕňajú prepravu ropy a zemného plynu z jedného pobrežia na druhé;

4.	„riziko“ je kombinácia pravdepodobnosti udalosti a následkov tejto udalosti;

5.	„prevádzkovateľ“ je subjekt určený držiteľom licencie alebo povoľujúcim orgánom na účely vykonávania operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori vrátane naplánovania a realizácie vrtnej operácie alebo riadenia a kontroly funkcií ťažobného zariadenia;

6.

„vhodný“ je správny alebo úplne primeraný, vrátane zváženia primeranosti úsilia a nákladov, pre danú požiadavku alebo situáciu na základe objektívnych dôkazov, po preukázaní analýzou, porovnaní s príslušnými normami alebo inými riešeniami používanými v porovnateľných situáciách inými orgánmi alebo priemyselným odvetvím;

7.	„subjekt“ je každá fyzická alebo právnická osobu alebo skupina takýchto osôb;

8.

„prijateľné“ riziko je riziko na úrovni, ktorej zníženie by bolo z hľadiska času, nákladov alebo úsilia výrazne neprimerané prínosom takéhoto zníženia. Pri posudzovaní toho, či by potrebný čas, náklady a úsilie boli výrazne neprimerané prínosom ďalšieho zníženia rizika, by sa malo prihliadať na úrovne rizík v rámci najlepších postupov zlučiteľné s daným priemyselným odvetvím;

9.	„povolenie“ je oprávnenie na operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori podľa smernice 94/22/ES;

10.	„oblasť povolenia“ je geografická oblasť, na ktorú sa povolenie vzťahuje,

11.	„držiteľ povolenia“ je subjekt, ktorému bolo povolenie udelené, alebo subjekty, ktorým bolo udelené spoločne;

12.	„dodávateľ“ je akýkoľvek subjekt, s ktorým má prevádzkovateľ alebo vlastník zmluvný vzťah na účely výkonu konkrétnych úloh v mene prevádzkovateľa alebo vlastníka;

13.	„povoľujúci orgán“ je orgán verejnej moci zodpovedný za udeľovanie povolení podľa smernice 94/22/ES alebo kontrolu používania povolení podľa smernice 94/22/ES;

14.	„príslušný orgán“ je orgán verejnej moci určený podľa tejto smernice zodpovedný za úlohy, ktoré mu sú pridelené v tejto smernici. Príslušný orgán sa môže skladať z jedného alebo viacerých orgánov verejnej moci;

15.	„prieskum“ je vrt v prieskumnom území a všetky súvisiace operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori, ktoré je treba vykonať pred operáciami súvisiacimi s ťažbou;

16.	„ťažba“ je získavanie ropy a zemného plynu na mori z podložia v oblasti povolenia vrátane ich spracúvania na mori a prepravy pripojenou infraštruktúrou;

17.	„neťažobné zariadenie“ je zariadenie, ktoré sa nepoužíva na ťažbu ropy alebo zemného plynu;

18.	„verejnosť“ je jeden alebo viacero subjektov a, podľa vnútroštátnych právnych predpisov alebo zvyklostí, ich združenia, organizácie alebo skupiny;

19.

„zariadenie“ je stacionárne nepohyblivé alebo pohyblivé zariadenie alebo kombinácia zariadení trvalo prepojených mostmi alebo inými konštrukciami, ktoré sa používajú na operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori alebo v súvislosti s týmito operáciami. Zariadenia zahŕňajú pohyblivé vrtné jednotky na vŕtanie na mori sem patria, len ak sú upevnené v pobrežných vodách na účely vŕtania, ťažby alebo iných činností súvisiacich s operáciami prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori;

20.	„ťažobné zariadenie“ je zariadenie používané na ťažbu;

21.

„pripojená infraštruktúra“ je v bezpečnostnej zóne alebo neďalekej zóne viac vzdialenej od zariadenia (podľa vymedzenia daného členského štátu): a) akýkoľvek vrt alebo súvisiace konštrukcie, doplnkové jednotky a prístroje pripojené k zariadeniu; b) akékoľvek stroje alebo systémy na hlavnej štruktúre zariadenia alebo pripevnené k nej; c) akékoľvek pripojené potrubné stroje alebo systémy;

22.

„akceptovanie“ vo vzťahu k správe o závažných nebezpečenstvách je písomné oznámenie príslušného orgánu prevádzkovateľovi alebo vlastníkovi, že správa v prípade, že sa implementuje ako sa v nej ustanovuje, je v súlade s požiadavkami tejto smernice. Akceptovanie nepredstavuje akýkoľvek prenos zodpovednosti za kontrolovanie závažných nehôd na príslušný orgán;

23.	„závažné nebezpečenstvo“ je situácia, ktorá môže vyústiť do závažnej nehody;

24.	„vrtná operácia“ je každá operácia týkajúca sa vrtu, ktorá by mohla viesť k náhodnému úniku materiálov, ktorý môže viesť k závažnej nehode, vrátane vŕtania vrtu, opráv alebo úprav vrtu, pozastavenia vrtných operácií a trvalého ukončenia činností na vrte;

25.

„kombinované operácie“ sú operácie vykonávané zo zariadenia s iným zariadením alebo zariadeniami na účely súvisiace s takýmto iným zariadením (inými zariadeniami), ktorými sa preto podstatne ovplyvňujú riziká bezpečnosti osôb alebo ochrany životného prostredia na niektorom alebo všetkých takýchto zariadeniach;

26.	„bezpečnostná zóna“ je oblasť do vzdialenosti 500 metrov od akejkoľvek časti zariadenia, vymedzená členským štátom;

27.	„vlastník“ je subjekt s právnym nárokom na kontrolu prevádzky neťažobného zariadenia;

28.

„plán internej reakcie na núdzovú situáciu“ je plán, ktorý sa týka opatrení na zabránenie vyhroteniu alebo obmedzenie následkov závažnej nehody súvisiacej s operáciami prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori vypracovaný prevádzkovateľom alebo vlastníkom podľa požiadaviek tejto smernice;

29.	„nezávislé overenie“ je posúdenie a potvrdenie platnosti konkrétnych písomných vyhlásení subjektu alebo organizačnej časti prevádzkovateľa alebo vlastníka, pričom takéto posúdenie a potvrdenie nie je pod kontrolou ani vplyvom subjektu alebo organizačnej časti, ktorá takéto vyhlásenie využíva;

30.

„podstatná zmena“ je: a) v prípade správy o závažných nebezpečenstvách zmena akceptovaného základu pôvodnej správy zahŕňajúca okrem iného fyzické úpravy, dostupnosti nových poznatkov alebo technológií a zmeny v riadení prevádzky; b) v prípade oznámenia o vrtných operáciách alebo kombinovaných operáciách zmena základu pôvodne predloženého oznámenia zahŕňajúca okrem iného fyzické úpravy, nahradenie jedného zariadenia iným, dostupnosť nových poznatkov alebo technológií a zmeny v riadení prevádzky;

31.	„začatie prevádzky“ je časový bod, keď sa zariadenie alebo pripojená infraštruktúra prvý raz podieľa na operáciách, na ktoré je určená;

32.

„účinnosť reakcie na ropnú škvrnu“ je účinnosť systémov reakcie na ropnú škvrnu pri reagovaní na ropnú škvrnu na základe analýzy frekvencie, trvania a načasovania environmentálnych podmienok, ktoré by bránili reakcii. Posúdenie účinnosti reakcie na ropnú škvrnu sa vyjadrí ako percento času, počas ktorého takéto podmienky nenastávajú, a zahŕňa popis prevádzkových obmedzení, ktoré sa vzťahujú na dotknuté zariadenia na základe tohto posúdenia;

33.	„kritické bezpečnostné a environmentálne prvky“ sú časti zariadenia vrátane počítačových programov, ktorých účelom je predchádzať závažnej nehode alebo obmedziť jej následky alebo ktorých zlyhanie by mohlo spôsobiť závažnú nehodu alebo k nej výrazne prispieť;

34.	„tripartitná konzultácia“ znamená formálne dojednanie na umožnenie dialógu a spolupráce medzi príslušným orgánom, prevádzkovateľmi a vlastníkmi a zástupcami pracovníkov;

35.	„priemyselné odvetvie“ sú subjekty, ktoré sú priamo zapojené do operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori, na ktoré sa vzťahuje táto smernica alebo ktorých činnosti s týmito takýmito operáciami úzko súvisia;

36.

„plán externej reakcie na núdzovú situáciu“ je miestna, celoštátna alebo regionálna stratégia na zabránenie vyhroteniu alebo obmedzenie následkov závažnej nehody súvisiacej s operáciami prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori s využitím všetkých zdrojov, ktoré má prevádzkovateľ k dispozícii a ktoré sú opísané v príslušnom pláne internej reakcie na núdzovú situáciu, a všetkých doplnkových zdrojov, ktoré sprístupnia členské štáty;

37.	„závažná environmentálna udalosť“ je udalosť, ktorá vedie alebo pravdepodobne povedie k významným nepriaznivým účinkom na životné prostredie v súlade so smernicou 2004/35/ES.

KAPITOLA II

PREDCHÁDZANIE ZÁVAŽNÝM NEHODÁM SÚVISIACIM S OPERÁCIAMI PRIESKUMU LOŽÍSK A ŤAŽBY ROPY A ZEMNÉHO PLYNU NA MORI

Článok 3

Všeobecné zásady riadenia rizík pri operáciách prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori

1.   Členské štáty od prevádzkovateľov požadujú, aby zabezpečili, aby sa prijali všetky vhodné opatrenia na predchádzanie závažným nehodám počas operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori.

