(1)

Svetová zdravotnícka organizácia 30. januára 2020 vyhlásila ochorenie COVID-19 za „ohrozenie verejného zdravia medzinárodného významu“ a 11. marca 2020 ju označila za pandémiu (1). Jej závažný vplyv na medzinárodnú a vnútroštátnu dopravu tak za prácou, ako aj za zábavou, pretrváva v Európe a vo zvyšku sveta od 1. marca 2020.

(2)

Pandémia COVID-19 mala za následok zákaz cestovania na vnútroštátnej úrovni, ako aj varovania alebo obmedzenia na hraniciach. To viedlo k veľkému počtu zrušených zájazdov a letov a k znemožneniu cestovania pre mnohých občanov. Súčasné bezprecedentné cestovné obmedzenia na celom svete (2) spôsobili takmer zastavenie dopravy v Európe a v mnohých ďalších častiach sveta. To má závažný vplyv na dopravcov, organizátorov balíkov cestovných služieb (ďalej len „organizátori“) a poskytovateľov iných služieb cestovného ruchu v rámci balíka cestovných služieb.

(3)

Mnohých pasažierov a cestujúcich zároveň zasiahol hospodársky vplyv krízy a ich príjmy sa znížili v dôsledku obmedzenia hospodárskych činností, ktoré ovplyvňuje vyhliadky zamestnávateľov aj zamestnancov (3).

(4)

V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka odvetvia cestovania a cestovného ruchu v Únii vykazujú zníženie počtu rezervácií v rozmedzí od 60 % do 90 %. Žiadosti cestujúcich o vrátenie peňazí v dôsledku zrušených ciest zďaleka presahujú počty nových rezervácií. Podľa predbežných odhadov Európskeho združenia cestovných kancelárií a cestových agentúr (ECTAA) môže pandémia COVID-19 v prvom štvrťroku 2020 spôsobiť stratu vo výške 30 miliárd EUR (mínus 60 %) a v druhom štvrťroku 46 miliárd EUR (mínus 90 %) v porovnaní s očakávaným obratom na základe predchádzajúcich rokov.

(5)

Dopravcovia vo všetkých druhoch dopravy čelia prudkému poklesu svojej obchodnej činnosti a takmer úplnému zastaveniu ich prevádzky. Výsledkom je zníženie ich peňažného toku z dôvodu pandémie COVID-19 (4).

(6)

Podmienky a kritériá uvoľnenia opatrení proti šíreniu koronavírusu závisia do veľkej miery od údajov, ktoré sa v priebehu času vyvíjajú, a okrem iného aj od epidemiologických údajov. Z toho vyplýva, že v súčasnosti nie je k dispozícii jasný časový rámec zrušenia opatrení na obmedzenie pohybu, čo by umožnilo úplnú obnovu poskytovania dopravných služieb a cestovného ruchu (5).

(7)

V nariadeniach Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 (6), (ES) č. 1371/2007 (7), (EÚ) č. 1177/2010 (8) a (EÚ) č. 181/2011 (9) (ďalej len „predpisy Únie o právach cestujúcich“) sa stanovujú práva cestujúcich v prípade zrušenia dopravy. V prípade zrušenia zo strany dopravcu im má dopravca ponúknuť na výber medzi náhradou (vrátením peňazí) a presmerovaním (10). Vzhľadom na to, že za súčasných okolností je presmerovanie fakticky neuskutočniteľné, voľba sa de facto obmedzuje prevažne na rôzne možnosti náhrady.

(8)

Plná cena cestovného lístka sa má vrátiť do 7 dní od predloženia žiadosti cestujúceho v prípade leteckej, námornej a vnútrozemskej vodnej dopravy, do 14 dní po doručení ponuky alebo prijatí žiadosti v prípade autobusovej a autokarovej dopravy a do 1 mesiaca po predložení žiadosti v prípade železničnej dopravy. Podľa právnych predpisov Únie môže mať náhrada finančnú podobu alebo podobu poukazu. Náhrada prostredníctvom poukazu je však možná len vtedy, ak s tým cestujúci súhlasí (11).