2.   Členské štáty zabezpečujú, aby prevádzkovatelia neboli zbavení svojich povinností podľa tejto smernice na základe skutočnosti, že konanie alebo opomenutia vedúce alebo prispievajúce k závažným nehodám vykonali dodávatelia.

3.   V prípade závažnej nehody, členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovatelia prijali všetky vhodné opatrenia na obmedzenie jej následkov na ľudské zdravie a životné prostredie.

4.   Členské štáty od prevádzkovateľov požadujú, aby zabezpečili, aby sa operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori vykonávali na základe systematického riadenia rizík tak, aby boli reziduálne riziká závažných nehôd pre osoby, životné prostredie a zariadení na mori prijateľné.

Článok 4

Bezpečnostné a environmentálne aspekty povolení

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa pri rozhodovaní o udelení alebo prenose povolení na operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori zohľadňovala spôsobilosť žiadateľa o takéto povolenie splniť požiadavky na operácie v rámci daného povolenia, ako to vyžadujú príslušné ustanovenia právnych predpisov Únie, najmä tejto smernice.

2.   Pri posudzovaní technickej a finančnej spôsobilosti žiadateľa o povolenie sa riadnym spôsobom zohľadňujú najmä:

a)	riziká, nebezpečenstvá a všetky ďalšie relevantné informácie súvisiace s dotknutou oblasťou povolenia v príslušných prípadoch vrátane nákladov vyplývajúcich zo zhoršovania stavu morského prostredia, ktoré sa uvádzajú v článku 8 ods. 1 písm. c) smernice 2008/56/ES;

b)	konkrétna fáza operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori;

c)

finančná spôsobilosť žiadateľa vrátane akéhokoľvek finančného zabezpečenia v súvislosti s úhradou záväzkov, ktoré môžu vyplývať z daných činností prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori; vrátane zodpovednosti za prípadné ekonomické škody, pokiaľ takáto zodpovednosť vyplýva z vnútroštátneho práva;

d)	dostupné informácie o bezpečnostnej a environmentálnej výkonnosti žiadateľa, a to aj v súvislosti so závažnými nehodami v závislosti od operácií, na ktoré sa vzťahuje žiadosť o povolenie.

Povoľujúci orgán pred udelením alebo prenesením povolenia na výkon operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori v prípade vhodnosti konzultuje príslušný orgán.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby povoľujúci orgán povolenie neudelil, kým sa nepresvedčí, že žiadateľ predložil dôkazy o tom, že na základe dojednaní, o ktorých rozhodnú členské štáty, zabezpečil, aby sa pokryli záväzky potenciálne vyplývajúce z jeho operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori. Takéto zabezpečenie musí byť platné a účinné od začatia operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori. Členské štáty zabezpečia, aby žiadatelia primeraným spôsobom predložili dôkazy o technickej a finančnej spôsobilosti a všetky ďalšie relevantné informácie súvisiace s oblasťou pokrytou povolením a konkrétnou fázou operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori.

Členské štáty posudzujú primeranosť ustanovení uvedených v prvom pododseku s cieľom stanoviť, či žiadateľ mal dostatočné finančné zdroje na okamžité zavedenie a nepretržité pokračovanie vykonávania všetkých opatrení potrebných na účinnú núdzovú reakciu a následnú nápravu.

Členské štáty uľahčujú zavedenie a využívanie udržateľných finančných nástrojov a iných opatrení s cieľom pomôcť žiadateľom o povolenie pri dokazovaní ich finančnej spôsobilosti podľa prvého pododseku.

Členské štáty ustanovia postupy minimálne na zabezpečenie rýchleho a primeraného vybavovania žiadostí o náhradu, a to aj pokiaľ ide o platby náhrad za cezhraničné incidenty.

Členské štáty od držiteľa povolenia vyžadujú, aby si udržiaval dostatočnú spôsobilosť na plnenie svojich finančných povinností vyplývajúcich zo záväzkov v súvislosti s operáciami prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori.

4.   Povoľujúci orgán alebo držiteľ povolenia vymenujú prevádzkovateľa. Ak má prevádzkovateľa určiť držiteľ povolenia, povoľujúcemu orgánu sa to vopred oznámi. V takýchto prípadoch povoľujúci orgán, v prípade potreby po porade s príslušným orgánom, môže voči určeniu prevádzkovateľa namietať. Ak sa takáto námietka vznesie, členské štáty zabezpečia, aby držiteľ povolenia určil vhodného náhradného prevádzkovateľa alebo prevzal zodpovednosť prevádzkovateľa podľa tejto smernice na seba.

5.   Povoľujúce postupy pre operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori týkajúce sa danej oblasti povolenia sa zorganizujú tak, aby informácie zozbierané na základe prieskumnej činnosti mohol členský štát posúdiť pred začatím ťažby.

6.   Pri posudzovaní technickej a finančnej spôsobilosti žiadateľa o povolenie sa osobitná pozornosť venuje každému z environmentálneho hľadiska citlivému morskému a pobrežnému prostrediu a predovšetkým ekosystémom, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu pri zmierňovaní dôsledkov zmeny klímy a adaptácii na ne, akými sú slaniská a oblasti výskytu morských rias, ako aj chráneným morským oblastiam, ako sú osobitné chránené oblasti podľa smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (21), osobitne chránené územia podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (22) a chránené morské oblasti schválené Úniou alebo dotknutými členskými štátmi v rámci medzinárodných alebo regionálnych dohôd, ktorých zmluvnými stranami sú.

Článok 5

Účasť verejnosti súvisiaca s vplyvom plánovaných operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori na životné prostredie

1.   Vŕtanie prieskumného vrtu z neťažobného zariadenia nemôže začať, kým príslušné orgány členského štátu nezabezpečia včasnú a skutočnú účasť verejnosti v súvislosti s možnými následkami plánovaných operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori na životné prostredie podľa iných právnych aktov Únie, najmä smernice 2001/42/ES alebo smernice 2011/92/EÚ.

2.   Ak k účasti verejnosti nedošlo v súlade s článkom 1, členské štáty zabezpečia prijatie týchto opatrení:

a)	verejnosť sa verejným oznámením alebo inými primeranými prostriedkami ako napr. elektronickými médiami informuje o mieste plánovaných prieskumných operácií;

b)

určí sa dotknutá verejnosť vrátane verejnosti, ktorú rozhodnutie o povolení prieskumných operácií postihne alebo by ju mohlo postihnúť, alebo verejnosti, ktorá má záujem na takomto rozhodnutí, a to aj vrátane príslušných mimovládnych organizácií, akými sú mimovládne organizácie podporujúce ochranu životného prostredia, a iných relevantných organizácií;

c)	zverejnia sa relevantné informácie o takýchto plánovaných operáciách vrátane okrem iného informácií o práve zúčastniť sa na rozhodovacom procese a o tom, kde možno vznášať pripomienky alebo klásť otázky;

d)	verejnosť je oprávnená vyjadriť pripomienky a stanoviská v čase, keď sú ešte pred prijatím rozhodnutí o žiadostiach o povolení prieskumu všetky možnosti otvorené;

e)	pri prijímaní rozhodnutí podľa písmena d) sa výsledky účasti verejnosti riadne zohľadnia a

f)	po preskúmaní pripomienok a stanovísk vyjadrených verejnosťou členský štát bezodkladne informuje verejnosť o prijatých rozhodnutiach a o dôvodoch a úvahách, na ktorých sa tieto rozhodnutia zakladajú, vrátane informácií o procese účasti verejnosti.

Ustanovia sa primerané lehoty, ktorými sa pre každú etapu účasti verejnosti vyhradí dostatok času.

3.   Tento článok sa nevzťahuje na oblasti, pre ktoré bolo povolenie vydané pred 18. júlom 2013.

Článok 6

Operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori v oblastiach povolenia

1.   Členské štáty zabezpečia, aby ťažobné zariadenia a pripojenú infraštruktúru prevádzkovali výhradne v oblastiach povolenia a výhradne prevádzkovatelia určení na tento účel podľa článku 4 ods. 4.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby držiteľ povolenia zaistil, aby bol prevádzkovateľ spôsobilý plniť požiadavky na konkrétne operácie v rámci povolenia.

3.   Členské štáty v priebehu všetkých operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori zabezpečia, aby držitelia povolenia vykonali všetky primerané opatrenia na zaistenie toho, aby prevádzkovateľ plnil požiadavky a vykonával svoje funkcie a povinnosti podľa tejto smernice.

4.   Ak príslušný orgán zistí, že prevádzkovateľ stratil spôsobilosť plniť príslušné požiadavky podľa tejto smernice, informuje o tom povoľujúci orgán. Povoľujúci orgán to následne oznámi držiteľovi povolenia a držiteľ povolenia prevezme zodpovednosť za výkon dotknutých povinností a bezodkladne navrhne povoľujúcemu orgánu náhradného prevádzkovateľa.

5.   Členské štáty zabezpečia, aby operácie súvisiace s ťažobnými a neťažobnými zariadeniami nezačali alebo nepokračovali bez toho, aby príslušný orgán akceptoval správu o závažných nebezpečenstvách v súlade s touto smernicou.

6.   Členské štáty zabezpečia, aby vrtné alebo kombinované operácie nezačali alebo nepokračovali, pokiaľ sa v súlade s touto smernicou neakceptovala správa o závažných nebezpečenstvách hroziacich dotknutým zariadeniam. Okrem toho sa s takýmito operáciami nezačne alebo sa v nich nepokračuje, ak sa príslušnému orgánu nepredložilo oznámenie o vrtných operáciách alebo oznámenie o kombinovaných operáciách podľa článku 11 ods. 1 písm. h) alebo i), alebo ak príslušný orgán vzniesol k obsahu oznámenia námietky.

7.   Členské štáty zabezpečia, aby sa v okolí zariadenia zriadila bezpečnostná zóna a aby plavidlá mali zakázaný vstup do nej alebo zotrvávanie v nej.

Tento zákaz však neplatí pre plavidlo, ktoré do bezpečnostnej zóny vstupuje alebo v nej zotrváva:

a)	v súvislosti s kladením, inšpekciou, testovaním, opravou, údržbou, úpravou, obnovou alebo odstraňovaním akéhokoľvek podmorského kábla alebo potrubia v blízkosti bezpečnostnej zóny;

b)	na účely poskytovania služieb pre ktorékoľvek zariadenie v bezpečnostnej zóne alebo prepravy osôb alebo tovaru na takéto zariadenie alebo z neho;

c)	na účely inšpekcie akéhokoľvek zariadenia alebo spojovacej infraštruktúry v uvedenej bezpečnostnej zóne v rámci právomoci členského štátu;

d)	v súvislosti so záchranou alebo pokusom o záchranu života alebo majetku;

e)	pre nepriaznivé počasie;

f)	pre vlastnú núdzovú situáciu alebo

g)	so súhlasom prevádzkovateľa, vlastníka alebo členského štátu, v ktorom sa bezpečnostná zóna nachádza.

8.   Členské štáty vytvoria mechanizmus na účinné zapojenie sa do tripartitnej konzultácie medzi príslušným orgánom, prevádzkovateľmi a vlastníkmi a zástupcami pracovníkov pri formulácii noriem a politík, ktoré sa zaoberajú predchádzaním závažným nehodám.

Článok 7

Zodpovednosť za poškodenie životného prostredia

Bez toho, aby bol dotknutý súčasný rozsah zodpovednosti súvisiacej s prevenciou a odstraňovaním environmentálnych škôd podľa smernice 2004/35/ES, členské štáty zabezpečia, aby bol držiteľ povolenia finančne zodpovedný za predchádzanie poškodeniu životného prostredia a nápravu takéhoto poškodenia podľa uvedenej smernice spôsobeného operáciami prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori vykonávanými držiteľom povolenia alebo prevádzkovateľom alebo v ich mene.

Článok 8

Určenie príslušného orgánu

1.   Členské štáty určia príslušný orgán zodpovedný za tieto regulačné funkcie:

a)	posudzovanie a akceptovanie správ o závažných nebezpečenstvách, posudzovanie oznámení o technickom riešení a posudzovanie oznámení o vrtných operáciách alebo kombinovaných operáciách, ako aj podobných dokumentov, ktoré mu sú predložené;

b)	dohľad nad dodržiavaním tejto smernice zo strany prevádzkovateľov a vlastníkov vrátane inšpekcií, vyšetrovaní a presadzovacích opatrení;

c)	poskytovanie poradenstva iným orgánom alebo subjektom vrátane povoľujúceho orgánu;

d)	vypracúvanie ročných plánov podľa článku 21;

e)	vypracúvanie správ;

f)	spolupráca s príslušnými orgánmi alebo s kontaktnými miestami podľa článku 27.

2.   Členské štáty za každých okolností zabezpečujú nezávislosť a objektivitu príslušného orgánu pri vykonávaní jeho regulačných funkcií, a to najmä pokiaľ ide o odsek 1 písm. a), b) a c). Predchádza sa preto konfliktom záujmov medzi regulačnými funkciami príslušného orgánu na jednej strane a regulačnými funkciami týkajúcimi sa hospodárskeho rozvoja morských prírodných zdrojov a udeľovania povolení na operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori v danom členskom štáte a výberu a správy príjmov z týchto operácií na strane druhej.

3.   Členské štáty na dosiahnutie cieľov stanovených v odseku 2 vyžadujú, aby sa regulačné funkcie príslušného orgánu vykonávali v rámci orgánu, ktorý je nezávislý od akýchkoľvek funkcií členského štátu týkajúcich sa hospodárskeho rozvoja morských prírodných zdrojov a udeľovania povolení na operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori z týchto operácií.

Ak je však celkový počet zariadení, na ktorých normálne pracuje personál, nižší ako šesť, dotknutý členský štát sa môže rozhodnúť, že prvý pododsek nebude uplatňovať. Takýmto rozhodnutím nie sú dotknuté jeho povinnosti podľa odseku 2.

4.   Členské štáty sprístupnia verejnosti opis organizácie príslušného orgánu vrátane dôvodu, prečo príslušný orgán zriadili daným spôsobom, ako aj spôsobu, akým zabezpečili výkon regulačných funkcií ustanovených v odseku 1 a dodržiavanie záväzkov ustanovených v odseku 2.

5.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušný orgán disponoval primeranými ľudskými a finančnými zdrojmi na výkon svojich úloh podľa tejto smernice. Tieto zdroje zodpovedajú rozsahu operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori v dotknutých členských štátoch.

6.   Členské štáty môžu uzatvárať formálne dohody s príslušných agentúr Únie alebo prípadne iných vhodných subjektov zamerané na poskytovanie špecializovaných odborných znalostí na podporu príslušného orgánu pri vykonávaní svojich regulačných funkcií. Na účely tohto odseku sa subjekt nepovažuje za vhodný, ak jeho objektivita môže byť ohrozená konfliktom záujmov.

7.   Členské štáty môžu zaviesť mechanizmy na pokrytie finančných nákladov príslušného orgánu na výkon svojich úloh podľa tejto smernice z poplatkov držiteľov povolení, prevádzkovateľov alebo vlastníkov.

8.   Ak sa príslušný orgán skladá z viacerých subjektov, členské štáty v čo najväčšej miere predchádzajú zdvojovaniu ich regulačných funkcií. Členské štáty môžu jeden z takýchto subjektov určiť za hlavný subjekt so zodpovednosťou za koordináciu regulačných funkcií podľa tejto smernice a podávanie správ Komisii.

9.   Členské štáty skúmajú činnosť príslušného orgánu a prijímajú potrebné opatrenia na zlepšenie jeho efektívnosti pri vykonávaní regulačných funkcií stanovených v odseku 1.

Článok 9

Fungovanie príslušného orgánu

Členské štáty zabezpečia, aby príslušný orgán:

a)	konal nezávisle od politík, regulačných rozhodnutí alebo iných okolností, ktoré nesúvisia s jeho úlohami podľa tejto smernice;

b)	jasne uviedol rozsah svojich zodpovedností a zodpovedností prevádzkovateľa a vlastníka za kontrolu rizík závažných nehôd podľa tejto smernice;

c)	vypracoval politiku, proces a postupy na dôsledné posudzovanie správ o závažných nebezpečenstvách a oznámení predložených podľa článku 11, ako aj na dohľad nad dodržiavaním tejto smernice v rámci právomoci členského štátu, vrátane inšpekcie, vyšetrovania a opatrení na presadzovanie;

d)	sprístupnil politiku, proces a postupy podľa písmena c) prevádzkovateľom a vlastníkom a v súhrnnej podobe aj verejnosti;

e)	v prípade potreby pripravil a vykonával koordinované alebo spoločné postupy s ostatnými orgánmi v členskom štáte na účely výkonu úloh podľa tejto smernice, a

f)	vychádzal pri svojich politických, organizačných a pracovných postupoch zo zásad ustanovených v prílohe III.

Článok 10

Úlohy Európskej námornej bezpečnostnej agentúry

1.   Európska námorná bezpečnostná agentúra (EMSA, ďalej len „agentúra“) poskytuje členským štátom a Komisii technické a vedecké poradenstvo v súlade so svojím mandátom podľa nariadenia (ES) č. 1406/2002.

2.   Agentúra v rámci svojho mandátu:

a)	pomáha Komisii a postihnutému členskému štátu na jeho žiadosť pri zisťovaní a monitorovaní rozsahu ropnej škvrny alebo úniku zemného plynu;

b)	pomáha členským štátom na ich žiadosť s prípravou a realizáciou externých núdzových plánov, predovšetkým ak ide o cezhraničný dosah v rámci pobrežných vôd členských štátov a mimo nich;

c)	na základe externých a interných núdzových plánov členských štátov vypracúva spolu s členskými štátmi a prevádzkovateľmi katalóg dostupného núdzového zariadenia a služieb.

3.   Agentúra môže na žiadosť:

a)	pomáhať Komisii pri posudzovaní plánov externej reakcie na núdzovú situáciu členských štátov s cieľom skontrolovať, či sú v súlade s touto smernicou;

b)	preskúmať cvičenia zamerané na testovanie cezhraničných mechanizmov a mechanizmov Únie pre núdzové situácie.