(9)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2302 (12) (ďalej len „smernica o balíku cestovných služieb“) sa stanovuje, že ak je cesta zrušená v dôsledku „neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností“, cestujúci majú právo na vrátenie všetkých platieb za balík cestovných služieb, a to bez zbytočného odkladu a v každom prípade do 14 dní po ukončení zmluvy. V tejto súvislosti môže organizátor ponúknuť cestujúcemu náhradu vo forme poukazu. Táto možnosť však cestujúcich nezbavuje ich práva na náhradu vo finančnej podobe.

(10)

Podobne ak organizátor navrhuje zmeny zmluvy o balíku cestovných služieb (napríklad odloženie) alebo náhradný balík služieb (13) a ak dané zmeny alebo náhradný balík služieb vedú k zníženiu kvality balíka služieb alebo k zníženiu jeho ceny (14), alebo ak cestujúci zmluvu vypovedal (15), môže organizátor ponúknuť aj poukaz za predpokladu, že cestujúci nie sú zbavení svojho práva na náhradu vo finančnej podobe.

(11)

Komisia 18. marca 2020 prijala výkladové usmernenia k predpisom EÚ o právach cestujúcich v kontexte vývoja situácie COVID-19 (16). Komisia pripomenula, že cestujúci si môžu vybrať medzi náhradou v hotovosti a náhradou vo forme poukazu.

(12)

Dňa 19. marca 2020 bolo na webovom sídle Komisie uverejnené neformálne usmernenie Komisie o uplatňovaní smernice o balíku cestovných služieb v súvislosti s COVID-19 (17), v ktorom sa potvrdzuje právo cestujúcich na vrátenie plnej ceny, pričom sa uvádza, že cestujúci môže akceptovať aj poukaz.

(13)

Početné zrušenia, ktoré priniesla pandémia COVID-19, viedli k neudržateľnej situácii, pokiaľ ide o peňažný tok a príjmy v odvetví dopravy a cestovného ruchu. Problémy s likviditou organizátorov zhoršuje skutočnosť, že musia cestujúcim uhradiť plnú cenu balíka, pričom sami nie vždy dostanú včas náhradu predplatených služieb, ktoré sú súčasťou balíka. To môže de facto viesť k nespravodlivému rozdeleniu záťaže medzi prevádzkovateľov v ekosystéme cestovného ruchu.

(14)

Ak sa organizátori alebo dopravcovia stanú platobne neschopnými, existuje riziko, že mnohí pasažieri a cestujúci by nedostali žiadnu náhradu, pretože ich nároky voči organizátorom a dopravcom nie sú chránené. Ten istý problém môže vzniknúť v kontexte vzťahov medzi podnikmi, keď organizátori dostanú poukaz ako náhradu za predplatené služby od dopravcov, ktorí sa neskôr stanú platobne neschopnými.

(15)

Zatraktívnenie poukazov ako alternatívy k vráteniu peňazí by zvýšilo ich akceptáciu zo strany pasažierov a cestujúcich. Pomohlo by to zmierniť problémy s likviditou dopravcov a organizátorov a v konečnom dôsledku by to mohlo viesť k lepšej ochrane záujmov pasažierov a cestujúcich.

(16)

Na tento účel by poukazy mali byť chránené pred platobnou neschopnosťou dopravcu alebo organizátora. Takúto ochranu by mohol zriadiť súkromný alebo verejný sektor, pričom by mala byť dostatočne účinná a spoľahlivá. Mala by zahŕňať aspoň tie poukazy, ktoré majú vlastnosti opísané v tomto odporúčaní.

(17)

Tieto vlastnosti by sa mali vzťahovať najmä na obdobie minimálnej platnosti, na obdobie, po ktorom majú pasažieri alebo cestujúci v prípade, že si to želajú, nárok na náhradu, ak sú poukazy platné dlhšie ako je obdobie minimálnej platnosti, a na podmienky náhrady za poukazy, ktoré neboli využité. Mali by sa vzťahovať aj na škálu služieb, na ktoré sa môže použiť poukaz, na obdobie, počas ktorého sa môže poukaz použiť, a na jeho prevoditeľnosť. Môžu sa zvážiť aj ďalšie aspekty poukazov s cieľom zvýšiť ich atraktívnosť.