KAPITOLA III

PRÍPRAVA OPERÁCIÍ PRIESKUMU LOŽÍSK A ŤAŽBY ROPY A ZEMNÉHO PLYNU NA MORI A ICH VYKONÁVANIE

Článok 11

Dokumenty, ktoré sa predkladajú na účely vykonávania operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori

1.   Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovateľ alebo vlastník predložili príslušnému orgánu tieto dokumenty:

a)	podnikovú politiku predchádzania závažným nehodám alebo jej primeraný opis v súlade s článkom 19 ods. 1 a 5;

b)	systém riadenia bezpečnosti a ochrany životného prostredia vzťahujúci sa na zariadenie, alebo jeho primeraný opis, v súlade s článkom 19 ods. 3 a 5;

c)	v prípade plánovaného ťažobného zariadenia oznámenie technického riešenia v súlade s požiadavkami časti 1 prílohy I;

d)	opis systému nezávislého overovania v súlade s článkom 17;

e)	správu o závažných nebezpečenstvách v súlade s článkami 12 a 13;

f)	v prípade podstatnej zmeny alebo demontáže zariadenia upravenú správu o závažných nebezpečenstvách v súlade s článkami 12 a 13;

g)	plán internej reakcie na núdzovú situáciu alebo jeho primeraný opis v súlade s článkami 14 a 28;

h)	v prípade vrtnej operácie oznámenie o uvedenej vrtnej operácii a informácie o nej v súlade s článkom 15;

i)	v prípade kombinovanej operácie oznámenie o kombinovaných operáciách v súlade s článkom 16;

j)	v prípade existujúceho ťažobného zariadenia, ktoré sa má premiestniť na nové ťažobné miesto, kde sa má prevádzkovať, oznámenie o premiestnení v súlade s časťou 1 prílohy I;

k)	akékoľvek iné relevantné dokumenty vyžiadané príslušným orgánom.

2.   Dokumenty predložené podľa odseku 1 písm. a), b), d) a g) sa začleňujú do správy o závažných nebezpečenstvách podľa odseku 1 písm. e). Podniková politika prevádzkovateľa vrtu predchádzania závažným nehodám by mala byť zahrnutá v oznámení o vrtných operáciách predloženom podľa odseku 1 písm. h), ak nebola predložená predtým.

3.   Oznámenie o technickom riešení požadovanom podľa odseku 1 písm. c) sa príslušnému orgánu predkladá v lehote stanovenej príslušným orgánom pred zamýšľaným predložením správy o závažných nebezpečenstvách pre plánovanú operáciu. Príslušný orgán reaguje na oznámenie o technickom riešení pripomienkami, ktoré sa majú zohľadniť v správe o závažných nebezpečenstvách.

4.   Ak má existujúce ťažobné zariadenie vstúpiť do pobrežných vôd členského štátu alebo ich opustiť, prevádzkovateľ o tom písomne informuje príslušný orgán pred dátumom takéhoto vstupu alebo opustenia pobrežných vôd členského štátu.

5.   Príslušnému orgánu sa musí oznámenie o premiestnení požadované podľa odseku 1 písm. j) predložiť v dostatočne skorej fáze navrhovaného vývoja, aby prevádzkovateľ mohol akékoľvek pripomienky príslušného orgánu zohľadniť počas prípravy správy o závažných nebezpečenstvách.

6.   Ak došlo k podstatnej zmene, ktorá má vplyv na oznámenie o technickom riešení alebo na oznámenie o premiestnení pred predložením správy o závažných nebezpečenstvách, príslušný orgán sa o uvedenej zmene informuje čo najskôr.

7.   Správa o závažných nebezpečenstvách požadovaná podľa odseku 1 písm. e) sa príslušnému orgánu predkladá v lehote, ktorú tento orgán určí, a to pred plánovaným začatím operácií.

Článok 12

Správa o závažných nebezpečenstvách pre ťažobné zariadenie

1.   Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovateľ pripravil správu o závažných nebezpečenstvách pre ťažobné zariadenie, ktorá sa má predložiť podľa článku 11 ods. 1 písm. e). Uvedená správa obsahuje informácie uvedené v prílohe I časti 2 a 5 a aktualizuje sa vždy, keď je to potrebné alebo keď to vyžaduje príslušný orgán.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby sa v relevantných fázach prípravy správy o závažných nebezpečenstvách pre ťažobné zariadenie konzultovalo so zástupcami pracovníkov a aby sa táto skutočnosť preukázala podľa prílohy I časti 2 bodu 3.

3.   Na základe súhlasu príslušného orgánu je správu o závažných nebezpečenstvách pre ťažobné zariadenie možné vypracovať pre skupinu zariadení.

4.   Ak sú na akceptovanie správy o závažných nebezpečenstvách potrebné ďalšie informácie, členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovateľ na žiadosť príslušného orgánu tieto informácie poskytol a predloží všetky potrebné zmeny správy o závažných nebezpečenstvách.

5.   V prípade, že sa má ťažobné zariadenie upraviť tak, že dôjde k jeho podstatnej zmene, alebo sa zamýšľa demontáž nepohyblivého ťažobného zariadenia, prevádzkovateľ v lehote stanovenej príslušným orgánom pripraví upravenú správu o závažných nebezpečenstvách, ktorá sa má predložiť podľa článku 11 ods. 1 písm. f), a to v súlade s časťou 6 prílohy I.

6.   Členské štáty zabezpečia, aby sa plánované úpravy nezačali využívať alebo aby sa s demontážou nezačalo, pokiaľ príslušný orgán neakceptuje upravenú správu o závažných nebezpečenstvách pre ťažobné zariadenie.

7.   Správa o závažných nebezpečenstvách pre ťažobné zariadenie podlieha dôkladnému pravidelnému preskúmaniu prevádzkovateľom najmenej raz za päť rokov alebo skôr na žiadosť príslušného orgánu. Výsledky preskúmania sa oznámia príslušnému orgánu.

Článok 13

Správa o závažných nebezpečenstvách pre neťažobné zariadenie

1.   Členské štáty zabezpečia, aby vlastník pripravil správu o závažných nebezpečenstvách pre neťažobné zariadenie, ktorá sa má predložiť podľa článku 11 ods. 1 písm. e). Uvedená správa obsahuje informácie uvedené v prílohe I častiach 3 a 5 a aktualizuje sa vždy, keď je to potrebné alebo keď to vyžaduje príslušný orgán.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby sa v relevantných fázach prípravy správy o závažných nebezpečenstvách pre neťažobné zariadenie konzultovalo so zástupcami pracovníkov a aby sa táto skutočnosť preukázala podľa prílohy I časti 3 bodu 2.

3.   Ak sú na akceptovanie správy o závažných nebezpečenstvách pre neťažobné zariadenie potrebné ďalšie informácie, členské štáty zabezpečia, aby vlastník na žiadosť príslušného orgánu takéto informácie poskytol a vykonal potrebné zmeny k predloženej správe o závažných nebezpečenstvách.

4.   V prípade, že sa má neťažobné zariadenie upraviť tak, že dôjde k jeho podstatnej zmene, alebo sa zamýšľa demontáž nepohyblivého neťažobného zariadenia, vlastník v lehote stanovenej príslušným orgánom pripraví upravenú správu o závažných nebezpečenstvách, ktorá sa má predložiť podľa článku 11 ods. 1 písm. f), a to v súlade s prílohou I časťou 6, bodmi 1, 2 a 3.

5.   Členské štáty zabezpečia, aby sa plánované úpravy pre nepohyblivé neťažobné zariadenie nezačali využívať alebo aby sa s demontážou nezačalo, pokiaľ príslušný orgán neakceptuje upravenú správu o závažných nebezpečenstvách pre nepohyblivé neťažobné zariadenie.

6.   Členské štáty zabezpečia, aby sa plánované úpravy pre pohyblivé neťažobné zariadenie nezačali využívať, kým príslušný orgán neakceptuje upravenú správu o závažných nebezpečenstvách pre pohyblivé neťažobné zariadenie.

7.   Správa o závažných nebezpečenstvách pre neťažobné zariadenie podlieha dôkladnému pravidelnému preskúmaniu vlastníkom najmenej raz za 5 rokov alebo skôr na žiadosť príslušného orgánu. Výsledky preskúmania sa oznámia príslušnému orgánu.

Článok 14

Plány internej reakcie na núdzovú situáciu

1.   Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovatelia, alebo podľa vhodnosti vlastníci, vypracovali plány internej reakcie na núdzovú situáciu, ktoré sa majú predložiť podľa článku 11 ods. 1 písm. g). Plány sa musia pripraviť v súlade s článkom 28 a zohľadnia pritom posúdenie rizík závažných nehôd realizované počas vypracovania najnovšej správy o závažných nebezpečenstvách. Plán zahŕňa analýzu účinnosti reakcie na ropnú škvrnu.

2.   V prípade, že pohyblivé neťažobné zariadenie sa má použiť na vykonávanie vrtných operácií sa v pláne internej reakcie na núdzovú situáciu zariadenia zohľadní posúdenie rizík realizované počas vypracovania oznámenia o vrtných operáciách, ktoré sa má predložiť podľa článku 11 ods. 1 písm. h). Ak sa plán internej reakcie na núdzovú situáciu musí upraviť vzhľadom na osobitnú povahu alebo umiestnenie vrtu, členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovateľ vrtu predložil upravený plán internej reakcie na núdzovú situáciu alebo jeho primeraný opis príslušnému orgánu na doplnenie príslušného oznámenia o vrtných operáciách.

3.   Ak sa má neťažobné zariadenie použiť na vykonávanie kombinovaných operácií, plán internej reakcie na núdzovú situáciu sa musí upraviť tak, aby takéto operácie obsahoval, a predloží sa príslušnému orgánu na doplnenie príslušného oznámenia o kombinovaných operáciách.

Článok 15

Oznámenie o vrtných operáciách a informácie o nich

1.   Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovateľ vrtu pripravil oznámenie, ktoré sa má predložiť podľa článku 11 ods. 1 písm. h) príslušnému orgánu. Toto oznámenie sa predloží v lehote, ktorú tento orgán stanoví pred začatím vrtnej operácie. Toto oznámenie o vrtnej operácii obsahuje podrobnosti o technickom riešení vrtu a navrhovaných vrtných operáciách v súlade s časťou 4 prílohy I. Zahŕňa to analýzu účinnosti reakcie na ropnú škvrnu.

2.   Príslušný orgán dané oznámenie posúdi a ak to považuje za potrebné, podnikne pred začatím vrtných operácií vhodné kroky, medzi ktoré môže patriť aj zákaz začatia operácie.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovateľ vrtu začlenil do plánovania a prípravy podstatnej zmeny predloženého oznámenia o vrtných operáciách nezávislého overovateľa podľa článku 17 ods. 4 písm. b) a aby o akejkoľvek podstatnej zmene predloženého oznámenia o vrtných operáciách bezodkladne informoval príslušný orgán. Príslušný orgán tieto zmeny posúdi a v prípade potreby podnikne vhodné kroky.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovateľ vrtu predložil správy o vrtných operáciách príslušnému orgánu v súlade s požiadavkami prílohy II. Správy sa predkladajú v týždenných intervaloch, počnúc dňom začatia vrtných operácií, alebo v intervaloch určených príslušným orgánom.

Článok 16

Oznámenie o kombinovaných operáciách

1.   Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovatelia a vlastníci, ktorí sa podieľajú na kombinovanej operácii, spoločne vypracovali oznámenie, ktoré sa má predložiť podľa článku 11 ods. 1 písm. i). Oznámenie obsahuje informácie bližšie uvedené v prílohe I časti 7. Členské štáty zabezpečia, aby jeden z prevádzkovateľov alebo jeden z vlastníkov dotknutých neťažobných zariadení predložil oznámenie o kombinovaných operáciách príslušnému orgánu. Oznámenie sa predloží v lehote, ktorú určí príslušný orgán pred začatím kombinovaných operácií.

2.   Príslušný orgán dané oznámenie posúdi a ak to považuje za potrebné, podnikne pred začatím kombinovaných operácií vhodné kroky, medzi ktoré môže patriť aj zákaz začatia operácií.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovateľ, ktorý predložil oznámenie, bezodkladne informoval príslušný orgán o akejkoľvek podstatnej zmene v predloženom oznámení. Príslušný orgán tieto zmeny posúdi a v prípade potreby podnikne vhodné kroky.

Článok 17

Nezávislé overovanie

1.   Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovatelia a vlastníci zriadili systémy nezávislého overovania a že pripravia opis takýchto systémov, ktoré sa majú predložiť podľa článku 11 ods. 1 písm. d) v rámci systému riadenia bezpečnosti a ochrany životného prostredia predloženého podľa článku 11 ods. 1 písm. b). Opis obsahuje informácie bližšie uvedené v prílohe I časti 5.

2.   Výsledky nezávislého overovania nemajú vplyv na zodpovednosť prevádzkovateľa alebo vlastníka za správne a bezpečné fungovanie overovaného vybavenia a systémov.

3.   Výber nezávislého overovateľa a koncepcia systémov nezávislého overovania spĺňa kritériá uvedené v prílohe V.

4.   Systémy na nezávislé overovanie sa zriadia:

a)

v súvislosti so zariadeniami s cieľom poskytnúť nezávislú záruku, že kritické bezpečnostné a environmentálne prvky určené v rámci posúdenia rizík zariadenia, ako sú opísané v správe o závažných nebezpečenstvách, sú vhodné a že harmonogram prehliadok a testov kritických bezpečnostných a environmentálnych prvkov je vhodný, aktuálny a funguje tak, ako sa zamýšľalo;

b)	v súvislosti s oznámeniami o vrtných operáciách s cieľom poskytnúť nezávislú záruku, že technické riešenie a opatrenia na kontrolu vrtu sú z hľadiska očakávaných podmienok vrtu po celý čas vhodné.

5.   Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovatelia a vlastníci reagovali na rady nezávislého overovateľa a prijali na ich základe potrebné opatrenia.

6.   Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovatelia a vlastníci zabezpečili, aby sa rada nezávislého overovateľa podľa odseku 4 písm. a) a záznamy o vykonanom opatrení na základe takejto rady sprístupnili príslušnému orgánu a aby ich prevádzkovateľ alebo vlastník uchovával po dobu šiestich mesiacov po dokončení operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori, na ktoré sa vzťahujú.

7.   Členské štáty od prevádzkovateľov vrtov požadujú, aby zabezpečili, aby sa zistenia a pripomienky nezávislého overovateľa podľa odseku 4 písm. b) tohto článku a ich opatrenia ako reakcie na tieto zistenia a pripomienky predložili v oznámení o vrtných operáciách pripravenom v súlade s článkom 15.

8.   Systém overovania pre ťažobné zariadenie sa musí vytvoriť pred dokončením technického riešenia. Pre neťažobné zariadenie sa systém musí vytvoriť pred začatím operácií v pobrežných vodách členských štátov.

Článok 18

Právomoc príslušného orgánu vo vzťahu k operáciám na zariadeniach

Členské štáty zabezpečia, aby príslušný orgán:

a)

zakázal prevádzku alebo začatie operácií akéhokoľvek zariadenia alebo akejkoľvek pripojenej infraštruktúry, ak sa opatrenia navrhované v správe o závažných nebezpečenstvách zamerané na predchádzanie závažným nehodám alebo oznámenia o vrtných operáciách alebo kombinovaných operáciách predložené podľa článku 11 ods. 1 písm. h) alebo i) považujú za nevyhovujúce pre splnenie požiadaviek ustanovených v tejto smernici;

b)	vo výnimočných situáciách a keď sa nazdáva, že sa tým neohrozí bezpečnosť a ochrana životného prostredia, skráti časový interval medzi predložením správy o závažných nebezpečenstvách alebo iných dokumentov podľa článku 11 a začatím operácií;

c)	od prevádzkovateľa požadoval prijatie takých primeraných opatrení, ktoré príslušný orgán považuje za potrebné na zabezpečenie súladu s článkom 3 ods. 1;

d)	v prípade opísanom v článku 6 ods. 4 prijal primerané opatrenia na zabezpečenie nepretržitej bezpečnosti operácií;

e)

bol oprávnený vyžadovať zlepšenie akéhokoľvek zariadenia alebo jeho časti alebo akejkoľvek pripojenej infraštruktúry a v prípade potreby zakázať pokračovanie ich prevádzky, ak sa výsledkami inšpekcie, zisteniami podľa článku 6 ods. 4, pravidelným preskúmaním správy o závažných nebezpečenstvách predloženej podľa článku 11 ods. 1 písm. e), alebo zmenami v oznámeniach predloženými podľa článku 11, preukázalo, že požiadavky tejto smernice sa neplnia alebo že existujú odôvodnené obavy o bezpečnosť operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori alebo zariadení.

KAPITOLA IV

POLITIKA PREVENCIE

Článok 19

Predchádzanie závažným nehodám zo strany prevádzkovateľov a vlastníkov

1.   Členské štáty vyžadujú od prevádzkovateľov a vlastníkov, aby vypracovali dokument o svojej podnikovej politike predchádzania závažným nehodám, ktorý sa má predložiť podľa článku 11 ods. 1 písm. a) a zabezpečili jej realizáciu v rámci svojich operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori, a to aj prijatím primeraných monitorovacích opatrení na zabezpečenie účinnosti politiky. Dokument obsahuje informácie bližšie uvedené v prílohe I časti 8.

2.   V podnikovej politike predchádzania závažným nehodám musí byť zohľadnená primárna zodpovednosť prevádzkovateľa za, okrem iného, kontrolu rizík závažnej nehody, ktorá vznikla v dôsledku jeho operácií, a za neustále zlepšovanie kontroly takýchto rizík s cieľom zabezpečiť nepretržitú vysokú úroveň ochrany.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovatelia a vlastníci pripravili dokument, ktorým ustanovujú ich systém riadenia bezpečnosti a ochrany životného prostredia a ktorý sa má predložiť podľa článku 11 ods. 1 písm. b). Uvedený dokument obsahuje opis:

a)	organizačných opatrení na kontrolu závažných nebezpečenstiev;

b)	opatrení na vypracovanie a predkladanie správ o závažných nebezpečenstvách a prípadne iných dokumentov podľa tejto smernice a

c)	systémov nezávislého overovania zriadených podľa článku 17.

4.   Členské štáty pre prevádzkovateľov a vlastníkov vytvoria príležitosti prispievať k mechanizmom na účinné tripartitné konzultácie podľa článku 6 ods. 8. Záväzok prevádzkovateľa a vlastníka voči takýmto mechanizmom možno v príslušných prípadoch načrtnúť v podnikovej politike predchádzania závažným nehodám.