(18)

Vydanie poukazu súbežne so spätnou úhradou v rámci systémov kreditných kariet by mohlo v konečnom dôsledku viesť k forme dvojitej náhrady. Preto ak sa cestujúci alebo pasažier rozhodne využiť poukaz, dopravca by mal túto informáciu zaslať organizátorovi, cestovnej agentúre alebo inému sprostredkovateľovi.

(19)

S cieľom zatraktívniť poukazy pre pasažierov a cestujúcich by členské štáty mohli zvážiť prijatie systémov na podporu prevádzkovateľov v odvetví cestovného ruchu a dopravy v súlade s pravidlami Únie o štátnej pomoci. Mohli by napríklad vytvoriť osobitné záručné schémy pre poukazy priamo vychádzajúce z článku 107 ods. 3 písm. b) zmluvy. Okrem toho by členské štáty mohli podporovať prevádzkovateľov v odvetví cestovného ruchu a dopravy poskytnutím pomoci de minimis v súlade s nariadením Komisie (EÚ) č. 1407/2013 (18).

(20)

Členské štáty, ktoré poskytujú podporu prevádzkovateľom v odvetví cestovného ruchu a dopravy s cieľom zaistiť uspokojenie nárokov na náhradu vyplývajúcich z pandémie COVID-19, by mali zabezpečiť, aby sa takéto systémy vzťahovali na všetkých pasažierov a cestujúcich, na ktorých sa vzťahuje smernica o balíku cestovných služieb alebo príslušné predpisy Únie v oblasti práv cestujúcich, a to bez ohľadu na ich poskytovateľa služieb.

(21)

Pokiaľ ide o prípadné potreby dodatočnej likvidity prevádzkovateľov v odvetví cestovného ruchu a dopravy, Komisia prijala 19. marca 2020 dočasný rámec pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva v súčasnej kríze COVID-19 (19) na základe článku 107 ods. 3 písm. b) zmluvy s cieľom napraviť vážne narušenie hospodárstva v členských štátoch. Dočasný rámec bol zmenený 3. apríla (20), ako aj 8. mája 2020 (21) tak, aby zahŕňal dodatočné opatrenia pomoci.

(22)

Dočasný rámec sa v zásade uplatňuje na všetky odvetvia a podniky vrátane dopravných podnikov a podnikov cestovného ruchu a uznáva, že doprava a cestovný ruch patria medzi najviac postihnuté odvetvia. Jeho cieľom je odstrániť nedostatok likvidity, ktorým čelia spoločnosti, napríklad umožnením priamych grantov, daňových výhod, štátnych záruk za úvery a subvencovaných verejných úverov. S cieľom urýchlene riešiť naliehavú potrebu likvidity, najmä v prípade malých a stredných podnikov, môžu členské štáty až do nominálnej hodnoty 800 000 EUR na spoločnosť poskytnúť úvery s nulovou úrokovou sadzbou, záruky za úvery pokrývajúce 100 % rizika alebo poskytnúť kapitál. Okrem toho sa v dočasnom rámci stanovujú možnosti pomoci na uspokojenie potrieb likvidity nad rámec 800 000 EUR na spoločnosť vo forme záruk a bonifikácie úrokovej sadzby, ktoré okrem iného podliehajú minimálnym podmienkam cenotvorby. V tejto súvislosti môžu členské štáty rozhodnúť o podpore prevádzkovateľov v odvetví cestovného ruchu a dopravy s cieľom zabezpečiť, aby boli uspokojené nároky na náhradu spôsobené pandémiou COVID-19 s cieľom zabezpečiť ochranu práv cestujúcich a spotrebiteľov a rovnaké zaobchádzanie s cestujúcimi.