5.   Podniková politika predchádzania závažným nehodám a systém riadenia bezpečnosti a ochrany životného prostredia sa vypracúvajú v súlade s prílohou I časťami 8 a 9 a prílohou IV. Platia pritom tieto podmienky:

a)	podniková politika predchádzania závažným nehodám sa vypracúva písomne a určujú sa ňou celkové ciele a postupy kontrolovania rizika nebezpečenstiev závažných nehôd a spôsob, akým sa tieto ciele dosiahnu a opatrenia budú realizovať na podnikovej úrovni;

b)	systém riadenia bezpečnosti a ochrany životného prostredia je integrovaný do celkového systému riadenia prevádzkovateľa alebo vlastníka a obsahuje organizačnú štruktúru, zodpovednosti, prax, postupy, procesy a zdroje na určenie a vykonávanie podnikovej politiky predchádzania závažným nehodám.

6.   Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovatelia a vlastníci vypracovali a udržiavali kompletný súpis vybavenia pre núdzové situácie, pokiaľ ide o ich operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori.

7.   Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovatelia a vlastníci po porade s príslušným orgánom a s využitím výmeny vedomostí, informácií a skúseností, ako sa stanovuje v článku 27 ods. 1 vypracovali a revidovali normy a usmernenia pre najlepšie postupy týkajúce sa kontroly závažných nebezpečenstiev počas návrhu technického riešenia a prevádzkového životného cyklu operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori a aby ako minimum zohľadnili prílohu VI.

8.   Členské štáty vyžadujú, aby prevádzkovatelia a vlastníci zabezpečili, aby dokument o svojej podnikovej politike predchádzania závažným nehodám, ktorý sa uvádza v odseku 1, sa vzťahoval aj na ich ťažobné a neťažobné zariadenia mimo Únie.

9.   Ak činnosť prevádzkovateľa alebo vlastníka predstavuje bezprostredné nebezpečenstvo pre ľudské zdravie alebo sa ňou výrazne zvyšuje riziko závažnej nehody, členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovateľ alebo vlastník prijal vhodné opatrenia vrátane prípadného pozastavenia danej činnosti, pokým sa nebezpečenstvo alebo riziko nedostane pod primeranú kontrolu. Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovateľ alebo vlastník v prípade prijímania takýchto opatrení o tom bezodkladne a najneskôr do 24 hodín od prijatia takýchto opatrení informoval príslušný orgán.

10.   Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovatelia a vlastníci podľa potreby prijali vhodné opatrenia na používanie vhodných technických prostriedkov alebo postupov na účely zlepšenia spoľahlivosti zhromažďovania a zaznamenávania príslušných údajov o vrtných parametroch a zabránenia manipulácii s nimi.

Článok 20

Operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori vykonávané mimo Únie

1.   Členské štáty vyžadujú od spoločností, ktoré sú zaregistrované na ich území a vykonávajú, či už samotné alebo prostredníctvom dcérskych spoločností, operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori mimo Únie ako držitelia povolení alebo prevádzkovatelia, aby im na ich žiadosť podávali správy o okolnostiach všetkých závažných nehôd, ktorých boli účastníkmi.

2.   Členské štáty v žiadosti o správu podľa odseku 1 tohto článku uvedú podrobnosti o požadovaných informáciách. Takéto správy sa vymieňajú v súlade s článkom 27 ods. 1. Členské štáty, ktoré nemajú príslušný orgán ani kontaktné miesto, predkladajú obdržané správy Komisii.

Článok 21

Zabezpečenie súladu s regulačným rámcom pre predchádzanie závažným nehodám

1.   Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovatelia a vlastníci dodržiavali opatrenia uvedené v správe o závažných nebezpečenstvách a v plánoch, na ktoré sa odkazuje v oznámení o vrtných operáciách a oznámení o kombinovaných operáciách predložených v súlade s článkom 11 ods. 1 písm. e), h) a i).

2.   Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovatelia a vlastníci poskytli príslušnému orgánu alebo akýmkoľvek iným osobám konajúcim pod vedením príslušného orgánu dopravu na zariadenie alebo plavidlo spojené s operáciami prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu a späť, vrátane prepravy ich vybavenia, a to kedykoľvek v primeranom čase, spolu s ubytovaním a stravou, ako aj ďalšiu podporu v súvislosti s návštevami zariadení, aby sa príslušnému orgánu uľahčil dohľad nad dodržiavaním tejto smernice vrátane inšpekcií, vyšetrovania a presadzovania takéhoto dodržiavania.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušný orgán vypracoval ročné plány účinného dohľadu, vrátane inšpekcií, nad závažnými nebezpečenstvami na základe riadenia rizika a s osobitným zreteľom na súlad so správou o závažných nebezpečenstvách a iné dokumenty predložené podľa článku 11. Účinnosť týchto plánov sa pravidelne skúma a príslušný orgán prijíma všetky potrebné opatrenia na ich zlepšenie.

Článok 22

Dôverné nahlasovanie obáv o bezpečnosť

1.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušný orgán zaviedol mechanizmy:

a)	dôverného nahlasovania bezpečnostných a environmentálnych obáv súvisiacich s operáciami prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori z akéhokoľvek zdroja a

b)	na vyšetrenie takýchto hlásení bez toho, aby sa porušila anonymita dotknutých osôb.

2.   Členské štáty vyžadujú od prevádzkovateľov a vlastníkov, aby oznamovali podrobnosti o vnútroštátnych opatreniach pre mechanizmy uvedené v odseku 1 svojim zamestnancom a dodávateľom, ktorí sú zapojení do prevádzky, a ich zamestnancom a aby zabezpečili, že informácia o dôvernom nahlasovaní bude súčasťou relevantnej odbornej prípravy a oznámení.

KAPITOLA V

TRANSPARENTNOSŤ A SPOLOČNÉ VYUŽÍVANIE INFORMÁCÍ

Článok 23

Spoločné využívanie informácií

1.   Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovatelia a vlastníci poskytli príslušnému orgánu aspoň informácie opísané v prílohe IX.

2.   Komisia prostredníctvom vykonávacieho aktu určí spoločný formát nahlasovania údajov a podrobnosti o informáciách, ktoré sa majú dávať k dispozícii na spoločné využívanie. Tento vykonávací akt sa prijme v súlade s poradným postupom uvedeným v článku 37 ods. 2.

Článok 24

Transparentnosť

1.   Členské štáty informácie uvedené v prílohe IX sprístupnia verejnosti.

2.   Komisia prostredníctvom vykonávacieho aktu určí spoločný publikačný formát, ktorý umožní jednoduché cezhraničné porovnávanie údajov. Tento vykonávací akt sa prijme v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 37 ods. 2. Spoločný publikačný formát umožní spoľahlivé porovnávanie vnútroštátnych postupov podľa tohto článku a článku 25.

Článok 25

Správy o vplyve na bezpečnosť a ochranu životného prostredia

1.   Členské štáty predkladajú Komisii výročnú správu s informáciami uvedenými v prílohe IX bode 3.

2.   Členské štáty určia orgán zodpovedný za výmenu informácií podľa článku 23 a uverejňovanie informácií podľa článku 24.

3.   Komisia uverejňuje výročnú správu založenú na informáciách nahlásených členskými štátmi podľa odseku 1.

Článok 26

Vyšetrovanie po závažnej nehode

1.   Členské štáty iniciujú dôsledné vyšetrovania závažných nehôd, ktoré sa vyskytnú v rámci ich právomoci.

2.   Zhrnutie zistení podľa odseku 1 sa poskytne Komisii buď po ukončení vyšetrovania alebo prípadne po ukončení súdneho konania. Členské štáty zverejnia zistenia, z ktorých vypustia dôverné informácie.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušný orgán po vyšetrovaní podľa odseku 1 vykonal všetky odporúčania, ktoré z neho vyplývajú a na ktoré sa vzťahuje jeho právomoc konať.

KAPITOLA VI

SPOLUPRÁCA

Článok 27

Spolupráca medzi členskými štátmi

1.   Každý členský štát zabezpečí, aby si jeho príslušný orgán pravidelne vymieňal poznatky, informácie a skúsenosti s ostatnými príslušnými orgánmi okrem iného prostredníctvom Skupiny orgánov Európskej únie pre prieskum ložísk a ťažbu ropy a zemného plynu na mori (EUOAG) a aby sa zapájal do konzultácií o uplatňovaní relevantných vnútroštátnych právnych rámcov a práva Únie s predstaviteľmi priemyselného odvetvia, inými zainteresovanými stranami a Komisiou.

Pokiaľ ide o členské štáty, do ktorých právomoci nepatria operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori, informácie uvedené v prvom pododseku prijmú kontaktnými miestami podľa článku 32 ods. 1.

2.   Poznatky, informácie a skúsenosti vymieňané podľa odseku 1 sa týkajú najmä fungovania opatrení na riadenie rizík, predchádzania vážnym nehodám, overovania súladu a reakcie na núdzovú situáciu súvisiacich s operáciami prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori v Únii, prípadne aj mimo Únie.

3.   Každý členský štát zabezpečí, aby sa jeho príslušný orgán zúčastňoval na určovaní jasných spoločných priorít prípravy a aktualizácie noriem a usmernení, aby sa stanovili najlepšie postupy pri operáciách prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori a zjednodušilo ich zavádzanie a konzistentné uplatňovanie.

4.   Komisia do 19. júla 2014 predloží členským štátom správu o primeranosti národných expertných zdrojov na spĺňanie regulačných funkcií podľa tejto smernice, do ktorej v prípade potreby zahrnie návrhy na zabezpečenie toho, aby všetky členské štáty mali prístup k primeraným expertným zdrojom.

5.   Členské štáty do 19. júla 2016 oznámia Komisii, aké vnútroštátne opatrenia zaviedli v súvislosti s prístupom k znalostiam, prostriedkom a expertným zdrojom, vrátane formálnych dohôd a v súlade s článkom 8 ods. 6.

KAPITOLA VII

PRIPRAVENOSŤ A REAKCIA NA NÚDZOVÚ SITUÁCIU

Článok 28

Požiadavky na plány internej reakcie na núdzovú situáciu

1.   Členské štáty zabezpečia, aby plány internej reakcie na núdzovú situáciu, ktoré sa majú pripraviť prevádzkovateľom alebo vlastníkom v súlade s článkom 14 a predložiť podľa článku 11 ods. 1 písm. g):

a)	sa bezodkladne zavedú ako reakcia na akúkoľvek závažnú nehodu alebo situáciu, kde je bezprostredné riziko vzniku závažnej nehody, a

b)	sú v súlade s plánom externej reakcie na núdzovú situáciu uvedeným v článku 29.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovateľ a vlastník mal vybavenie a odborné znalosti súvisiace s plánom internej reakcie na núdzovú situáciu pre uvedené vybavenie a odborné znalosti v poriadku a vždy k dispozícii, podľa potreby aj pre orgány zodpovedné za vykonávanie plánu externej reakcie na núdzovú situáciu členského štátu, na ktorý sa vzťahuje plán internej reakcie na núdzovú situáciu.

3.   Plán internej reakcie na núdzovú situáciu sa vypracuje v súlade s prílohou I časťou 10 a aktualizuje po akýchkoľvek podstatných zmenách v správe o závažných nebezpečenstvách alebo v oznámeniach predkladaných podľa článku 11. Všetky takéto aktualizácie sa predkladajú príslušnému orgánu podľa článku 11 ods. 1 písm. g) a oznamujú sa orgánu alebo orgánom zodpovedným za prípravu plánov externej reakcie na núdzovú situáciu pre dotknutú oblasť.

4.   Plán internej reakcie na núdzovú situáciu sa integruje s ostatnými opatreniami týkajúcimi sa ochrany a záchrany personálu z postihnutého zariadenia, aby sa zabezpečili dobré vyhliadky na osobnú bezpečnosť a prežitie.

Článok 29

Plány externej reakcie na núdzovú situáciu a pripravenosť na núdzovú situáciu

1.   Členské štáty vypracujú plány externej reakcie na núdzovú situáciu, ktoré sa vzťahujú na všetky zariadenia na ťažbu ropy a zemného plynu na mori alebo pripojenú infraštruktúru a potenciálne postihnuté oblasti v ich jurisdikcii. Členské štáty v plánoch externej reakcie na núdzovú situáciu uvedú úlohu a finančné záväzky držiteľov povolení a prevádzkovateľov.

2.   Plány externej reakcie na núdzovú situáciu vypracujú členské štáty v spolupráci s príslušnými prevádzkovateľmi a vlastníkmi prípadne držiteľmi licencie a príslušným orgánom, pričom zohľadňujú najaktuálnejšiu verziu plánov internej reakcie na núdzovú situáciu existujúcich alebo plánovaných zariadení či pripojenej infraštuktúry v oblasti, na ktorú sa vzťahuje plán externej reakcie na núdzovú situáciu. Zohľadňujú sa aj aktualizácie plánov internej reakcie na núdzovú situáciu, ktoré vykonal prevádzkovateľ.

3.   Plány externej reakcie na núdzovú situáciu sa vypracúvajú v súlade s prílohou VII a sprístupňujú sa Komisii, ostatným potenciálne postihnutým členským štátom a verejnosti. Členské štáty pri sprístupňovaní svojich plánov externej reakcie na núdzovú situáciu zabezpečia, aby sa zverejnenými informáciami neohrozila bezpečnosť a ochrana zariadení na ťažbu ropy a zemného plynu na mori a ich prevádzky, hospodárske záujmy členských štátov, ani osobná bezpečnosť a životné podmienky úradníkov členských štátov.

4.   Členské štáty prijímajú vhodné opatrenia na dosiahnutie vysokej úrovne zlučiteľnosti a interoperability vybavenia na reakciu na núdzovú situáciu a odborných znalostí medzi všetkými členskými štátmi v danej geografickej oblasti, v prípade potreby i mimo nej. Členské štáty nabádajú priemyselné odvetvie k vývoju vybavenia a služieb na základe zmluvného vzťahu v oblasti reakcie na núdzovú situáciu, ktoré sú zlučiteľné a schopné spolupráce v rámci geografického regiónu.

5.   Členské štáty uchovávajú záznamy o vybavení a službách v oblasti reakcie na núdzovú situáciu v súlade s prílohou VIII bodom 1. Tieto záznamy sa sprístupňujú ostatným potenciálne postihnutým členským štátom a Komisii a na recipročnom základe susediacim tretím krajinám.

6.   Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovatelia a vlastníci pravidelne testovali svoju pripravenosť na účinnú reakciu na závažné nehody v úzkej spolupráci s príslušnými orgánmi členských štátov.

7.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány alebo v prípade potreby kontaktné miesta vypracovali scenáre spolupráce v núdzových situáciách. Tieto scenáre sa pravidelne posudzujú a podľa potreby aktualizujú.

Článok 30

Reakcia na núdzovú situáciu

1.   Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovateľ alebo podľa vhodnosti vlastník bezodkladne oznámil príslušným orgánom závažnú nehodu alebo situáciu, v ktorej vznik závažnej nehody bezprostredne hrozí. Uvedené oznámenie opisuje okolnosti podľa možnosti vrátane informácií o jej vzniku, potenciálnom vplyve na životné prostredie a potenciálnych závažných následkoch.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovateľ alebo vlastník v prípade závažnej nehody podnikol všetky vhodné opatrenia na to, aby sa predišlo jej vyhroteniu a aby sa obmedzili jej následky. Relevantné orgány členských štátov môžu prevádzkovateľovi alebo vlastníkovi pomáhať vrátane zabezpečenia dodatočných zdrojov.

3.   V priebehu reakcie na núdzovú situáciu členský štát zhromažďuje informácie potrebné na dôkladné vyšetrenie nehody podľa článku 26 ods. 1.

KAPITOLA VIII

CEZHRANIČNÉ ÚČINKY

Článok 31

Cezhraničná pripravenosť na núdzové situácie a reakcia členských štátov, v ktorých jurisdikcii sa vykonávajú operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori

1.   Ak sa členský štát domnieva, že závažné nebezpečenstvo týkajúce sa operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori, ktoré sa majú uskutočniť v jeho právomoci môže mať významný vplyv na životné prostredie v inom členskom štáte, postúpi ešte pred začiatkom operácií relevantné informácie uvedenému členskému štátu a usiluje sa spolu s ním o prijatie opatrení na predídenie škodám.

Členské štáty, ktoré sa nazdávajú, že môžu byť postihnuté, môžu požiadať členský štát, v jurisdikcii ktorého sa operácia prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori má vykonávať, aby im zaslal všetky relevantné informácie. Uvedené členské štáty môžu spolu posúdiť účinnosť opatrení bez toho, aby boli dotknuté regulačné funkcie príslušného orgánu s právomocou pre dotknutú operáciu podľa článku 8 ods. 1 písm. a), b) a c).

2.   Závažné nebezpečenstvá identifikované podľa odseku 1 sa zohľadňujú v plánoch internej a externej reakcie na núdzovú situáciu, aby sa zjednodušila spoločná účinná reakcia na závažnú nehodu.

3.   Keď existuje riziko, že predvídateľné cezhraničné účinky závažných nehôd budú mať vplyv na tretie krajiny, členské štáty im sprístupnia informácie na recipročnom základe.

4.   Členské štáty medzi sebou koordinujú opatrenia súvisiace s oblasťami mimo Únie, aby sa predišlo možným nepriaznivým vplyvom operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori.

5.   Členské štáty pravidelne testujú svoju pripravenosť účinne reagovať na závažné nehody v spolupráci s potenciálne postihnutými členskými štátmi, relevantnými agentúrami Únie a, na recipročnom základe, potenciálne postihnutými tretími krajinami. Komisia môže prispievať k cvičeniam zameraným na testovanie cezhraničných mechanizmov pre núdzové situácie.

6.   V prípade závažnej nehody alebo bezprostrednej hrozby závažnej nehody, ktorá má alebo môže mať cezhraničné účinky, členský štát, v ktorého jurisdikcii sa situácia vyskytla, to bezodkladne oznámi Komisii a členským štátom alebo tretím krajinám, ktoré môžu byť touto situáciou postihnuté, a nepretržite im poskytuje informácie relevantné z hľadiska reakcie na núdzovú situáciu.

Článok 32

Cezhraničná pripravenosť na núdzové situácie a reakcia členských štátov, v ktorých jurisdikcii sa operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori nevykonávajú

1.   Členské štáty, v ktorých jurisdikcii sa operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori nevykonávajú, vymenujú na účely výmeny informácií s relevantnými priľahlými členskými štátmi kontaktné miesto.