(23)

V tejto súvislosti Komisia zohľadní rozhodnutia o poskytnutí pomoci odvetviu leteckej dopravy, ktoré už členské štáty prijali, s cieľom zabezpečiť, aby dodatočná pomoc pre tých istých príjemcov neviedla k nadmernej kompenzácii vzhľadom na potrebu chrániť rovnaké podmienky na vnútornom trhu.

(24)

Napokon, členské štáty môžu po vyhlásení konkurzu dopravcu alebo organizátora rozhodnúť o pokrytí nárokov pasažierov a cestujúcich na náhradu. Na takéto krytie nárokov na náhradu by mali nárok iba pasažieri a cestujúci, ale nie podniky. Preto by nepredstavovalo štátnu pomoc a členské štáty ho môžu vykonať bez predchádzajúceho súhlasu Komisie.

(25)

Komisia je pripravená poskytnúť pomoc a poradenstvo členským štátom v súvislosti s otázkami politiky štátnej pomoci pri navrhovaní takýchto opatrení.

(26)

Členské štáty a prevádzkovatelia by sa mali nabádať, aby zvážili využívanie systémov Únie, ktoré sú k dispozícii na podporu činností podnikov a ich potrieb likvidity.

(27)

S cieľom maximalizovať účinky tohto odporúčania by všetky zainteresované strany mali byť o ňom informované a vyzvané, aby ho vykonali,

1.

2.

3.

S výhradou bodu 5 by dopravcovia a organizátori mali pasažierom a cestujúcim automaticky nahradiť sumu príslušného poukazu najneskôr 14 dní po skončení obdobia jeho platnosti, ak poukaz nebol využitý. To sa vzťahuje aj na náhradu zostávajúcej sumy príslušného poukazu v prípade predchádzajúceho čiastočného využitia.

4.

Dopravcovia a organizátori by mohli zvážiť náhradu sumy poukazu v skoršom čase ako 12 mesiacov po vydaní príslušného poukazu, ak o to pasažieri alebo cestujúci požiadajú.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

Pokiaľ takéto záručné schémy znižujú finančné riziko pre pasažierov alebo cestujúcich pri prijímaní poukazov a zvyšujú pravdepodobnosť, že sa rozhodnú pre takéto poukazy namiesto vrátenia peňazí, čím sa zlepší likvidita prevádzkovateľov, tieto opatrenia poskytujú dotknutým prevádzkovateľom výhodu vo forme pomoci v oblasti likvidity a predstavujú štátnu pomoc.

Na takéto opatrenia by sa nevzťahoval rozsah pôsobnosti dočasného rámca, ale členské štáty ich môžu oznamovať priamo podľa článku 107 ods. 3 písm. b) zmluvy a mohli by byť predmetom individuálneho posúdenia. Komisia by pri takomto posúdení akceptovala, že štátna záruka pokrýva 100 % hodnoty poukazov na zabezpečenie plnej ochrany všetkých pasažierov a cestujúcich, s prihliadnutím na iné relevantné ustanovenia oddielu 3.2 dočasného rámca (24), aby sa zabezpečila primeranosť pomoci.

17.

Dočasný rámec poskytuje základ pre zlučiteľnosť takejto podpory likvidity, ktorá prevádzkovateľom v odvetví cestovného ruchu a dopravy umožní okrem iného získať takúto podporu vo forme verejných záruk alebo subvencovaných úverov na pokrytie ich skutočných potrieb likvidity na riadne odôvodnené obdobie 18 mesiacov v prípade MSP, resp. na obdobie 12 mesiacov v prípade veľkých podnikov (25).

18.

Pokiaľ sa náhrada uskutočňuje po likvidácii, a teda neposkytuje pomoc v oblasti likvidity pre prevádzkovateľa dopravy alebo prevádzkovateľa v oblasti cestovného ruchu, ktorý by už nevykonával hospodársku činnosť, ale profitujú z nej skôr len pasažieri alebo cestujúci, takáto náhrada nezahŕňa štátnu pomoc. Systémy tohto charakteru môžu teda vykonávať členské štáty bez predchádzajúceho súhlasu Komisie.

19.

20.

21.

22.