2.   Členské štáty, v ktorých jurisdikcii sa operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori nevykonávajú, uplatňujú článok 29 ods. 4 a 7, aby zabezpečili primerané kapacity na reakciu v prípade, že budú postihnuté závažnou nehodou.

3.   Členské štáty, v ktorých jurisdikcii sa operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori nevykonávajú, koordinujú svoje vnútroštátne plánovanie pre prípad nepredvídaných udalostí v morskom prostredí s ostatnými relevantnými členskými štátmi v rozsahu, ktorý je potrebný na zabezpečenie čo najúčinnejšej reakcie na závažnú nehodu.

4.   Ak je členský štát, v ktorého jurisdikcii sa operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori nevykonávajú, postihnutý závažnou nehodou, tento členský štát:

a)	prijme všetky vhodné opatrenia v súlade s vnútroštátne plánovaním pre prípad nepredvídaných udalostí uvedeným v odseku 3;

b)	zabezpečia, aby sa všetky informácie, ktoré majú pod kontrolou a k dispozícii v ich jurisdikcii a ktoré môžu byť relevantné pre úplné vyšetrenie závažnej nehody, na žiadosť poskytli alebo sprístupnili členskému štátu, ktorý vedie vyšetrovanie podľa článku 26.

Článok 33

Koordinovaný prístup k bezpečnosti operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori na medzinárodnej úrovni

1.   Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi a bez toho, aby boli dotknuté relevantné medzinárodné dohody, podporuje spoluprácu s tretími krajinami, ktoré vykonávajú operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori v tých istých morských regiónoch ako členské štáty.

2.   Komisia uľahčuje výmenu informácií medzi členskými štátmi s operáciami prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori a priľahlými tretími krajinami s podobnými operáciami, aby sa podporovali preventívne opatrenia a regionálne plány reakcie na núdzovú situáciu.

3.   Komisia presadzuje vysokú úroveň bezpečnostných noriem operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori na medzinárodnej úrovni na relevantných globálnych a regionálnych fórach vrátane tých, ktoré súvisia s arktickými vodami.

KAPITOLA IX

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 34

Sankcie

Členské štáty ustanovia pravidlá týkajúce sa sankcií uplatniteľných na porušenia vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Ustanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty oznámia tieto ustanovenia Komisii do 19. júla 2015 a oznámia jej bez zbytočného odkladu akúkoľvek následnú zmenu a doplnenie, ktoré sa ich dotýkajú.

Článok 35

Delegované právomoci Komisie

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 36 prijať delegované akty na účely úpravy príloh I, II, VI a VII, aby sa do nich začlenili dodatočné informácie, ktoré sa stanú potrebné vzhľadom na technický pokrok. Výsledkom takýchto úprav nesmú byť podstatné zmeny povinností ustanovené v tejto smernici.

Článok 36

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 35 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 18. júla 2013. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr štyri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 35 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 35 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 37

Výbor

1.   Komisii pomáha výbor. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 38

Zmena smernice 2004/35/ES

1.   V článku 2 ods. 1 smernice 2004/35/ES sa písmeno b) nahrádza takto:

„b)

‚škodu na vode‘, ktorou je akákoľvek škoda, ktorá má závažné nepriaznivé účinky: i) na ekologický, chemický alebo kvantitatívny stav alebo ekologický potenciál príslušných vôd, ako je definovaný v smernici 2000/60/ES, s výnimkou nepriaznivých účinkov, na ktoré sa vzťahuje článok 4 ods. 7 uvedenej smernice, alebo ii) na environmentálny stav dotknutých morských vôd, ako je vymedzený v smernici 2008/56/ES, ak nie sú konkrétne aspekty environmentálneho stavu morského prostredia už upravené smernicou 2000/60/ES;“.

2.   Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s odsekom 1 do 19. júla 2015. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Článok 39

Správy Európskemu parlamentu a Rade

1.   Komisia do 31. decembra 2014 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o dostupnosti nástrojov finančného zabezpečenia a o vybavovaní žiadostí o náhradu, podľa potreby doplnenú o návrhy.

2.   Komisia do 19. júla 2015 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o svojom posúdení účinnosti systémov zodpovednosti v Únie, pokiaľ ide o škody spôsobené operáciami prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori. Táto správa obsahuje posúdenie primeranosti rozšírenia ustanovení o zodpovednosti. Správa sa v prípade potreby doplní návrhmi.

3.   Komisia preskúma, či je vhodné, aby isté konanie vedúce k závažnej nehode spadalo do rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (23). Komisia podá o svojich zisteniach do 31. decembra 2014 správu Európskemu parlamentu a Rade, ktorú podľa potreby doplní o legislatívne návrhy, pod podmienkou, že členské štáty sprístupnia potrebné informácie.

Článok 40

Správa a preskúmanie

1.   Najneskôr 19. júla 2019 Komisia vyhodnotí skúsenosti z implementácie tejto smernice, pričom riadne zohľadní úsilie a skúsenosti príslušných orgánov.

2.   Komisia predloží správu Európskemu parlamentu a Rade spolu s výsledkami tohto hodnotenia. Správa obsahuje všetky vhodné návrhy na zmenu a doplnenie tejto smernice.

Článok 41

Transpozícia

1.   Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 19. júla 2015.

Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.   Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

3.   Odchylne od prvého pododseku odseku 1 a s výhradou odseku 5 prímorské členské štáty, v ktorých jurisdikcii sa operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori nevykonávajú a ktoré neplánujú takéto operácie povoľovať, informujú o tom Komisiu a sú povinné do 19. júla 2015 uviesť do účinnosti tie opatrenia, ktoré sú potrebné na zabezpečenie súladu s článkami 20, 32 a 34. Takéto členské štáty nemôžu takéto operácie povoľovať, kým netransponujú a nevykonajú ostávajúce ustanovenia tejto smernice a neoznámia túto skutočnosť Komisii.

4.   Odchylne od prvého pododseku odseku 1 a s výhradou odseku 5 vnútrozemské členské štáty sú povinné do 19. júla 2015 uviesť do účinnosti len tie opatrenia, ktoré sú potrebné na zabezpečenie dodržiavania článku 20.

5.   Ak v členskom štáte nie je zaregistrovaná žiadna spoločnosť vykonávajúca operácie, na ktoré sa vzťahuje článok 20, na ktorú sa 18. júla 2013 vzťahuje odsek 3 alebo 4, uvedený členský štát má povinnosť uviesť do účinnosti tie opatrenia, ktoré sú potrebné na zabezpečenie súladu s článkom 20, 12 mesiacov po akejkoľvek neskoršej registrácii spoločnosti v uvedenom členskom štáte alebo do 19. júla 2015, podľa toho, ktorý dátum je neskorší.

Článok 42

Prechodné ustanovenia

1.   Pokiaľ ide o vlastníkov, prevádzkovateľov plánovaných ťažobných zariadení a prevádzkovateľov plánujúcich alebo uskutočňujúcich vrtné operácie, členské štáty uplatňujú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia prijaté podľa článku 41 do 19. júla 2016.

2.   Pokiaľ ide o existujúce zariadenia, členské štáty uplatňujú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia prijaté podľa článku 41 odo dňa naplánovaného regulačného preskúmania dokumentácie o posudzovaní rizík, najneskôr však do 19. júla 2018.

Článok 43

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 44

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 143, 22.5.2012, s. 125.

(2)  Pozícia Európskeho parlamentu z 21. mája 2013 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 10. júna 2013.

(3)  Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19.

(4)  Ú. v. ES L 164, 30.6.1994, s. 3.

(5)  Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 56.

(6)  Ú. v. EÚ L 124, 17.5.2005, s. 4.

(7)  Ú. v. ES L 197, 21.7.2001, s. 30.

(8)  Ú. v. EÚ L 156, 25.6.2003, s. 17.

(9)  Ú. v. EÚ L 26, 28.1.2012, s. 1.

(10)  Ú. v. EÚ L 197, 24.7.2012, s. 1.

(11)  Ú. v. ES L 348, 28.11.1992, s. 9.

(12)  Ú. v. ES L 183, 29.6.1989, s. 1.

(13)  Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.

(14)  Rozhodnutie Komisie z 19. januára 2012 o zriadení skupiny orgánov Európskej únie pre prieskum ložísk a ťažbu ropy a zemného plynu na mori (Ú. v. EÚ C 18, 21.1.2012, s. 8).

(15)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1406/2002 z 27. júna 2002, ktorým sa ustanovuje Európska námorná bezpečnostná agentúra (Ú. v. ES L 208, 5.8.2002, s. 1).

(16)  Ú. v. EÚ L 314, 1.12.2007, s. 9.

(17)  Rozhodnutie Rady 2013/5/EÚ zo 17. decembra 2012 o pristúpení Európskej únie k Protokolu o ochrane Stredozemného mora pred znečisťovaním spôsobeným prieskumom a využívaním kontinentálneho šelfu a morského dna a jeho podložia (Ú. v. EÚ L 4, 9.1.2013, s. 13).

(18)  Ú. v. ES L 240, 19.9.1977, s. 1.

(19)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí (Ú. v. EÚ L 41, 14.2.2003, s. 26).

(20)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 17).

(21)  Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7.

(22)  Ú. v. EÚ L 20, 26.1.2010, s. 7.

(23)  Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008, s. 28.

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---